Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

31.1.2019 o 16:10 hod.

Mgr.

Natália Milanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.2.2019 10:18 - 10:20 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
V prvom rade chcem povedať, že nie som proti tomuto návrhu, ale paradoxne trošku skúsim tento koncept ako keby nahlodať. Tá téma koncesií tu je dlhodobo aj strana SaS ju razí dlhodobo, aj náš Jozef Viskupič predkladal návrhy zákonov na zrušenie koncepcií, koncesií, ale čím ďalej, tým viac nad tým rozmýšľam, tak sa mi javí, že tento model nie je úplne ideálny, poviem prečo. V mnohých krajinách v Európskej únii funguje a je teda hodnotený ako pokrokový.
Keby sme vlastne koncesie zrušili a tie peniaze by sa museli hľadať v štátnom rozpočte, riaditeľ televízie vždy, by vždy mal trošku slučku na krku a musel by čakať, že či minister vyčlení, áno, či minister financií vyčlení dostatok peňazí na to, aby tá televízia mohla fungovať. Takto je aspoň do určitej miery zabezpečená verejnoprávnosť, to slovíčko, ktoré sa tu tiež veľmi často skloňuje. Ale predsa ak by televízia bola kompletne závislá od štátu, myslím si, že by tam do veľkej miery hrozilo, že by tomu štátu aj slúžila v oveľa väčšej miere, ako je to možno dnes. Koncesionárske poplatky sa 12 rokov nemenili, tá výška je 4,64 eura, nechcem povedať, že ľudia sú už na tú sumu zvyknutí, ale v podstate keby sme im povedali, že teraz ju neplaťte, tak možno by si to v zásade ani nevšimli a platíme na úradoch rovnaké poplatky za čokoľvek, čo chceme vybaviť.
Takže len, len také drobné detaily k tomuto, k tomuto návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2019 16:59 - 17:00 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Pán poslanec Hrnčiar, ja som veľmi vďačná za skúsenosť, ktorú ste tu povedali, a myslím si, že viacerí z vás, ktorí tu sedíte a v politike sa už roky pohybujete, tak tých skúseností máte neúrekom. A som aj vďačná za to, že sa tu o nich všetkých hovorí. Ja si nemyslím, že je novinár ako novinár a nestaviam novinárov na piedestál neomylnosti.
Ešte by som chcela povedať, že aj skúsenosti, ktoré tu odzneli, súviseli do veľkej miery s predvolebnými kampaňami, ak som to správne porozumela. A vieme, že aj v tých predvolebných kampaniach sa váľajú vedrá, vedrá špiny, sprava, zľava, odvšadiaľ. Bodaj by to tak nebolo, ale obávam sa, že máme tu niekoľko volieb a zopakuje sa to znova. Ale bolo by veľmi krásne, keby sme možno pre začiatok urobili takú vec podľa Solženicyna, my všetci by sme si zobrali príklad a začali nežiť v klamstve. Takže aj taký pekný.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2019 16:29 - 16:31 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Tuším Umberto ako povedal, že raz keď je niečo napísané, tak autor by sa k tomu už ďalej nemal vyjadrovať, že má to byť ponechané na každom jednom človeku, aký odkaz si z toho odnesie. Ale teda ja reagovať, napriek tomu, že si Umberta Eca vážim, budem.
S pánom Senkom súhlasím. Je to o filozofii, v každom prípade. Tie odôvodnenia som v rámci rozpravy povedala, s ktorými skrátka v tomto nastavení, jako ten návrh je spracovaný, s nimi súhlasiť nemôžem.
Pán Číž, my si tak filozoficky nerozumieme, ja sa chcem dožiť dňa, skutočne chcem tu byť živá a zdravá v momente, keď všetci budeme dodržiavať ústavu bez rozdielov. Dúfam, že sa toho dožijem.
Pánovi Farkašovskému ďakujem za poznámku, tam nie je čo vytknúť.
No a pán Mazurek, ja budem na vás reagovať. Rozmýšľam teraz, kde začať. Nebudem asi vyvracať tie vaše teórie o tom, ako sme miláčikmi médií. A to, čo som povedala o tomto zákone a práve na odpoveď, určite pre nás verejných funkcionárov nie je príjemné, keď si o sebe prečítame, ako to vnímame, klamstvá, nepravdy alebo niečo, čo nám skutočne môže tie vzťahy a život ako taký pokaziť. Stále si myslím, že tu máme dostatok nástrojov a teda priestoru na to, aby sme sa vedeli tejto veci postaviť. Nie vždy vravím, že je to úplne funkčné, aj vzhľadom na to, ako funguje naše súdnictvo. Častokrát, aj keď chceme, nedomôžeme sa pravdy tak ako bežní ľudia, ktorí majú svoje problémy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.1.2019 16:10 - 16:19 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa úprimne priznám, že áno, dnes mám so stláčaním gombíkov problém, ale nie je to tak stále. A kým len to a nejde o milióny, tak si myslím, že sa to dá prežiť.
Začala by som osobnou skúsenosťou s novinármi. Takto pred rokom som skladala poslanecký sľub a hneď na druhý deň vyšiel v istom nemenovanom denníku článok, kde bol okrem veľkého titulku podtitulok "V parlamente budú nové tváre, Andrejovi Dankovi po zložení sľubu ani ruku nepodali". Na margo toho, že sme nejakým spôsobom protežovaní. Toto si myslím, že hovorí za všetko. Ten akt bol jasne dokázateľný, bol na fotografiách, ja si ten pocit podanej ruky pamätám, takže absolútne nebolo, žiadna možnosť, že by teda táto informácia bola pravdivá. A rozmýšľali sme nad tým, že čo teda spraviť, aby došlo k náprave. No jedinou možnosťou teda bolo teda využiť právo na opravu. Keď som si pomyslela, že moja babka by videla taký nejaký titulok v novinách, tak už by mi nenapiekla bábovku alebo už by sa so mnou nerozprávala, aj horšie veci sa môžu stať teda, tak využili sme toto právo. Ale tu treba zdôrazniť, že to, čo zaznie prvýkrát, to sa počíta. Už všetko ostatné, čo je zverejnené dodatočne, žiaľ, silu tej prvotnej informácie nemá. To si asi nemusíme klamať.
Vraví sa, že médiá sú siedma veľmoc. A je to tak. A dnes už máme teda popri tých tlačových médiách aj elektronické médiá a tie tlačové majú stále ešte veľkú silu.
To, že tento zákon máme dnes v parlamente, ma svojím spôsobom neprekvapuje, pretože v decembri sa vyjadril pán predseda SMER-u, že takéto čosi asi bude iniciovať, dnes to tu máme čierne na bielom. A ja som zo zvedavosti teda otvorila tento zákon a dôvodovú správu a čo ma ako prvé veľmi prekvapilo, bolo, že chýbal mi tam ten dôvod. Taký, tá dôvodová správa je veľmi tak krehko, nežne napísaná, ale chýbajú mi tam možno nejaké štatistiky, dáta, ktoré by hovorili o tom, koľko možno sťažností sa nevyriešilo, aká je tá skutočná podstata, ktorá teraz v tých médiách funguje. Lebo aj keď tento zákon bol v platnosti od toho roku 2008 do toho roku 2011, tak taktiež tam, teraz zazneli tu nejaké čísla. Podľa mňa sú stále dosť nízke. Teda tento (reakcia z pléna), áno, takže tento inštitút sa síce použil, ale prirodzene aj vydavatelia sa proti nemu bránili a tí, ktorí sa rozhodli ísť súdnou cestou, ako napríklad Ján Slota, ten súdnu cestu využil, hoci trvá dlhšie, ale od Nového ČAS-u za článok vysúdil 20-tisíc. Takže otázka potom je, že či skôr tí politici by nevyužili tú možnosť aj teda, aby na tom ešte vytĺkli, ako využiť len právo na odpoveď.
K tej vecnej stránke. Z môjho pohľadu už dnes tento zákon je spiatočnícky, alebo ide skutočne o prežitok, aj keď chápem v tejto iniciatíve z toho politického hľadiska. Dnes to tu bolo zaznávané, že nepleťme do toho politiku, ale tá politika sa do toho jednoducho pliesť musí, pokiaľ aj pán predseda SMER-u sa netají tým, aký má názor na novinárov. Hovorí to nahlas, skrátka, všetci sme to mali možnosť počuť, novinárska obec mu strpčuje prácu, brojí proti nemu. Z môjho pohľadu by sa možno v tejto veci mohol pozrieť na tie veci triezvo a neuvažovať o tom, že ide o nepravdivé útoky zo strany novinárov, ale skôr o pravdivé skutočnosti, ktoré sa dejú vo vnútri tejto strany.
Čo sa týka toho priestoru v médiách pre politikov, myslím si, že je dostatočný. V roku 2008, keď sa tento zákon vykreoval, vstúpil do platnosti, vtedy ešte tie online médiá neboli také rozšírené, ako sú dnes. Ale dnes už skutočne tí politici môžu využívať rôzne kanály, či už youtuby, facebooky, ten priestor majú neobmedzený, v podstate je veľmi málo regulovaný a môžu si povedať, čo majú na srdci.
Ešte k tomuto by som povedala, že zachytila som informáciu, viem, že je pravdivá, na ministerstve kultúry je vytvorená skupina, ktorá sa zaoberá tvorbou nového mediálneho zákona, ktorý okrem iného teda rieši aj otázku ako zabezpečiť väčšiu ochranu novinárov, a teda aj ako zregulovať ten online priestor, ktorý doteraz regulovaný nemáme. Takže moja otázka znie, že prečo takáto čiastková úprava, prečo sa nepočká teda už na komplexnú úpravu, ktorá aj kvôli smernici Európskej únie musí byť urobená do roku 2020.
Ďalej, čo vytýkam tomuto návrhu, je, že v novinách môže reagovať prakticky ktokoľvek nielen na nepravdivý výrok, ale aj na pravdivý. To znamená, že ozvať by sa mohol ktokoľvek, kto by mal pocit, že niečo sa ho dotýka. A kým predtým sa muselo vysvetliť aspoň, čo bolo v tom článku zlé, tak teraz táto možnosť akoby tu absentovala, čo neviem, či bol zámer, alebo či sa stalo nejaké nedorozumenie. Skrátka, nemyslím si, že je takto nastavené, je to dobré.
Ďalším bodom je to, že noviny sú v podstate súkromný priestor, a ja si neviem predstaviť, že by niekde, napr. v reštaurácii sme my ako politici vždy museli mať rezervované nejaké miestečko a prišli by sme tam do reštaurácie, že ej, my tu teraz máme právo si ísť sadnúť, dajte nám zadarmo obed, lebo skrátka bolo nám utŕžené na cti. No a ten majiteľ tej reštaurácie by musel vyhodiť tých svojich platiacich zákazníkov, lebo skrátka my by sme si dožadovali to naše právo sa tam posadiť a najesť sa zadarmo. Plus ešte navyše, keby toto nespravil, hrozí mu pokuta.
A to je ďalšia vec, tie pokuty. Ja som na tie pokuty pozerala, rozmýšľala som nad tým, že teda na základe akej sadzby sa stanovili tie výšky tých pokút, je to od 1660 euro do 1980 euro. To len tak ako zo zvedavosti by ma zaujímal ten kľúč, že na základe ktorého boli takto stanovené.
Už len zopár myšlienok na záver. Tento návrh zákona z môjho pohľadu má trošku nábeh na protiústavnosť, pretože stále si myslím a neviem, či je to úplne správne, ale myslím si, že to je aj s rozhodnutiami, s Európskym súdom pre ľudské práva, že verejní funkcionári musia zniesť väčšiu mieru kritiky ako bežní ľudia.
A ešte by som reagovala na to, čo zaznelo v pléne v rámci všetkých faktických poznámok. Pani Vaľová povedala, že niet sa čoho báť, ak píšeme pravdu. Je sa čoho báť, dokonca smrti. Takže myslím si, že toto je celkom ako, v lepšom prípade basy.
Ďalej tu zaznelo, že novinári nie sú ľudia, že sú to nadľudia. Myslím si, že nie sú nadľudia, sú ľudia z mäsa a kostí, s jedným žijem, takže viem, o čom hovorím. Z mojej strany to bude všetko.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2019 10:45 - 10:45 hod.

Natália Milanová
Ďakujem veľmi pekne za slovo. No ja sa priznám, že v tej faktickej rovine s pani Kaščákovou súhlasím, pretože sama mám k tomuto návrhu výhrady a prednesiem ich potom v rámci ústnej rozpravy, ale tých päť vymenovaných bodov, pozorne som počúvala, myslím, že tam tá zhoda je viac-menej stopercentná. Potom rozvediem ďalej. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 14:20 - 14:21 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Tak teraz sme počuli taký trošku umeleckejší pohľad na vec. Ja ti zaň, Vierka, ďakujem. Spomenula si tam to rozpočtovanie, ktoré teraz vidíš podľa tohto návrhu. Ak by teda malo ísť o projekt ako celok, tak áno, to rozpočtovanie by bolo problematickejšie, lebo, a to sa všetci zhodneme, film je jeden živý organizmus. A naceniť ho tak, aby sme predvídali všetko to nepredvídateľné, sa nám môže zdať byť nemožné.
Ale priznajme si, že v dnešnej dobe ktokoľvek podáva projekt a rozpočtuje ho, tak sumu si trošku nafúkne, lebo pracuje s takou premisou, že musím dať tú sumu vyššiu, lebo mi ju schvália nižšiu. To znamená, teraz niektoré položky bývajú, nazvem to, že nadrozmerné. Týmto opatrením možno by sme dosiahli to, že ten rozpočet bude bližšie tej realite alebo teda aspoň taká je ambícia, takže tá myšlienka je fajn. Ale je pravda, že film so všetkými fázami od vývoja cez produkciu, postprodukciu, následne marketingové záležitosti je živá záležitosť. A teda ja môžem povedať, Jánošík tu bol spomenutý niekoľkokrát, ja som mala možnosť natáčať toho vytunelovaného Jánošíka, áno, pár scén sa natáčalo, tuším Agnieszka Holland aj niektoré tie scény použila, a veľmi by som chcela, aby tak ako film fungoval kedysi s celou tou partiou, ktorá tam bola prítomná, mohol fungovať aj teraz a dopriať nám tú časť umeleckej tvorby, o ktorú sme boli roky ochudobňovaní.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 12:54 - 12:56 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Pekne. Ja si nesmierne cením tú odvahu, s akou Renáta stúpila na túto pôdu audiovízie, lebo povedzme si tak, že tie skostnatené štruktúry tam naozaj sú. Nemusíme si motať nejaké medové motúzy popod fúzy. A aj sa mi páčilo, že teda sa priznala strana SaS, že to vnímanie tejto problematiky je také ekonomicko-technokratické alebo teda technické.
Čo je pravda – a na tom sa všetci zhodneme, Audiovizuálny fond je dobrá vec, lebo myslím si, že ministerstvo samotné by všetky tieto veci ohľadom produkcie a tvorby filmov nevedelo sprocesovať tak ako tento samostatný fond. Ale pravda je, že tu fungujú stereotypné schémy, že kontrolné mechanizmy, ktoré fond má, sú nedostatočné, že doteraz, pokiaľ tam nebol poslanecký prieskum, nefungovala krížová kontrola zmlúv medzi fondom a medzi RTVS, čo teda si myslím, že je taká základná vec, ktorá tam dávno mala byť.
A z toho, čo si nám teraz vyčerpávajúco predniesla, ja zatiaľ veľké pripomienky nemám, samozrejme, musím sa aj ja ešte dopodrobna na všetko pozrieť. Ale čo veľmi kvitujem, je napríklad myšlienka zriadenia osobitného účtu, kde by všetko transparentne sme mohli vidieť. Lebo naozaj tam je problém práve pri tom osobnom vklade, ktorý v podstate sa povie, že je, aj sa nejakým spôsobom možno zdokladuje, ale nakoniec nie všetko je vždy tak, ako vyzerá, a ten osobný vklad je taký veľmi otázny častokrát.
A taktiež ten hodnotiaci proces, ako som už povedala, ten už teraz vieme, že nie je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2018 13:46 - 13:47 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Ja som čakala, že príspevok v takomto duchu príde. Už keď sme o tejto problematike hovorili na výbore, prvé, na čo som si spomenula, bol článok, ktorý hovoril práve o tej časti audiovizuálneho priemyslu, ktorá súvisela s firmou SONAF, pozrela som sa aj viac a viem, že ďalšie tie žiadosti o dotáciu neboli realizované. Preto som si povedala, že zatiaľ teda to nechám vo svojom vedomí, ale nebudem sa tým ďalej zbytočne vopred zaoberať. Sama som tento fond nazvala ako problematický, pretože tie mechanizmy tam nie sú nastavené tak dobre, ako vo Fonde na podporu umenia. To však neznamená, že tých peňazí tam by malo byť menej a stále trvám na tom, že ak chceme, aby slovenský film napredoval a má na to, aby napredoval, tak tá čiastka musí byť navýšená. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2018 13:24 - 13:25 hod.

Natália Milanová
Ja chcem všetkým veľmi pekne poďakovať za faktické poznámky. Dali ste mi nádej a to je v tomto prípade viac, ako som si trúfla myslieť, že dostanem. A ja o kultúre budem tu hovoriť veľa, najviac, ako sa bude dať a verím, že aj tým jej pomôžem. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2018 13:00 - 13:18 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja vám poviem tak, chcela som sa na dnešnú rozpravu v rozpočte dobre pripraviť a ísť ku kaderníkovi, dať sa zafarbiť, aby to malo nejakú váhu, ale čo sa mi stalo, nemala som čas. Nemala som čas, tak tu dnes stojím, veľmi ma to mrzí, so svojimi čiastočne šedivými vlasmi, ale aspoň viete, prečo mi tak záleží na tých kultúrnych pamiatkach národných, lebo si občas pripadám ako taký Matuzalem, keď sa pozriem do zrkadla. Keď som rozmýšľala nad tým, ako začať túto rozpravu, tak v súvislosti s kultúrou mi napadlo - čas, jedno jediné slovíčko a ukázalo sa mi teda v plnej kráse a ono to nesúvisí len s tým, že som teraz dočítala knižku od Michaela Endeho s názvom Momo a stratený čas, inak odporúčam ju všetkým, ktorí čas nemajú, aj tým, ktorí ho majú, a nehovorím to celkom náhodou, pretože podľa prieskumov, ktoré vyšli, tak práve čas je tá veličina, ktorá spôsobuje, že ľudia chodia menej do divadla, čítajú menej kníh a kultúre ako takej nevenujú toľko svojej pozornosti. Ono povedzme si tak, niet sa im čo čudovať. V prvom rade sa treba postarať o základné potreby, treba z niečoho žiť a tá kultúra ako keby bola len nejaká taká nadstavba kvázi. Aj keď sa bavíme s kamarátmi v našom družnom kruhu, tak je to vždy o tom, že no načo by som išiel na koncert? Ja v tom čase môžem zarobiť peniaze. No aký argument už len môžem na to dať, keď skutočne vieme, že tie peniaze hýbu aj svetom aj teda domácimi rodinnými rozpočtami.
Mohli by sme sa uspokojiť s konštatovaním, že 0,4 % HDP na kultúru je čiastka, ktorá je porovnateľná s ostatnými európskymi krajinami. Ja sa s tým uspokojiť nemienim, koľkokrát tu odznelo, že náš rozpočet je vyrovnaný, že sa nám darí a preto moja otázka, si myslím, je aj oprávnená, že prečo aj do kultúry by sme v týchto šťastných časoch nemohli investovať viac ako doteraz. Tá situácia je lepšia, ako bola v minulosti v roku 2015, tá hodnota bola niekde na úrovni 0,25 alebo 28, ale v roku 1993 to bola naopak úroveň nad 1 % a mňa mrzí, že tohto trendu sme sa vzdali a že sme v ňom nepokračovali. Na druhej strane rozumiem tomu, že tá kultúra, keď sa hompáľa na chvoste každodenného života, tak sa bude hompáľať aj na chvoste štátneho rozpočtu. A pôsobí to potom na mňa tak, bolo to tu už dnes povedané, ako keby sa v tej kultúre kúrilo a svietilo a v podstate nič navyše sa do nej nedávalo.
Myslím, že nemusím nikoho z nás tu prítomných presviedčať, že kultúra a umenie má blahodarné účinky na človeka, na ľudstvo, že nám otvára nové svety, že sme vďaka nej kultivovanejší, tolerantnejší voči sebe navzájom, že dokážeme na svet pozerať inými očami, že nás kvázi aj zjemňuje vo všetkom, čo robíme.
No ale nie som tu na to, aby som tu ďalekosiahlo hovorila o tom, aké blahodarné účinky má umenie a kultúra. A myslím, že pán minister to sám vie, ako som zachytila, tak rád chodí do filharmónie a sama ho za kultúrneho človeka aj považujem.
Ja sa tu dnes idem rozprávať o tom, či si myslím, že 255 miliónov na kultúru je dosť, lebo nie je. Existujú také z môjho pohľadu ako keby dve časti kultúry, jedna je tá, ktorá nás nestojí ani euro. To je, ja to nazývam pracovným názvom, že taká bambuľkovská. To je o tom, že v rodine sa naučíme hovoriť: prosím, ďakujem, nekradneme, neklameme. Snažíme sa byť dobrými ľuďmi. A to je tá investícia, ktorá stojí rodičov akurát ten čas. Musím skonštatovať, že aj toto je výrazne poddimenzovaná čiastka našej kultúry.
Ale potom tu máme kultúru, ktorá peniaze potrebuje a nie je to teraz fenomén doby, že kultúra ich potrebuje. Tá kultúra a umenie potrebovali peniaze vždy, takmer od nepamäti. Teraz nehovorím o dobách, kedy lovci a zberači si kreslili kresbičky na stene v jaskyni. Ale tá miera, naozaj sa už bavím o dobe, kedy umelci, ako napríklad Michelangelo tvorili a mali za svojím chrbtom mecenášov, donorov, sponzorov, pre ktorých tvorili a ktorí sa tešili z toho, že takíto veľkí umelci tvoria aj pre nich, lebo vďaka tomu sa tí daní ľudia stávali nesmrteľnými. A tá nesmrteľnosť je vec, pre ktorú je v podstate umenie nezaplatiteľné, pretože umenie robí z dnešného večné, a to je niečo, čo je skutočne unikátne.
Teraz sa vrátime trošku k tým mojim kultúrnym pamiatkam. Ja už idem tak trošku recyklovať aj včerajšok. Dúfam, že mi to, pán minister, prepáčite, ale vravím si, že treba, treba trošku. Možno doteraz som nemala možnosť, tak teraz o to viacej sa tomu chcem povenovať, pretože v prípade kultúrnych pamiatok naozaj platí, že čas sú peniaze a zároveň je čas najväčší nepriateľ. Spomínala som tu včera ten Rusovecký kaštieľ. Tá intergalaktická suma 70 miliónov eur tu nemusela byť, keby sa zachránil skôr. Slovenská národná galéria 50 miliónov eur, pritom o jej výstavbe sa hovorilo už, teda o nutnosti jej rekonštrukcie sa hovorilo už dávno. Tu musím inak ako Bratislavčanka povedať, čo mňa mrzí, ja sa s tou plechovou obludou skrátka, ktorá je v tej galérii, neviem zmieriť. A možno si tak vravím, že keby za tých 50 miliónov ste sa nás alebo teda sa nás niekto spýtal, že či by sa nedalo ju možno trošku dať preč. Ale ja chápem, že zase, že spĺňa svoje účely a zrejme tam teda byť musí.
Krásna Hôrka. Stále je krásna, ale tá obnova je skrátka pekne sprznená. Trvá šesť rokov. Šesť rokov a ja sa bojím, aby sme nedospeli do štádia, kedy tento hrad dostali Andrássyovci a teda sto rokov trvala tá ich prestavba. Tak hádam toho sa nedočkáme. Trošku nám to bude trvať kratšie. Čo je ešte v súvislosti napríklad s Krásnou Hôrkou okrem prestavby zlé, je aj tým, že, aj to, že cestovný ruch, ktorý tam dovtedy, kým hrad bol otvorený, fungoval, teraz dostáva absolútne na frak skrátka. No. Ale to je jeden príklad z mnohých. Máme tu kaštiele, stovky kaštieľov, zámkov, kostolov, kúry, ktorá sa nám rúcajú, nie sú peniaze. Máme vyčlenený na grantový systém ministerstva kultúry na obnovu kultúrnych pamiatok, ktorý sa volá Obnovme si svoj dom, teraz čiastku 12 miliónov eur.
V roku 2017, to som tu už včera spomínala, bol ten počet tých žiadostí v tejto schéme 940 v celkovej výške 44 miliónov eur. Podporených nakoniec bolo 537 v celkovej výške 10 miliónov eur, čo je menej ako štvrtina. Keď sa na to pozrieme zblízka, tak nám vychádza, že ten počet, teda tá suma pridelená na jeden projekt je zhruba v priemere 10-tisíc eur. A keď sa rozprávam s majiteľmi kultúrnych pamiatok, tak hovoria, že za 10-tisíc eur dokážu možno tak zrekonštruovať nejaké okná, možno tri, lebo vieme, že pamiatkári majú svoje, svoje parametre, ktoré treba dodržiavať. A teda je to veľká bieda pri počte týchto žiadostí, že sú prideľované v takých nízkych sumách. A tu by som chcela možno spomenúť, pán minister, hovorili ste, že máte rezervu z obedov, že či by sa náhodou nevedela použiť práve na účel obnovy kultúrnych pamiatok. Určite by tam bolo to použitie veľmi konštruktívne. Samozrejme majitelia kultúrnych pamiatok majú aj k dispozícii iné formy podpory, iné fondy, ktoré nie sú z ministerstva kultúry, ako intereggy, ROP-ky, ale tamtie výzvy sú často nastavené tak, že tí majitelia ich dokážu s odretými ušami vôbec aj vypracovať, aj potom následne hlavne zrealizovať. Tam ten časový úsek je veľmi krátko.
A čo tu bolo dlhodobo zanedbávané, to sú absolútne neriešené potreby majiteľov kultúrnych pamiatok. Aspoň nejaké daňové zvýhodnenie, daňové úľavy alebo teda iné formy zvýhodnenia by určite privítali. Lebo byť majiteľom kultúrnej pamiatky, to je skôr trest ako odmena momentálne. Pritom taká obnovená kultúrna pamiatka by vedela napomôcť v posledných dňoch veľmi často skloňovanému slovíčku cestovný ruch, teda dvom slovíčkam, a vedela by dať určite aj zmysluplnú a udržateľnú prácu v regióne. Ja to tak hovorím, že čo by Američania dali za to, keby mali naše kultúrne pamiatky. Podľa mňa by sa uslintali normálne, lebo to, čo by, ako by ich dokázali speňažiť, tak to my si ani nevieme predstaviť. Existujú, samozrejme, aj na Slovensku krásne príklady toho, ako v tom cestovnom ruchu práve tie kultúrne pamiatky napomáhajú celkovej vzpruhe v danom regióne. Ale stále ich je menej, ako tých v horšom stave.
Ďalej tu máme rôzne fondy. Keď tu bola rozprava v roku 2015 ohľadom týchto fondov, vtedy vznikal Fond na podporu umenia, a teda tie vyjadrenia ohľadom neho boli veľmi skeptické. Ja dnes tuto z tohto miesta chcem povedať, že som veľmi vďačná za to, že také fondy tu máme. Konkrétne si myslím, že Fond na podporu umenia je jeden veľmi progresívny, prospešný fond, vďaka ktorému aj tá kultúra môže rásť. A tá suma 20 miliónov eur, ktorá je tam momentálne, tá mi príde ešte stále na dvanásť rôznych umeleckých programov, ktoré majú ešte svoje podprogramy, nízka. Mali sme tu návštevu z Olomouca, dámy, páni v krojoch. Pán premiér, viem, že skloňoval slovíčko folklór, že ten by potreboval viacej peňazí. Už teraz môžu folkloristi čerpať práve z tohto fondu peniaze, ale určite by sa potešili teda, keby ten obnos mohol byť väčší, lebo samotná výroba kroja je naozaj drahá záležitosť.
Keď si pozrieme aj na to, že napríklad štát má štyri, platí teda štyri štátne divadlá, potom obce a vyššie územné celky majú 22 divadiel a 46 divadiel je čisto súkromných. To znamená, musia stáť na vlastných nohách, sú absolútne nezávislí od rozpočtu a práve aj tu je veľmi dobré, že funguje tento fond a divadlá napríklad, ako GUnaGU a Štúdio L+S, ktoré sú navštevované, ktoré si zarábajú na vstupnom, ale môžu využívať dotačné programy na svoju ďalšiu tvorbu. Trošku problematickejšie - Audiovizuálny fond, ktorému bola aj zníženia dotácia o 779-tisíc eur, čo by som sa inak aj rada chcela spýtať prečo, lebo 6 miliónov eur na filmy je stále ešte málo. Ak tu chceme mať kvalitnú filmovú tvorbu a vidíme, že je na vzostupe, tak si myslím, že tá čiastka by tam mala byť aspoň každý rok o niečo vyššia a nie sa znižovať. Potom je tam ešte otázka v súvislosti s Audiovizuálnym fondom, sme sa na výbore bavili o tom, že 4,7 milióna eur by malo byť vyčlenených na audiovizuálny priemysel. Problém je len jeden, že táto čiastka v celkovom rozpočte akosi chýba a tomu fondu bude dodaná prostredníctvom zmluvy ministerstva a fondu, čo neviem, či je správne, lebo keď tie peniaze nie sú niekde v rozpočte, tak si neviem predstaviť, odkiaľ ich to ministerstvo asi zoberie a teda či je to zaručené.
Ako som už spomínala na začiatku, tak celou históriou sa ťahajú umelci, ktorých podporovali mecenáši alebo teda sponzori, akokoľvek ich môžeme nazvať, skrátka ľudia, ktorým na umení záležalo. Čo mne tu dnes chýba, je funkčný nejaký zákon o sponzoringu, ktorý by ľuďom, ktorí o pozdvihnutie kultúry majú záujem, pomohol tú svoju časť kultúry zafinancovať, ak by chceli. Ministerstvo kultúry malo do konca roka 2008 vypracovať návrh zákona, ktorý by umožnil adresný a efektívny sponzoring kultúry a umenia. Ale, no, nuž koniec roka, už asi nemôže byť väčší koniec roka, ako je teraz, a zatiaľ teda žiadny návrh som nevidela. V každom prípade je možno pekná cesta tá, ktorou sa vydal istý človek, istá fyzická osoba v roku 2017, ktorá ministerstvu kultúry prispela darom 1 milión eur. Ja myslím, že takých ľudí by sa na Slovensku našlo aj viac, ak by sme im dali pocítiť, že tie peniaze nebudú vyhodené do luftu alebo rozkradnuté, ale skrátka budú tu a vďaka nim tá kultúra bude prekvitať.
Ešte si dovolím poznamenať aj, že kreatívny priemysel, teraz bol trošku odsunutý na vedľajšiu koľaj, ale je to oblasť, ktorá je veľmi progresívna a v Európe mal minulý rok väčší obrat ako napríklad chemický či potravinársky priemysel. Takže nepochybne do budúcnosti je to trend, ktorý tu bude a mal by sa podporiť.
Nuž na záver by som si dovolila jeden citát, už asi nemám príliš veľa času, poteším tým asi svojich kolegov z poslaneckého klubu, tých kresťansky založených. Edo si tu? Počúvaj, lebo ja niežeby som bola neznaboh, bože chráň, ale mám tu, idem zacitovať zo Svätého Pavla z druhého listu Korinťanom, kde je uvedené: "Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať, každý tak, ako si umienil v srdci. Nie zo žiaľu, ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje.". Tak týmto by som to asi už nič lepšie nedokážem povedať, ako to, čo bolo napísané v liste Pavla. A teším sa na veselého darcu, ktorý ministerstvu kultúry dopraje viac peňazí.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Už nás nie je ani jedenásť. Už nás je aj menej. Ale to nevadí (povedané s úsmevom).
Ďakujem.
Skryt prepis