Áno. Vážení prítomní, ja chcem povedať, že naozaj sa jedná o veľmi, veľmi citlivú tému. A v prvom rade chcem aj poďakovať mojim kolegom, či už sú to kolegovia z Ľudovej strany Naše Slovensko a aj pánu Richardovi Vašečkovi za to, za veľmi mimoriadne citlivé spracovanie tejto veľmi citlivej témy. Včera tu padli určité také pripomienky, že rozhodujú o tom muži, že muži píšu tieto zákony. Ja práve chcem týmto mužom poďakovať za veľmi, veľmi citlivý prístup a okrem toho chcem povedať, že to nerobili títo muži sami. Oni sú predkladateľmi, ale v spolupráci so ženami, čiže nie je to, nemôže nikto povedať, že tu nejakí muži chcú rozhodovať o osude žien a o tom, čo žena môže a čo nemôže. Toto na úvod by som chcela objasniť.
Ďalej chcela by som povedať, že v tomto návrhu zákona ani naši poslanci, ani náš návrh zákona, ani zákon pána Vašečku nie je nejakým zákonom, ktorý by chcel trestať alebo prenasledovať niekoho. Naozaj je to veľmi citlivé a naozaj veľmi cítime so ženami, ktoré sa odhodlajú na takúto vážnu vec, ako je potrat.
Ja si nemôžem odpustiť, keďže som lekárka, tak musím znova, ja už som toto predniesla, ale znova chcem povedať, čo je to embryo. Pretože v minulosti, keď sa robili tieto zákony neboli poznatky z medicíny. Teraz medicína, aj biológia, embryológia a vôbec veda ide míľovými krokmi dopredu. Čiže by som chcela sa zamerať v prvom rade na vedecké dôkazy modernej embryológie, biológie a medicíny. Všetci vedeckí embryológovia a vývojoví biológovia, ktorí sú spoločnými autormi štandardných učebných textov z ich odboru, sa zhodujú v tom, že označujú oplodnenie za začiatok ľudského indivídua. Čiže ľudské indivíduum začína žiť, človek začína žiť oplodnením. Splynutím mužskej a ženskej pohlavnej bunky. Ľudské embryá sú teda od samého počiatku ľudskými bytosťami, ktoré, hoci sú mladšie majú, rovnakú identitu ako staršie ľudské bytosti, ktorými sa postupne vývojom stanú. Ľudské embryá nie sú nejakým ďalším orgánom matky ako oblička alebo dokonca slepé črevo. Nie sú ani neusporiadaným zhlukom buniek. Tak ako ani my nie sme, dospelí, nie sme neusporiadaným zhlukom buniek. A embryo nie je ani nádor. Ľudské embryo je plne žijúci druh, člen druhu homo sapiens v najrannejšom štádiu jeho prirodzeného vývoja. Pokiaľ nie je vážne poškodené alebo zbavené vhodného životného prostredia, bude sa embryonálna ľudská bytosť vďaka riadeniu svojich vlastných integrálnych organických funkcií, bude sa vyvíjať smerom k nasledujúcemu zrelšiemu vývojovému štádiu: k fetálnemu štádiu, následne k detskému štádiu, dospievajúcemu a dospelému štádiu, až napokon každý človek dospeje do štádia staroby a smrti.
Fáza embrya, plodu dieťaťa a dospievajúceho, sú štádiami vo vývoji ľudskej bytosti, ktorá svoju existenciu započala ako jednobunkový organizmus života a ak nenastanú problémy, postupne sa vyvinie do dospelosti. Teda ešte raz zopakujem, ľudské embryo je teda ľudskou osobou a zaslúži si plný morálny rešpekt.
Lekári, teda chcela by som tu pripomenúť v roku 1977 robili lekári Steptoe a Edwards prvé pokusy a urobili prvé oplodnenie v skúmavke, z ktorého sa v roku 1978 narodila Louise Brownová. A títo lekári, ktorí mali možnosť sledovať toto embryo, tak títo lekári popisujú embryo ako mikroskopickú ľudskú bytosť vo veľmi včasnom štádiu vývoja. Uvádzajú, že ľudská bytosť v embryonálnom štádiu prechádza kritickým obdobím vo svojom živote. Začína byť úžasne usporiadaná. Spúšťa svoje vlastné biochemické procesy, rastie a rýchlo sa pripravuje na implantáciu do maternice. Od vedy a hlavne od tej najmodernejšej vedy sa môžeme dozvedieť, čo to je embryo.
Z filozofického hľadiska sa môžeme dozvedieť, čo je morálne dovolené v prípade ľudských embryí a čo už morálne dovolené nie je. Etika ľudských embryí sa v tomto prípade nijako nelíši od etiky zaobchádzania s menšinami alebo s ľuďmi závislými od starostlivosti iných. Tak ako ľudské bytosti môžu rozumom pochopiť, že je morálne zlé a nespravodlivé niekoho diskriminovať z dôvodu jeho rasy, farby kože a ja neviem čoho, tak isto by sme mali rozumom pochopiť, že je zlé a nespravodlivé diskriminovať niekoho pre jeho vek, pre jeho veľkosť, vývojové štádium, umiestnenie či podmienky závislosti od druhých a že je morálne nesprávne a diskriminačné chovať sa k embryonálnym ľudským bytostiam, akoby boli menej ľudské.
Zákaz zabíjania a právo na život človeka sú najzákladnejšie práva, ktoré sú nadradené všetkým ostatným ľudským právam, či už sú to práva získané alebo priznané. Bojovníci za spravodlivosť a všetci tzv. ľudsko-právni aktivisti, ktorí bojujú za spravodlivosť a dodržiavanie ľudských práv, by mali byť nekompromisní pri obrane každého ľudského života, predovšetkým toho bezbranného, ktorý sa nemôže brániť, ako je ľudské embryo a ako je dieťa. Ľudský život by mali ochraňovať od jeho počatia až po prirodzenú smrť.
Embryo nie je totožné s telom matky, je to úplne nový kompletný ľudský jedinec, ktorý nie je časťou ničoho, riadi si svoje vlastné procesy rastu a vývoja. Obsahuje v sebe genetické naprogramovanie, nutné k tomu, aby táto nová ľudská bytosť riadila svoj vlastný biologický proces a vývoj. Má aktívnu schopnosť samostatného vývoja smerom k dospelosti s využitím všetkých informácií, ktoré si nesie so sebou od svojho počatia, od svojho vzniku.
Keď sme v predchádzajúcom teda dokázali na základe vedeckých poznatkov, že život človeka začína oplodnením, tak potom z toho vyplýva, že norma, zakazujúca zabíjanie, neplatí iba v prípade, keď je zabíjanie vyvolané nepriateľstvom, nenávisťou alebo hnevom. Zabíjanie by malo byť zakázané, resp. je zakázané i v prípadoch, keď je motivované tými najlepšími úmyslami, pretože aj cieľ môže byť akokoľvek dobrý, ak zvolíme zabíjanie ako prostriedok, potom je náš úmysel v rozpore s integrálnym ľudským rozvojom a naplnením.
Právo na život sa nestráca tým a nezískava sa tým, kde a v akej situácii sa práve nachádzame. Naopak, platí, že toto právo prináleží ľudským bytostiam vo všetkých okamihoch ich života. V žiadnom prípade nie iba v priebehu istých štádií ich života či za istých okolností alebo vďaka ďalším akcidentálnym vlastnostiam. Všetky ľudské bytosti majú zvláštnu hodnotu práve preto, že sú to bytosti ľudské, že sa jedná o človeka, človek má zvláštnu hodnotu, vďaka ktorej sú subjektami ľudských práv, ktoré im prináležia vďaka tomu, čo sú, teda vďaka tomu, že sú človekom.
Ak by potraty boli morálne prijateľné, pretože ľudské embryá a plody postrádajú podobnú schopnosť typicky ľudských mentálnych funkcií, boli by sme logicky zaviazaní k názoru, že ak máme súhlas rodičov, môžeme rovnako zaobchádzať aj s novorodencami. Žiaľ, už sa objavujú snahy v niektorých štátoch povoliť zabiť dieťa aj tesne pred narodením, dokonca aj po narodení, čo je katastrofa.
Embryá, plody, novorodenci a batoľatá sú úplné ľudské bytosti, aj keď ešte nedospelé. Bolo by zavádzajúce tvrdenie, že nespravodlivosť voči embryám je iba súkromnou záležitosťou, ktorá nie je vhodná pre verejnosť a pre politiku. Právny štát je povinný zákonmi ochraňovať všetkých svojich občanov a zabezpečiť im dodržiavanie ich ľudských práv, aby bolo rovnaké zaobchádzanie so všetkými ľuďmi a nie iba s niektorými. Veľa sa hovorí pri týchto, pri takýchto debatách a pri takýchto problémoch sa veľa hovorí o tom, o práve ženy rozhodovať o svojom živote, o práve ženy rozhodovať o svojom tele. Áno, žena má právo rozhodovať o svojom živote, má právo rozhodovať, má slobodnú vôľu, má právo rozhodovať o svojom tele, čo s ním urobí. Ale právo ženy, bohužiaľ, právo ženy na svoje telo sa končí okamihom počatia nového života, keďže nový organizmus, ktorý oplodnením začal, je nová individualita, o ktorej živote alebo smrti už žena ani nikto nemôže rozhodovať, pokiaľ by sa, pokiaľ by nechcel zabiť. Žena má právo sa rozhodnúť nepočať dieťa, ale ak už došlo k počatiu, tak nemá právo tento ľudský život zabiť, pretože to nie je jej orgán, nie je to jej slepé črevo ani zhluk buniek ani nádor, ani boľavý zub, ktorý by bolo treba vytrhnúť.
Ďakujem, zatiaľ je to všetko.
