Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážení prítomní, dovolil som si prihlásiť sa do rozpravy k tomuto, k tejto vládnej novele zákona o sociálnom poistení, ktorá pôvodne mala byť vylepšením valorizácie dôchodkov, ale začala sa tu vlastne odohrávať dosť veľká dráma, pretože prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu pána kolegu Vážneho podaného na sociálnom výbore minulý štvrtok tu sledujeme dosť závažné zvyšovanie odvodov dobre zarábajúcich najmä zamestnancov a ich zamestnávateľov a na to treba primerane reagovať. (Prerušenie vystúpenia predsedom.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím vás, pán poslanec Osuský, netelefonujte v sále.
Ospravedlňujem sa, pán poslanec.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
No, ja mám pripravené dva pozmeňovacie návrhy, a preto v súlade s rokovacím poriadkom najskôr prednesiem znenie týchto dvoch pozmeňovacích návrhov a potom ich odôvodním a celkovo teda vyjadrím svoj názor na legislatívny proces a predmetnú novelu zákona o sociálnom poistení.
Prvý pozmeňovací návrh sa týka valorizácie minimálnych dôchodkov.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 188):
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa pred doterajší text vkladá nový bod 1, ktorý sa znie:
1. V § 82b) ods. 1 sa slová "136 %" nahrádzajú slovami "140,14 %“.
V súvislosti s vložením nového bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúceho bodu a toto prečíslovanie sa premietne do čl. II o účinnosti.
Čl. II o účinnosti sa upraví tak, aby navrhovaný bod nadobudol účinnosť 1. januára 2017.
Návrh odôvodním neskôr.
Teraz prednesiem druhý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zvýšenia denného vymeriavacieho základu na určenie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 188).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
Za doterajší čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
Čl. II
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z. a zákona č. 413/2012 Z. z. a zákona č. 338/2013 Z. z. sa mení a dopÍňa takto:
V § 8 ods. 7 sa slovo „1,5-násobku" nahrádza slovom "2-násobku".
Doterajší čl. II sa označuje ako čl. III.
Účinnosť článku II sa navrhuje 1. januára 2017, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.
Tu poviem pre korektnosť, že fakticky úplne rovnaký pozmeňujúci návrh predniesol pred pár minútami kolega spravodajca pán Burian.
Ďalej sa chcem vyjadriť k procedúre, ktorú, teda chcem navrhnúť procedúru, procedurálny návrh a ten, asi viete, aký bude znieť. Navrhujem, aby bol tento zákon vrátený navrhovateľovi na prepracovanie v súlade s rokovacím poriadkom. A v prípade, že tento návrh nebude odsúhlasený, ďalej navrhujem, aby bol tento návrh stiahnutý z rokovania Národnej rady.
Odôvodňujem to tým, že na poslednú chvíľu boli do návrhu predložené závažné zmeny, najmä pokiaľ ide o zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na sociálne poistenie z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy, a takéto závažné zmeny, ktoré majú veľké dopady na ekonomiku a zamestnanosť, podľa môjho názoru nie je možné robiť takýmto spôsobom. Samozrejme, rešpektujem právo každého poslanca na predloženie pozmeňovacích návrhov. Ja sám predsa predkladám pozmeňovacie návrhy, ale tieto zmeny by mali korektne prejsť celým legislatívnym procesom od A po Z. To znamená, to znamená, bude férové, ak sa zákon znova preberie v medzirezortnom pripomienkovom konaní, aby sa k nemu mohli dotknúť subjekty, ktoré sa pripomienkového konania môžu zúčastniť, aby prešiel tripartitou, aby sa k tomuto navrhovanému zvýšeniu vymeriavacích základov mohli vyjadriť zamestnávatelia, ale aj odborári, lebo môže to znížiť zamestnanosť na Slovensku a, samozrejme, aby tento návrh kompletne, tak ako ho teraz vnímame, aby prešiel vládou Slovenskej republiky, aby sa k tomu vyjadrila vláda a jej jednotliví ministri. Takže to sú teda procedurálne návrhy na vrátenie zákona predkladateľovi, resp. stiahnutie z parlamentu.
Ďalej chcem navrhnúť, ak sa predsa len bude pokračovať v rokovaní, aby sa hlasovalo v prípade spoločnej správy, poprosím pekne, takto. Pokiaľ ide, spoločná správa má štyri pozmeňovacie návrhy, štyri pozmeňovacie návrhy. Prvý pozmeňovací návrh obsahuje tri body. Prvý a druhý, pripomínam, že znamenajú zvýšenie nemocenskej, materskej, ošetrovného, vyrovnávacie dávky z potenciálne 1,5-násobku priemernej mzdy pri tom výpočte na 2-násobok priemernej mzdy. Čiže navrhujem, aby sa o prvom pozmeňovacom návrhu spoločnej správy a o týchto dvoch bodoch hlasovalo osobitne.
Ďalej navrhujem, aby sa osobitne hlasovalo o pozmeňovacom návrhu č. 1 o treťom bode, ktorý prináša to zvýšenie maximálnych základov z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy, čiže to je prvý pozmeňovací návrh, tretí bod;
a ďalej aby sa spoločne hlasovalo o zostávajúcich pozmeňujúcich návrhoch v druhom, v treťom a v štvrtom.
Verím, že to je takto procedurálne možné, pán predseda, študoval som si rokovací poriadok a myslím si, že to zakázané takto nie je, nie je. A prečo to takto chcem? Preto, lebo je veľký rozdiel hlasovať o pozitívnom návrhu na zvýšenie materskej, nemocenskej a veľký rozdiel je súčasne v jednom balíku hlasovať o zvýšení maximálnych vymeriavacích základov. To je snáď logické, a to snáď uznáte. Snáď tušíte, že o tých prvých dvoch bodoch budem ja osobne hlasovať a odporúčať pozitívne, ale o tom treťom bode budem hlasovať a odporúčať hlasovať negatívne. Čiže preto žiadam, aby sa to hlasovanie takto rozdelilo.
Čiže ešte raz. Prvý pozmeňovací návrh, bod 1 a 2, prvý pozmeňovací návrh bod 3 a potom pozmeňovacie návrhy druhý, tretí, štvrtý. Čiže tri hlasovania o spoločnej správe. Poprosím a požiadam, aby to bolo takto.
Dobre. Poďme teraz zaradom k jednotlivým problémom, ktoré táto novela rieši, a keď započítame pozmeňovacie návrhy, chce riešiť.
Valorizácia dôchodkov. V prvom rade mi vadí, že vláda a minister práce myslí len na poberateľov dôchodkov, či starobných, alebo predčasných starobných, invalidných, sirotských, vdovských, úrazových dávok, keď k tomu pridáme aj ďalší zákon, ktorý máme na tomto rokovaní, tak myslí aj, aby som to pre korektnosť pripomenul, aj na opatrovateľov, ktorí opatrujú ZŤP osoby, tam sa teda zvyšuje opatrovateľský príspevok nadviazaný na životné minimum, mimochodom. Čiže to je druhá zmena, ktorá pozitívne zasiahne určitú skupinu občanov Slovenskej republiky.
No ale pýtam sa, kde sú ostatní. A ako sa obvykle zvyknem pýtať, pýtam sa, kde sú mladé rodiny. Kde a kedy bude konečne zvyšovanie rodičovských príspevkov? 203 eur 20 centov máme tri roky, 2014., ’15., ’16., a ak nič neurobíme, napr. v skrátenom legislatívnom konaní pred koncom roka, tak rok 2017 bude štvrtý rok v poradí, kedy bude rodičovský príspevok 203,20. Môžeme sa sporiť, či tá suma je vysoká alebo nízka, zrejme s výsledkom, že je to málo. Ale fakt je ten bez akéhokoľvek sporenia alebo hádania sa, že štyri roky po sebe sa rodičovský príspevok nezvyšuje ani o jeden jediný cent. Nie o 1,90 eur ako dôchodky a zvýšme o 8,20. Ale ani o jeden jediný cent.
Dôvody, prečo by sme na mladé rodiny mali myslieť, je zbytočné rozvádzať. To by som nosil vodu do mora. Podobne sa nezvyšujú už štvrtý rok prídavky na deti. Pokiaľ ide o daňové výhody, už štvrtý rok sa nezvyšuje daňový bonus. Čiže tieto tri jednoduché, ale zrozumiteľné spôsoby štátnej pomoci rodinám a zvlášť mladým rodinám štyri roky po sebe na rovnakej výške. Čiže je fajn, že sa myslí na dôchodcov alebo na opatrovateľov, konečne sa myslí aj na opatrovateľov. Ale pýtam sa, prečo sa nemyslí na rodiny. Prečo sa nezvyšujú tieto príspevky? Čiže je to pozitívna diskriminácia dôchodcov, ale na ostatné skupiny ľudí sa nejako zabúda.
Pokiaľ ide teda o valorizáciu dôchodkov, pán minister, jasne ste teraz povedali v úvodnom slove – a bolo to veľmi, pre mňa to bolo veľmi zrozumiteľné a verím, že aj pre ostatné kolegyne, kolegov –, že minimálne dôchodky sa zvyšovať nebudú. Jasne ste to povedali, zrozumiteľne, aj ste to odôvodnili prečo. Odôvodnili ste to tým, že sú vlastne naviazané na životné minimum, a keďže to nerastie, potom nejako sú naviazané tie rodičovské príspevky na životné minimum, ak to nerastie, tak nebudú, nebudú rásť ani minimálne dôchodky. Čiže dôchodca, ktorý poberá povedzme normálny dôchodok, 350 eur, 400-450 eur, bude mať dôchodok zvýšený o 8,20, ale dôchodca, ktorý má ten nízky minimálny dôchodok, povedzme 300-eurový alebo tá najnižšia suma je 269,50 momentálne, tak nebude ho mať zvýšený ani o jeden jediný cent, lebo je to naviazané na životné minimum, a to je svätý grál. Tak to meniť nebudeme. Podobne ako pri tých rodičovských príspevkoch, znova sa opakujem.
Pani kolegyňa Vaľová, verím, že na mňa budete reagovať faktickou poznámkou a že sa mi ospravedlníte, keď ste ma minulý mesiac na predchádzajúcom rokovaní Národnej rady označili pomaly za podvodníka, že tu niečo rozprávam o minimálnych dôchodkoch, lebo tie sa predsa tiež budú zvyšovať. Nebudú sa zvyšovať. Je to, dúfam, jasné. Nebudú sa zvyšovať. Neviem, či ste s tým spokojná s vašimi ďalšími kolegyňami a kolegami zo SMER-u, ktorí teda hovoríte, že zastávate chudobných ľudí, chudobných dôchodcov, nebudú sa zvyšovať minimálne dôchodky. To je fakt. To je holý fakt.
Je teda čudné, že o tom hovorím práve ja, ťažký pravičiar, ktorého predsa vôbec nezaujímajú dôchodcovia a dupľom nie tí chudobní, ale zastávam predsa záujmy rôznych finančných skupín a podnikateľov, tak predstavte si, na počudovanie, ja sa zastávam tejto skupiny dôchodcov, ktorí poberajú minimálne dôchodky. A tak, ako ste počuli pred pár minútami, predniesol som pozmeňujúci návrh na to, aby sa zvýšili o tých 8,20 aj minimálne dôchodky. Pán minister vás v úvodnom slove vyzval, aby, keď takýto návrh príde, lebo tušil, že ho prinesiem, aby, keď takýto návrh príde, aby ste zaň nehlasovali. Som zvedavý, či poslúchnete vášho ministra a nebudete hlasovať za to, aby sa aj minimálne dôchodky, tie 300-eurové dôchodky zvýšili o 8,20. Ak nezahlasujete za môj návrh, tak tie minimálne dôchodky zostanú bez zmeny aj po novom roku. Ten, kto poberá 269,50, bude po Novom roku poberať, hádajte koľko, 269,50! Ten, kto poberá 300 eur, hádajte, koľko bude poberať po Novom roku. Odpoveď je 300 eur. Podpíšete sa pod takúto nespravodlivosť voči tejto skupine dôchodcov, ktorí najviac potrebujú pomôcť. Veď si prečítajte dôvodovú správu, ktorú napísali úradníci ministra práce na ministerstve. V tej dôvodovej správe sa dočítate, že vzhľadom na to, že tie dôchodky rastú pomaly, lebo sú naviazané na rast cien a tie nerastú, tie stagnujú, tak treba tým dôchodcom pomôcť týmto spôsobom. Tak sa teda pomôže, ale nepomôže sa tým, ktorí poberajú minimálne dôchodky a ktorí tú pomoc potrebujú najviac.
A teraz, aby bolo jasné nielen politicky, ale aj zrozumiteľne z hľadiska zdravého rozumu a vecne z hľadiska zákona, viete, ako sa valorizujú tie štandardné starobné dôchodky podľa platného zákona, keby nebola táto mimoriadna zmena? Od 1. januára 2017 sa pôvodne mali starobné dôchodky valorizovať ako mix zmiešaný, zistený na 90 % z rastu spotrebiteľských cien, to vlastne znamená z rastu životného minima, lebo rast životného minima je naviazaný na rast spotrebiteľských cien. A z 10 % do toho mali vstupovať, mal vstupovať rast priemernej mzdy. A k 1. 1. 2018, pozrite si zákon, je valorizácia starobných dôchodkov nastavená tak, ako budú rásť medziročne ceny, tzv. dôchodcovská inflácia. Čiže ten rast dôchodkov, tých normálnych dôchodkov, starobných dôchodkov je naprojektovaný tak, aby bol naviazaný na rast cien, na infláciu. To inak znamená, lebo je to to isté, je naviazaný na rast životného minima, kolegyne a kolegovia. Na nič iné.
A teraz vlastne čo sa tu deje? Mimoriadnym spôsobom sa idú o 8,20 zvýšiť starobné dôchodky, ktoré sú de facto naviazané na životné minimum na 90 %, na budúci rok to už bude na 100 % a minister tu bude obhajovať to zvýšenie tých starobných dôchodkov, lebo to je nejako, a minimálne dôchodky zvyšovať netreba, lebo tie sú naviazané na životné minimum. Všetky dôchodky sú de facto podľa zákona naviazané na životné minimum. Aj starobné, aj minimálne, len je to trošičku technicky inak napísané. Keď nad tým porozmýšľate, tak na to prídete.
Čiže ak je tu logika taká, že minimálne dôchodky sa zvyšovať nemusia, lebo sú naviazané na životné minimum, tak ja takúto logiku odmietam, pretože de facto sú nám životné minimum, na rast životného minima dnes naviazané riadne starobné dôchodky, a tie sa zvyšujú.
Keby vám to nestačilo ako argument, tak sa, prosím vás, pozrite do ďalšieho zákona, ktorý tu má minister Richter, je to niekde bod 47, ak sa nemýlim, tie, ten zákon o kompenzáciách, kde sa zvyšuje, kde sa zvyšuje opatrovateľský, príspevok na opatrovanie. Príspevok na opatrovanie je totižto dnes naviazaný na životné minimum tak, že je daný ako 111,32 % životného minima. Keby minister tento zákon do parlamentu nepriniesol, keby sa touto témou nezaoberal, tak by opatrovateľský príspevok, tých 111,32 %, zostal aj taký istý aj na budúci rok, a keďže sa životné minimum nezvyšuje, nezvyšoval by sa ani príspevok na opatrovanie. Ale pán minister, za čo mu treba poďakovať, aspoň že sčasti zvyšuje príspevok na opatrovanie. No a pretože životné minimum nerastie a tak ďalej. No a ako ho zvyšuje? Presne tak, ako ste pred chvíľkou počuli v mojom pozmeňovacom návrhu. Zvyšuje ho tak, že to percento 111,32 životného minima zvyšuje na 125 % životného minima, aby takto dosiahol zvýšenie príspevku na opatrovanie. Moje riešenie ste počuli.
Navrhujem, aby sa minimálny dôchodok, ktorý je dnes 136 % životného minima, zvýšil na 140,14 životného minima. A prečo práve takto čudne, o 4,14 %? No preto, lebo keď si vyrátate 4,14 % zo sumy životného minima, tak vám to vyjde po zaokrúhlení na 8,20. Veľmi, veľmi jednoduché. Tak ja neviem, či ešte treba ďalej a ďalej hovoriť o argumentoch, znova a znova opakovať, že to zvýšenie akýchkoľvek dávok by sme mali zvažovať najmä v prípade tých, ktorí ich najviac potrebujú, ktorí sú najcitlivejšia a ohrozená skupina chudobou. Ja používam vašu rétoriku normálne. Počúvate ma? Čiže tou chudobou sú ohrození nie dôchodcovia, ktorí majú 400-, 500-, 700-eurové dôchodky, ale tí, ktorí majú 270- alebo 300-eurové dôchodky. Je tu jednoduchý spôsob, ako zabezpečiť, aby sa aj tieto dôchodky zvýšili. Aj vám poviem aký. Taký, že pri hlasovaní za môj pozmeňovací návrh číslo jedna dáte "za". Vopred vám za to ďakujem, aj keď vám neverím, že to spravíte, lebo stranícka disciplína je, je dôležitejšia ako zdravý rozum, svedomie a spravodlivosť. Toľko k valorizácii.
No a teraz sa poďme pozrieť na to zvyšovanie odvodov. Už som to spomínal pred pár minútkami. Ozaj, zmestím sa do limitu 30 minút? Tak rozmýšľam. Neviem? Veď ma zastavte, pán predseda, pán predsedajúci, ak teda sa vám bude javiť, že treba. (Reakcie z pléna.) No, som, som za klub, takže to by malo byť 30 minút. Dobre. Pardon, za toto zdržanie. Strácame čas. Takže k tomu zvyšovaniu odvodov. Už súčasný maximálny základ vo výške päťnásobku priemernej mzdy je neprimerane vysoký, neprimerane vysoký. O čom sa chceme baviť? Veď to malo byť na budúci rok 4 415 eur. To je pomaly dvakrát toľko ako oficiálny poslanecký plat. Nestačí to? Vy ho teda chcete zvýšiť na sedemnásobok priemernej mzdy, to je 6 181 eur na budúci rok, 6 181 eur na budúci rok. Hovoríme, prosím vás pekne, nie o daniach, ktoré nemajú stanovený strop pri výpočte, hej. Daň nemá stanovený strop pri výpočte. Ale základnou logikou platenia poistného, poist..., do poistných fondov takéhoto poistného je, že pri tom poistnom vždycky je stanovený nejaký primeraný maximálny základ, aby sa tá určitá solidarita, ktorá sa prejavuje pri platení odvodov, u tých bohatších prejavila, ale rozumným spôsobom. Aby sa teda, ľudovo povedané, nestalo to, že toho bohatého vyplašíme, a ten vtáčik, ktorý nám znáša zlaté vajíčka, nám ujde z toho hniezdočka. Totižto takéto zvýšenie odvodov, to naozaj, to nie sú žarty. Netýka sa to desaťtisícov alebo státisícov ľudí. Je to, ako som počul ministra zdravotníctva Druckera, vraj okolo 15-tisíc ľudí, ja neviem. A, mimochodom, to je práve aj jeden z problémov, ako, ako sa môžu takéto zásadné veci len tak mirnix-dirnix predložiť, keď my nepoznáme dopady. Keby to išlo v súlade so štábnou kultúrou cez celý proces, keby to išlo cez ministerstvo, tak by sme pekne videli v dôvodovej správe v doložkách vplyvov, koľko ľudí sa to dotkne, aký to bude mať výnos pre rozpočet, či štátu, alebo Sociálnej poisťovne, čo to bude vlastne znamenať, aké to bude mať dopady.
No takto príde kolega Vážny vo štvrtok na výbor, šup, poďme, schváli sa mu to a predpokladám, že dneska o piatej sa o tom zahlasuje a za päť dní je vec vybavená. Veď takto sa to, prosím vás, nesmie robiť. To je neférové. Neviem, či vás netrápi v tomto svedomie, jednak to zvyšovanie, ale jednak to, že vlastne k tomu nemôže byť poriadna diskusia. Ja tu teraz niečo poviem, bolo nejakých pár článkov v novinách, možno sa ešte niektorý z kolegov pridá a sme skončili a vybavené. A zrazu, zrazu ľudia, ktorí zarábajú tých 5-6-tisíc eur, zistia, že pre nich je naozaj najlepšie riešenie zdvihnúť sa a ísť robiť do Česka napríklad. A viete prečo do Česka?
Pre vašu informáciu vám poviem, aké sú parametre z hľadiska sociálnych odvodov v Českej republike. (Reakcia z pléna.) Vy viete, ale možno ostatní nevedia. Takže pre tých, ktorí zodpovedne stlačia za takýto pozmeňovací návrh, chcem im vysvetliť, ako to funguje v Českej republike. V Českej republike je momentálne v českých korunách maximálny mesačný základ 108-tisíc českých korún, čo pri prepočte je približne 4-tisíc eur, hej, približne 4-tisíc eur. Čiže je to ešte o niečo menej, ako je to teraz u nás. Ale zas na druhej strane tá filozofia je taká, ako bola doteraz, nie, my sme mali vlastne päťnásobok, pozor, Česi majú teda štvornásobok priemernej mzdy, akurát, že tá priemerná mzda je u nich vyššia ako na Slovensku. Ešte sme ich v tomto nedobehli. Čiže Česi majú princíp štvornásobok priemernej mzdy, čo činí okolo 4-tisíc eur, podľa toho, akým si to kurzom prerátate, na mesiac. My máme teraz päťnásobok priemernej mzdy, čo je 4 290 v tomto roku, na budúci by to bolo 4 415. A my teda navrhujeme, aby sme išli na sedemnásobok priemernej mzdy. Čiže to budeme ďaleko, ďaleko pred Čechmi, ak to mám takto škaredo povedať.
A aký je v Čechách, pre zaujímavosť, živnostníci, počúvajte a chystajte sa do Čiech, minimálny základ v Čechách? Teda aký je u nás? U nás je momentálne 429 eur, na budúci rok bude tých 441,50. V Čechách je pre živnostníkov, ktorí to robia ako svoj hlavný džob, 250 eur približne, 6 752 českých korún, čiže približne 250 eur. 250 eur! U nás bude 441,50. Cítite ten obrovský rozdiel? Počujete tých živnostníkov, ako teraz dupkajú nohami, rušia živnosti, nielen kolega Jurzyca a Matovič, ale aj ďalší budú rušiť živnosti a budú utekať do Čiech? Toto chcete? (Reakcie z pléna.) Pán Šuca, čo na to hovoríte? V Čechách treba živnostníčiť. Možno ani nebudú problémy s kolegom Matovičom a Jurzycom pri posudzovaní, či porušujete ústavný zákon a podobne. Prepáčte, že si robím takto srandičky, ale toto sú, prepáčte mi, naozaj to by som nemal, toto sú veľmi vážne veci.
Zoberte si do úvahy, v Čechách minimálny základ 250 eur, maximálny 4-tisíc. U nás minimálny základ na budúci rok 441, maximálne 6 181. Však čo? My sme Jánošíci! V Čechách, v Čechách majú to, čo my sa snažíme, chytiť psa či líšku za chvost pri používaní tej finty, schodovitý príjem, majú to vyriešené tým, že ten základ sa pri zamestnancoch sleduje kumulatívne ročne, v ročnom vyjadrení. Čiže toto je veľmi zaujímavý princíp a znamená, že ak u nás napríklad nejaký zamestnanec má v nejakom mesiaci vyplatených povedzme 10-tisíc eur, nejakú odmenu dostane, tak vlastne platí len z toho maximálneho základu, ktorý teda bude 6 181 eur. Ale v Čechách to funguje tak, že sa mu ten príjem vlastne spočítava od začiatku roka kumulatívne a sleduje sa, či kumulatívne neprekročil ročný základ. Čiže ten ročný základ je nižší, výrazne nižší ako u nás. Ale na druhej strane je to spravodlivejšie aj v tom, že tie skokovité príjmy - slabý mesiac, silný mesiac - sa týmto odchytia, a takáto finta sa v Čechách použiť jednoducho nedá. Na Slovensku sa dá a bude sa vždycky dať, pokým nezmeníme systém.
Tak napríklad ja som bol zvedavý, či táto vláda, či pán minister začne rozpracovávať ročné zúčtovanie pri sociálnom poistení, lebo to by, to by znamenalo kompletné a korektné riešenie so všetkými pre a proti, ale hlavne systémové riešenie, voči ktorému by som ja neprotestoval. Práve naopak, by som ho určite privítal. No ale kdeže!
Namiesto toho, aby sa tá spravodlivosť dosiahla tým, že sa zavedie ročné zúčtovanie v sociálnych odvodoch, namiesto toho my tu budeme zvyšovať maximálne základy, lebo pán minister s kolegom riaditeľom Sociálnej poisťovne si myslia, že takto lepšie postihnú tých, ktorí majú raz do roka nejakú vysokú odmenu. To je jednoducho neférový prístup k tým, ktorí zarábajú za tú svoju drinu, častokrát dva-tri úväzky, dva-tri úväzky nie, to beriem späť, ktorí pracujú cezčasy, ktorí skrátka sú vysoko vzdelaní a tú svoju vysokú mzdu si zaslúžia.
Takže... A, mimochodom, v Čechách sú nižšie sadzby. V Čechách sa na sociálne poistenie platí 31,5 %, na Slovensku 34,6. Čiže o 3 % máme ešte vyššie sadzby do Sociálnej poisťovne pri tom všetkom.
Pokiaľ, teda ak to uzavriem, túto časť, pokiaľ ide o návrh na zvýšenie na sedemnásobok priemernej mzdy, tak jednoznačne proti, proti a ešte raz proti. Ak bude schválený ten pozmeňujúci návrh v spoločnej správe, tak z tohto dôvodu, z tohto dôvodu ja osobne budem hlasovať proti celému zákonu. Nech ma žiadny dôchodca neobviňuje, že som mu nedoprial 8,20, ale nie som schopný hlasovať za zákon, v ktorom bude presadené zvýšenie maximálneho základu na sedemnásobok priemernej mzdy. To sa na mňa nehnevajte.
Ďalšia vec sú tie nemocenské dávky, kde sa teda zvyšuje strop pri výpočte nemocenskej dávky denného vymeriavacieho základu z pôvodného 1,5-násobku na 2-násobok priemernej mzdy. Čiže pre lepšiu názornosť, pokiaľ by sa v roku 2017 niekto pobral na nemocenskú alebo by ošetroval dieťa, alebo išiel na materskú, tak pôvodne sa pri vysokých, vyšších príjmoch mala tá dávka vypočítavať, najviac ako keby niekto zarábal 1 324 eur mesačne, ale teda pri tejto zmene sa bude ten jeho príjem zarátavať až do výšky 1 766 eur mesačne. Čiže, zjednodušene povedané, pri dobre zarábajúcich zamestnancoch, zamestnankyniach tieto dávky stúpnu v podstate o tretinu, čo je teda pozitívne, pretože to nie je nejaký darček tým ľuďom. Tí ľudia si platia odvody z toho príjmu. Čiže niekto si platí povedzme odvody z 2-tisíc mesačne. Doteraz by sa mu započítavala nemocenská dávka, ako keby si platil len z 1 324. Po novom sa mu zaráta, ako keby si platil z 1 766. On si platí z 2-tisíc. Čiže to nie je žiadny dáreček týmto ľuďom. To je len to, že sa im vlastne menej zoberie oproti tomu, čo sa im bralo doteraz. Takže pozor na to.
Ako správne, ako správne poznamenal ekonomický novinár pán Surovčík zo SITY, tak ak to pán Vážny na výbore odôvodňoval, tento krok, tento pozitívny krok tým, že takto sa vlastne kompenzuje to zvýšenie odvodov z päťnásobku na sedemnásobok priemernej mzdy, takéto odôvodnenie je, ako to povedať, jednoducho neférové. Pretože tí, ktorí zarábajú povedzme 5-tisíc eur, tak áno, pri nemocenskej budú mať o čosi vyššiu nemocenskú, to je fakt. Ale z tohto kroku vyťažia tí, ktorí majú práve ten príjem medzi 1 324 eurami až 1 766, v tomto pásme, pretože im sa doteraz ten príjem nezarátaval celý, už sa bude. Ale oni na druhej strane nebudú poškodení tými vyššími maximálnymi základmi, pretože keď niekto zarábal 1 500 eur, tak bude platiť odvody také isté po tejto novele, ako platil, ale tá nemocenská, materská sa mu zvýši. Čiže tá pozitívna kompenzácia sa udeje hlavne voči úplne inej skupine osôb ako voči tým, ktorí budú postihnutí tým zvýšením maximálneho základu. Aj tí z toho vyťažia, ale vyťažia z toho hlavne úplne, úplne iní.
No a ten návrh na tú kompenzáciu v zmysle zvýšenia a zníženia priemerného osobného mzdového bodu som už komentoval vo faktickej poznámke. K tomu sa vracať nebudem. To je takisto akási kompenzácia, ktorá nesedí, nesedí na 100 %, a som zvedavý, ako to vysvetlíte zase tým chudobnejším, ktorým vlastne bude menej pridané pri tých nižších priemerných osobných mzdových bodoch. Ono nie vždy bude vykrytý tým minimálnym dôchodkom. Keď niekto bude mať priemerný osobný mzdový bod povedzme 0,8 a má mať pridaných z toho rozdielu 0,2 22 % a bude mať len 20% pridané, tak to je človek, ktorý bude jednoducho týmto spôsobom poškodený. To mi nevyvrátite, že nehovorím tu teraz správne. Nemáte ako.
No, k tým dvom pozmeňovacím návrhom. Pozrite sa. To je presne to, čo hovorím. V zmätku, v chaose prinesie poslanec Vážny na sociálny výbor nejaký pozmeňovák vo veľmi dôležitej veci. Chaoticky, narýchlo pripravený, neprediskutovaný a jednoducho tam chýba, keď sa teda zvyšuje nemocenská, materská na dvojnásobok priemer..., tak aby sa rátal z dvojnásobku priemernej mzdy. Jednoducho školácka chyba. Chýba tam, chýba tam zapracovanie tej zmeny adekvátne aj do paralelného zákona č. 462 o náhrade príjmu pri pracovnej neschopnosti. Čiže keby to bolo prešlo presne tak, ako to kolega Vážny vo štvrtok navrhol, tak ten, kto má povedzme 1 500 eur mesačne, tak nemocenskú od 11. dňa péenky by mal zvýšenú, lebo tá by sa mu rátala z tých 1 500 eur mesačne, ale prvých 10 dní, ktoré vypláca náhradu príjmu zamestnávateľ, tú by mal rátanú z 1 324 eur, lebo tam by zostal ten strop vo výške 1,5-násobku. Elementárna chyba! Ako nebol som vo štvrtok na výbore, nedával som na vás pozor a hneď takýto prúser spravíte.
Čiže, samozrejme, či ten jeden, alebo druhý pozmeňovací návrh musí byť schválený, musí byť schválený, ja dokonca budem hlasovať za ten prvý kolegu Buriana, nie som ješiťák, budem hlasovať za jeho, aby, pre každý prípad, keby sa mi mal pošmyknúť prst, aby to prešlo nejako, lebo to jednoducho treba urobiť, inak by sme boli za úplne hlupákov, hej, ja by som sa cítil hlúpy, keby som takýto zákon s takouto nelogickosťou pustil mimo týchto priestorov. Čiže ten pozmeňovací návrh odporúčam, teda kolegu Buriana, lebo ten pôjde v poradí prvý, treba schváliť, lebo inak budeme za smiešnych. (Reakcia z pléna.)
Už to, čo poviem teraz, sem nepatrí, lebo to vlastne patrí k ministrovi Druckerovi, ale keď si predstavím, že po tomto sem príde o týždeň minister zdravotníctva a prinesie sem novelu zákona o zdravotnom poistení, kde sa, do ktorej sa dostane úplné zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu, tak mi naozaj mráz prechádza po chrbte, čo robíte, kolegyne, kolegovia.
Prosím vás, zamyslite sa nad tým, spamätajte sa. Takéto zmeny sa nerobia takýmto spôsobom, je to neférové a je to vysoko poškodzujúce tých, ktorí sa snažia, pracujú, majú slušný príjem, oni nekradnú, oni majú len slušný 5-tisícový, 6-tisícový príjem. Ak im toto urobíme, sociálne odvody, zdravotné odvody k tomu prídu, vyženieme ich zo Slovenska. To vám hovorím. Alebo si budú hľadať spôsoby, ako tie odvody neplatiť, a verte mi, že tie spôsoby existujú.
Ďakujem.

Ďakujem. K tomu prvému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý som, mimochodom, podpísal, by som rád, ak stihnem, povedal pár poznámok.
Tá zmena pri redukcii, antiredukcii priemerného osobného mzdového bodu vlastne prospeje všetkým tým, ktorí majú vysoký, vysoký priemerný osobný bod, vyšší ako 1,25.
To odôvodnenie, že je to určitá kompenzácia za to, že sa maximálny základ zdvihne z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy, ale neobstojí, a to preto, pretože takto sa vlastne zlepšia oproti súčasnej právnej úprave dôchodky tým, ktorí zarábajú nad 1,25-násobok priemernej mzdy. Čiže pre zjednodušenie cez 1 100-1 200 eur. Tí, ktorí sú postihnutí alebo budú postihnutí zvýšením maximálneho základu, to sú tí, ktorí zarábajú okolo 5-, 6-, 7-tisíc eur, a tým to môže byť, tým to, samozrejme, tiež pomôže, ale pomôže to vlastne všetkým tým, ktorí zarábajú nad 1 200, ktorí na druhej strane poškodení nie sú. Čiže to vyrovnanie tej kompenzácie tam jednoducho nesedí na 100 %, ale čiastočne je tam nejaký prekryv tej kompenzácie.
A zároveň vlastne je tam ale druhá vec a to je vlastne to, že tým dôchodcom, ktorým vychádza priemerný osobný mzdový bod pod 1, sa už nebude vylepšovať o 0,22, ale bude sa vylepšovať vlastne len o 0,20. Čiže oni vlastne doplatia, doplatia na tieto zmeny zvyšovania maximálneho základu svojím nižším dôchodkom v budúcnosti. A to je také trošku čudné.
A ďalej chcem povedať, že takto to odôvodňovať, že v budúcnosti budete mať taký a taký dôchodok, tiež neobstojí, pretože teraz sa budú platiť tie vyššie odvody, ale keď ten tridsiatnik IT-čkár, ktorý zarába 5-tisíc eur, pôjde o 30-40 rokov na dôchodok, no bohviečo vtedy bude, ako bude vyzerať zákon o sociálnom poistení.

Tak ja budem reagovať hneď na tú prvú otázku, ktorú položil Eugen Jurzyca. Ako kde beriem tú energiu, no beriem ju z tých dvoch mojich malých detí, ktoré ma teraz čakajú, kedy konečne tatino zase príde večer domov a spoločne si pozrieme toho Smejka a Tanculienku a bude mi lepšie.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, ja som si už svoje povedal, ak dobre počítam, na deviatich mítingoch, protestoch počas leta, či to bolo v Prešove, či to bolo v Košiciach, v Poprade, v Žiline, v Nitre som bol, v Prievidzi a dokonca raz bol aj pri Bonaparte, takže to by som sa opakoval. To by som sa opakoval a to by sme strácali čas.
Mňa zaujímajú tie čísla. Mne, skrátka, nejde do hlavy, ako je to možné, že z hľadiska tých oficiálnych čísiel, ktoré minister Kaliňák uvádza vo svojich majetkových priznaniach, odkiaľ on teda berie tie 300-400-tisícové príjmy ročne mimo príjmov z verejnej funkcie, pretože zo všetkých tých správ, ktoré máme, ktorú sú teda takého oficiálneho charakteru, to je ten jeho reštauračný biznis, ide od desiatich k piatim, už sú tam len nejaké dva podniky, čo som nejako zaregistroval, ktoré horko-ťažko prežívajú, tie uzávierky alebo tie dokumenty, ktoré sa povinne zverejňujú v registri uzávierok, hovoria o tom, že tie firmy sú v podstate v situácii, kedy pán majiteľ musí platiť daňovú licenciu, čiže určite by mu aj dobre padlo, keby sa podarilo konečne tie daňové licencie zrušiť, aby čosi ušetril na tých daniach, ktoré platí z tej straty, ktorú tam má, ale on teda jednoducho vykazuje 300-400-tisícové príjmy.
No a pokiaľ si dobre pamätám, lebo ja by som teda rád vyzval ministra Kaliňáka, aby sa k tomu vyjadril nejakým spôsobom v rozprave alebo na blogoch, ktoré donedávna znovu písal na SME-čku, nech sa vyjadrí, ako sa dá zarobiť 300-400-tisíc nejakým zvláštnym, neidentifikovateľným spôsobom, o ktorom on, ak sa nemýlim, hovorí, že on tak dobre investoval niekde do nejakých akcií, kúpil, predal, mal dividendy - mal dividendy, ejha, tak preto to zníženie z 15 na 7 %, vidíte, možno je to tým, a to si tu páni z Podbrezovej myslia, že to oni vybavili. No, dobre, ale vrátim sa späť k téme.
Čiže on hovorí o tom, že nejako predáva, kupuje, obchoduje s akciami a hrozne sa mu darí, niečo ako Walt Disney dokonca zachytil. Čiže ja by som teda chcel ministrovi Kaliňákovi dať taký jeden tip, teraz veľmi fičí Smejko a Tanculienka, moje deti to pozerajú od rána do večera, do toho treba zainvestovať, z toho bude ďalších 300-tisíc, takže Smejko aj Tanculienka, pozor, nielen Wallt Disney. Ak to myslí minister Kaliňák vážne s týmito svojimi tvrdeniami, tak by nemal mať problém, aby priniesol niekde na verejný priestor doklady o tom, ako kúpil, predal tie akcie, ako mu boli poslané nejaké dividendy, veď za to sa predsa nemusí hanbiť. Alebo sa mýlim?
Čiže ak o tom rád hovorí, ak kryje tie svoje príjmy týmto spôsobom, no veď to nie je žiadny zločin, keď sa mu naozaj takto darí pri predaji, kúpe akcií či už Walt Disney, alebo v budúcnosti to bude ten Smejko s Tanculienkou a budeme aspoň všetci vidieť, takto sa investuje.
Ja som to povedal už niekedy pred prázdninami. Aspoň sa poučia tí manažéri tých našich nešťastných DSS-iek, ktoré nevedia zhodnocovať majetok sporiteľov v dôchodkových fondoch, pozrite sa, minister Kaliňák, z neho si berte príklad, on sám 300-tisíc ročne výnos, jeden, jeden úspešný manažér, ktorý si takto manažuje svoj majetok. Berte ho do svojich radov, poradí vám určite, resp. keď teda odstúpi z pozície ministra, tak jeho kariéra v tomto sektore je jasná a bude stúpať ako hviezda na tom investičnom nebíčku.
No, celé toto sú podľa mňa ale rozprávky a darmo tu môžem ministra Kaliňáka vyzývať k tomu, aby tieto údaje stransparentnil, a teda ukázal nám, ako to s tými jeho príjmami je. Myslím si, že ten príbeh bude pokračovať tak, že to budú len rozprávočky naozaj pre malé deti o tom jeho investovaní.
Ďalšia vec, ktorá je jednoznačným porušovaním príslušným zákonov, ktoré sa týkajú verejných funkcionárov, je jednoducho to, že neuvádza v majetkových priznaniach všetko to, čo by mal. Ak si raz niekto požičia formou hoci kontokorentu 500-tisíc eur v nejakej banke, tak by to v jeho majetkovom priznaní malo svietiť. To nie je 5 eur, to je 500-tisíc.
A ďalej, pokiaľ ide o tú vlastne samotnú kauzu B. A. Haus, ak to správne hovorím, tak predsa sám minister Kaliňák povedal na tlačovke, keď sa to prevalilo o tých prevodoch na jeho účte, že on vlastne za sumu vyše 400-tisíc prevzal pohľadávku, ktorú mal pán Bašternák voči tej spoločnosti B. A. Haus. Čiže on v tom momente, keď sa ten prevod alebo ten biznis uskutočnil, bol veriteľom, požičal vlastne, on bol tým, kto požičal B. A. Haus, a. s., sumu okolo 400-tisíc eur. A takéto niečo musí byť v majetkovom priznaní verejného funkcionára, a nie je to tam. A nebolo to ani v tom prvom roku, ani v tých ďalších. Potom mu bolo niečo v relatívne masívnej sume vrátené. De facto šlo pravdepodobne o výnos z tých nehnuteľností, ktoré vlastní v majetku a ktoré prenajíma spoločnosť B. A. Haus, a on o tom hovorí, teda ako o vrátení pôžičky. Kde sa tieto pohyby prejavujú v jeho majetkových priznaniach? No tam to jednoducho nie je! To je vážne faux pas, pokiaľ ide o verejného funkcionára a povinnosti, ktoré má podľa príslušného zákona. Ja teda neviem presne, akým spôsobom na to reagoval náš parlamentný výbor, ale toto sa mi celé jednoducho nezdá. To smrdí podvodom.
A znova sme pri tom, mimochodom, ctení podnikatelia ďalší, počúvajte, ako sa to robí. Pokiaľ nechcete platiť či už zdravotné odvody z dividend, alebo tú novozavedenú Kažimírovu daň z dividend, robte to tak, ako to robí minister Kažimír. To znamená, nevložte vysoké základné imanie do nejakej obchodnej spoločnosti, ktorá potom... (Reakcia z pléna.) Kaliňák. Ktorá potom... Minister Kaliňák, ospravedlnil som sa, ak som sa pomýlil.
Čiže namiesto toho, aby vložil do obchodnej spoločnosti základné imanie, povedzme vo výške 400-tisíc eur, ďalší spoločníci podobne a za to potom kúpili nehnuteľnosti a mali z toho príslušný výnos, urobte to tak, ako to urobil Bašternák, Počiatek a potom aj Kaliňák. Založte spoločnosť s nízkym základným imaním, pár tisíc eur, tie vysoké peniaze, tie státisíce tam dajte vo forme pôžičky, tým pádom spoločnosť bude mať hotovosť, za ktorú kúpi nehnuteľnosti, bude ich prenajímať, bude z toho príjem a ten príjem sa potom nevyplatí tým akcionárom alebo spoločníkom vo forme dividendy, pretože sa im to bude vracať vo forme splátky pôžičky, tak ako to robia poctiví podnikatelia bašternákovci. Čiže toto je návod, ktorého sa držte. Ak to robí politická špička v tejto krajine, prečo by to nerobil nejaký drobný podnikateľ, ktorý chce ušetriť na odvodoch alebo na daniach.
Uzavriem to, uzavriem to tým, že sú tu jasné podozrenia z toho, že minister Kaliňák má príjmy, ktoré síce sa snaží nejakým spôsobom deklarovať v majetkovom priznaní, ale nie sú reálne podložené nejakým zrozumiteľným a transparentným spôsobom. Je to hra na slepú babu, sú to rozprávky pre malé deti.
Naviac, pokiaľ ide o samotné tie technikálie, o povinnosti, ktoré má ako verejný funkcionár, neplní si ich, pokiaľ ide o pôžičku, ktorú má z Tatra banky... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v rokovacej sále.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem pánovi Hrnkovi za obohatenie môjho nudného príspevku.
Čiže neplní si svoje povinnosti ako verejný funkcionár, pretože neuvádza vo svojich majetkových priznaniach to, čo by mal. A nejde o fazuľky, ide o státisícové sumy. Obávam sa, že týmto spôsobom obchádza zákon.
Ale sme pri jadre veci. No kto už len sa dotkne toho, či minister Kaliňák obchádza zákon, veď keď on sám je tým najvyšším šéfom polície? Kto si ho pozve na koberček a bude sa ho pýtať, ako to teda je s tými jeho príjmami, keď on sám je najvyšším šéfom a tú celú svoju NAKA si vymyslel vlastne sám pre seba? Jeho šéf, ktorý je Robert Fico? To, že Robert Fico nekoná, je jasný dôkaz toho, že ide o zohratú dvojicu.
Ďakujem za pozornosť, najmä poslancom zo strany SMER a, samozrejme, aj vám všetkým, ktorým tieto veci vŕtajú v hlave a nedávajú vám spať. Sú tu rádovo desaťmiliónové, možno stámiliónové úniky na dépeháčke a za ne je niekto zodpovedný. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení páni podpredsedovia, vážené kolegyne... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím o kľud v sále. Nech sa páči, pán poslanec.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
... vážení kolegovia, vážení prítomní, o premiérovi Robertovi Ficovi už veľa povedali moji predrečníci, čiže ja sa na jeho osobu až tak veľmi vo svojom príhovore sústreďovať nebudem, ale keďže pádom Roberta Fica padá celá vláda, budem sa orientovať vo svojom príspevku najmä na tých zoči-voči mne stojacich ministrov vlády Roberta Fica a pôjde o pôsobenie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera a sčasti aj ministra financií Petra Kažimíra.
Nebudem rozpitvávať úplne všetko, úplne každý krok, úplne každú iniciatívu alebo pasivitu, ale chcem sa venovať tým dôležitým, dôležitým bodom. A to hlavne preto, lebo Robert Fico rád hovorí o tom, že táto vláda, táto jeho vláda nemá alternatívu. Čiže rád by som pripomenul kolegyniam, kolegom, ale aj verejnosti, o čom vlastne hovorí Robert Fico, o akej vláde, ktorá teda podľa neho nemá alternatívu. Čo nemá alternatívu?
Začnem ministrom Richterom a jeho legislatívnymi návrhmi. Lebo legislatívna práca, to je hlavná vizitka práce vlády. Na tejto schôdzi sme už, teda vy koaliční poslanci, ste odhlasovali, odhlasovali v prvom čítaní novelu zákona o sociálnom poistení, valorizácia dôchodkov. Absolútne zbabraná novela zákona o sociálnom poistení. Jej cieľom má byť zvýšenie dôchodkov najmenej o 2 %, keď to poviem zjednodušene, čiže konkrétne o 8,30 v prípade starobných dôchodkov. Zbabraná v tom, že pokiaľ chcete takýmto spôsobom pomôcť dôchodcom, a to najmä dôchodcom s najnižšími príjmami, tak v tejto novele sa zabudlo na poberateľov tzv. minimálnych dôchodkov.
Nechceli ste mi veriť, tak ako ste tu sedeli v rozprave, že je to tak. Nechápali ste sami, ako je to možné, že sa nebudú zvyšovať tie najnižšie, čiže tie minimálne dôchodky. Nechceli ste mi to veriť. V rozprave to napokon, hoci veľmi s ťažkým srdcom, ale priznal bývalý štátny tajomník Burian, ktorý snáď ako jediný z vás rozumie tomu, čo je to sociálne poistenie a čo sú to vôbec dôchodky. Nehnevajte sa na mňa, ale on vám to musel teda pripomenúť. Minister Richter zabudol na zvyšovanie minimálnych dôchodkov. Je to príklad kompetencie tohto ministra?
Ďalej. V pripomienkovom konaní sa objavil návrh novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý vyplýva z programového vyhlásenia vlády, z tej časti, ktorú si do programového vyhlásenia, kolegynky poslankyne, počúvajte, presadil MOST - HÍD, a to lepšie možnosti tzv. programového výberu pre sporiteľov z II. piliera v čase, kedy odchádzajú na dôchodok. Táto novela bola pripravená. Šla do pripomienkového konania. Jej podstatou, keď to veľmi zjednodušene poviem, bolo to, aby programový výber bol umožnený aj takému dôchodcovi, ktorý dosiahne aspoň priemerný dôchodok, a nie dôchodok, ako hovorí súčasný zákon, niekde na úrovni 800-900 eur. Ale minister Richter dal vlastne stiahnuť túto novelu z legislatívneho procesu. Čiže aj to málo dobré, čo máte z oblasti sociálnych vecí, dôchodkov v programovom vyhlásení, sa zrazu záhadne z legislatívneho procesu, bohvieprečo, úmysel bol dobrý, aj sme sa ho chystali podporiť, tento zákon sa zrazu stratil.
Ďalej ste sľubovali v programovom vyhlásení - aj keď nepriamo, pretože ten záväzok je pomerne silný - zaviesť, sľubovali ste zaviesť ročné zúčtovanie sociálnych odvodov poistného na sociálne poistenie. Nebude z toho nič! Pretože ste zistili, že tento krajec chleba je, táto kôrka chleba je pre vás príliš tvrdá a že nemáte na to. Nemáte na to kapacitne, odborne, ľudsky, aby ste túto výzvu naplnili počas štyroch rokov, ktoré tu chcete odborne, slušne, charakterne a kompetentne vládnuť.
Zavedenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení je pritom podľa môjho názoru relatívne jednoduchá vec, len treba trošku chcieť. Ak je niečo komplikované, tak to je návrat k pôvodnej idei systému projektu UNITAS, ktorý mal zaviesť zjednotený výber daní, ciel a odvodov a zároveň aj zjednodušenie vyplácania rôznych dávok, ale k takej ambícii ste sa ani v programovom vyhlásení radšej nepriznali, pretože jednoducho na to nemáte vy, tzv. kompetentná vláda.
Zoberme si aktuálny ďalší zákon, ktorý sa valí do parlamentu na októbrové rokovanie, ktorý bol schválený na vláde túto stredu, tzv. jasličkový zákon. Úmysel dobrý, regulovať to, čo doteraz regulované nebolo, a ide o citlivú oblasť zariadení pre malé deti, pre dvojročné, trojročné deti, tzv. detské jasle, ktoré sa dnes prevádzkujú na živnosť, na voľnú živnosť dokonca a niekedy je to dosť veľká partizánčina, to treba povedať jasne. Tento zákon je potrebný.
Ale to, čo sem ide, to, čo prešlo cez vládu, je katastrofa. Ak takýto zákon príde do parlamentu a nebude vrátený naspäť, resp. nebude poctivo zmenený, tak to bude znamenať nie podporu zariadení pre malé detičky, pre jasle, ale práve naopak, neprimeranosť tých požiadaviek, nezmyselnosť tých požiadaviek, ktoré tam sú, bude znamenať zánik mnohých súčasných detských jaslí.
Áno, finančným obrovským balíkom z eurofondov podporíte výstavbu niekoľkých obecných jaslí, ale tie desiatky alebo stovky súkromných, ktoré tu dnes máme vďaka súkromným iniciatívam, tak tie jednoducho nebudú schopné tie požiadavky splniť a zaniknú.
A nepriamo, nepriamo vďaka tomu, čo si tam pridali zdravotníci, veď uvidíte o mesiac, o čom sa bavíme konkrétne, rozpitvám to dostatočne podrobne, nebojte sa, to, čo si tam dali zdravotníci, bude znamenať ohrozenie fungovania súčasných materských centier, detských centier, rôznych ďalších centier pre rodičov s malými deťmi, pretože takisto aj pre nich alebo pre časť z nich sa zavádzajú podľa môjho názoru neprimerané požiadavky, ktoré nebude možné len tak ľavou zadnou splniť.
Čiže v kocke ešte raz, tento tzv. jasličkový zákon stanovuje nové a nové neprimerane vysoké požiadavky na dnešné zariadenia, či sú to zariadenia na živnosť, v občianskych združeniach a podobne, ale na druhej strane štát im nepomôže ani jedným jediným ďalším eurom. Robte, starajte sa, trápte sa, ale štát vám v tom nijako nepomôže. To je odkaz ministra Richtera všetkým tým, ktorí tieto aktivity dnes vykonávajú, starajú sa o malé detičky, baví ich to, robia to s láskou, a takto im minister Richter pomáha kompetentne.
Sociálne služby. Sociálne služby, horúca téma. Horúca téma, ale minister práce Richter je ministrom už piaty rok preto, aby sa tejto téme nevyhýbal. Je to práve naopak, kľučkuje, zametá to pod koberec. Novela, o ktorej tu vlastne už je reč, obsahuje nepodstatné veci. To, čo očakávajú zriaďovatelia či už neverejní, ale aj verejní od zákona o sociálnych službách, toho sa, skrátka, z ministerstva práce už piaty rok nevedia dočkať. Tu sa očakáva komplexný, poriadne, poctivo a s ministerstvom financií pripravený zákon, ktorý bude mať hlavu a pätu a ktorý, samozrejme, zlepší aj financovanie týchto zariadení, aby neprežívali zo dňa na deň, ale aby to začalo poriadne a systematicky fungovať. Minister je vo funkcii piaty rok a nekoná. Namiesto toho tu riešite marketingové záležitosti, každý rok vianočný dôchodok sa vylepší o 12 eur a to považujete za vrchol vašej sociálnej politiky voči starším alebo zdravotne postihnutým ľuďom.
Pokiaľ ide o mladé rodiny, lebo ak sa teda staráte aspoň tým vianočným príspevkom aspoň symbolicky o dôchodcov, mladé rodiny sú vám jednoducho ukradnuté. Rodičovský príspevok, odkedy sa v roku poslednýkrát symbolicky zvyšoval, v roku 2013, odvtedy stagnuje na rovnakej výške, a ak neprijmete návrh, ktorý pripravujem na ďalšiu schôdzu parlamentu, tak tak zostane aj v roku 2017; 2013, ´14, pardon, ´14, ´15, ´16 a ´17, ktorý nás čaká o dva mesiace, štyri roky po sebe sa rodičovský príspevok nezvyšoval a nezvýši ani o jediný cent.
Rovnako prídavky na deti. A keď zasiahnem trošku do daňovej oblasti, tak daňový bonus štyri roky po sebe žiadne, ale absolútne žiadne zvýšenie týchto výhod pre rodiny, resp. mladé rodiny. To je jedno, že je to naviazané na životné minimum a to sa štyri roky nezvyšovalo. Kedykoľvek viete urobiť politické rozhodnutie a tieto výhody, finančnú podporu mladých rodín viete, viete vylepšiť kedykoľvek. Či sa životné minimum mení, alebo nemení, to je len výhovorka.
Veď predsa, keď sa vrátim na začiatok, presne takto sa snažíte valorizovať starobné dôchodky, ktoré sú tiež naviazané na životné minimum, a keby sme striktne mali trvať na tom, že čo je naviazané na životné minimum, tak sa nemení, tak by sa vlastne nezvyšovali ani dôchodky. Tie zvýšite aspoň o tých 8 eur, aj keď nie tie minimálne, opakujem, čo je vážna chyba. Ale finančné príspevky rodičom nepôjdu hore ani o ten jeden jediný symbolický cent.
Minister sociálnych vecí a rodiny? Už to tu niekedy pred pár dňami zaznelo. Prosím vás, dohodnime sa na tom, že tú rodinu vyhoďme z názvu toho ministerstva. Veď to ministerstvo a ten minister sa o rodiny nestará!
Z hľadiska toho práce, ministerstvo práce, tak viem, že sa vás to netýka, veď máte iné starosti, ale pripomínam zase jeden zákon, za ktorým stojí minister práce Richter a ktorý neuveriteľne skomplikoval život podnikateľom v poslednom čase, a nielen našim podnikateľom, úsmevné je na tom to, že skomplikoval život aj zahraničným partnerom našich firiem, ktorí sú usídlení v iných členských krajinách EÚ. Áno, hovorím o smutne známom, relatívne novom zákone o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov. Týmto zákonom sme ako najväčší hlupáci, s prepáčením, zaviedli do našej legislatívy príslušnú európsku smernicu. Ak si pozriete, ako to urobili v iných krajinách, tam to urobili tak, ako sa hovorí, aby sa vlk nažral, aj koza zostala celá, ale teda tak, aby to zbytočne nezaťažovalo podnikateľské subjekty. Minister Richter nie. Jeho úradníci, a on tomu zrejme nerozumie, čo urobili, jeho úradníci hlava-nehlava napchali do tohto zákona a do Zákonníka práce nové a zbytočné byrokratické povinnosti či našim zamestnávateľom, ak vyšlú zamestnanca na práce povedzme do Rakúska, do Nemecka, do Českej republiky, alebo ak je to naopak, bohužiaľ, aj naopak, ako keby na oplátku, ak sem povedzme nemecký zamestnávateľ vyšle svojho servisného technika povedzme na jeden deň na nejaký servisný zásah do nejakej našej fabriky, tak musí si tento nemecký zamestnávateľ plniť more zbytočných administratívnych nových povinností.
Nehovoriac už o tom, že naši zamestnávatelia, ktorí vysielajú zamestnancov do Nemecka, Francúzska, najmä tým myslím našich dopravcov, by očakávali, že ich, teda náš minister práce Richter sa ich zastane v konaní pred Európskou komisiou v komunikácii s nemeckou partnerkou alebo s francúzskym partnerom v zjednodušení povinností, ktoré naši dopravcovia, ktorí vysielajú svoje kamióny do Nemecka, do Francúzska, ktoré tam dnes majú, že im pomôže. Nič. Ja necítim, necítim nič, že by sa dialo v tejto veci, že by minister Richter našim občanom, ktorí tu platia dane, že by im nejako chcel pomôcť.
No a na záver, na záver, bohužiaľ, musím spomenúť relatívne aktuálne a čerstvé kauzy - kauza Marco, kauza Čistý deň. Možno by si niekto myslel, že minister práce Richter mal odstúpiť už pri kauze Marco. Možno by si niekto myslel, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny by mal odstúpiť pri aktuálnej kauze Čistý deň. Minister si to však evidentne nemyslí. Myslím si, že ďalej to komentovať netreba.
Pokiaľ ide o ministra Kažimíra, ministra financií, len niekoľko slov. Teraz sme sa dozvedeli, že sa budú živnostníkom zvyšovať paušálne výdavky. Už vidím ten veľký hrmot, ktorý spustí vládna koalícia, ako sme my pomohli podnikateľom, lebo sme zvýšili živnostníkom paušálne výdavky. Je nesporný fakt, že živnostníkom sa zvýšia paušálne výdavky, o tom sa sporiť nemusíme, ale akým živnostníkom sa zvýšia paušálne výdavky? Ktorí to vlastne prakticky využijú? Ktorí pocítia, že budú platiť menej štátu či už na daniach, alebo odvodoch?
No, aby bolo jasné. Pocítia to tí, ktorí majú mesačný brutto príjem cez 865 eur. Tí, ktorí majú mesačný príjem brutto v prepočte v priemere do 865, tým zvýšenie zo 40 na 60 % nijako nepomôže, pretože aj keď sa ich to akože dotkne, ale výsledok je ten, že oni už dnes vlastne pri nastavení 40-percentných paušálnych výdavkoch daň neplatia, lebo je tam nezdaniteľná časť, pripomínam, ktorá je na tom konci výpočtu, ale platia v každom prípade povinné minimálne odvody, tie sú na budúci rok 206 eur. A to ich čaká, či sa tie paušálne výdavky zvýšia alebo či by zostali rovnako, ich to trápiť, im to pomôcť nepomôže nijako. Čiže tí, ktorí majú mesačný brutto príjem do 865 eur, tak ako doteraz vlastne neplatili daň, nebudú ju platiť ani potom. A tak teraz musia platiť povinné minimálne odvody 206 eur mesačne, tak ich rovnako budú musieť platiť aj potom.
Keď to spočítame a podškrtneme, zistíme, že všetci tí živnostníci, ktorí majú mesačný príjem do 865 eur, na tom budú úplne rovnako. A pokiaľ tu bude niekto tvrdiť, že sa živnostníkom pomohlo, áno, pomohlo, ale tým, ktorí majú mesačný príjem nad 865 eur, najmä tým, ktorí majú mesačne možno 2 alebo 3 tisícky mesačne. A to je relatívne úzka skupina ľudí.
Je to veľmi zaujímavé, je to veľmi zaujímavé, že ak teda väčšinu vo vládnej koalícii má sociálnodemokratická strana, tak ona teda pustí niečo na tých daniach, ale ona to vlastne pustí tým, ktorí sa majú lepšie, a nepodporí nijako tých, ktorí skutočne makajú a sú radi, že zarobia 600, 700 eur mesačne cez tú živnosť, tak tým sa nepomôže nijako.
Čiže môj odkaz pre ministra Kažimíra je ten, je fajn, že sa tu predsa robia nejaké daňové výhody, ale treba ich robiť trošku s rozumom. Treba ich robiť tak, aby boli vyvážené, aby sa nedotkli len istej skupiny ľudí, ale aby to pocítilo ľudí viac. Je to vaša zodpovednosť, sú to možno aj vaši voliči, ktorí vám to spočítajú o tie 3 roky, alebo kedy budú voľby, takže to je len priateľská rada. Ak niečo robíte, ak ste teda, ak je minister Kažimír ochotný uvoľniť rádovo 100 mil. z rozpočtu tým, že tie dane nedostane, tak robte to, prosím vás, rozumnejšie.
A hlavne, ak sa teda bavíme rozumnejšie, čo je šokujúce z hľadiska návrhu ministra Kažimíra, tak to je 8-percentná daň z neživotného poistenia. Prosím vás, tu už ako naozaj zdravý rozum úplne končí. Neviem, či včera, alebo predvčerom sme sa tu bavili s kolegom Budajom, že bolo by asi dobré zaviesť aj daň z prechádzania sa v parku a podobne, lebo to sa ešte nezdaňuje, ako zaviesť daň z toho, že si občan platí poistku domu, bytu, majetku alebo havarijnú poistku auta, vo výške 8 %, to je úplný nonsens. To je úplný nonsens, to ako nemá zmysel ďalej komentovať, že veď minister sem s tým príde.
Takže zhrniem to. Dal som vám behom tých 20 minút niekoľko, dúfam, jasných a zrozumiteľných postrehov k tomu, aká je kompetentná táto vláda, pokiaľ ide o rezort práce, sociálnych vecí a rodiny a sčasti pokiaľ ide o rezort financií. Poprosím, skúste na tieto argumenty prihliadať pri záverečnom hlasovaní, kedy pádom premiéra by padla aj celá táto tzv. kompetentná vláda.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Pokúsim sa vysvetliť, o čo v tomto návrhu ide.
Verím, že viete, že od 1. 1. 2017 sa začne postupne zvyšovať dôchodkový vek. Pre zjednodušenie si povedzme, že v súčasnosti podľa platného zákona je dôchodkový vek 62 rokov u všetkých, prakticky u všetkých mužov a zároveň aj u väčšiny žien. 1. 1. 2017 sa však dôchodkový vek podľa zákona, ktorý bol schválený už pred snáď piatimi, štyrmi rokmi, zvýši a konkrétne aj vieme v tomto čase o koľko. Dôchodkový vek sa zvýši o 76 dní.
Čiže pre váš, pre príklad, ak budeme mať muža, ktorý dosiahne vek 62 rokov 31. decembra 2016, teraz na Silvestra, tak pre neho ešte platí, že dôchodkový vek, je to rok 2016, je 62 rokov. Čiže 31. decembra 2016 dovŕšením 62 rokov veku môže požiadať o starobný dôchodok, aj ho zrejme dostane. Jeho priateľ, ktorý má tú smolu, že sa narodil o rok, pardon, o rok, o deň neskôr, čiže na Nový rok, 1. januára, bude mať 62 rokov 1. januára 2017. V roku 2017 to znamená, že pre neho už podľa platného zákona bude platiť dôchodkový vek 62 rokov a 76 dní. Čiže on nemôže požiadať o dôchodok toho 1. januára, ale musí si ešte vlastne 76 dní počkať, teraz to asi nepoviem z hlavy presne, ale niekedy 15. marca 2017 až môže požiadať o starobný dôchodok. Čiže vlastne približne dva a pol mesiaca si musí počkať.
Zoberte si to šťastie alebo tú smolu. Ten, kto má narodeniny 31. decembra, ide do dôchodku v tento deň a ten, ktorý mal tú smolu, že sa narodil o deň neskôr, pôjde do dôchodku až o dva a pol mesiaca neskôr. Keď si to zoberieme cez peniaze, ak je priemerný novovymeraný dôchodok dnes okolo 420 eur mesačne, tak vlastne tomu druhému, ktorý môže žiadať o dôchodok až 15. marca, tomu druhému vlastne zoberieme 420 plus 420 plus 210, čiže vlastne týmto zákonom on cez peniaze príde o vyše tisíc eur na dôchodku, ktorý by inak čerpal, ale čerpať môže až od 15. marca.
Pamätáte si na Ľudovíta Kaníka a tzv. staro- a novodôchodcov? Pamätáte si na to? To bolo jednoducho o tom, že dovtedy platný zákon, ktorý platil do 31. decembra 2003, stanovoval nejaké pravidlá pre výpočet dôchodku a Ľudovít Kaník ako minister presadil nový zákon, práve túto štyristošesťdesiatjednotku s účinnosťou od 1. januára 2004, ktorá zásadným spôsobom, naozaj zásadným spôsobom zmenila pravidlá pre výpočet dôchodku. Takže ten občan, ktorý šiel do dôchodku 31. decembra 2003, šiel po starom, tzv. starodôchodca, a ten, ktorý šiel 1. januára, deň nato, lebo deň po sebe sa narodili, tak ten už bol tým novodôchodcom. A bol medzi nimi zásadný rozdiel vo výške dôchodku. Jeden to mal lepšie, druhý horšie, ťažko sa to vysvetľuje, lebo nie je to až také jednoduché. Ale jeden deň rozhodol niekedy zásadným spôsobom o výške dôchodku.
Poprosím, tu síce v menšom, omnoho menšom merítku, ale vlastne opakujeme chybu Ľudovíta Kaníka. Nie síce vo výške výpočtu dôchodku, ale vo veci stanovenia odchodu do dôchodku, nároku na dôchodok. Práve som vám pred chvíľkou povedal príklad. Ten, ktorý sa narodí 1. januára, príde približne o tisíc eur. Je tisíc eur pre dôchodcu zanedbateľná čiastka? Podľa mňa nie. No, čiže popísal som súčasný stav.
A teraz ten náš návrh. Ten náš návrh sa dosť komplikovane vysvetľuje cez tie paragrafy, ale pokúsim sa to povedať čo najjednoduchšie, zrozumiteľne. Ten náš návrh vlastne hovorí, aby sa dôchodkový vek posúval, v podstate aby to o tých povedzme dva a pol mesiaca ročne teda stúpalo. Čiže my nie sme teraz v situácii v návrhu, že chceme poprieť tú filozofiu zvyšovania dôchodkového veku ako takú, ale my vlastne navrhujeme, aby sa ten dôchodkový vek posúval po dňoch. Čiže, keď sa vrátim k príkladu, ten, kto pôjde do dôchodku 31. decembra 2016, lebo vtedy má 62 rokov, tam to platí. A ten, ktorý sa narodí 1. januára a bude mať 62 rokov 1. januára 2017, tomu sa dôchodkový vek, pozor, zvýši o jeden deň. O jeden deň. Nie o 76 dní, čiže nebude musieť čakať do toho 15. marca, ale symbolicky si počká do 2. januára. Rozumieme si? Čiže áno, už spadne do toho režimu zvyšovania dôchodkového veku, ale tak že o jeden deň. Ten, ktorý sa narodí 10. januára, tomu sa to posunie o dva dni. Ten, ktorý sa narodí 30. januára, tomu sa to posunie o 3 dni. Rozumiete? Čiže celkovo sa to o tých 76 dní naozaj posunie, ale až v prípade občana, ktorý sa narodí na konci roku, hej. Čiže tie rozdiely pri dôchodkovom veku medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa narodili deň po sebe alebo týždeň po sebe, rozhodne nebudú. Budú o jeden deň, možno o dva, ale nebudú také dramatické, ako to vlastne hovorí aktuálne platný zákon.
Neviem, či stačí tento priestor na to, čo chcem vysvetliť. Len, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, ako skutočne v dobrom vás varujem. Budete sa po 1. januári stretávať s ľuďmi na stretnutiach, mítingoch, na uliciach, vaši známi, vaši rodinní príslušníci sa vás budú pýtať, čo je toto, preboha, za hlúposť. Tento sa narodil na konci roku, išiel do dôchodku, tento sa narodil 5. januára, musí čakať do marca. A neodpustím si ako matfyzák a známy autor daňových odvodových typov ešte povedať jednu poznámku, ktorá z tejto strany s tým súvisí.
Viete, čo je to predčasný starobný dôchodok? Predpokladám, že viete. To je teda možnosť, ktorú dáva zákon občanovi vo vyššom veku, ktorému chýbajú dva roky do dôchodkového veku, aby v prípade, že nemá prácu, teda nie je poistený, nepodniká, aby mohol ísť vlastne do toho predčasného dôchodku. A teraz vám poviem takýto príklad.
Občan dosiahne vek 60 rokov 31. decembra 2016. Čiže podľa zákona, ktorý platí v tomto roku, keďže na konci roku, tohto roku dosiahol vek 60 rokov, chýbajú mu dva roky do dôchodkového veku, tak tým pádom si na tom konci tohto roka, 31. decembra napríklad, môže žiadať o predčasný starobný dôchodok a aj ho dostane. Jeho kamarát, ktorý sa narodil 1. januára a 1. januára 2017 bude mať 60 rokov, čiže sú deň po sebe, 1. januára 2017 bude mať 60 rokov, naňho spadne už tá zmena a on vlastne môže žiadať o predčasný dôchodok až toho 15. marca zase. Rozumiete? Čiže rovnako ako je to pri starobných dôchodkoch diskriminujúce medzi dvoma ľuďmi, ktorý jeden sa narodil na konci roka, druhý sa narodil tesne po Novom roku, tak rovnako to bude diskriminujúce aj z hľadiska čerpania predčasných dôchodkov. A s tým súvisí jednoducho to, a to sa už deje, že tí, ktorí majú tých 60 rokov niekedy v novembri, decembri, sa chystajú na tie predčasné dôchodky, pretože si toto dobre spočítali, to je znovu o tej tisícke eur, ktorú dostanú skrátka naviac. To je úplne jednoduchá matematika.
Čiže ak si niekto myslí, že veď to bude v pohode fungovať, to čo hovorí dnešný platný zákon, ja vás varujem nepriamo, teda varujem pána generálneho riaditeľa Vážneho, generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, aby nebol prekvapený, keď v novembri, decembri zaznamená výrazný príliv žiadostí o predčasné starobné dôchodky práve kvôli tomu, že takto ja ako žiadateľ získam naviac plus-mínus tisíc eur. Ak sa prijme tento náš návrh, tak ten tlak na tie predčasné dôchodky taký jednoducho nebude. To mi verte, z princípu tej filozofie, toho pomaličkého posúvania dôchodkového veku.
Neviem, či mám povedať ešte jednu fintu, ktorá s tými predčasnými dôchodkami súvisí, ale predpokladám, že radšej nie, pretože to už by bolo možno príliš, príliš veľa. Stačí to nechať v tejto rovine, ale je tam ešte jeden háčik, ktorý je možno aj dobre verejne nepovedať, aby sa to nezneužívalo, ale naozaj je tam ešte jeden veľmi zaujímavý háčik, na ktorý môže Sociálna poisťovňa skutočne doplatiť pri tom platnom zákone, ak sa neprijme táto naša novela.
Zaznamenal som komentár k tejto novele zo strany ministerstva práce, mediálne, slovami hovorcu, že to, čo navrhujeme, je príliš komplikované. Áno, súvisí, súhlasím. Na prečítanie pre bežného človeka je to skutočne komplikovanejší text ako to, čo je v platnom zákone, ale... My tiež hovoríme, že zákony by mali byť jednoduché a tak ďalej, ale v tomto prípade podľa nás treba uprednostniť možno trošku komplikovanejšie znenie jedného paragrafu, ktoré ale prinesie spravodlivejšie riešenie toho problému zvyšovania dôchodkového veku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené kolegyne a kolegovia, som poverený mojimi kolegami Eugenom Jurzycom, Jankou Kiššovou a Natáliou Blahovou, aby som predniesol návrh novely zákona 461/2003 o sociálnom poistení, ktorého podstatou je zmena pravidiel pri zvyšovaní dôchodkového veku.
Návrh spĺňa všetky náležitosti, stojíme si za ním, bude mať mierne negatívny finančný dopad pre rozpočet Sociálnej poisťovne. Je v súlade s ústavou a medzinárodnými predpismi.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Takže ešte raz v záverečnom slove chcem všetky kolegyne, všetkých kolegov poprosiť o podporu tohto návrhu. Na Slovensku sme bez daňových licencií úspešne žili, pracovali, podnikali do roku 2015 a nikomu to nechýbalo. To, že sa to stalo pred dvoma rokmi, považujem za nešťastnú náhodu a svojvôľu ministra Kažimíra. Všetci tu ako sedíme, súhlasíme s tým, že daňové licencie majú byť zrušené. Opoziční poslanci, za nich tu teraz hovoríme, a koaliční poslanci, stačí sa pozrieť do programového vyhlásenia vlády, prihlásili ste sa k tomu. Takže poprosím, nie je vôbec dôvod otáľať so zrušením daňových licencií, môžme to urobiť dnes o 17. hodine a nejakej tej minúte a slovenským, najmä drobným podnikateľom sa tým významným spôsobom uľaví.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ďakujem za podporné slová. Keď sme pri návrhoch na zavedenie dane z pohybu v parku alebo za používanie lyžiarskeho výstroja, tak sme tomu veľmi blízko. Sme tomu veľmi blízko, pretože ak som na jednej strane chválil vládu za tento krok pri paušálnych výdavkoch, na druhej strane by som mohol pokračovať kritikou, pretože cez vládu dnes prešiel návrh na zavedenie dane z poistného. To znamená, občan, ktorý si platí poistku zo svojho, na svoj dom, byt, majetok alebo povedzme havarijné poistenie auta, tak minister financií Kažimír presadil 8-percentnú daň z vybraného poistného. Čiže keď povedzme zaplatím 100 eur ako poistku bytu, tak 8 eur z toho pôjde do kasy ministra financií, čo, samozrejme, sa premietne do zvýšenia sumy, ktorú vlastne bude odo mňa tá poisťovňa žiadať. Čiže nebudem platiť 100, ale budem platiť 110 a z toho 8 % pôjde do kasy ministra financií.
Čiže k dani z pohybu v lese alebo parku sme sa zatiaľ nedopracovali, to príde možno o rok, o dva. Ale máme tu napríklad daň z neživotného poistenia, ktorá je krutou realitou, krutou realitou, a to je skutočne smutné.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dovoľte sa mi trošku obšírnejšie vyjadriť k návrhu tohto zákona. Opakujem, ide o veľmi jednoduchú a ľahko pochopiteľnú vec, zrušenie § 46b v zákone o dani z príjmov, to znamená vypustenie daňových licencií zo zákona o dani z príjmov. Pre tých, ktorí nevedia o čo ide, daňové licencie boli zavedené dva či tri roky dozadu za druhej vlády Roberta Fica a niektorí tieto daňové licencie nazývajú – a celkom oprávnene – ako daň zo straty.
Ide jednoducho o to, že zákon o dani z príjmov stanovuje pre právnické osoby, pochopiteľne, povinnosť platiť daň zo zisku, aktuálne vo výške 22 % z daňového základu. To znamená, že pokiaľ právnická osoba dosiahne kladný daňový výsledok, má, ako sa ľudovo hovorí, zisk, tak z tohto zisku platí, pochopiteľne, daň z príjmu vo výške 22 percent. Ak je ten zisk napríklad 100-tisíc eur v nejakom roku, tak daň z príjmu činí 22-tisíc eur. To je v poriadku, tomu rozumieme.
No pri daňovej licencii vlastne ide o to, že pokiaľ by aj právnická osoba nemala zisk, bola by v strate, daňovej strate, respektíve ten zisk keby bol symbolický, veľmi nízky, tak právnická osoba podľa § 46b má v každom prípade povinnosť platiť tzv. daňovú licenciu, ktorá je v troch úrovniach: 480 eur, to je vlastne tá najnižšia suma. Pokiaľ je právnická osoba platiteľom DPH, tak ide o 960 eur. A pokiaľ dosahuje obrat, ak sa nemýlim, nad 500-tisíc, možno sa mýlim teraz, ročne, tak je tam tá suma daňovej licencie až 2 880 eur.
Najmä pre menšie, malé, respektíve, použijem výraz, tzv. jednochlapové eseročky, v prípade, že jej táto spoločnosť, právnická osoba, eseročka nedosiahne zisk, je platba vo výške obvyklých tých 960 eur ročne dosť vysoká. Keď si to premietneme na mesiac, tak vlastne zodpovedá to sume 80 eur na mesiac. A keď si predstavíte niekoho, kto sa teda doslova v pote tváre snaží zarobiť, uživiť svoju rodinu tým, že si založil malú spoločnosť a týmto spôsobom sa samoživí, pracuje, podniká, tak ak sa mu z nejakých dôvodov možno nedarí, možno sú tam nejaké vyššie investície, odpisy, jednoducho musí platiť vlastne mesačne najmenej 80 eur v podobe dane, daňovej licencie. Nie je to práve najmenšia suma.
Sú, samozrejme, mnohí, ktorí z určitých strategických dôvodov majú založených viacero spoločností, jedna spoločnosť im reálne žije, podnikajú, dosahujú zisk, ďalšie spoločnosti z istých dôvodov sú tzv. spiace, čiže sú zapísané, sú platné, zaregistrované v obchodnom registri, ale tá spoločnosť vlastne nepodniká, no musí tak isto platiť daňovú licenciu. Tých subjektov, ktoré sú týmto spôsobom, dá sa povedať, poškodené a sú zaťažené touto daňovou licenciou, touto daňou zo straty alebo z nečinnosti, tých je pomerne veľa.
A musím uznať, že pokiaľ ministerstvo financií pred tými troma rokmi argumentovalo, keď sa to zavádzalo, že ten akýsi trh sa prečistí a tieto spiace spoločnosti z toho trhu zmiznú, tak určite to nejaký takýto efekt má, pretože mnohí podnikatelia tie spoločnosti začali, pochopiteľne, likvidovať. V každom prípade to môže byť škoda, pretože aj keď sa niekomu momentálne nedarí, respektíve tá jeho spoločnosť, ako sa hovorí, spí, možno by začala žiť o rok, o dva, začala by prinášať zisky, to znamená, možno by prinášala viac aj daní do štátneho rozpočtu, možno by začala zamestnávať zamestnancov, čo by prispelo k znižovaniu nezamestnanosti na Slovensku. A v každom prípade mať alebo nemať daňové licencie je jasný argument, toto je jasný zásah do podnikateľského prostredia a do jeho zhoršovania.
Ak ministerstvo financií tvrdí, že týmto sa obmedzujú daňové úniky, no tak ak raz nejaká spoločnosť nejakým spôsobom nepodniká, je len zapísaná v obchodnom registri, tak kde tam je aký daňový únik, skrátka niekto si založil namiesto jednej dve spoločnosti, jedna nerobí nič, druhá podniká, tam možno sú daňové úniky, ale tou daňovou licenciou je zaťažená práve tá firma, ktorá skrátka spí. Je len zapísaná v daňovom, v obchodnom registri, čiže aký tam už je len daňový únik. Alebo zoberte si investora, ktorý založí spoločnosť, investuje, nakúpi budovy, nakúpi technológie, strojné zariadenia, zoberte si len to, že odpisy pri budovách sú dnes pri nevýrobných budovách 40 rokov, pri výrobných 20 rokov. Čiže je vám asi jasné, že pokiaľ povedzme kúpite za 100-tisíc eur, za 500-tisíc eur nejakú nehnuteľnosť, ktorú potrebujete na podnikanie, tak ten ročný odpis je veľmi, veľmi nízka suma. A ten zisk, ktorý vám tá firma, ten príjem, ktorý vám tá firma, novootvorená firma začína prinášať, zrejme nevykompenzuje tie úvodné investície. Ide tu o nejakého špekulanta, ide tu o nejakého daňového podvodníka? Podľa mňa nejde, ale je zaťažený daňovou licenciou.
Toto opatrenie, daňové licencie určite neprispeli k dobrému menu Slovenska v očiach potenciálnych investorov a myslím si, že je zbytočné o tom hovoriť, veď v podstate zbytočné je to aj preto, lebo samotná vládna koalícia uznala, že daňové licencie zrušiť treba, veď sa stačí pozrieť do programového vyhlásenia vlády a tam to nájdeme. Daňové licencie chce táto vláda zrušiť. Otázne je, prečo až niekedy ku koncu vládnutia. Znamená to, že táto vláda veľmi dobre rozumie tomu, že daňové licencie sú zbytočné, likvidujú nám podnikateľské prostredie a že ich zrušiť treba, ale, a to je veľmi smutné, chce tento spôsob použiť ako spôsob politického boja tesne pred voľbami, aby tesne pred voľbami vyšla na námestia a pred svojich potenciálnych voličov, podnikateľov, živnostníkov, malých majiteľov eseročiek, pozrite sa, čo sme my pre vás urobili.
Áno, urobíte to, ale urobíte to až o dva roky, takže to je z tohto môjho pohľadu nie celkom šťastné a spadá to podľa mňa pod ten typický výraz politikárčenia, zneužívanie niečoho na politický súboj. Ak sa raz všetci v podstate v tejto snemovni vieme dohodnúť, že daňové licencie treba zrušiť, tak to, prosím vás, neodkladajme o dva roky. Ak tu vidím, že tu je nejaký, s prepáčením, bordel na zemi, tak ho nepôjdem upratať o dva roky, ale urobím to predsa okamžite.
Pri tejto príležitosti ale chcem vládu pochváliť. Treba, zaslúžite si to za to, čo ste urobili dnes na rokovaní vlády. Je veľmi príjemným prekvapením, až nečakaným, že ste – na úrovni vlády zatiaľ – zvýšili paušálne výdavky živnostníkom zo súčasných 40 na 60 % a že idete aj zvýšiť limit pre paušálne výdavky z 5 040 na 20-tisíc eur za rok. To je super, pozitívny krok, čo teda chválim. Ale pokiaľ si môžem dovoliť ešte teda využiť príležitosť, že tu stojím, chcem zároveň povedať, že tento výborný krok ocenia tí živnostníci, ktorí majú mesačný hrubý príjem cez tých zhruba 1 000 eur mesačne. Tí, ktorí zarobia, tí drobní živnostníci, ktorí zarobia do 1 000 eur, tak pre nich je toto zvýšenie paušálnych výdavkov prakticky bezvýznamné, lebo možno im o pár eur klesne daň, nevylučujem, ale tých trápia najmä tzv. povinné minimálne odvody, ktoré sú vyše 200 eur mesačne. To je pre tých drobných živnostníkov najvyššia záťaž.
Čiže poprosím, vážení koaliční kolegovia, kolegynky, ak to môžete ovplyvniť, tak skúste sa rozprávať s vašimi ministrami vo vláde, aby sa zamysleli aj nad určitými úľavami v oblasti tzv. povinných minimálnych odvodov, lebo tento krok, ktorý vláda urobila dnes, je fajn, ale tlieskať mu bude možno horných tzv. 10-tisíc živnostníkov s najvyššími príjmami, ale tá veľká masa, tí, ktorí zarábajú 500, 600 eur mesačne, tým to jednoducho nepomôže. Snažil som sa vysvetliť prečo.
Takže zakončím svoje vystúpenie tým, že vraciame sa, ešte raz, je tu návrh na vypustenie § 46b zo zákona o dani z príjmov, čiže jednoducho návrh na zrušenie daňových licencií. Poprosím, nečakajme, pokým s týmto návrhom príde vláda, poprosím o podporu tohto nášho poslaneckého návrhu.
Ďakujem.