Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa priznám, že môj prejav bude z trošku iného súdka, hoci agrorezort ako taký mi nie je celkom vzdialený, nemám problém priznať, že mám bieleho koňa, takého, ktorý má štyri nohy a žerie seno, ale nie som naň odborníčka, preto aj môj príhovor bude trošku iný, ako boli všetky tie, ktoré sme doteraz počuli.
Jedno slovenské porekadlo hovorí: "Pôda sa mení na zlato v rukách múdrych." Pri pohľade na súčasné dianie v agrorezorte sa zdá, že to neplatí. Dnes sa síce mení pôda na zlato, lenže v rukách tých, ktorí majú správne známosti, poprípade majú v kešeni dostatok kešu, ako by povedal pán poslanec Kaliňák.
To, čo sa deje na Slovensku s pôdou, sa dialo už aj v dávnej minulosti, nazýva sa to stredovek. Ak si niekto myslí, že stredovek skončil, tak môžem citovať slová známej kapely Lucie: "Středověk neskončil, středověk trvá," minimálne v našom agrorezorte. Všetci dobre vieme, že pôda je zdroj nenahraditeľnej hodnoty a náš najcennejší zdroj obživy. V minulosti bol predmetom lénnych vzťahov. Dnes je taktiež predmetom lénnych vzťahov a okrem toho je navyše predmetom špinavých biznisov. No, kým v stredoveku pôdu panovník venoval svojmu vazalovi, dnes štát venuje pôdu svojim Vadalom.
Teraz mi dovoľte krátky exkurz spred 1 000 rokov. Chartreský biskup Fulbert pred 1 000 rokmi napísal Viliamovi, vojvodovi Akvinskému, toto: "Vazalovou povinnosťou je, aby nijako neohrozoval právnu integritu pána, má byť diskrétny, čo sa týka informácií o pánovi, ktoré by mohli byť nebezpečné, aby ho nedehonestoval, aby ho nijako neobmedzoval v jeho držbe a právach," toto sa mi teraz veľmi páči, "aby pánovi neznemožňoval možné a bol mu nápomocný v uskutočňovaní jeho cieľov. Ak sa vazal bude riadiť týmito princípmi, je hodný léna. Vazal má potom povinnosť podporovať svojimi činmi blaho a prospech svojho pána."
Nepripomína vám to niečo? Nezdá sa vám, že za tých 1 000 rokov sme sa akosi nepohli ďalej? Slovensko v narábaní s pôdou, sa zdá, akoby ani celkom nie. Teraz je panovníkom štátna vrchnosť a rozdáva léna, aby si aj prostredníctvom nej zabezpečila svojich ľudí a poslušnosť.
Povedzme si iba zopár príkladov takých posledných, o ktorých sme si mohli prečítať alebo pozrieť si v televízii.
Tomáš Drucker získa za výhodnú cenu pôvodne štátne pozemky zo Slovenského pozemkového fondu. Mohli by sme povedať, že ako správny vazal zoberie potom ministerstvo vnútra, z ktorého neskôr teda odíde, a keď z neho odíde, tak potom vazalsky mlčí. Aj Jurajovi Blanárovi sa zázračne podarilo zbohatnúť, alebo teda môže sa mu to podariť, taktiež na štátnych, bývalých štátnych pozemkoch zo Slovenského pozemkového fondu. Veľký Slavkov tu už spomínaný bol, k tomu sa ani vyjadrovať nebudem.
Ľudia na východe Slovenska už dávno pochopili, že tam stredovek ešte stále trvá. Možno aj preto, možno to nie je úplne celkom náhoda, že pani Rošková je prezývaná grófka alebo barónka, ľudia vidia, že štát, ministerstvo, Pôdohospodárska platobná agentúra, Slovenský pozemkový fond sa k nim stavia ako k nevoľníkom, kým tí iní sú vyvolení.
A ešte tu si dovolím takú jednu paradoxnú vec povedať. Kým ľudia okolo Roberta Fica, ktorý má inak problém nájsť si bývanie, bohatnú na obchode s pôdou a s realitami, či stávajú sa barónmi alebo grófkami, tak samotný Robert Fico aj napriek panovníctvu je úplne bez pôdy. Pripomína mi to taký historický príbeh Jána Bezzemka, ktorý taktiež, dalo by sa povedať, bez zeme skončil, aj bez svojich práv, o ktoré sám vlastnou vinou prišiel.
Nuž, nepísaní králi politických strán si rovnako ako korunovaní králi v stredoveku potrebujú získať vernosť a oddanosť určitých ľudí. Doba je predsa ťažká, nikdy neviete, z ktorej strany útok príde. Verní zabezpečia ľudí potom na ďalších stupňoch, na ministerstvách, na úradoch, všade tam, kde sa môžu rozdávať léna. Potom stačí kráľom napríklad už len zdvihnúť telefón a taký rybníček, ktorý by si inak museli platiť zo svojho, si hravo zaplatia z eurofondov.
Alebo iný príklad. Dlhé roky sa venujem jazdeckému športu, možno vám hovorí niečo meno Slavomír Magál. Je to človek, ktorý v agrorezorte čerpal dotácie už teda v minulosti a čerpal ich na penzión, alebo teda pestovanie šampiňónov, ktoré sa nikdy nekonali. Alebo sa potom tieto naše milé agrodotácie v rámci zlepšovania asi európskych vzťahov rozdávajú talianskym podnikateľom či rozsiahla pôda sa predáva alebo prenajíma Dánom. No, veď čo, čestná farmárska Slovač by ju asi nevedela tak obhospodarovať ako títo naši zahraniční experti. No chvalabohu, že nevedela, aspoň sa tam nemusia vyháňa ľudia nejakými cepmi.
Skrátka, a ešte raz to poviem, stredovek v agrorezorte neskončil nielen pri rozdávaní pôdy a získavaní vazalov.
Pani ministerka, prosím, vysvetlite mi, ako je možné, že na niektorých sekciách Pôdohospodárskej platobnej agentúry pracujú ako v stredoveku a dotácie spracovávajú ručne iba na papieroch? Netýka sa to sekcie priamych platieb. Ja keď som to počula, tak som to v prvom momente celkom dobre nepochopila, lebo znamená to čo? Že tie počítače tam majú na to, aby hrali na nich solitér? Myslím, že v dnešnej dobe počítače už zohrávajú, a softvéry, oveľa väčšiu úlohu a mali by sa na to aj využívať. Jediné, čo mi z toho vyšlo, je, že možno nechcete, aby ten systém fungoval, lebo ako náhle by existoval softvér, systém by bol prehľadný, tak by aj všetky tie zmluvy, ktoré sú teraz niekde ukryté medzi štósmi papierov, nikto nevypátra. V prípade, ak už je to v systéme, dajú sa aspoň jednoduchšie vypátrať.
Pani ministerka, ste súčasťou tohto stredovekého vazalského systému až príliš dlho, aby ste sa mohli tváriť, že neviete, čo sa vo vašom rezorte deje. Ste súčasťou tohto systému, aj ste už niečo urobili, ale neurobili ste toľko, aby sa veci zmenili výrazne k lepšiemu. Aby sa to zmenilo všetko v prospech drobných farmárov, ktorí vás zo svojich daní platia preto, aby ste im pomáhali. Moderný štát je tu na to, aby pomáhal malým a slabým. No váš agrorezort zaspal v stredoveku, mám pôdu, mám moc. V dávnom stredoveku si ale pôdu vážili. My s ňou dnes hazardujeme. V dávnom stredoveku išli verní vazali do boja s rizikom, že zomrú. Dnes idú vazali do boja taktiež a taktiež s rizikom, akurát s tým rozdielom, že je to riziko maximálneho zisku.
Franklin Roosevelt kedysi povedal: "Národ, ktorý ničí pôdu, ničí seba." My si ju, žiaľ, prostredníctvom aj tých kšeftov, aj tých všetkých káuz, ktoré sa tu deje, ničíme. Chudáci naši predkovia, čo na nej stáročia dreli, nehovoriac o drobných roľníkoch, ktorí sa na nej pokúšajú drieť doteraz.
Ak vám na slovenskej pôde aspoň trošku záleží, možno by bolo dobré sa zamyslieť nad tým, či by nebolo načase odvolať pána Juraja Kožucha z riadenia Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Vyzerá to totiž tak, že jeho kožuch je príliš hrubý na to, aby kšeftovaniu zabránil, a navyše je dosť možné, že je aj plný bĺch.
Nebudem vám radiť, čo máte robiť, to viete najlepšie sama, len pre inšpiráciu si dovolím uviesť niekoľko príkladov zo sveta, kde v stredoveku už nežijú. Iba pred mesiacom odstúpila britská ministerka vnútra, lebo jej rezort urobil administratívnu chybu a tisícom prisťahovalcov hrozila deportácia. Administratívna chyba. Lotyšský minister zdravotníctva Guntis Belevičs zložil funkciu po tom, ako ho pristihli, že si vybavil prednostné ošetrenie u lekára mimo poradovníka. Koncom roka 2013 podal demisiu poľský minister dopravy Slavomír Novak po tom, čo vyšetrovanie prokuratúry preukázalo, že minister vo svojom majetkovom priznaní neuviedol drahé náramkové hodinky. Tých príkladov je viacero, máme ich aj na Slovensku. Spomeniem bývalého ministra kultúry Rudolfa Chmela, ktorý odišiel z vlády na vlastnú žiadosť, vysvetlil to tým, že kultúru nedokázal dostať medzi priority štátu. Alebo napríklad Juraj Liška oznámil svoj odchod po páde armádneho lietadla, s ktorým skutočne nemal čo dočinenia. Alebo môžem spomenúť, je tu pán bývalý minister kultúry Marek Maďarič, ktorý odstúpil po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.
Na záver dodám už len toľko. Ja vás obdivujem pre dve veci, medzi nami ženami. Prvou sú vaše vlasy, také, také by som chcela, to by som chcela. Ale druhou je fakt, že tu sedíte a obhajujete seba a rezort, v ktorom momentálne sú kauzy, ktoré sú neobhájiteľné, a to by som teda nechcela.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.).
