Videokanál poslanca

Pán kolega Číž, dneska ste sa rozbiehali trochu pomalšie, až som sa obával, že, že ako to dopadne, ale nakoniec to stálo za to, presviedčali ste nás tu plamenne, že pán Kočner je gauner, ale to nemusíte. To si my všetci dávno myslíme a dokonca budeme za zrušenie milostí pre pána Kočnera aj hlasovať. S veľkou radosťou. Len som veľmi zvedavý, ako budú hlasovať za zrušenie milostí pre pána Kočnera vaši kolegovia a ako budete hlasovať aj vy osobne, na to som naozaj zvedavý.
Takže dobíjali ste sa svojím emotívnym prejavom do otvorených dverí, radi zrušenie milostí pre pána Kočnera podporíme, to vám môžem sľúbiť.

Pán kolega Fecko, s väčšinou toho, čo ste povedali, úplne súhlasím. S jednou drobnou pripomienkou, povedali ste, že pravda sa dá kúpiť. Pravda sa nedá kúpiť a dokonca pravda nakoniec aj vždy zvíťazí, ale ako hovorieva môj priateľ Vladimír Palko, to ale vôbec neznamená, že zvíťazia aj tí, ktorí tú pravdu v danej dobe hlásali.
Čo sa týka poslanca Grendela, iba jedna poznámka. Toto sa už ale stalo v minulosti, ak si spomínate, Mikuláš Dzurinda, keď mal funkciu zastupujúceho prezidenta, zrušil Mečiarove amnestie, pokúsil sa to urobiť a jeden z podozrivých predsa na Šafárikov senát dal podnet, my tu predsa nepotrebujeme si vysvetľovať, že kto sú tí hlavní podozriví z únosu a vraždy. My vieme, kto to sú. Problém je v tom, že orgány tohto štátu ich nevedia za to súdiť. A to tu riešime.
Takže skôr alebo neskôr, aj keby sme prijali Budajov návrh, to na Ústavnom súde skončí. Ústavný súd bude do tohto procesu zapojený.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, môj prejav bude mať tri časti. Pozriem sa na túto problematiku zo spoločenského hľadiska, zo štátoprávneho hľadiska a z prakticko-politického hľadiska.
Čo sa týka spoločenského hľadiska, viacerí ľudia sa ma spýtali, načo chceme riešiť a zaoberáme sa v tomto pléne 20 rokov starou vecou. Nemáme iné problémy? Nie sú tu aktuálne sociálne problémy ľudí, dôchodcov, mladých rodín? Moja odpoveď na túto otázku bola vždy tá istá. My neriešime 20 rokov starú vec, my riešime výsostne aktuálnu a súčasnú vec a tou je beztrestnosť. My tu riešime to, čo ľudí neuveriteľným spôsobom irituje, a to je fakt, že niektorí ľudia tam hore si môžu dovoliť úplne všetko a zostanú beztrestní. Môžu ukradnúť 100 mil., 200 mil. a nič sa im nestane. Na druhej strane, keď človek nezaplatí 5-eurovú daň, tak mu príde exekútor a bude platiť pokutu. Čiže z toho spoločenského hľadiska my riešime aktuálnu vec a to je beztrestnosť. Už tu nesmú byť rovní a rovnejší, nikto nesmie byť nad zákonom. Bez ohľadu na to, či to bol premiér alebo či to bol šéf tajnej služby.
Čo sa týka štátoprávneho hľadiska, Tomáš Garrique Masaryk hovorieval, že štáty vznikajú na nejakých ideách a zanikajú so zánikom ideí, na ktorých vznikli. Nuž povedzme si, na akej idei vznikla Slovenská republika v roku 1993. Na akej idei ju Vladimír Mečiar zakladal, keď ešte 2 roky pred vznikom Slovenskej republiky vykrikoval, že my tých Čechov do federácie dokopeme? Na akej idei asi tento štát zakladal Vladimír Mečiar, keď ešte po voľbách v lete 1992 dúfal v posilnenie svojej vlastnej moci na Slovensko, na Slovensku s tým, čo Klaus volal "ale s Českom ako poisťovňou", aby sa mu bezpečne vládlo? Čo to bola tá idea, na ktorej Vladimír Mečiar postavil tento štát? Ja sa obávam, že to bola iba idea osobnej moci a zvýšenia osobnej moci. Žiaľ, kvôli tomu sa nechal nakoniec Vladimír Mečiar k samostatnosti dokopať. Verím a viem, že veľa občanov Slovenskej republiky si úprimne želalo samostatnosť Slovenska, ja to rešpektujem, faktom ale je, že ten najvyšší činiteľ v tom čase presadzoval a zaoberal sa iba ideou vlastnej moci. Táto idea bola určujúca na Slovensku až do roku 1998 a únos prezidentovho syna a vražda Róberta Remiáša sú len v línii zachovania osobnej moci nejakého človeka obklopeného ďalšími ľuďmi. Zrušením amnestií dokážeme, že my, ktorí tu sedíme, si predstavujeme tú štátnu ideu Slovenskej republiky nejako inak, že nemá byť založená iba na moci niekoho, ale má byť založená na spravodlivosti. Ako hovoril svätý Augustín, štát, ktorý nie je založený na spravodlivosti, sa skôr alebo neskôr zmení iba na bandu zlodejov. A každý z nás si môže povedať, či chce mať štát postavený na ideále spravodlivosti alebo ideále moci a ideále bandy zlodejov. Ja chcem štát, ktorý má nejaký ideál a tým ideálom je spravodlivosť.
Tretia rovina, o ktorej chcem hovoriť, je čisto politicky praktická. Viackrát tu padlo, že nemáme istotu, či vládna koalícia myslí tento svoj návrh vážne. A ja s tým súhlasím, nemáme žiadnu istotu a dokonca ako konzervatívec k tomu dodávam, že by som sa mal riadiť pravidlom "v pochybnostiach nekonaj". Faktom však je, že mám dve istoty. Prvou je, že ak nepodporíme vládny návrh na zrušenie amnestií, opozičný návrh neprejde. Druhou istotou je, že aj keď je to pokus o zrušenie amnestií, je to jediný reálny pokus, ktorý momentálne na stole máme.
Keď som vystupoval v tomto pléne prvýkrát, tak som povedal, že som presvedčený, že úlohou politika, lídra je hľadať v ľuďoch to najlepšie, čo v nich je, a pomôcť im to prejaviť. Ja chcem veriť, že tento návrh myslíte vážne.
Druhá praktická poznámka. Viacerí kolegovia tu spomínali, že je zbytočne zapojený Ústavný súd do riešenia tejto problematiky. No neviem, či táto pripomienka veľmi obstojí, pretože my nevieme z tohto parlamentu zabrániť žiadnemu podozrivému v otázke únosu alebo vraždy Roberta Remiáša, aby sa individuálne obrátil na Ústavný súd. To znamená, my nedokážeme zákonom vypojiť Ústavný súd, zabrániť mu, aby o tejto veci rozhodoval. A tak si kladiem otázku, skôr alebo neskôr bez ohľadu na našu vôľu to na tom Ústavnom súde môže skončiť. Je to naozaj pre nás až taká závažná zaťažkávajúca podmienka, že sa za tento návrh nedá hlasovať? My nevieme ovplyvniť, či Ústavný súd nejaký podnet prijme alebo neprijme. Myslím teraz individuálny podnet. Som si takmer istý, že nakoniec tak alebo onak Ústavný súd o tejto kauze rozhodovať bude.
Moja tretia pripomienka, individuálne milosti, ktoré Michal Kováč poskytol jednotlivým ľuďom. Mne je naozaj čudné, ako veľmi sa niektorí predstavitelia vládnej koalície bránia tomu, aby bola zrušená milosť nielen Michala Kováča ml., ale aj Kočnera a spol. Faktom je, že argument, ak nebude zrušená milosť pre Kočnera, tak nech nie je zrušená ani amnestia pre páchateľov únosu, podľa mňa neobstojí. Ak nebude potrestaný Kočner, tak nech nie sú potrestaní ani únoscovia? To podľa mňa celkom nesedí. Ja osobne radšej budem, ak budú potrestaní aspoň únoscovia, ako keby nebol potrestaný nikto.
Toto sú moje dôvody, prečo za súčasných okolností a na základe poznania, ktoré mám o tom, aké pripomienky zo strany opozície sú akceptované, som pripravený hlasovať za vládny návrh na zrušenie amnestií. Radšej urobím pokus, ktorý dá šancu spravodlivosti, ako by som zvolil istotu, že nebude urobené nič.
Ďakujem vám za pozornosť.

Pán minister Maďarič, povedzme si otvorene, vznik tohto Fondu na podporu národnostných menšín je vaším ústupkom koaličnému partnerovi, to znamená Bélovi Bugárovi a MOST-u - HÍD. Nie som si ja istý, že či potrebujeme takýmto spôsobom robiť novú inštitúciu, skôr si myslím, že nie. A tá argumentácia o tom, že je tu dopyt po peniazoch pre kultúru národnostných menšín, ja tomu verím, ale rovnaký dopyt je aj po prostriedkoch na kultúru, povedal by som, celoslovenskú a dobre viete, že ani tam nie sú všetky žiadosti uspokojené. Takže ten argument, že žiadostí je dostatok a tie peniaze budú účelne minuté, nesedí v porovnaní s tým, koľko peňazí dávame na kultúru, povedal by som, všeobecnú, nechcem povedať slovenskú, ale proste celospoločenskú, nie menšinovú. A to ma trochu mrzí, pretože takýmto spôsobom robíme dvojitý meter medzi podporou celoslovenskej kultúry a podpory národnostných menšín. Jednu uprednostňujeme viac, než by podľa môjho názoru bolo správne a potrebné.
A som zvedavý, že akým spôsobom sa tie 4 mil. navyše vyargumentujú, pretože v rovnakom, spravodlivé by to bolo vtedy, keby v rovnakom pomere sme navyšovali aj peniaze na kultúru pre celú spoločnosť, pre slovenské divadlá, slovenské NGO-čky a tak ďalej. Dúfam, že ten kľúč bude spravodlivý aj v pomere k nemenšinovej kultúre.

Slováci a Slovenky, vážení občania Slovenskej republiky, vážení spolubojovníci za sociálnu spravodlivosť na Slovensku. Budem hovoriť priamo k vám, pretože k týmto prázdnym vládnym stoličkám nemá zmysel hovoriť. Čo sa to vlastne deje na Slovensku s cenami energií? Prečo musíte platiť najväčšie poplatky za elektrinu v celej Európskej únii?! Ako je možné, že v Nemecku majú ľudia nižšie poplatky za elektrinu ako na Slovensku?!
Dobre sa na mňa pozrite! Nie je to nepatričné, možno nehorázne, že tu stojím v kabáte? Ja vám poviem, že je to rovnako nehorázne a nepatričné, ako sú nehorázne a nepatričné vaše ceny energií. A keďže v rokovacom poriadku nám chceli zakázať názorné ukazovanie problémov, ale oblečenie nám zatiaľ nezakázali, tak dovoľte, aby som vám tie ceny elektriny, ktoré musíte platiť vo svojich faktúrach každý mesiac, ukázal na príklade toho, čo mám na sebe. Viete, z čoho sa skladajú? Viete, koľko stojí plyn a elektrina naozaj? To je maximálne tak to tielko, čo mám oblečené. (Rečník začína postupne ukazovať časti svojho oblečenia.) To je cena elektriny a plynu. Viete, čo je tá košeľa, ktorú mám oblečenú? To je ten poplatok za rúrky a za káble. Ale ja mám na sebe ešte aj sako a kabát! Čo to je?! To sú tie poplatky. Mysleli ste si, že najväčšie poplatky, ktoré vás ožobračujú a zdierajú, platíte v bankách? No to sa teda veľmi mýlite.
Vážení občania Slovenskej republiky, Slováci a Slovenky, najväčšie poplatky platíte za energie! A viete, koľko platíte? Tak ja vám to vysvetlím. Tento kabát, to sú zisky finančných skupín a oligarchov, ktoré platíte v poplatkoch za elektrinu.
Viete, koľko je primeraný zisk za to, aby sa plyn alebo elektrina dostali k vám do domácností? Tak 4 % v Európskej únii. Tak 4 % v slušných krajinách. Tak sa pozrime na Slovensko! To je ten kabátik, ktorý mám na sebe, ktorý musí každý z nás zniesť v tých cenách energií. Západoslovenská distribučná, desaťpercentný zisk ročne. Nie dve, tri percentá, štyri, ako všade v Európe. Desať percent ročne! Potom máme Stredoslovenskú energetiku. Nie 2 – 3 % ako v Európe, 11 % ročne. Potom máme Východoslovenskú distribučnú, nie 2 –3 % ako v slušnej Európe, 12 % ročne.
A teraz úplný vrchol. Viete, koľko platíme za distribúciu plynu? Alebo teda, koľko si berú z distribúcie plynu EPH, SPP – distribúcia? Tipnite si, vážení občania! Je to 10 percent? Pätnásť percent? Dvadsať percent? Nie. Za rok 2015 je 27 percent! Dvadsaťsedem percent! To je jak v kolónii, jak v Burkine Faso, keď niekto príde a proste teraz tú krajinu, vyťahuje všetko, čo v nej je.
A potom, čo je to sako? To sú tí kamoši SMER-u. To je napríklad pán veľkomožný župan Chudík. Viete, kto je pán veľkomožný župan Chudík? To je ten župan, ktorý popri dvadsaťročnom županstve stihol postaviť dve solárne elektrárne a, čuduj sa svete, pán Holjenčík, ktorý je na pokyn pána Fica hore-dole, podľa toho, jak Fico zapíska, pán Holjenčík dosť pridelil dvom elektrárňam pána Chudíka, 11 mil. eur, dámy a páni.
Vážení občania, každý mesiac jeho blahorodiu županovi Chudíkovi platíte v svojich cenách elektriny 70-tisíc eur! Nech ho roztrhne z tých peňazí. Zaslúži si to? A my sa tvárime, tuto páni poslanci vládnej koalície, členovia vlády, že sa nič nedeje. Každý občan Slovenskej republiky, 70-tisíc eur mesačne iba pánovi veľkomožnému županovi Chudíkovi.
Čo sme vo feudalizme, kde každý poddaný musel svojmu zemepánovi platiť desiatok zo svojej úrody? Ešte aj manželku mu ponúkol, keď sa ženil? Veď my žijeme, preboha, v republike! A blahorodie župan Chudík sa tvári, že to je v poriadku, veď to je podnikanie. Neni on náhodou dvadsať rokov županom? On popri tom stíha stavať solárne elektrárne? To sme v akej krajine?
Ale čo sa s tým dá robiť? Poďme k tomu podstatnému!
Viete, čo urobíme, akonáhle pôjde táto vláda veľkokapitálu a oligarchov tam, kam patrí? Zbavíme vás týchto poplatkov. A zapamätajte si, pozrite sa na faktúry v cenách z roku 2016. Viete, aká je spravodlivá cena energií? Dajte si o 30 % dole. To je spravodlivá cena energií, ktorú by ste mali platiť. Takže ako prvé zrušíme zisky (rečník si vyzliekol kabát) RVE a EPH. Hneď sa človeku ľahšie dýcha. Hneď máme o pekné percentíčka z ceny dole. A potom urobíme druhú vec, zbavíme sa pánov Chudíkov (rečník si vyzliekol sako). Hneď sa ľahšie dýcha, hneď sa ľahšie dýcha. Lebo viete, košeľu a tielko znesie na sebe každý. Ale prečo by ste mali nosiť v každomesačnej faktúre za elektrinu aj pánov Chudíkov (rečník dvíha sako), aj nehorázny zisk EPH (rečník dvíha kabát), E.ON-u a RWE? Lebo pán Holjenčík a pán Fico vám hovoria: ´To je fasa, rok 2016, to je v pohode, to je v pohode, nikde sa nemajú tak dobre ako vy.´ Iba v celej Európe. Pozrite sa do Maďarska, o koľko percent majú nižšie ceny energií!
Vážené dámy a páni, Slováci a Slovenky, okrádajú vás už roky. Ceny energie vám vrátime na rok minimálne 2006. Nie na rok 2016. Veď to je zlodejina, krádež jak hovado! Nebudeme sa na to pozerať.
A viete, čo treba spraviť ako prvé? Treba sa zbaviť tejto ultrapravicovej vlády veľkokapitálu a oligarchov, ktorá nás tu všetkých už desať rokov škrtí! Tak ja táto kravata (rečník si odviazal kravatu a hodil ju na rečnícky pult). Dole s nimi, priatelia, dole s nimi, nech idú tam, kam patria! A hneď sa bude celému Slovensku lepšie dýchať, dámy a páni. Zapamätajte si, o 30 % dole každá faktúra z ceny energií, ktorú dostanete. Stačí len jedno jediné, zbaviť sa tejto ultrapravicovej vlády veľkokapitálu a oligarchov. Dole s nimi a o 30 % nižšie ceny energií!
Slováci a Slovenky, zapamätajte si jednu vec. My už nežijeme vo feudalizme, my sa nemusíme klaňať nejakým pánom veľkomožným, vy už nie ste poddaní. To sa vám len táto ultrapravicová vláda snaží ukradnúť identitu. Nedajte si ju vziať! Vy ste slobodní občania v slobodnej krajine a máte svoje práva. A my sa za tieto vaše sociálne práva budeme biť, lebo to je naša úloha a za to si nás v tomto parlamente platíte, že tu nebudeme ticho počúvať tuto nejaké reči vládnej koalície, ale že si pekne z duše povieme, ako to je, aby páni vedeli, že sa o tom vie, čo tu narobili. Za nami nestoja žiadni oligarchovia. My sa zodpovedáme iba vám. Iba preto o tom môžme takto hovoriť, lebo nikto za nami nestojí, kto nás drží na povrázku.
Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Môžete slúžiť finančným skupinám, veľkokapitálu, oligarchom, alebo môžete slúžiť ľuďom. Oni si vybrali, táto vláda. Aj my sme si vybrali. A preto chceme slúžiť a pomáhať vám. A budeme to robiť. Budeme to robiť, až kým sa nezbavíme tejto ultrapravicovej vlády veľkokapitálu a oligarchov, ktorá vás okráda o 30 % na každej faktúre elektriny a plynu, ktorú dostanete domov, vážení občania. Budeme za vás bojovať a budeme sa biť za vaše sociálne práva a budeme vám pomáhať až dovtedy, kým sa títo nestratia. Slováci ožijú a sociálna spravodlivosť na Slovensku zvíťazí. Nebojte sa!

Chcel by som pridať k argumentom na zrušenie VÚC; s týmto návrhom, samozrejme, na 100 % súhlasím; ešte jeden historický, ktorý tu nepadol, keďže sa zaoberám históriou a históriou slovenskej politiky a tohto územia. Slovensku sa vždy darilo ekonomicky aj politicky vtedy, pokiaľ existovali dve zložky moci. Prvá bola silná centrálna vláda a druhá silné mestá a neskôr mestá a obce. Akonáhle medzi nimi bol vsunutý nejaký medzičlánok, bol to iba priestor pre vytváranie, ja to volám, regionálnych pašalíkov, kde tí miestni oligarchovia kedykoľvek v histórii začali myslieť na svoje vlastné záujmy, realizovali ich na svojom území a konkurovali s tými ostatnými, kto akú moc v štáte sa mu podarí alebo aj finančnú aj politickú uchmatnúť. Máme tri zlaté obdobia. Po prvé, vláda Karola z Anjou. To bolo; Karola Roberta z Anjou, to bolo 14. storočie. Potom vláda Mateja Korvína v 15. storočí, vláda Márie Terézie v 18. storočí. Akonáhle boli príliš silní, tie regionálne pašalíky, ten medzičlánok, tak prichádzalo k úplným katastrofám. Bitka pri Slanej v 1241, kedy sme prehrali s Mongolmi a prehrali sme kvôli tomu, lebo časť tých regionálnych pašov, nazvime to feudálov, radšej kalkulovala, že nech dostane v tom čase Belo IV. po nose a my potom budeme mať silnejšiu moc. V 1526, keď sme prehrali pri Moháči s Turkami, dokonca vtedy časť armády nedorazila a bola kúsok odtiaľ a čakali, kým tento štát skolabuje. Akonáhle tu bol ten medzičlánok, vždy to išlo do kýbľa. Podporujem, aby sme to zrušili, nemá to žiadny zmysel, bude sa nám žiť lepšie.

Vážené kolegyne a kolegovia, chcel som len pripomenúť, že dnes o 12.00 hodine máme v zasadačke výboru pre obranu a bezpečnosť rokovanie výboru, preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Ďakujem.

Pán kolega Dostál, vysmievali ste sa tu z toho, že čo je to potravinová sebestačnosť alebo potravinová bezpečnosť. Tak ja vám poviem niekoľko faktov, ktoré, myslím, nie sú všeobecne známe a z ktorých normálnemu človeku zostáva rozum stáť.
Slovensko dováža úplne zbytočne potraviny v hodnote 1 mld. eur ročne. Momentálne je to už dokonca 1,1 mld. Nedovážame exotické ovocie, pomaranče, banány, čo by sa dalo odôvodňovať nejakou deľbou práce, o ktorej ste hovorili. My dovážame bežné mäso, dovážame bežné potraviny, ktoré sme schopní dopestovať aj sami. Kvôli tomu, že zbytočne dovážame z Nemecka. Napríklad z Nemecka dovážame ročne mäso za 50 mil. eur. Načo je to dobré? My nie sme schopní dopestovať, alebo teda dochovať ošípané a hovädzí dobytok?
Proste my sme svojou hlúpou politikou za 20 rokov spôsobili to, že namiesto toho, aby v poľnohospodárstve nám pracovalo o 50-tisíc ľudí viac, tak títo ľudia pracujú v Nemecku, v Česku, v Poľsku a úplne zbytočne berú pracovné miesta našim ľuďom. Na Slovensku máme takmer 200-tisíc dlhodobo nezamestnaných. Ak by sme boli potravinovo sebestační aspoň trochu viac ako teraz, tak 50-tisíc týchto ľudí, ktorí sú menej kvalifikovaní, si nájdu prácu v slovenskom poľnohospodárstve. A keď si položíte len jednu jednoduchú otázku, ako je možné, že v Nemecku sa vyplatí oveľa bohatšej nemeckej pracovnej sile chovať ošípané pre slovenský trh, tak zbadáte, že len vlastnou hlúposťou prichádzame ročne o miliardu eur, za ktorú by sme mohli mať kvalitnejšie potraviny a kvôli ktorej by mohlo na Slovensku robiť o 50-tisíc ľudí viac.
My za to vždy budeme bojovať a nikdy sa na to nevykašleme tak, ako sa na to kašlalo týchto posledných 20 rokov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Budaj, povedali ste, že je rozdiel medzi tzv. vraždiacim islamom a normálnym islamom, tak vám chcem povedať, že podľa štatistík rakúskeho ministerstva vnútra medzi rokmi 2015 a 2016 stúpol v Rakúsku počet sexuálnych útokov zo strany imigrantov o 133 %. Takto sa prejavuje ten normálny islam. Oni nikoho nezabili, oni iba niekoho, väčšinou teda ženy, sexuálne napádali. Nehnevajte sa na mňa, pre mňa je aj toto dostatočné bezpečnostné riziko pre to, aby som bol v tejto otázke veľmi opatrný, a je to pre mňa dostatočný dôvod na to, aby sme prijímali všetky možné preventívne opatrenia, ktoré so Slovenska urobia neatraktívnu krajinu pre islamských prisťahovalcov.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, na Slovensku nemáme ani jedinú mešitu. Zatiaľ. Slovensko je jediná krajina Európskej únie, ktorá nemá ani jedinú mešitu. Podľa mňa je to dobré, mali by sme byť na to hrdí a mali by sme takýto stav strážiť. Pretože by sme mali pomáhať našim deťom, aby mali šancu vyrastať v takej spoločnosti a v takom prostredí, bezpečnom, ako sme vyrastali my.
Doba sa mení a jedným z najvýznamnejších bezpečnostných rizík, ktoré v poslednom čase Európa čelí, je militantný islam. A ohniská tohto militantného islamu takmer bezvýhradne po celej západnej Európe sa sústreďujú v mešitách. Pokiaľ by si to niekto nepamätal, tak aj ten posledný atentátnik, ktorý urobil atentát na vianočných trhoch v Berlíne, sa po spáchaní atentátu skrýval v mešite. Až potom opustil Berlín a Nemecko a zamieril do Francúzska a Talianska. Prečo sú to mešity? Pretože štáty, ktoré podporujú militantný islam, to znamená najmä Saudská Arábia, prípadne Irán, prípadne Turecko, sponzorujú imámov a výuku radikálneho islamu v mešitách. Práve mešity sa stávajú centrami inej kultúry, iného spôsobu života a iného nazerania na ľudské práva a na to, čo je správne a nesprávne, z ktorých sa šíri v Európe proste bezpečnostné riziko a nebezpečenstvo. Práve mešity sú náborové centrá ľudí, ktorí z Európy odchádzajú na preškolenie do Kalifátu alebo do Al-Káidy, potom sa vracajú naspäť a so znalosťou miestnych pomerov sú schopní poskytovať support pre vykonávanie atentátov. Práve kvôli tomu je nesmierne dôležité, aby sa Slovensko, čím dlhšie, pokiaľ možno navždy, uchránilo od toho, aby nám vznikali takéto bezpečnostné riziká priamo na území Slovenskej republiky. O tom je tento návrh zákona. Tento návrh zákona je len predvídavý v reakcii na to, čo sa deje v západnej Európe, a akým bezpečnostným rizikám čelíme.
Pokiaľ tu pán prezident, páni kolegovia Poliačik alebo Klus hovoria o náboženskej slobode a o tom, ako je údajne porušovaná, chcel by som im doporučiť, aby sa niekedy pozreli do Saudskej Arábie, kde v prípade, ak je niekto prichytený s Bibliou v ruke, tak je popravený. Alebo aby sa pozreli do Pakistanu, kde nebodaj pred tromi ľuďmi niekto vyhlási, že je kresťan, a stojí si za tým, tak mu hrozí trest smrti pre šírenie kresťanstva. To sú krajiny, kde neexistuje náboženská sloboda. Ale ja som nevidel ani raz, že by sa pán prezident, páni kolegovia Klus alebo Poliačik zastali náboženskej slobody v takýchto krajinách. Obávam sa, že v tom je medzi nami rozdiel, že my sa snažíme chrániť ten náš spôsob života, pretože ho považujeme za dobrý, pretože chceme uchovať istotu a pomôcť aj našim deťom, aby mohli vyrastať v bezpečnom prostredí, a pravdupovediac menej nás zaujíma to, či nejaká kultúra, ktorá sa chce uchytiť aj v našom priestore, má na 110 % vytvorené rovnaké podmienky ako tá kultúra, ktorá nám je vlastná a tradičná.
Preto si myslím, že podporiť tento návrh zákona je prvý krok. A druhý krok, ktorý, dúfam, príde už na najbližšej schôdzi, je pripraviť návrh zákona, ktorý umožní zabrániť stavbe mešít na Slovensku. Pretože toto je veľmi významný prostriedok na to, aby sme uchovali aj naďalej Slovensko ako bezpečnú krajinu.
Ďakujem.