Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán kolega spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, predrečníci pomerne zaujímavým spôsobom rozpitvali niektoré časti novely. Ja by som začal v tom 9.43-sekundovom čase, minútovom čase, tým, čo mi v tej novele chýba.
Takže nie je tam vôbec nič, čím by ministerstvo financií chcelo prispieť k zlepšeniu rozpočtov rodín. Ja to teda hovorím, mám pocit každý rok....
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán kolega spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, predrečníci pomerne zaujímavým spôsobom rozpitvali niektoré časti novely. Ja by som začal v tom 9.43-sekundovom čase, minútovom čase, tým, čo mi v tej novele chýba.
Takže nie je tam vôbec nič, čím by ministerstvo financií chcelo prispieť k zlepšeniu rozpočtov rodín. Ja to teda hovorím, mám pocit každý rok. Bohužiaľ, každý rok sa tá situácia opakuje v tom zmysle, že nenachádzame tam žiadne návrhy, že by sa mal inak priznávať daňový bonus na deti. Stále je tam väzba na životné minimum, ktoré nám štyri roky stagnovalo, teraz sa symbolicky o pár centov, o euro posunulo. Čiže aj ten daňový bonus o pár centov po štyroch rokoch vyskočí. Keď ja to niekomu rozprávam, tak len teda tlmočím, že, pán minister, ľudia sú naštvatí a hovoria, že tých pár centov si, s prepáčením, môžete niekam ako to. Čiže neviem, či nie je čas, aby sme znovu otvorili túto debatu, pretože tá slovenská ekonomika za posledné roky šľape dnes najlepšie, nezamestnanosť klesla, výber daní, či už je to vašou šikovnosťou, vašich ľudí, alebo tým, že lepšie šľape ekonomika, tento veľký stroj, ktorý je okolo nás, ale aj vďaka tomu, že sa zvýšili daňové sadzby za vašej vlády, samozrejme, čiže je tu, myslím, dosť priestoru na to, aby sme túto otázku neustále otvárali. A keď to teda sa nepodarí mne, tak možnože v rámci koaličnej krízy sa to podarí niektorému z vašich koaličných partnerov, aby si takto získali politické body. Držím im v tomto palce.
Rovnaká téma, nezdaniteľné časti na daňovníka, na manželku. Pozrite, v kontexte diskusie o minimálnej mzde, ja to neustále v týchto dňoch opakujem, je veľmi zaujímavé, že po spustení tohto platného zákona v roku 2004, kedy sa spustila vlastne tá filozofia nezdaniteľnej časti naviazania na životné minimum, vtedy bola situácia taká, že zamestnanec s minimálnou vtedajšou mzdou, ktorá bola 6500 Sk, ani netušil, že existuje nejaká daň z príjmu, vyslovene ho to obchádzalo, ešte tam bola tuším tisíc korunová rezerva, ešte 7500 mohol zarobiť, až vtedy začala platiť nejakú daň z príjmu, no dnes je to tak, že daň z príjmu sa už niekoľko rokov týka, stále viac a viac sa týka aj tých, ktorí zarábajú minimálnu mzdu. A, bohužiaľ, tu je to konštatovanie, z toho 1 eura navýšenej minimálnej mzdy, ktorú ako vláda nariadite súkromným subjektom, si štát, ktorý teda zosobňuje Finančná správa, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, z 1 eura hrubej mzdy, alebo zvýšených nákladov, aby som bol presný, zamestnávateľa, 58 centov ide nie zamestnancovi, ale tomu štátu. Len 42 centov z tých zvýšených mzdových nákladov skončí u zamestnanca. Nebudem komentovať, že potom je aj nejaká DPH, spotrebná daň a tak ďalej, lebo tým by sme to číslo ešte vyhoršili v neprospech zamestnanca. Čiže takáto je skrátka dnešná situácia. Tak ja neviem, kedy bude čas sa nad tým zamyslieť, ale niečo s tým treba robiť, či už je to nezdaniteľná časť na daňovníka. Ja si myslím, že dozrel čas, aby sme aj uvoľnili pravidlá pre uplatňovanie nezdaniteľnej časti na manželku. Dnes je limit vychovaných detí 3 roky. Pán minister, čo keby ste skúsili byť trošku veľkorysejší a zdvihnúť to, povedzme, na 6 alebo možno 15, možno 18 rokov. Bolo by to veľmi zaujímavé a rodinám, kde manželka je doma, nepracuje, by to pomohlo.
Odpočítateľná položka, je to síce rezort zdravotníctva, v zdravotných odvodoch 380 eur, nastavené je to úplne katastrofickým spôsobom, pretože tam nie je dokonca väzba ani na zvyšovanie životného minima. Je to konštanta, to znamená, zvyšovanie mzdy, minimálnej mzdy znamená, že ten profit pre zamestnanca s nízkou mzdou je z roka na rok menší a, bohužiaľ, konštatujem, alebo varujem, že to dopadne tak ako so zamestnaneckou prémiou, ktorú ste vlastne ako štátny tajomník v roku 2009 spoluzavádzali, vtedy to malo svoj význam, mohlo to byť 180 eur ročne pre zamestnanca profit, to nie je malá suma, ale už niekoľko rokov je to dnes čistá nula. Len teoreticky môže niekto tú zamestnaneckú prémiu získať, v praxi je to vlastne nemožné. Nechávate to mimochodom stále v zákone, neviem prečo, mohol ten paragraf ísť preč, trošku by sa to prečistilo, ale neviem, to už musíte vedieť vy.
Nezdaniteľná časť by mohla byť poskytovaná aj dôchodcom. Ja neviem, mne osobne sa na to stále sťažujú tí pracujúci, prečo sú v tomto diskriminovaní, tá ekonomika Slovenska by to podľa mňa dovoľovala.
No a aby som sa ešte aspoň stručne dostal aj k tomu, čo v zákone je, kúpeľníctvo, už to tu bolo päťkrát povedané, ale ja poviem ešte jeden uhol pohľadu, ktorý som tu nepočul, administratívna náročnosť, ktorú to so sebou obnáša. Tých 9,50, ktoré človek ušetrí ročne na daniach, budú dané tým, že musí si odložiť ten bloček, nezabudnúť ho voľakde, dobre, to nie je ťažké nechať si to niekde v peňaženke, ale musí ho pri tom ročnom zúčtovaní nezabudnúť priniesť svojmu zamestnávateľovi, a ten s tým tam musí urobiť príslušný úkon. No mňa tie mzdárky, mňa zabijú na tých školeniach, že čo sme to tu v parlamente vysvätili, vy sa budete spokojne ako usmievať, že SNS je spokojné, pán Danko sa bude tiež usmievať, lebo akože splnil predvolebné sľuby, ale tých 20-tisíc mzdárok na Slovensku vás budú spomínať zase nie s príliš veľkým rešpektom. Čiže stojí to za tých 9,50 na občana, ktorý absolvuje návštevu kúpeľov a má si to ako uplatniť, lebo robí, hej? Čiže nie je to dôchodca alebo invalid, ktorých je teda podľa mňa veľa z tých návštevníkov kúpeľov, tým je to na dve veci. Pretože keď niekto je na dôchodku a nemá zamestnanie, tak ako si to uplatní? Nijako. Takže podľa mňa keď už toto robíte, dobre, tak s trošku väčšou veľkorysosťou, možno príde pozmeňovák v druhom čítaní, ja si to viem predstaviť, veď poznáme, ako sa takéto veci robia.
No potom tu máme taký ten makropohľad. To je, vy ste to zrátali tak veľmi zlato, že 1 900 000 eur to bude, lebo tých ľudí je 241-tisíc, ktorí chodia do kúpeľov, ale už som to vlastne povedal, ja neviem, možno polovica z tých návštevníkov kúpeľov sú dôchodcovia, nepracujúci, invalidní, ktorí si to skrátka nemajú ako uplatniť, ale ak zarobí niekde pomimo, nejako bokom 2-tisíc eur ročne, no tak tá filozofia je taká, že jednoducho si to neuplatnia. Čiže aj ten dopad 1,9 milióna, no už som sa raz s vami stavil a prehral som, som ochotný staviť sa, že viac ako milión to určite nebude, je to úplne symbolická suma. To len na okraj.
Hypotéky, daňový bonus na úroky, to už znie rozumnejšie, aj myslím Eugen Jurzyca sa tejto téme venoval a pochválil. Ja tiež si myslím, že logicky by to malo byť takto, škoda, že to takto nebolo od začiatku, a ušetríte. Treba jasne povedať ľuďom, že táto zmena je nastavená tak, kto chce, tak si to nájde v doložke, že jednoducho na strane štátu ten príspevok, ktorý dnes je, sa ušetrí, niečo sa teda dá na daňovom bonuse, ale keď to zrátame, tak mne to vychádzalo, možno, že sa mýlim, 8 miliónov v prospech štátu. Čiže toto opatrenie na tom makropohľade je v prospech štátu, nie v prospech mladých ľudí. Na to chcem upozorniť.
Pokiaľ ide o to, ešte sa vrátim, to som zabudol povedať pri tom kúpeľníctve, tie odpisy, vlastne to hovoril kolega Miro Beblavý. Dobre, to, že sa táto téma takým nepriamym spôsobom otvorila, prosím vás, skúsme odstrániť tú jednoducho tvrdosť zákona, 40-ročné odpisovanie, teraz si zoberte, že niekto zainvestuje, má kúpele, takých podnikateľov nie je veľa, dajú sa spočítať na prstoch jednej, dvoch rúk, tak oni budú mať akú takú výhodu v tom 6-ročnom odpisovaní technického zhodnotenia, ale iný podnikateľ, ktorý skrátka podniká v cestovnom ruchu, kúpi niečo, zrekonštruuje, tak 40 rokov. Veľký rozdiel v tom predsa nie je, či niekto len tak podniká niekde, že stavia nejaký, rekonštruuje nejaký hotel, a niekto má to štígro, že je to majiteľ kúpeľov. Aký je v tom rozdiel z pohľadu podpory turistiky na Slovensku? Tých kúpeľov naozaj nie je veľa.
Uteká mi čas, toto je strašne nešťastné, takéto naše pravidlá, neviem, kto toto podporoval. Ale ešte chcem povedať jednu vec v tých 20 sekundách. Veľmi chcem zalobovať a podporiť športovcov, veľmi rýchlo, sponzoring treba upraviť, pretože dnes je to reálne nastavené tak, že to nemôže vlastne nikto zmysluplne využiť, super odpočet, keď ste ochotní dávať 200 % na vedu, výskum, poprosím, otvorme túto tému aj pri športe. A nepriamo vás vyzývam, športové poukazy, ktoré máme zavedené, je za nimi schovaná čistá nula, keby ste mohli, prosím, podporiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
