Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.10.2016 o 15:14 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2016 15:14 - 15:14 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja som len chcel doplniť našu kolegyňu Janu Kiššovú, že keď spomínala tie prípady, kedy sa reštrukturalizáciou riešili vlastne ekonomické problémy firiem, tak vlastne dnes sa v tlači objavil prípad Carrefouru, kedy vlastne tí nešťastníci veritelia dostanú len 3 % zo svojich peňazí a namiesto 17,5 milióna eur dostanú nakoniec len 430-tisíc eur. Takže určite je najvyšší čas niečo s týmto zákonom robiť. A v druhom čítaní, predpokladám, že podáme nejaké pozmeňujúce návrhy.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.10.2016 10:38 - 10:45 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, úvodom by som chcel povedať, že kvitujem, čo povedal pán minister, že je to majetková daň. Áno, je to majetková daň a v Európe už nazývaná registračná daň, nie je to žiaden registračný poplatok. Poplatkom by to bolo, keby to naozaj pokrývalo administratívne náklady súvisiace s registráciou vozidla. Motoristi teda u nás platia daň z motorových vozidiel, spotrebnú daň, diaľničné poplatky, na toto všetko DPH, diaľničné mýto a teraz ešte ďalšiu registračnú daň.
Pred niekoľkými mesiacmi sme predkladali návrh, ktorý mal riešiť aj ten problém, ktorý pán minister spomenul, a to je to konanie Európskej komisie ohľadom tohto poplatku voči Slovenskej republike. To konanie bolo začaté preto, pretože bola porušená zmluva o fungovaní Európskej únie, a to v tom zmysle, že ojazdené vozidlá mali platiť rovnako vysokú registračnú daň, budem to už volať registračná daň a nie poplatok, ako vozidlá nové.
My sme v tomto navrhovali, poďme sa vrátiť do sumy 33 eur, aby to teda bolo poplatkom, čím by sme vyriešili aj to, že by to naozaj bolo poplatkom, a vyriešili by sme aj ten problém, ktorý nám vytýkala Európska komisia. To, že ministerstvo chce riešiť povedzme nejaké environmentálne zaťaženia a tak ďalej, to sa dalo riešiť aj inak, aj v iných zákonoch alebo napríklad aj v tej spomenutej dani z motorových vozidiel.
Samozrejme, matematika nepustí, náš návrh neprešiel, a tak ministerstvo prišlo so svojím návrhom, pretože konať muselo. No ale, keď to tak poviem, neboli by to sociálni inžinieri, ak by niečo nevymysleli. Vymysleli to, že keďže musia ustúpiť na vozidlách ojazdených, tak zaviedli opakované platby vysokých poplatkov, tak aby o svoje milióny v rozpočte neprišli. Ak by boli poplatky ostali na pôvodnej výške, ako tomu bolo do októbra roku 2012, 33 eur za vozidlo, príjmy do rozpočtu boli približne v úrovni 13 miliónov ročne z tohto poplatku. Po zavedení poplatku, ktorý v tom októbri schválila Ficova vláda, stúpli na úroveň približne 47 miliónov ročne, to je aj v súčasnosti. No a samozrejme, kto by sa chcel takejto sumy vzdať? No a tak to prepočítali, vyšli v ústrety Európskej komisii, trošku sa uľavilo tým vozidlám v menších kubatúrach, pridalo sa na vozidlách vo vysokých kubatúrach alebo výkone, aby sme boli úplne presní, ale pridalo sa tým, ktorí si jednoducho vozidlá medzi sebou predávajú a kupujú.
Takže môžem teraz opraviť, že nie registračná daň, ale daň z prevodu vlastníctva motorového vozidla. Takto to musíme začať už chápať a nie ako daň. My sme jednoducho zdanili prevod motorového vozidla medzi vlastníkmi a takto to teraz tu v tejto našej krajine mať budeme.
Samozrejme, my sa pokúsime v druhom čítaní predložiť pozmeňovací návrh, aby to bol zase len poplatok, ako to poplatok má byť. Nakoniec, vyjadrili sa aj v pripomienkovom konaní rôzne zamestnávateľské organizácie, dokonca bola tam aj výtka z ministerstva dopravy, bola tam aj zásadná pripomienka z ministerstva vnútra, ktoré odkazovalo na ten problém s ohodnocovaním vozidiel pri platbe, pretože dnes už na tých dopravných inšpektorátoch majú zavedený systém tých poplatkov a v prípade, že tam prídu ľudia so svojimi súdnoznaleckými odhadmi na tie ojazdené vozidlá, tak zase len vznikne nový problém. Takže vyrába sa tu na problémy ďalší problém, s čím, samozrejme, súvisia obavy, že sa budú vyrábať také súdnoznalecké odhady na cenu vozidla, aby tie poplatky boli čo najnižšie. Toto sú nie moje vyjadrenia, toto sú vyjadrenia ich vlastného ministerstva vnútra.
Takže máme tu vládny návrh, ktorý má teda riešiť a takto teda filigrantsky ho aj rieši, ten problém, ktorý nám Európska komisia vytkla, ale ako vravím, budeme platiť novú daň, daň z prevodu vlastníctva motorového vozidla. Chcem sa ale pri tejto príležitosti, keď tu je pán minister, ho opýtať. Pán minister, pán minister, áno? Ďakujem.
Od októbra 2012 je v platnosti tento vysoký poplatok alebo registračná daň za vozidlá. Za toto obdobie bolo vybraté summa summarum 100 miliónov eur navyše oproti stavu, kedy by tento poplatok nebol. Alebo teda bol by v tej sume 33 eur, ako to bolo do roku 2012. Tak chcem vás teraz požiadať, aby ste povedali občanom a motoristom, čo za tých 120 miliónov dostali za tie tri roky. Naozaj konkrétne by som to chcel počuť, pretože na prihlasovaní alebo na oddeleniach dopravných inšpektoroch je stále chaos, stále čakajú ľudia, chodia tam v skorých ranných hodinách, aby sa prihlásili a stihli si registrovať svoje vozidlo. Cesty máme rozbité, 40 % ciest 1. triedy máme v katastrofálnom stave, mosty tiež a naozaj chcem vedieť, načo tých 120, a teraz prosím nie tie, ktoré boli použité na obnovu informačných technológií z eurofondov, ale 120 miliónov, ktoré doniesli za tie tri roky motoristi na dopravné inšpektoráty.
Ďakujem pekne, skončil som. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 22.9.2016 19:33 - 19:35 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Petra Osuského a Jany Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. (tlač 218).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 22.9.2016 15:24 - 15:30 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, mám tu reakciu na odpoveď, ktorú mi poslal pán minister vnútra Robert Kaliňák, a týka sa problémov občanov v obci Dvorianky.
Obec Dvorianky je na východe Slovenska v okrese Trebišov a táto obec má veľké problémy, konkrétne teda obyvatelia v tejto obci majú veľké problémy s tým, že im cez obec... (Ruch v sále.)
Môžem poprosiť tichšie trošku.
Že im cez obec jazdia kamióny s hmotnosťou nad 12 ton nadmernou rýchlosťou a spôsobuje to nielen vibrácie, ale následne praskanie objektov v tejto obci a nevedia nijako presvedčiť orgány štátnej moci, aby im pomohli. Oslovovali už aj ministerstvo dopravy, oslovovali aj ministerstvo vnútra, aby zaviedlo a nainštalovalo v tejto obci stacionárne radary, ktoré by kontrolovali dodržiavanie rýchlosti v tejto obci.
Odpoveď pána ministra bola: "V prípade zavedenia automatizovaného dohľadu v cestnej premávke inštitút objektívnej zodpovednosti bude Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky presadzovať umiestnenie technických prostriedkov aj v tejto obci."
Tak ja sa pýtam, v prípade zavedenia, veď práve ministerstvo vnútra má o tom rozhodnúť.
Dovolím si ilustratívne vám ukázať, ako vyzerá komunikácia v tejto obci (rečník zobral do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu) po tom, ako bola prekvalifikovaná na cestu 1. triedy. A ako sami vidíte, na tejto ceste nie je možné ani zastaviť policajnému autu, ktoré by meralo rýchlosť, a ani odstaviť vodiča, ktorý ide nepovolenou rýchlosťou, lebo nie je kde. Cesta bez krajnice, hneď vedľa cesty sú trávnaté plochy a ešte je to aj v spáde. A to, čo tam vidíte, tie odbočovacie pruhy, to sú vlastne len cestičky k jednotlivým bránam rodinných domov. Takto je to cez celú obec a približne ďalších 300 metrov za a pred obcou. To vám pripájam ešte aj obrázky tzv. spomaľovacích ostrovčekov, ktoré ale nikoho nespomaľujú, a prax je taká, že kamióny to napríklad v noci strihnú vľavo a žiaden ostrovček neakceptujú.
Som rád, že tu je aj pán minister dopravy, lebo aj na toho a ešte na vášho predchodcu sme dávali interpeláciu v zmysle tom, že Slovenská správa ciest, ktorá mala opraviť tieto spomaľovacie ostrovčeky, zdá sa, že vcelku ignoruje termíny, ktoré záväzne má rešpektovať, ale to neskôr, lebo dnes sme tu vo veci interpelácie na ministra vnútra.
Takže moja požiadavka opätovne na pána Kaliňáka je: Zriaďte, prosím, konečne tie stacionárne radary, pretože podľa nás sú jediným riešením, ako v skutočnosti kontrolovať nedodržiavanie rýchlosti.
A doplním to len samotným vyjadrením Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach, ktoré citujem: "V obci Dvorianky vzhľadom na chýbajúcu krajnicu a chýbajúce vhodné plochy na zastavenie vozidiel je možné vykonávať meranie rýchlosti len v obmedzenom rozsahu. Kontrola rýchlosti sa vykonáva denne. Vzhľadom na nízku rizikovosť úseku, dlhodobo v obci Dvorianky na hlavnej ulici sme nezaznamenali dopravné nehody. Dohľad nad cestnou premávkou sa na meranie rýchlosti vykoná v rozsahu primeranom dopravno-bezpečnostnej situácii v obci."
Bohužiaľ, ako aj z niekoľkých televíznych spravodajských výstupov je jasné, že predovšetkým v nočných hodinách tranzitujúci kamionisti nedodržiavajú rýchlosť, a to, čo samotní občania aktivisti v tejto obci namerali, boli rýchlosti 70 a viac kilometrov za hodinu.
Takže budem opakovane žiadať ministra vnútra v ďalšej interpelácii, aby nám - ani nie mne, ale aby týmto občanom - odpovedal, kedy, kedy sa dočkajú povedzme aspoň tých dvoch stacionárnych radarov na oboch koncoch obce.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.9.2016 15:34 - 15:38 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Dobre. Dovolím si radšej použiť inštitút záverečného slova, aby som nemal len dve minúty. K jednotlivým faktickým by som sa vyjadril.
Teda ku kolegyni Anke Zemanovej. No, ja som napríklad už urobil si aj také stretnutie s primátorom Banskej Bystrice, keďže som odtiaľ, a pýtal som sa ho, aké má on predstavy. A má k tomu rôzne výhrady, ale sám mi povedal, navrhneme. Určite to chceme využiť, tento inštitút. Už sa teraz toho bojím, ako to dopadne v našom meste.
K tomu, ako je to v mestách, v ktorých primátori sú poslanci strany SMER, ktorí toto iniciovali, tak to by som naozaj si rád vypočul. Bohužiaľ sa tu nenachádzajú. A bolo by veľmi, veľmi prínosné, keby na to zareagovali a keď nie tu, kľudne cez médiá, ako budú a sú pripravení na uplatňovanie tohto zákona po 1. novembri.
Pán poslanec Gál, ja sa vrátim k tomu, a asi teraz asi o tom aj debatujete, ja som presvedčený, že ak je napísané v zákone "je možné použiť" a potom je, že na čo, tak ja som teda presvedčený, že ak tam nie je slovo "len na", tak potom určite, určite; počul som rôzne výklady, vy ste presvedčený o tejto variante, bolo by to veľmi zaujímavé, keby sa to riešilo.
Súhlasím s pánom Viskupičom, čo povedal k tej výnimke a tej som sa vo svojom príhovore nedotkol, že áno, že majitelia nových domov do 150 metrov sú vyňatí, ale majitelia bytov sú vlastne nepriamo zaťažení, keď si kupujú napríklad byt v novostavbe a má 30 metrov, 40 metrov. Kupujú si malometrážne byty, pretože sú neni z tých bohatších, no ale tak im dajme ten poplatok. Pretože u koho skončí ten poplatok? No, chceme povedať, že ten developer je ten zlý, lebo je úplne jasné zo zákona, že nie, zvýši mne daň z nehnuteľnosti, pretože to neurobí žiaden starosta, žiaden primátor, pretože to sú stratené voličské hlasy. Ale ukázať prstom na developera, ktorý ide stavať, to je ten zlý, toho zaťažíme. Ako to je ale so všetkými poplatkami, či už sú to bankové poplatky alebo akékoľvek, aj tento poplatok skončí nakoniec na faktúre pre toho kupujúceho, kto si kupuje ten byt a aj ten malometrážny.
K pánovi Budajovi. Áno, súhlasím, že toto je závažná vec, a aj preto si myslím, že v čase, kedy sme dva mesiace pred začiatkom účinnosti tohto zákona, už nie je veľmi čas na to, aby sme teraz začali novelizovať a plátať ten zákon, ktorý tu máme. A preto my navrhujeme zrušiť ho a poďme pracovať na niečom systematickom, novom, ktoré; riešení, ktoré pomôže obciam financovať infraštruktúru, avšak nie tak, ako je to upravené v tomto zákone.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.9.2016 15:14 - 15:25 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Takže začnem najskôr trošku históriou, ako vlastne sa ten zákon na svet dostal. Vieme o tom, že práve v Bratislave ako hlavnom meste je veľký problém s tým, ako majú mestá financovať infraštruktúru, ktorá súvisí s novými projektami, novými polyfunkčnými objektami a obytnými objektami. Tento zákon alebo prijatie tohto zákona iniciovali práve zástupcovia developerov, ktorí v procese stavebného konania boli; alebo bolo od nich požadované, aby prispeli na vyvolané investície, ktoré súvisia so stavbou, ktorú oni tam chcú vložiť. Z tohto dôvodu aj ujali sa toho vtedy vládni poslanci, pán Raši, pán Choma, a prišli so zákonom, ktorý, ako som už povedal, sa volá zákon o miestnom poplatku za rozvoj.
Ibaže počas rokovania o tomto zákone sa ten úmysel minul účinku. Ten zákon bol nakoniec zásadne zmenený a ciele, ktoré sa od neho očakávali, nebudú vôbec splnené. Naopak, v niektorých prípadoch úplne nesystémovo finančne zaťažuje obyvateľov, ktorí nijako svojimi investičnými zámermi nezaťažujú dané územie, ale o tom neskôr v rámci všetkých dôvodov, pre ktoré dávam tento návrh.
Dôvody sú natoľko závažné, že za lepšie riešenie, ako upravovať, považujeme jeho úplné zrušenie. Mestá majú už v súčasnosti nástroje, ktorými môžu regulovať dynamiku novej výstavby v ich intravilánoch a nie je potrebné prijímať ďalšiu legislatívnu normu, ktorá prinesie len administratívnu záťaž.
A teraz k jednotlivým dôvodom, prečo túto novelu navrhujeme. Poplatok sa platí už v čase vydania stavebného povolenia. To znamená v čase, kedy ešte nebolo ani len zakopnuté do zeme, prvé zemné práce neboli vykonané, a teda žiadna záťaž územia nenastala. Poplatok sa vyberá v čase, kedy sa správoplatňuje stavebné povolenie, a je podmienkou na vydanie právoplatného stavebného povolenia. Som presvedčený, že toto nie je určite správny čas, kedy máme vyberať poplatok za rozvoj.
Ďalším dôvodom je, že poplatok sa platí za meter štvorcový úžitkovej plochy, a dokonca aj za rekonštrukcie. Rekonštrukcia objektu nijako nezaťažuje okolie objektu, v ktorom sa objekt nachádza. A veľkou a zásadnou chybou tohto zákona je to, že zaťažuje aj obyvateľov, ktorí si zatepľujú svoje bytové domy, pretože tieto nie sú z toho vyňaté. To znamená, že ak dnes je poplatok stanovený v zákone od 10 do 35 eur za meter štvorcový, tak sa môže stať, že ak sa rozhodne, rozhodnú obyvatelia bytového domu, ktorý má povedzme 50 bytov a každý byt má priemerne 50 metrov štvorcových, to hovoríme o malých bytoch, to máme 2 500 metrov štvorcových. Ak mesto nastaví VZN tak, že nastaví len 10 eur za meter štvorcový, títo ľudia, ktorí si chcú zatepliť svoj bytový dom, zaplatia 25-tisíc eur poplatok. Ak tento zákon nadobudne účinnosť a mestá prijmú VZN, ten zákon im prikazuje, že poplatok je minimálne 10 eur. Ten zákon im nehovorí, že môže byť od nula. Teda, ak prijmú VZN, musí byť poplatok minimálne 10 eur. Tak ak toto nastane, tak sme skončili so zatepľovaním bytových domov!
Ďalší veľký dôvod: Poplatok sa neplatí za rodinné domy s podlahovou plochou do 150 metrov štvorcových. Úmysel asi dobrý, nezaťažujme tých, ktorí povedzme sú nie najbohatší, sociálne alebo stredná trieda, možno nižšia sociálna trieda, tak vyjmeme z toho domy do 150 metrov štvorcových. Ibaže skúsenosť hovorí, že práve nové developerské projekty, v ktorých sa spúšťa výstavba rodinných domov a je ich tam povedzme sto, si práve naopak vyžadujú najväčšie investície do infraštruktúry, ktorá s výstavbou týchto domov súvisí, no ale títo nám neprispejú na ňu nič.
Ďalší z dôvodov. Výška poplatku je v zákone ustanovená, ako som spomínal, od 10 do 35 eur za meter štvorcový. To znamená, že ak mesto prijme všeobecné záväzné nariadenie a začne aplikovať tento zákon do praxe, tak musí vyberať tých 10 eur za meter štvorcový a nemôže nijako nastaviť sadzbu nižšiu, ako je 10 eur. Čiže aj keby chcelo mesto podporiť nejakým spôsobom výstavbu, napríklad v priemyselnom parku chce privítať nového investora, no tak ho musí privítať desiatimi eurami za meter štvorcový. A keď budeme hovoriť o hale, výrobnej hale v rozpätí povedzme 3 000, 5 000 metrov štvorcových, tak sa dostávame na desiatky tisíc eur poplatkov. To nehovorím o veľkých investoroch typu Jaguar a podobne. To znamená, že na jednej strane, keď som pri tej výške poplatku, vláda zo štátneho rozpočtu posiela stimuly firmám, aby prišli do obce a obec ich privíta, ľudovo povedané, fackou, ktorá je vo forme poplatku za rozvoj. A ešte raz opakujem: poplatok za rozvoj, už zle sa to počúva.
Ďalší nedostatok tohto zákona je ten, že neustanovuje povinnosť využitia poplatku na účel, pre ktorý bol vôbec zamýšľaný. V zákone sa hovorí, že môže použiť na účely a náklady na infraštruktúru, ktorá súvisí s daným, s danou novou výstavbou. Môže, ale chýba tam slovo "len", "môže len na". Je to tak, môžme si, poslanec kýve hlavou, ale môžme si pozrieť znenie zákona. (Reakcia z pléna.) Je možné. (Reakcie z pléna.)
Zároveň, čo mi na tom vadí, je to, že ak už sme prijali zákon o poplatku za rozvoj, tak potom sme mali zobrať právomoc mestám, ktoré majú upravené v cestnom zákone, podľa ktorého môžu žiadať vyvolané, žiadať financovať vyvolané investície v prípade novej výstavby. Takto sme tým, ktorí chcú stavať, investovať, pridali len ďalší poplatok a vlastne to, čo sami developeri iniciovali, sa celé míňa účinku. Zaťažili sme ich ešte viac. Pochopil by som, keby sme toto zo zákona cestného vyňali a toto by čiastočne nahradzovalo vlastne výpadky v rozpočtoch miest.
Na záver jeden ešte dôvod, ktorý si myslím, že patrí k tým závažným, a to je ten, že zavádzame poplatok na nové stavby. Inak povedané, ovplyvňujeme trh nehnuteľností a tých, ktorí prichádzajú noví, tých zaťažíme. Tých, ktorí tam už sú, tých nezaťažujeme. Považujem to za nespravodlivé, aby sme zaťažovali a vstupovali tak na trh s nehnuteľnosťami. Ale to nie je jediný trh, ktorý je takto ovplyvňovaný. Takýmto spôsobom je ovplyvňovaný trh vo všeobecnosti. Pretože ak takto zaťažíme investora, ktorý príde do regiónu, tak tento investor je v nevýhode vo vzťahu k podobným firmám alebo rovnakým firmám podnikajúcich v rovnakej sfére podnikania.
Máme teda za to, že problematika rozvoja územia novou výstavbou nemusí automaticky byť záťažou daného územia, naopak, v mnohých prípadoch môže nová výstavba priniesť rozvoj obce. Sme presvedčení, že obce majú už dnes dostatok nástrojov, ktoré môžu využiť na to, ako financovať svoje potreby vo výstavbe infraštruktúry.
A dôvodom, prečo navrhujeme tento zákon zrušiť a nie nejako novelizovať, je časová tieseň. Tento zákon je účinný od 1. novembra tohto roka a ak nechceme, aby sa začal uplatňovať od 1. novembra, je nutné začať to riešiť čo najskôr.
Takže toľko za mňa, rád zodpoviem potom na faktické otázky. To je z mojej strany všetko. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.9.2016 15:10 - 15:11 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Vážený predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, predkladáme vám návrh zákona, ktorým chceme zrušiť zákon č. 447/2015 o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to preto, lebo v ňom vidíme veľa nedostatkov a má byť účinný od 1. novembra tohto roka.
Viac o ňom poviem v úvodnom slove, teda v rozprave, do ktorej sa hneď hlásim. Zatiaľ vám len chcem dať na zamyslenie už názov tohto zákona. Zákon o poplatku za rozvoj. Naozaj ešte raz: Zákon o poplatku za rozvoj. To je, prosím pekne, názov zákona, ktorý už vo vlastnom názve nesie spoplatnenie rozvoja a indikuje, že rozvoj je asi nežiaduci.
Takže týmto úvodné slovo končím, hlásim sa hneď do rozpravy, pán predsedajúci, a nech sa páči, slovo má spravodajca.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.9.2016 14:43 - 14:49 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Dobre, ďakujem za slovo.
Teraz sa trošku viacej chcem povenovať tomu nášmu návrhu. Dôvody, prečo ho predkladáme, sú dva.
Ten základný dôvod je ten, že dostával som niekoľko e-mailov od ľudí, ktorí na tom nie sú veľmi dobre ekonomicky a ktorí si jednoducho pre tieto dôvody nemôžu dovoliť havarijné poistenie. Keďže ale nemajú havarijné poistenie a niekto im z nedbanlivosti alebo hocijako pod hocijakými okolnosťami poškodí ich motorové vozidlo a toto dajú opraviť, samozrejme, v tejto súvislosti keď hovoríme o ľuďoch, ktorí sú sociálne slabší, nemajú obvykle najnovšie motorové vozidlá, majú vozidlá päťročné, niektorí desaťročné. A keď sú poškodené, od poisťovne dostanú plnenie, ktoré je spravidla niekde na úrovni 50 až 70 % skutočnej škody, ktorú musia v servise zaplatiť. Výsledok je ten, že to vôbec neriešia, pretože si nemôžu dovoliť doplatiť ten rozdiel, ktorý im poisťovňa nemôže alebo nechce dať, alebo výsledok je ten, že prijmú ponuku poisťovne, ktorá im vyplatí teda tú sumu, ktorú by sama poisťovňa vyplatila servisu. Takže ten prvý dôvod je, že si to nemôžu dovoliť a napríklad ostávajú v situácii s vozidlom takým, ako ho majú poškodené, pokiaľ to nie je veľká škoda. Pokiaľ je to väčšia škoda a vozidlo si musia opraviť, tak nastupuje to plnenie, ktoré som povedal, dohodnú sa s poisťovňou na finančnom plnení a výsledok je ten, že dostanú, ako som povedal, vo výslednom efekte približne 50 až 60 % toho, koľko na opravu skutočne treba. A dôsledok na záver je ten, že potom dochádza často k prípadom, ktoré sú overené praxou, že títo ľudia sociálne slabší sú odkázaní kupovať neoriginálne diely do automobilov, nakupujú cez internet z rôznych neautorizovaných zdrojov bez toho, aby mali garanciu, že skutočne dostávajú naozaj originálny dielec na svoje motorové vozidlo.
Mám na to aj stanovisko z redakcie AutoBild, presne toto, takto reagovali na náš návrh zákona a podporili ho v tom, že skutočne ak chceme, aby aj tí, ktorí majú staršie vozidlá a nemajú havarijnú poistku, teda tú zostávajúcu časť, ktorú nedostanú pri poistnom plnení, si nemôžu uplatňovať cez havarijnú poistku, pretože ju nemajú, pomôžme im a podporte tento návrh, ktorý bude riešiť ich problém. Ak tento návrh prejde, zo zákona poisťovne budú musieť zaplatiť škodu plnú, teda tú, ktorú servis fakturuje za opravu.
Mal som v tejto súvislosti stretnutie aj s niektorými zástupcami poisťovní, ak sú tu obavy, že by z tohto dôvodu malo nastať zvýšenie poistného, tak vám ich môžem teraz vyvrátiť. A zároveň tiež chcem poznamenať, že jedna poisťovňa to robí, hoci ostatné to nerobia, a síce argumentovala, že je to marketingový krok. Nuž ale asi ťažko je to marketingový krok, keď vy vlastne ako poškodený nemôžte rozhodovať o tom, kde dotyčný vinník nehody je poistený.
Ďalším argumentom, ktorý som k tomu dostal, je, že existujú judikáty, podľa ktorých pokiaľ by sa poškodený obrátil na súd, tak by plnenie dodatočne z poisťovne dostal. Lenže sme v krajine, kde bežný občan nemá právnické vzdelanie a ťažko je u neho predpokladať, že má takú právnickú gramotnosť, že vie, ako postupovať v prípade, keď nedostane plné plnenie za svoje poškodené motorové vozidlo.
A preto náš návrh je taký, že to, čo by poisťovne poskytovať mali a nerobia to, dávame priamo do zákona, kde to jasne definujeme. Na záver len podotýkam, že inšpiráciou je nám česká legislatíva, kde na základe rozhodnutia, myslím, to bol najvyšší súd, už bola úprava zákona a tam to majú v takom znení, v akom to navrhujeme v Občianskom zákonníku my. Takže hovoríme tu o tom, že chceme pomôcť predovšetkým sociálne slabším obyvateľom a z toho dôvodu vás teda žiadam o podporu tohto zákona a jeho postupu do ďalšieho čítania.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

21.9.2016 14:38 - 14:39 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme zákon o povinnom zmluvnom poistení, ktorý má odstrániť nespravodlivosť, ktorá je páchaná na ľuďoch, ktorí nie vlastnou vinou majú poškodené vozidlo pri autonehode a z povinného zmluvného poistenia je im plnená škoda, ale krátená o amortizáciu vozidla. Viac k tomu poviem v rozprave, aby som dal možnosť prihlásiť sa viacerým, a na túto chvíľu zatiaľ len toľko.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

21.9.2016 11:53 - 11:54 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja som rád, že tu prevládajú názory na to, že túto problematiku riešiť treba, že tie mestá sú skutočne zaplnené vizuálnym smogom. A ako som teda postrehol, tak vôľa riešiť to je, tak, a som, samozrejme, prístupný tomu, že budeme rokovať v ďalšom procese o tomto zákone o pozmeňujúcich návrhoch.
Ja vás teda úctivo žiadam, ak naozaj máte záujem, kolegovia, tento problém riešiť, je vás tu naozaj veľa, ktorí ste starostovia a primátori miest, poďme do toho a v druhom čítaní môžeme diskutovať o tom, ako to naformulovať tak, aby to bolo záväzné, tak ako kolega hovoril, a aby to nebolo teda striktne definované, ako mesto môže zakázať, ale aby sme dali širšie možnosti mestám, tak ako kolegyňa Macháčková hovorila. Čiže poďme do toho, zmeňme to. Máme na to práve ten legislatívny proces tak nastavený, aby sme to urobiť mohli, a využime túto chvíľu a zmeňme tie podmienky, v akých mestá žijú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis