Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja vám poviem tak, chcela som sa na dnešnú rozpravu v rozpočte dobre pripraviť a ísť ku kaderníkovi, dať sa zafarbiť, aby to malo nejakú váhu, ale čo sa mi stalo, nemala som čas. Nemala som čas, tak tu dnes stojím, veľmi ma to mrzí, so svojimi čiastočne šedivými vlasmi, ale aspoň viete, prečo mi tak záleží na tých kultúrnych pamiatkach národných, lebo si občas pripadám ako taký Matuzalem, keď sa pozriem do zrkadla. Keď som rozmýšľala nad tým, ako začať túto rozpravu, tak v súvislosti s kultúrou mi napadlo - čas, jedno jediné slovíčko a ukázalo sa mi teda v plnej kráse a ono to nesúvisí len s tým, že som teraz dočítala knižku od Michaela Endeho s názvom Momo a stratený čas, inak odporúčam ju všetkým, ktorí čas nemajú, aj tým, ktorí ho majú, a nehovorím to celkom náhodou, pretože podľa prieskumov, ktoré vyšli, tak práve čas je tá veličina, ktorá spôsobuje, že ľudia chodia menej do divadla, čítajú menej kníh a kultúre ako takej nevenujú toľko svojej pozornosti. Ono povedzme si tak, niet sa im čo čudovať. V prvom rade sa treba postarať o základné potreby, treba z niečoho žiť a tá kultúra ako keby bola len nejaká taká nadstavba kvázi. Aj keď sa bavíme s kamarátmi v našom družnom kruhu, tak je to vždy o tom, že no načo by som išiel na koncert? Ja v tom čase môžem zarobiť peniaze. No aký argument už len môžem na to dať, keď skutočne vieme, že tie peniaze hýbu aj svetom aj teda domácimi rodinnými rozpočtami.
Mohli by sme sa uspokojiť s konštatovaním, že 0,4 % HDP na kultúru je čiastka, ktorá je porovnateľná s ostatnými európskymi krajinami. Ja sa s tým uspokojiť nemienim, koľkokrát tu odznelo, že náš rozpočet je vyrovnaný, že sa nám darí a preto moja otázka, si myslím, je aj oprávnená, že prečo aj do kultúry by sme v týchto šťastných časoch nemohli investovať viac ako doteraz. Tá situácia je lepšia, ako bola v minulosti v roku 2015, tá hodnota bola niekde na úrovni 0,25 alebo 28, ale v roku 1993 to bola naopak úroveň nad 1 % a mňa mrzí, že tohto trendu sme sa vzdali a že sme v ňom nepokračovali. Na druhej strane rozumiem tomu, že tá kultúra, keď sa hompáľa na chvoste každodenného života, tak sa bude hompáľať aj na chvoste štátneho rozpočtu. A pôsobí to potom na mňa tak, bolo to tu už dnes povedané, ako keby sa v tej kultúre kúrilo a svietilo a v podstate nič navyše sa do nej nedávalo.
Myslím, že nemusím nikoho z nás tu prítomných presviedčať, že kultúra a umenie má blahodarné účinky na človeka, na ľudstvo, že nám otvára nové svety, že sme vďaka nej kultivovanejší, tolerantnejší voči sebe navzájom, že dokážeme na svet pozerať inými očami, že nás kvázi aj zjemňuje vo všetkom, čo robíme.
No ale nie som tu na to, aby som tu ďalekosiahlo hovorila o tom, aké blahodarné účinky má umenie a kultúra. A myslím, že pán minister to sám vie, ako som zachytila, tak rád chodí do filharmónie a sama ho za kultúrneho človeka aj považujem.
Ja sa tu dnes idem rozprávať o tom, či si myslím, že 255 miliónov na kultúru je dosť, lebo nie je. Existujú také z môjho pohľadu ako keby dve časti kultúry, jedna je tá, ktorá nás nestojí ani euro. To je, ja to nazývam pracovným názvom, že taká bambuľkovská. To je o tom, že v rodine sa naučíme hovoriť: prosím, ďakujem, nekradneme, neklameme. Snažíme sa byť dobrými ľuďmi. A to je tá investícia, ktorá stojí rodičov akurát ten čas. Musím skonštatovať, že aj toto je výrazne poddimenzovaná čiastka našej kultúry.
Ale potom tu máme kultúru, ktorá peniaze potrebuje a nie je to teraz fenomén doby, že kultúra ich potrebuje. Tá kultúra a umenie potrebovali peniaze vždy, takmer od nepamäti. Teraz nehovorím o dobách, kedy lovci a zberači si kreslili kresbičky na stene v jaskyni. Ale tá miera, naozaj sa už bavím o dobe, kedy umelci, ako napríklad Michelangelo tvorili a mali za svojím chrbtom mecenášov, donorov, sponzorov, pre ktorých tvorili a ktorí sa tešili z toho, že takíto veľkí umelci tvoria aj pre nich, lebo vďaka tomu sa tí daní ľudia stávali nesmrteľnými. A tá nesmrteľnosť je vec, pre ktorú je v podstate umenie nezaplatiteľné, pretože umenie robí z dnešného večné, a to je niečo, čo je skutočne unikátne.
Teraz sa vrátime trošku k tým mojim kultúrnym pamiatkam. Ja už idem tak trošku recyklovať aj včerajšok. Dúfam, že mi to, pán minister, prepáčite, ale vravím si, že treba, treba trošku. Možno doteraz som nemala možnosť, tak teraz o to viacej sa tomu chcem povenovať, pretože v prípade kultúrnych pamiatok naozaj platí, že čas sú peniaze a zároveň je čas najväčší nepriateľ. Spomínala som tu včera ten Rusovecký kaštieľ. Tá intergalaktická suma 70 miliónov eur tu nemusela byť, keby sa zachránil skôr. Slovenská národná galéria 50 miliónov eur, pritom o jej výstavbe sa hovorilo už, teda o nutnosti jej rekonštrukcie sa hovorilo už dávno. Tu musím inak ako Bratislavčanka povedať, čo mňa mrzí, ja sa s tou plechovou obludou skrátka, ktorá je v tej galérii, neviem zmieriť. A možno si tak vravím, že keby za tých 50 miliónov ste sa nás alebo teda sa nás niekto spýtal, že či by sa nedalo ju možno trošku dať preč. Ale ja chápem, že zase, že spĺňa svoje účely a zrejme tam teda byť musí.
Krásna Hôrka. Stále je krásna, ale tá obnova je skrátka pekne sprznená. Trvá šesť rokov. Šesť rokov a ja sa bojím, aby sme nedospeli do štádia, kedy tento hrad dostali Andrássyovci a teda sto rokov trvala tá ich prestavba. Tak hádam toho sa nedočkáme. Trošku nám to bude trvať kratšie. Čo je ešte v súvislosti napríklad s Krásnou Hôrkou okrem prestavby zlé, je aj tým, že, aj to, že cestovný ruch, ktorý tam dovtedy, kým hrad bol otvorený, fungoval, teraz dostáva absolútne na frak skrátka. No. Ale to je jeden príklad z mnohých. Máme tu kaštiele, stovky kaštieľov, zámkov, kostolov, kúry, ktorá sa nám rúcajú, nie sú peniaze. Máme vyčlenený na grantový systém ministerstva kultúry na obnovu kultúrnych pamiatok, ktorý sa volá Obnovme si svoj dom, teraz čiastku 12 miliónov eur.
V roku 2017, to som tu už včera spomínala, bol ten počet tých žiadostí v tejto schéme 940 v celkovej výške 44 miliónov eur. Podporených nakoniec bolo 537 v celkovej výške 10 miliónov eur, čo je menej ako štvrtina. Keď sa na to pozrieme zblízka, tak nám vychádza, že ten počet, teda tá suma pridelená na jeden projekt je zhruba v priemere 10-tisíc eur. A keď sa rozprávam s majiteľmi kultúrnych pamiatok, tak hovoria, že za 10-tisíc eur dokážu možno tak zrekonštruovať nejaké okná, možno tri, lebo vieme, že pamiatkári majú svoje, svoje parametre, ktoré treba dodržiavať. A teda je to veľká bieda pri počte týchto žiadostí, že sú prideľované v takých nízkych sumách. A tu by som chcela možno spomenúť, pán minister, hovorili ste, že máte rezervu z obedov, že či by sa náhodou nevedela použiť práve na účel obnovy kultúrnych pamiatok. Určite by tam bolo to použitie veľmi konštruktívne. Samozrejme majitelia kultúrnych pamiatok majú aj k dispozícii iné formy podpory, iné fondy, ktoré nie sú z ministerstva kultúry, ako intereggy, ROP-ky, ale tamtie výzvy sú často nastavené tak, že tí majitelia ich dokážu s odretými ušami vôbec aj vypracovať, aj potom následne hlavne zrealizovať. Tam ten časový úsek je veľmi krátko.
A čo tu bolo dlhodobo zanedbávané, to sú absolútne neriešené potreby majiteľov kultúrnych pamiatok. Aspoň nejaké daňové zvýhodnenie, daňové úľavy alebo teda iné formy zvýhodnenia by určite privítali. Lebo byť majiteľom kultúrnej pamiatky, to je skôr trest ako odmena momentálne. Pritom taká obnovená kultúrna pamiatka by vedela napomôcť v posledných dňoch veľmi často skloňovanému slovíčku cestovný ruch, teda dvom slovíčkam, a vedela by dať určite aj zmysluplnú a udržateľnú prácu v regióne. Ja to tak hovorím, že čo by Američania dali za to, keby mali naše kultúrne pamiatky. Podľa mňa by sa uslintali normálne, lebo to, čo by, ako by ich dokázali speňažiť, tak to my si ani nevieme predstaviť. Existujú, samozrejme, aj na Slovensku krásne príklady toho, ako v tom cestovnom ruchu práve tie kultúrne pamiatky napomáhajú celkovej vzpruhe v danom regióne. Ale stále ich je menej, ako tých v horšom stave.
Ďalej tu máme rôzne fondy. Keď tu bola rozprava v roku 2015 ohľadom týchto fondov, vtedy vznikal Fond na podporu umenia, a teda tie vyjadrenia ohľadom neho boli veľmi skeptické. Ja dnes tuto z tohto miesta chcem povedať, že som veľmi vďačná za to, že také fondy tu máme. Konkrétne si myslím, že Fond na podporu umenia je jeden veľmi progresívny, prospešný fond, vďaka ktorému aj tá kultúra môže rásť. A tá suma 20 miliónov eur, ktorá je tam momentálne, tá mi príde ešte stále na dvanásť rôznych umeleckých programov, ktoré majú ešte svoje podprogramy, nízka. Mali sme tu návštevu z Olomouca, dámy, páni v krojoch. Pán premiér, viem, že skloňoval slovíčko folklór, že ten by potreboval viacej peňazí. Už teraz môžu folkloristi čerpať práve z tohto fondu peniaze, ale určite by sa potešili teda, keby ten obnos mohol byť väčší, lebo samotná výroba kroja je naozaj drahá záležitosť.
Keď si pozrieme aj na to, že napríklad štát má štyri, platí teda štyri štátne divadlá, potom obce a vyššie územné celky majú 22 divadiel a 46 divadiel je čisto súkromných. To znamená, musia stáť na vlastných nohách, sú absolútne nezávislí od rozpočtu a práve aj tu je veľmi dobré, že funguje tento fond a divadlá napríklad, ako GUnaGU a Štúdio L+S, ktoré sú navštevované, ktoré si zarábajú na vstupnom, ale môžu využívať dotačné programy na svoju ďalšiu tvorbu. Trošku problematickejšie - Audiovizuálny fond, ktorému bola aj zníženia dotácia o 779-tisíc eur, čo by som sa inak aj rada chcela spýtať prečo, lebo 6 miliónov eur na filmy je stále ešte málo. Ak tu chceme mať kvalitnú filmovú tvorbu a vidíme, že je na vzostupe, tak si myslím, že tá čiastka by tam mala byť aspoň každý rok o niečo vyššia a nie sa znižovať. Potom je tam ešte otázka v súvislosti s Audiovizuálnym fondom, sme sa na výbore bavili o tom, že 4,7 milióna eur by malo byť vyčlenených na audiovizuálny priemysel. Problém je len jeden, že táto čiastka v celkovom rozpočte akosi chýba a tomu fondu bude dodaná prostredníctvom zmluvy ministerstva a fondu, čo neviem, či je správne, lebo keď tie peniaze nie sú niekde v rozpočte, tak si neviem predstaviť, odkiaľ ich to ministerstvo asi zoberie a teda či je to zaručené.
Ako som už spomínala na začiatku, tak celou históriou sa ťahajú umelci, ktorých podporovali mecenáši alebo teda sponzori, akokoľvek ich môžeme nazvať, skrátka ľudia, ktorým na umení záležalo. Čo mne tu dnes chýba, je funkčný nejaký zákon o sponzoringu, ktorý by ľuďom, ktorí o pozdvihnutie kultúry majú záujem, pomohol tú svoju časť kultúry zafinancovať, ak by chceli. Ministerstvo kultúry malo do konca roka 2008 vypracovať návrh zákona, ktorý by umožnil adresný a efektívny sponzoring kultúry a umenia. Ale, no, nuž koniec roka, už asi nemôže byť väčší koniec roka, ako je teraz, a zatiaľ teda žiadny návrh som nevidela. V každom prípade je možno pekná cesta tá, ktorou sa vydal istý človek, istá fyzická osoba v roku 2017, ktorá ministerstvu kultúry prispela darom 1 milión eur. Ja myslím, že takých ľudí by sa na Slovensku našlo aj viac, ak by sme im dali pocítiť, že tie peniaze nebudú vyhodené do luftu alebo rozkradnuté, ale skrátka budú tu a vďaka nim tá kultúra bude prekvitať.
Ešte si dovolím poznamenať aj, že kreatívny priemysel, teraz bol trošku odsunutý na vedľajšiu koľaj, ale je to oblasť, ktorá je veľmi progresívna a v Európe mal minulý rok väčší obrat ako napríklad chemický či potravinársky priemysel. Takže nepochybne do budúcnosti je to trend, ktorý tu bude a mal by sa podporiť.
Nuž na záver by som si dovolila jeden citát, už asi nemám príliš veľa času, poteším tým asi svojich kolegov z poslaneckého klubu, tých kresťansky založených. Edo si tu? Počúvaj, lebo ja niežeby som bola neznaboh, bože chráň, ale mám tu, idem zacitovať zo Svätého Pavla z druhého listu Korinťanom, kde je uvedené: "Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať, každý tak, ako si umienil v srdci. Nie zo žiaľu, ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje.". Tak týmto by som to asi už nič lepšie nedokážem povedať, ako to, čo bolo napísané v liste Pavla. A teším sa na veselého darcu, ktorý ministerstvu kultúry dopraje viac peňazí.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Už nás nie je ani jedenásť. Už nás je aj menej. Ale to nevadí (povedané s úsmevom).
Ďakujem.
