Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážené sekčné šéfky z ministerstva školstva na balkóne, máme tu očakávanú novelu zákona o športe.
Zákon o športe, ako tí, čo to sledujete, viete, bol prijatý tesne pred koncom roka 2015 s účinnosťou od 1. januára 2016, a keď sa tak trošku vrátim dozadu, tak dobre, že sa tak stalo, ale lepšie by bolo, samozrejme, keby bol...
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážené sekčné šéfky z ministerstva školstva na balkóne, máme tu očakávanú novelu zákona o športe.
Zákon o športe, ako tí, čo to sledujete, viete, bol prijatý tesne pred koncom roka 2015 s účinnosťou od 1. januára 2016, a keď sa tak trošku vrátim dozadu, tak dobre, že sa tak stalo, ale lepšie by bolo, samozrejme, keby bol zákon o športe prijatý tak, ako bol naprojektovaný niekedy ešte na jar alebo možno o rok skôr, ale dobre, na jar 2015, aby bol čas, aby bol čas niektoré veci pripraviť v praxi. Ten čas tam trošku chýbal a tým, že to bolo tak našponované a naozaj na poslednú chvíľku to prešlo parlamentom, tak, tak je vidieť, že skrátka sú tam určité problémy, a ak sa vtedy hovorilo, že príde novela po dvoch rokoch, tak vidíme, že novelu máme už teraz tu po, po roku, a táto novela sa snaží vyriešiť skrátka to, čo praxi sa ukázalo ako nedostatočne upravené, škrípajúce a podobne.
Chcem povedať, že nie všetko je o legislatíve, nie všetko je vlastne priamo v tých paragrafoch, ktoré teraz vidíme pred sebou, sú tu aj vzťahy, princípy, pravidlá, procesy, ktoré sú mimo tej legislatívy, a určite tí, ktorí, ktorých sa to týka na ministerstve školstva najmä, vedia o čom hovorím. Ide o to celé podhubie, keď sa to tak vezme, celé podhubie toho športového zázemia, ktoré je na Slovensku, samozrejme, široké, a mnoho ľudí do toho má čo hovoriť, niektorí možno sú šikovnejší, niektorí menej, ale treba ich počúvať a treba sa hýbať dopredu.
Čo je ďalej problematické z pohľadu toho, tých termínov a toho, že zákon bol schválený tesne pred koncom roka, je to, že jej nedostatočná informovanosť športovej verejnosti o tom, čo vlastne zákon obsahuje. Mnohokrát sa teraz na jeseň v podstate po deviatich-desiatich mesiacoch stretávame s otázkami, ako to vlastne je, ako sa máme my v športovom klube zariadiť, môžeme urobiť toto, môžeme urobiť tamto, a tí, tí ľudia sú prekvapení, že čo vlastne ten zákon priniesol. A možno keď to niekto nepochopil na jar, tak mu to vlastne prichádza až teraz.
Čiže tým chcem povedať na úvod, že táto problematika, tento zákon je problematický aj preto, lebo bol veľmi krátky čas od jeho prijatia do jeho praktickej implementácie, a prináša to zo sebou skrátka pochopiteľné problémy. To neznamená, že by sme ale mali vešať hlavu, ja to vidím v konečnom dôsledku optimisticky, máme tu príležitosť, máme tu priestor v tejto novele veľa chybičiek krásy vychytať a vidíme, že sa tak deje, a, samozrejme, sme len v prvom čítaní, to znamená, je tu pred nami ešte mesiac možno veľmi intenzívnej práce, komunikácie, aby sa do tejto novely mohli dostať aj ďalšie prípadné zmeny, ktoré by mohli pomôcť k lepšiemu výsledku.
Čiže ja ani tak nebudem teraz v rámci prvého čítania komentovať to všetko, čo tam teraz je, pripomínam, aby sa nezabudlo, že keďže sa zaujímam najmä o tú odvodovú daňovú časť, ktorá s tým súvisí, pripomínam, aby sa nezabudlo, že máme paralelne v parlamente aj novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorá rieši určitú dieru, ktorá tam bola pri zdravotných odvodoch, čiže profesionálni športovci, ktorí majú tú novú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, sa podľa novely zákona o zdravotnom poistení budú definovať ako zamestnanci, to tam doteraz chýbalo, s tým, že vlastne bude bežať ešte dvojročné prechodné obdobie v roku 2017 a 2018, kedy sa ich tie povinné zdravotné odvody vlastne týkať nebudú, a nastúpi na ten systém naplno od roku 2019, čiže ’16, ’17, ’18, dobre to hovorím, od roku 2019 športovci ako zamestnanci klubov budú, teda budú platiť aj zdravotné, aj sociálne odvody tak ako iní bežní zamestnanci. Počas týchto troch rokov sa zatiaľ odvody neplatia. Čiže to len na pripomenutie.
No a čo mne chýba, čo mne chýba v novele a čo by som bol rád, keby sa tam dostalo, tak v prvom rade vôbec nie je dôležité, čo tam mne chýba, dôležité je, čo tam chýba tej celej športovej komunite, čiže naozaj, pán minister, ak môžem poprosiť, venujte svoju energiu okrem iných mnohých povinností aj na to, aby tá športová komunita sa ku vám dostala a aby sa jej názor premietol do ďalších zmien, ak je to, ak je to možné. Samozrejme, častokrát je to o peniazoch, čiže je to o vašej komunikácii s ministrom financií, či sa ešte podarí niečo vybojovať pre šport, a keď sa tejto témy trošku veľmi decentne a diplomaticky dotknem, tak
napríklad športové poukazy, ktoré sú ako inštitút v zákone o športe schválené, no ale malá chyba krásy je, že na tieto športové poukazy nie sú vyčlenené žiadne peniaze. Čiže tento inštitút v zákone máme, ale reálne to nefunguje, pretože v rozpočte nemáte na to vlastne ani jedno jediné eurko. Čiže keby sa tak podarilo do rozpočtu niečo predsa len naliať, áno, ono to nie je zas až taká malá suma, ktorá, ktorá by sa tam očakávala, sú to rádové vlastne desiatky miliónov, ale keby sa niečo podarilo nájsť a tie dvierka pootvoriť, aj by bolo vidieť, že to dá, dáva zmysel, že to skutočne dáva zmysel tým klubom, rodičom detí, že si môžu týmto spôsobom vlastne sami povedať, kam pôjdu tieto peniažky, a že sa takto podporí šport a šport mládeže, samozrejme, o tom hovoríme teraz, bolo by to veľmi fajn.
Ďalší taký, no, podnet, máme tu od ministra financií novelu zákona o hazarde, o hazardných hrách, kde, teda keď to prečítame pozorne, zistíme, že je tam nejakých 20 alebo 30 mil., ktoré takto chce štát vybrať. No ono je to také zvláštne, ale ten hazard s tým športom tak trochu súvisí, pretože ten príjem z tých hazardných hier je práve implikovaný existenciou športu a tým stávkovaním a tými stávkovými hrami, čiže bolo by dobre logicky prepojiť ten potenciálne vyšší príjem z hazardu s tým, že by aspoň časť z tohto očakávaného príjmu, keď to má byť, bola nasmerované do športu, práve do športu. Fond, športovci túžia a ja by som to podporoval, bolo by dobré zriadiť osobitný fond na podporu športu ako istý zdroj financovania možno tých veľkých projektov, ktoré vždy boli a vždy budú.
A posledná vec, ktorú by som chcel povedať, a veľmi dôležitá, je to z toho môjho portfólia, to sú sponzori. Očakávali sme, že tým, že v zákone o športe bol prijatý mechanizmus sponzoringu, sponzorských zmlúv na rádovo vyššej úrovni, ako to bolo v slovenskej praxi doteraz, na rádovo inej úrovni, ako je povedzme prax v oblasti reklamných zmlúv, tak očakávali sa, očakávali sme, že tento inštitút sponzoringu bude s radosťou firmami, zamestnávateľmi, podnikateľmi využívaný, no, bohužiaľ, v praxi, pokiaľ viem, tak neviem, či máme jednu alebo dve sponzorské zmluvy v rámci celého slovenského športu, no nefunguje to. Bohužiaľ, nefunguje to.
A nefunguje to, tak ako o tom rozmýšľam, z dvoch dôvodov, po prvé preto, a teraz sa na mňa budú hnevať na ministerstve financií, pretože ten pôvodný návrh, ktorý urobila pracovná skupina, o sponzoringu ministerstvo financií preformulovalo tak, že neviem, bude to možno trošku ťažšie na vysvetlenie a na pochopenie, ale skúsim.
Ak chce sponzor napríklad v tomto roku dať nejakému športovému klubu dajme tomu 10-tisíc eur, tak podmienkou je, že on v tomto roku musí byť v zisku, nesmie byť v tomto roku strate. Lenže rozmýšľajme logicky, ako môže nejaká firma, ktorá bazíruje s tým svojím ziskom niekde plus-mínus okolo nuly, možno bude mať zisk, možno nebude mať zisk, ako ten podnikateľ môže v decembri alebo dokonca v lete, možno keby som sa vrátil dozadu, ako môže povedzme teraz v novembri, v decembri, keď uvažuje o tom sponzoringu, dať klubu ako sponzor 10-tisíc eur, keď on jednoducho nevie, či v tomto roku bude mať daňový zisk. On to zistí, až keď ten rok uzavrie, no tí, čo vedia, čo je to daňová uzávierka a daňové priznanie, tak vedia veľmi dobre, že ten rok vlastne uzavrie, účtovníčka mu to urobí až v marci 2017. Čiže ako sa on má dnes rozhodnúť, že zasponzoruje nejaký športový klub možno sumou 10-tisíc eur, keď netuší, ako mu ten rok hospodársky dopadne, lebo keď nebude mať zisk, a on to zistí až v marci 2017, keď bude mať hotové daňové priznanie, keď nebude mať zisk, tak ten výdavok 10-tisíc eur, o ktorom hovorím ako o príklade, vlastne si nijakým spôsobom z tých daní neodpíše.
Čiže to nastavenie síce je z pohľadu ministerstva financií také relatívne pochopiteľné, ale v praxi to potom znamená, že pokiaľ ten podnikateľ naozaj nie je na tom úžasne dobre a pokým vopred nevie, že skutočne bude mať skvelý zisk, tak on sa do tohto bojí ísť, pretože, pretože nevie, ako ten rok skončí. On v decembri nevie, ako ten rok skončí. A tie sponzorské zmluvy sú nastavené na štyri roky. Čiže on vlastne, keď sa dohodne s nejakým klubom na sponzorskej zmluve na štyri roky a zaviaže sa v tej zmluve, že každý rok dá po 10-tisíc, tak sa vás pýtam, ako ten podnikateľ môže vedieť, že bude mať zisk aj o rok, o dva a o tri. Ak je taký vizionár a tak na tom skvele, že to dopredu vie, nič som nepovedal. Ale obávam sa, že v praxi sa to takto jednoducho robiť nedá. Čiže tým pádom tie sponzorské zmluvy tu nemáme.
A ďalej športovci, resp. komunita a pracovná skupina, ktorá zákon pripravovala, veľmi chcela presadiť vlani tzv. superodpočet. Ja ako člen strany SaS teraz spácham smrteľný hriech voči vlastnej strane, keď o tomto hovorím, no ale čo mám robiť, niekedy je človek schizofrenický a dávam teda prednosť v tomto prípade športu.
Čiže chcel sa presadiť superodpočet, čiže keď ten podnikateľ dá povedzme 10-tisíc eur ako sponzorský do klubu alebo do zväzu, alebo športovcovi, tak by si vlastne mohol odpočítať alebo dať do daňových výdavkov nie tých 10-tisíc, ale 125 % tej sumy, teda 12 500 v tomto príklade. To by teda znamenalo, že skutočne získa hmatateľnú daňovú výhodu, hmatateľnú, lebo to každý podnikateľ chápe. Dám 1 euro, ale vlastne odpíšem si 1,25 euro, to je naozaj výhodné. Keby toto bolo v zákone, tak myslím si, že ten sponzoring by sa lepšie rozbehol. No v zákone to nie je, pretože ministerstvo financií to vlani stoplo, takže sponzoring je dnes vlastne na nule.
A čo sa teda deje? Sú, samozrejme, stále, boli a budú a sú v športe, nazývame ich sponzori, ktorí do toho športu dávajú peniaze, hoci by možno nemuseli, ale dávajú ich formou reklamných zmlúv. To funguje, to je zaužívané, to je tradičné, to funguje. Tých, ten počet tých sponzorov cez tie reklamné zmluvy je nejaký, možno by ich mohlo byť viac, keby to boli tie sponzorské zmluvy, sú to reklamné zmluvy. Keby som bol minister financií, mne by to vadilo. Pretože tie reklamné zmluvy sú častokrát fixľované, ak to mám tak nejako kulantne povedať. Sponzor, teda ten reklamný partner klubu sa dohodne, že 10-tisíc, ale, ale do toho klubu reálne ako finančná výpomoc príde omnoho menej, pretože cestou sa kopec peniažkov kdesi tajne - a nebudem komentovať prečo a ako - stratí. Pri tých spon..., pri tých reklamných zmluvách to v praxi takto jednoducho je.
Častokrát ide o veľmi podivuhodné vzťahy, ktoré je ťažké komentovať a ktoré by mali zaujímať ministra financií a daňové kontroly. No čiže tým chcem naznačiť, že tam dochádza aj k určitým, no, silné slovo možno, ale daňovým únikom. My predsa proti daňovým únikom bojujeme a chceme tuto, aby toto bolo férové, a pri podpore sponzorských zmlúv to aj férové bude. Čiže pokiaľ by minister financií uvažoval veľmi suchopárne, superodpočet, to vlastne štátnu kasu niečo bude stáť. Áno, nepochybne, štátnu kasu v tom prvom akomsi výpočte bude čosi stáť naviac, akože tí podnikatelia ako zaplatené na daniach, ale tvrdím, že tým, že sa to prostredie nastaví do férovejšej roviny, v konečnom dôsledku zrejme štátny rozpočet vyhrá. Ja to neviem dokázať číslami, ale cítim to tak.
A ďalšia vec je, že pokiaľ by naozaj bol presadený ten superodpočet, tak do toho športu by s vysokou pravdepodobnosťou od tých sponzorov natieklo viac peňazí. No a viac peňazí, to znamená, že povedzme vy by ste tým pádom možno ani tak nechodili za tým ministrom financií, že chce z tých hazardných hier alebo z niečoho, lebo treba podporiť mládež, pretože by to tam bolo od tých sponzorov predsa.
Čiže ja neviem, ja to poviem tak, veľmi jednoduchým a z pohľadu štátneho rozpočtu lacným spôsobom by sa zabezpečil zrejme výraznejší príliv peňazí do športu a ten aspekt samotného športu a podpora mládeže, no a tie vzletné reči, ja možno takto hovoriť neviem, na to sú tu iní, ale, ale, samozrejme, tie absolútne očakávané efekty by to nepochybne, nepochybne malo, športu, športovcom, klubom, zväzom ba sa ľahšie dýchalo.
Takže ak mám za seba povedať nejaké svoje očakávanie, čo by sme mohli ešte vylepšiť, prilepšiť, tak v prvom rade je to presadenie superodpočtu. Ja viem, že to nezáleží ani na vás a ani tak celkom nie na pánovi ministrovi školstva, ale hlavne na ministrovi financií. Už na tejto schôdzi cítiť určité rozdávanie peniažkov rôznymi, rôznymi kanálmi rôznym skupinám ľudí, viď teraz schválený vianočný príspevok, no tak teda ono by to nebolo veľa miliónov, ten superodpočet, ale veľmi by to pomohlo. Takže držím palce.
V závere hovorím za seba, že podporím tento návrh, aj keby teda by mohol byť ešte lepší, ale podporím ho do druhého čítania a budem apelovať aj na mojich kolegov, aby ho podporili tiež.
Ďakujem.
Skryt prepis
