Videokanál poslanca

Edo, prepáč, predbehla som ťa. (Povedané so smiechom.) Či už si sa dneska narozprával dosť? (Povedané so smiechom.) Skúsim ťa na chvíľočku zastúpiť.
No v našom kultúrnom výbore mám pocit, že ja už pôsobím ako taký fondový maniak, lebo ku každému fondu, mám pocit, že sa musím vyjadriť, a popri všetkom, čo o fondoch hovorím, tak vždy nezabudnem dodať, že ich považujem za dobré a užitočné. To sú dve také prídavné mená, ktoré sa mi s nimi spájajú.
Všetci dobre vieme, že čo fond, to pochybnosti, lebo kde sa rozdeľujú peniažky, tak tam, žiaľ, k tým pochybnostiam dochádza hádam v najväčšej možnej miere, a pokiaľ o rozdeľovaní peňazí budú rozhodovať ľudia, ktorí sú tvory nedokonalé, tak tie pochybnosti sú na mieste.
Ja si myslím, že vznik Fondu na podporu športu je dobré rozhodnutie, a prečítala som si zatiaľ základné informácie, a čo musím povedať, je, vychádzali ste z modelu Fondu na podporu umenia, ktorý z môjho pohľadu je zo všetkých tých fondov, v podstate je mu najmenej čo vyčítať. A na rozdiel od Fondu na podporu umenia, ktorý má v podstate trojstupňové riadenie, vy idete cestou ako keby iba dvojstupňového, to znamená, máte tam správnu radu, dozornú radu a sú tam teda aj odborné, sú tam aj odborné komisie. Nezachytila som tam, že by tam bol riaditeľ fondu, ako je to vo Fonde na podporu umenia.
Osobne si myslím, že čím menej stupňov v riadení, tým je ten prehľad transparentnejší a prehľadnejší. Možno by som sa tešila, ak by sa zakladatelia nového fondu rozhodli ísť cestou, že by tú zodpovednosť vložili do rúk možno konkrétnej nejakých dvoch osôb, ktoré by rozhodovali priamo o všetkom, a teda boli by za to aj zodpovedné, lebo takto tá zodpovednosť ako keby unikala vždy. Keď aj sa udeje nejaký prešľap, nikto vlastne nevie, kto je za ten prešľap v konečnom tom kroku zodpovedný, lebo sú tam odborné komisie, sú tam správne rady, dozorné rady, je tam riaditeľ, ale v tom celom priestore sa akosi tá zodpovednosť stráca. Myslím, že taký model fondu majú v Nórsku, a možno by nebolo zlé sa len tak, práve keď sa zakladá nový fond, pozrieť sa a inšpirovať sa, ako to teda funguje tam.
Tá správna rada má deväť členov, z toho osem je menovaných vládou a funkčné obdobie je päť rokov. Proti tomu by som v zásade nič nemala. Čo sa týka však dozornej rady, tam je funkčné obdobie šesť rokov. Chcela by som sa spýtať, vlastne prečo ste dali tak to, to člen..., to fungovanie, tú funkčnosť na tých päť rokov a šesť rokov. To by ma vcelku zaujímalo, že prečo to obdobie nie je kratšie, že tí ľudia by sa tam menili častejšie, ale chápem zase, že pre kontinuitu celého procesu je dobré, keď ten človek tam sedí dlhšie a vie, o čom hovorí, vie o čom rozhoduje.
Teraz by som sa konkrétne chcela spýtať, do správnej rady, ktorá má tých deväť členov, sú tu v návrhu zákona vymenované zväzy a oblasti, z ktorých teda funkcionári by mali byť menovaní, a tri zväzy sú také veľmi, by som povedala, oproti tým ostatným nadradené, ak by som mohla použiť také slovíčko. Inak si to neviem vysvetliť. Je to, jedného člena správnej rady na návrh Slovenského paralympijského výboru sa menuje, ďalší na návrh Slovenského futbalového zväzu a ten tretí, taký top, Slovenský zväz ľadového hokeja. Tí ostatní členovia sa potom menujú na základe návrhu združenia miest a obcí a traja členovia na návrh Olympijského a športového výboru, z ktorých aspoň jeden je zástupcom športovcov. Ja teda nie som ani futbalista, ani hokejista (povedané so smiechom) a ani nefungujem v paralympijskom výbore, ale ja chápem, že veľmi veľa športovcov sa viaže práve na futbal a na ľadový hokej, ale či by nebolo dobré trošku zvážiť, lebo je to potom také neproporciálne, že práve tieto dva zväzy tam si budú môcť nominovať práve svojho jedného člena, ale čo tých ostatných ix zväzov, ktoré na Slovensku funguje a takisto sa zaoberá športom. Tak to len otázočka, že, že čo by sme s tým vedeli v druhom čítaní možno urobiť, a ten druhý papier som si nezobrala, mám ho tam na lavici a asi sa nikto nevyzná v tom, že kto by mi ho... Môžem, môžem si odbehnúť?

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nech sa páči, odbehnite si. Aj keď už... Pán kolega Heger súhlasil, áno? (Reakcia z pléna a smiech v sále.)

Milanová, Natália, poslankyňa NR SR
Tak trošku športu som do toho vložila zase.
Áno a som pri odborných komisiách, kde odborné komisie majú najmenej troch členov a predseda odbornej komisie je vždy člen správnej rady. Správne rozmýšľam, teda ak poviem, že vlastne budú fungovať, bude fungovať nejakých deväť odborných odborných komisií, keďže máme deväť členov správnej rady, keďže, alebo môže jeden predseda môže fungovať vo viacerých tých odborných komisiách, to mi tam nebolo tak celkom jasné. No, odborné komisie, to je vždy ten kameň úrazu viac-menej vo všetkých fondoch, takže nad tým bude asi treba trošku pouvažovať a zvážiť, že ktorou cestou sa vybrať, a teda aj aké im dať to funkčné obdobie aj teda aký počet členov by mali mať, lebo pokiaľ tam dáme, že najmenej troch členov, tak sa nám to môže vyšplhať aj napr. na jedenásť. A taktiež že či chceme, aby tam bola taká disproporcia, funguje to napr. v dotačnom systéme Obnovme si svoj dom, ktorý je na ministerstve kultúry, tam v jednotlivých podprogramoch sú rôzne počty členov odborných komisií, od jedenásť, myslím, že minimálny počet je päť. Samozrejme, má, má to svoje dôvody, ale možnože tu, keď, keď ide v podstate o jeden balík dotačný, možno by bolo dobré stanoviť teda ten najnižší počet, alebo teda zároveň aj najvyšší počet členov odborných komisií, aby sa, aby nám to nemohlo kolísať od nevidím do nevidím.
To sú, to sú také moje prvotné poznámky, samozrejme, si ten návrh pozrieme podrobnejšie a myslím si, že bude vôľa potom doň aj nejako zasiahnuť a urobiť ho tak, aby skutočne tento fond na podporu športu bol už taký ten najlepší z tých, ktoré doteraz máme.
Ďakujem veľmi pekne.

Zjavne som narušila (povedané so smiechom) plány, ja sa ospravedlňujem, ale tým, že som, akosi to prvé čítanie zbehlo rýchlejšie ako letná búrka, tak som si povedala, že svoje výhrady a možno drobné, malé pochybnosti poviem teraz, aj keď priznám sa, že po tom, čo som si vlastne vypočula, čo všetko bolo teraz dané v rámci pozmeňujúcich návrhov, tak niektoré určite zmeny tam aj sú.
Kolega Dostál, teraz sa mi to bude veľmi zle prednášať, lebo ten váš výraz je taký katastrofálny (povedané so smiechom), ale nebudem teda dlho.
Príbehy športovcov – a najmä tých úspešných – sú vždy inšpiratívne. Vždy som obdivovala tých, ktorí svoj talent spojili s húževnatosťou a odhodlaním a dosiahli vytúžené ciele. Hádam ešte väčšmi si vážim tých, ktorí aj napriek tomu, že nemali toľko talentu, tvrdou drinou dosiahli cenné víťazstvá. Dôležité pre mňa je, že športovci sú vzormi pre deti, a to nehovorím teraz o tetovaniach. Hovorím o odvahe, férovosti, vytrvalosti, pracovitosti, odhodlaní a hlavne túžbe prežiť svoj sen.
Mám však k tomuto návrhu zákona pár výhrad. Prvá sa týka vekového ohraničenia, odkedy by tieto príspevky mali byť našim reprezentantom vyplácané. Je zadefinovaný vek 35 rokov života. Ja si myslím, že vrcholoví športovci majú dnes dosť veľa možností iného príjmu financií a častokrát v oveľa vyššom objeme, než stanovuje tento zákon. Majú sponzorov, oslovujú ich firmy na reklamu a v istom slova zmysle sú celebritami.
Iný problém vidím v tom, že dnes niektorí vrcholoví športovci žijú v daňových rajoch a na Slovensku dane ani odvody neplatia, a preto sa pýtam, že či napríklad takýmto športovcom prináleží takáto forma v podstate odmeny za reprezentovanie našej krajiny.
Jedným z argumentov predkladateľov na túto novelu zákona je aj to, že telá športovcov sú rokmi tréningu opotrebované. No ale oveľa viac sú po rokoch praxe v nemocniciach opotrebované telá našich zdravotných sestier alebo baníkov či profesionálnych tanečníkov. A oni teda žiadny príspevok, žiaľ, od štátu nedostávajú a myslím si, že by si ho zaslúžili.
Čo považujem za trošku zbytočné ustanovenie, je, že táto novela sa bude týkať medailistov od roku 1918. No úprimne, neviem, ktorý športovec, čo získal medailu v roku 1920, ešte žije. Asi nie. Dostanú peniaze jeho potomkovia? Nuž, nedostanú, keďže v tomto zákone sa uvádza, že tento príspevok nie je predmetom dedenia. Pokojne by som ho teda vypustila. Neviem, či sa tak stalo na základe toho dlhého pozmeňujúceho návrhu, ale z môjho pohľadu by sa vôbec nič v praxi nestalo, keby tam toto ukotvenie nebolo.
Ďalší problém som videla v tom, že viacerí z našich bývalých reprezentantov a medailistov emigrovali a v zahraničí dodnes žijú a to, že v jednej etape svojho života reprezentovali Československo alebo Slovensko, je úžasná vec, ale čo ak väčšiu časť svojho profesionálneho života potom prežili v zahraničí? Myslím, že táto vec konkrétne, áno, áno, tam v tom pozmeňujúcom návrhu bola zadefinovaná, čomu sa nesmierne teším.
Jednou z ďalších takých mojich malých pochybností bolo, že niektorí športovci sú zároveň zamestnancami ministerstva obrany alebo vnútra. To znamená, že sú oficiálne vedení ako policajti alebo vojaci, a tak sa pýtam, že oni teda aj k svojmu výsluhovému dôchodku, ktorý im bude prináležať z tejto funkcie, budú ešte dostávať špeciálny príspevok za výkony v športovej oblasti?
Rozhodnutie človeka venovať sa vrcholovému športu je jeho slobodné rozhodnutie a väčšinu tých športovcov ženie za tými výsledkami možno ich vlastná ambícia, ich naozaj vlastný sen, ich vlastná túžba, a to, že reprezentujú našu krajinu, to je, nazvala by som to, že pridaná hodnota k tomu všetkému, čo v nich samotných sa deje. Ja nepopieram, absolútne nepopieram ani nechcem, aby to tak znelo napriek mojim výhradám, ktoré mám, že vrcholoví športovci, ktorí dosiahli mimoriadne úspechy, si zaslúžia určitý honor, spoločenské ocenenie ich snahy a obety. Ale neviem úplne presne, či takáto forma jednorazových príspevkov je práve to, čo my im máme ponúknuť. Či by nebolo lepšie ponúknuť im možno pôsobenie potom tu, venovanie sa mladšej generácii, lebo z môjho pohľadu to, čo by sme potrebovali finančne podporiť, je práve šport pre začínajúcich našich športovcov tam, kde možno rodičia nemajú toľko peňazí, ktoré by mohli investovať do napredovania svojich detí a tak napriek ich veľkému talentu nikdy možno, pokiaľ nežijú svoj americký sen, tak sa nemôžu dostať tam, kde by chceli byť.
Na záver len dodám, že tento návrh zákona vzhľadom aj na to, že odznelo veľmi veľa pozmeňujúcich návrhov, ktoré si myslím, že viedli k jeho vylepšeniam, samozrejme, podporím, lebo je to z hľadiska našej krajiny dôležité, aby sme našim reprezentantom dali najavo, že si ich odhodlanie, ich častokrát odriekanie si toho, čo my v bežnom živote považujeme za samozrejmé, vyjadrili, že si to nesmierne vážime a že im za to ďakujeme. A hoci si nemyslím, že naši mladí športovci budú motivovaní práve týmto príspevkom, aby sa športu venovali, tak napriek tomu mu dám zelenú.
Ďakujem.

Už som to povedala na výbore a poviem to ešte raz, že pracovať s variantom, že všetko je pochybné, všetko je zlé a nerobme nič, nepovažujem za správne. Takto by sme mohli postupovať úplne v každej jednej oblasti nášho života a myslím si, že to nie je tá správna cesta.
Čo sa týka tej kontroly. Každý tento projekt je skontrolovaný audítorom. Áno, neznamená to, že audítor vie správne odhadnúť, že či tá faktúra, ktorú má pred sebou, bola, respektíve že tá výška je oprávnená, keďže asi sa nevyzná úplne do toho filmového biznisu, môže to byť preňho problém, na pľaci nebol, nemá to odkontrolované, ale tieto veľké produkcie na výdavky si dávajú veľký pozor. To sú zahraničné účtovnícke oddelenia, ktoré všetky tieto veci spracúvajú, to nie je iba čisto slovenská záležitosť. Tam sa neuplatňuje všade iba chybný charakter, akýkoľvek tu my môžme nazvať, že všade sú iba tí, ktorí chcú defraudovať, ničiť, kradnúť. Ja s touto premisou už odmietam pracovať, skrátka. To už neni ani konštruktívne, ani produktívne a nikam to nevedie. Nehovorím, že opatrnosti nikdy nie je dosť a dvakrát meraj, raz rež, ale nebudem počítať dopredu s tým, že všetci sú zlodeji, všetci chcú ubližovať a všetko je nanič.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. No nadviažem asi na záver kolegyne Kaščákovej a poviem, že áno, som tá časť opozície, ktorá si myslí, že tento návrh je potrebné podporiť. Povedala som to aj na našom výbore poslednom, ktorý sme mali a pokúsim sa teraz uviesť aj dôvody, pre ktoré si myslím, že tento návrh zákona je opodstatnené podporiť, hoci v prvom čítaní som mala voči nemu výhrady, ale dala som si ešte tú robotu, že som sa snažila osloviť počas tej doby čo najviac ľudí, ktorí v tejto brandži pracujú. Dokonca som oslovila, respektíve prihlásili sa mi, samozrejme, ako reakcia na moju výzvu aj takí, ktorí priamo vratky poberajú, ktorí určite nepôjdu proti tomuto systému, pretože pre nich je to podporou, ale mnohé sme si vysvetlili. Netvrdím, že absolútne všetkému bezvýhradne verím a myslím si, že lepší spôsob by možno neexistoval, alebo že teda nie je tam stále priestor na nejakú formu špekulácií, to tam bude, na tom sa všetci zhodneme, ale prečo si ja myslím, že tento návrh zákona by sme mali podporiť, sa skladá z viacero takých podporných pilierov.
Jeden z nich je napríklad ekonomický efekt. V krajinách, ktoré s týmto nástrojom pracujú systematicky, možno pozorovať veľmi zásadné pozitívne zmeny v štruktúre priemyslu. Hovorila som o tom už v minulej rozprave. Tým najevidentnejším príkladom je Maďarsko. Tam novelizovali svoj zákon v roku 2004, následne vznikli aj filmové štúdiá Korda. Táto investícia bola súkromná, bola približne vo výške - podľa mojich informácií - 80 miliónov eur. Keby som to zobrala na slovenské pomery, je to približne taká suma, akú mal dostať advokát Bžán za svoje služby, 77 miliónov eur. To znamená, takéto sumy na Slovensku nejakí ľudia v rukách majú.
Keby pán advokát si povedal, že chce podporiť nielen slovenský film, ale aj slovenský priemysel a chcel by, možno by mal nejaký sen, že chce, aby sa tu natáčal Terminátor 9, pokiaľ Schwarzenegger ešte dožije, tak by tie peniaze mohol do tých štúdií investovať. On to tak neurobil, ako to neurobil zatiaľ na Slovensku ešte nikto, ale to je iná téma. A mohlo by sa tak prospieť nielen sebe, ale aj celej spoločnosti, nuž ale to je naozaj na iné fórum.
Keď si pozriete stránku týchto štúdií, je verejne dostupná, tak hneď, keď si rozkliknete jednu z tých líšt, tak tam nájdete informáciu o tom, aké stimuly Maďarsko ponúka. Ja si myslím, že ono to nie je úplná náhoda, že tie stimuly sú naozaj také, že veľmi ľahko dohľadateľné a keď producent hľadá, kde bude svoj film natáčať, tak to tam má rovno čierne na bielom napísané, teda že aké výhody mu Maďarsko vo všetkých oblastiach vlastne, čo sa filmu týka, ponúka. No v prvom roku, aj možno dvoch, tie filmové štúdiá sa rozbiehali pomalšie, pretože boli trošku vzdialenejšie od Budapešti. Budapešť, blízko pri Budapešti boli také menšie štúdiá, no a tu, keď sa filmový štáb presúval, tak to niekedy vďaka zápcham trvalo tri hodiny. Takže chvíľočku trvalo, kým sa o tých štúdiách aj svet dozvedel, ale pravda je taká a dnes už to všetci vieme, že tie štúdiá sa rozbehli. A informácia, ktorá by nás mala zaujímať, je, že koľko vlastne tento filmový priemysel pre Maďarsko dohromady priniesol, odkedy to všetko funguje. Priniesol asi miliardu eur, čo si myslím, že je dostatočná suma na to, aby sme aj my pristúpili k nejakej forme stimulov, ktorá nás nie o rok, nie o dva roky, možno nie o päť rokov, ale o tých desať rokov, keď sa pozrieme dopredu, privedie k tomu, že ten ekonomický efekt sa naozaj ukáže.
Ďalej by som chcela ako druhý pilier povedať, zvýšenie zamestnanosti. Keď príde na Slovensko zahraničná produkcia a opäť budem spomínať vlastnú skúsenosť, keďže na nejednej zahraničnej produkcii, aj väčšej, aj keď nie netflixovej, a teda obrovskej som sa zúčastnila, tak zamestná nielen ten štáb, ktorý funguje možno niekedy v rôznych častiach sveta, trebárs Marco Polo bol natáčaný aj v Malajzii, nielen u nás a ešte myslím na nejakej inej lokácii. To znamená áno, určitá časť štábu funguje stále, ale keď sa rozhodne štáb pre Slovensko, tak zamestná aj tu, samozrejme, členov štábu, ktorí sú k dispozícii. Či už ide, ja poviem našich kaskadérov, či ide o osvetlovačov, či ide o asistentov produkcie, možno aj do nejakého účtovného oddelenia si zoberú. Väčšinou, čo potrebujú, sú dekorácie, ktoré zbytočne by brali, keď na to tu skrátka máme ľudí. Takže tí ľudia z filmového priemyslu si tu skutočne prídu na svoje, a tie peniaze sa do ich rúk dostanú.
Pravda je taká, že tí ľudia, ktorí pôsobili ešte v časoch, keď nám fungovala Koliba, sú dnes už, nechcem to povedať, že postarší, aby som náhodou, ale sú postarší, už aj v dôchodkovom veku a čo sme zanedbali, alebo nepostarali sa o to po tom, čo sme si ten systém rozbili, že nedostatočne sme sa venovali mladej generácii. A ďalší bod, pre ktorý ja som sa rozhodla tento návrh podporiť, je, že aj vďaka nemu by sa tá mladá generácia, ktorá teraz po skončení školy ostáva niekde vo vzduchu alebo sa skrátka musí snažiť o projekty cez Audiovizuálny fond, a my vieme, že Audiovizuálny fond mladých nepodporuje, a na tom sa zhodneme, že to je veľká chyba, že nemajú urobenú schému práve na podporu mladých filmárov, tak práve prostredníctvom či už nárastu slovenských produkcií alebo aj zahraničných produkcií by títo mladí ľudia či už v poslednom ročníku alebo po absolvovaní školy mohli pracovať či už s európskymi alebo teda svetovými ľuďmi z fachu, čo nie je úplne zanedbateľné.
A ja dokonca nevidím, keď som nad tým rozmýšľala, ani problém v tom, že tá produkcia by sa mohla so školou dohodnúť už v rámci, neviem teda, ako by to uskutočnili, ale skrátka bola by dohoda, ide zahraničná produkcia, my z filmovej fakulty ti dáme toľkoto, toľkoto mladých študentov, tí tam budú zaradení, budú, budú na sebe pracovať, budú vidieť, ako to celé funguje, budú sa zapracovávať a možno si teda ich aj osvojí nejaká iná produkcia potom.
Ďalšou a veľmi dôležitou vecou je podpora návštevnosti regiónov, resp. cestovného ruchu. Uvediem zopár príkladov.
Známy seriál Game of Thrones. Kto ho nevidel, aspoň o ňom číta, ako ja napríklad. Tento seriál v Dubrovníku dokázateľne, dokázateľne zdvihol cestovný ruch v lokalitách, kde bol natáčaný, pretože tí fanúšikovia, ktorých je po celom svete neskutočné množstvo, tí tieto lokality vidieť chcú, chcú sa tam minimálne odfotiť, alebo teda chcú tam stráviť nejaký čas, na mieste, kde boli ich hrdinovia.
Seriál Černobyľ sa natáčal na Litve. Nebudem tvrdiť, že len kvôli vratkám, ale vratky boli určite jeden z dôvodov, pre ktorý sa natáčal na Litve. Aktuálne najlepší hodnotený seriál na svete. To, aké má dopady a ako sa o Černobyle začalo minimálne hovoriť, a teda už vieme, že tá návštevnosť aj tam veľmi stúpla, nemyslím si, že je to zanedbateľné.
Keď sa pozrieme na Slovensko, tu je (povedané s pobavením) ten náš filmový turizmus teda v zárodku, by som povedala, ale prejavuje sa s takou ľahkou formou na Oravskom hrade, kde sa natáčal Dracula a keď prídu návštevníci na Oravský hrad, je tam venovaná expozícia práve nielen pre Draculu, ale pre všetky projekty. Aj Kráľ Drozdia brada sa tam natáčal, takže aj tomu je časť venovaná, plus napríklad seriál 1890, ktorý bežal v televízii a natáčal sa v Betliari, takisto zvýšil návštevnosť tohto kaštieľa tak, ako ju dovtedy nemal.
My už momentálne máme fungujúcu filmovú, Slovenskú filmovú agentúru, ktorá by mala ako keby, ako by som to povedala, zhromažďovať, áno, a propagovať všetko to, čo filmári pre vykonávanie svojej práce na Slovensku potrebujú.
Ja som si teda tú stránku pozrela, zatiaľ zbežne. Musím povedať, že ten základný cieľ je splnený. Nepátrala som v nej dopodrobna, že ako sa veci majú, ale myslím si, že v zásade sa snažia ísť podľa modelu presne takom, ako majú štúdia Korda na svojej stránke, a to, že to možno ešte v tejto fáze nie je úplne dokonalé, to mi až tak nevadí, lebo myslím, že to bolo minulý rok, keď sme boli na prieskume v Audiovizuálnom fonde a hovorilo sa, že sa to začína kreovať. A po roku vyniesť súd o tom, že či už je to takto dostačujúce a podobné veci, to si netrúfam, lebo myslím, že keď niečo budujeme, tak ten výsledok sa ukáže naozaj až po dvoch a viacerých rokoch.
Rozmýšľam ešte, čo by som dodala na záver. Na záver by som dodala asi toľko, že na Slovensku existujú odvetvia priemyslu, ktoré veľmi podobne, ako to filmové, po privatizácii, nazvem to "kľakli na kolená" a doteraz sa ich nepodarilo nejakým spôsobom vzkriesiť. Pre mňa je takým evidentným príkladom toho Magnezitka v Lovinobani, kde svojho času pracovali stovky ľudí z regiónu, ktorí nemuseli nikam cestovať, o prácu bolo postarané a skrátka tam sa fungovalo, aj čo sa priemyslu týka, aj čo sa rodinného zázemia týka. Bola to časť nášho priemyslu, ktorá dnes už v Lovinobani, keď idete okolo, žiaľ, nie je.
Filmový priemysel sme takisto do veľkej miery, nechcem to nazvať, že pochovali, ale minimálne sme ho zrazili na kolená v 90. rokoch, ale je tu možnosť, že mu vieme podať pomocnú ruku a postaviť ho, a tým pádom tým ľuďom, ktorí v ňom pracovali, vrátiť či už prácu, či už možnosť uplatniť svoje skúsenosti pri práci s mladými, a ja by som považovala za nesprávne, keby sme možnosť podania pomocnej ruky odmietli.
Keby som mala možnosť podať ruku Magnezitke v Lovinobani a ožila by, urobím to. Keď teraz môžem podať pomocnú ruku filmárom, urobím to. Napriek tomu, že si uvedomujem riziká, napriek tomu, že si uvedomujem, že Audiovizuálny fond má svoje muky, momentálne nič lepšie nemáme, ale nepozerám sa na zajtra, nepozerám sa na pozajtra, pozerám sa desať rokov dopredu. To, čo urobíme dnes, sa ukáže naozaj neskôr.
Ďakujem.

Pán kolega, ja musím zareagovať práve na problematiku, ktorú si načrtol v súvislosti s ministerstvom kultúry a LGBT, o tom, že pani ministerka stopla dotácie. Ja som sa jej osobne na tento problém pýtala, lebo ma zaujímalo jej vysvetlenie, keďže som si myslela, že tá téma nebola dobre alebo dostatočne odkomunikovaná. Vysvetlenie, ktoré mi poskytla, ma uspokojilo aj napriek tomu, že som opozičná poslankyňa a som chápavý liberál, ozaj chápavý liberál. Ale myslím si, že tá vlna, opäť raz emotívna, ktorá sa k tejto téme zdvihla, nie je celkom oprávnená. Trošku by som počkala, kým sa veci vysvetlia, dala aj pani ministerke chvíľu času, lebo nie je všetko tak, ako na prvý pohľad vyzerá. A tiež ja netvrdím, že to, čo mi povedala, musí byť svätá pravda. Ale dala by som šancu naozaj aj druhej strane a bola trošku zdržanlivejšia, pretože táto téma je veľmi citlivá, vie sa veľmi ľahko využiť a rovnako tak veľmi ľahko zneužiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja si teda dovolím odpovedať ako zástupca toho školstva, pretože som v školstve pracovala, síce na základnej škole a strednej škole, ale trošku o tom viem a musím povedať to, čo si povedal aj ty, že ani mne tento návrh neprináša uspokojenie, pretože už len, bolo to tu viackrát spomínané, tým spôsobom, akým bol predložený, s tým nie som ja stotožnená. Ministerstvo dlho avizovalo, že bude pripravovať takýto návrh zákona, až napokon prišiel návrh poslanecký. Ja v podstate s tým nemám až taký veľký problém, ale myslím si, že v takých závažných veciach, aj keď sú avizované, a netvrdím, že je to úplne vlajková loď, ale mali by sme si na tom dať záležať, tak si myslím, že by sa toho malo skutočne ujať ministerstvo, aj keď v podstate sa toho ujalo.
Čo sa týka toho názoru na povinnú predškolskú dochádzku, keď som ho komunikovala s riaditeľkami materských škôl, niekoľkými, tu v Bratislave, tak sme sa zhodli, že hádam tu bolo asi zamerané na marginalizovanú skupinu nášho obyvateľstva. V tejto súvislosti my sme predkladali návrh zákona práve v tom znení, aby deti zo sociálne znevýhodneného prostredia chodili do škôlok už od tretieho veku života práve preto, že to je to obdobie, kedy to dieťa najviac nasáva, najviac je schopné prijímať, učiť sa, a keďže vieme, v akom prostredí tieto deti sú a že ich štartovacia čiara je oveľa horšia, tak, žiaľ, toto by bola jedna z ciest. Táto predškolská dochádzka už v piatom veku, čo sa týka týchto marginalizovaných skupín, práve nám tu vznikajú oveľa väčšie problémy, pretože my nemáme dostatok personálu na to, my nemáme zatiaľ nejaké páky na to, ako zabezpečiť, aby napríklad deti z rómskych osád skutočne do tých škôlok nastúpili, aby sa im tam venovali učitelia, ktorí musia byť špeciálne zaškolení. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ten príspevok nebude príliš dlhý, pretože bol naplánovaný viac-menej ako faktická poznámka. (Povedané so smiechom.) Takže možno, bude možno kúštik dlhší ako dve minúty už aj vrátane tohto úvodu.
Ja len keď som si teraz naozaj spätne uvedomila, že aké veľké emócie sa zdvihli ohľadom návrhu zákona predloženého našimi koaličnými kolegami týkajúcimi sa práve práva na odpoveď pre verejných funkcionárov, tak vtedy mi ako keby ani nedoplo, že vy ste vlastne tento návrh váš, kedy by verejní funkcionári museli odpovedať na otázky novinárov, predložili ešte skôr. A osobne by som ho považovala aj za lepšie riešenie, pretože dnes je situácia taká, že aj toho práva na odpoveď sa dožadovalo v podstate kvôli tomu, že ako keby politici, alebo teda verejní funkcionári nemali dosť priestoru, ktorý však majú, lenže oni to nevyužívajú. Tak myslím, že tá novelizácia tlačového zákona z dielne našich kolegov sa asi ďalej nepohne, to je môj predpoklad. Som rada, že sa diskusia o tejto téme rozvírila, minimálne preto bol ten návrh zákona v podstate, dobre, že bol predložený, pretože hladiny sa rozvírili, začalo sa o tejto téme diskutovať a verím tomu, že keď sa bude pripravovať komplexnejší mediálny zákon, tak sa bude myslieť naozaj dôsledne aj na to, aby bol zadefinovaný pojem novinár, s ktorým pracujete aj vy. Pracujete s pojmom investigatívny žurnalista. Nemyslím si, že dnes máme tento pojem v našej legislatíve takto zadefinovaný. Takže bude potrebné naozaj urobiť hĺbkový vlastne výskum, že čo všetko nám chýba a čo všetko ešte potrebujeme doladiť.
Ďalej veľmi dôležité je určite sa povenovať spôsobu ochrane novinárov. Ten, ktorý navrhujete vy v predchádzajúcom návrhu zákona, čo sa týka toho Trestného zákona, aby bol novinár chránenou osobou, to už je naozaj, by som povedala, nechcem povedať že prisilné, možno by stačilo vymyslieť niečo, aby tá ochrana posilnená bola, a možno nie úplne cez Trestný zákon, čo neznamená, že tú podporu od nás nebudete mať v tomto, lebo tá ochrana je potrebná zabezpečiť teraz akoukoľvek formou.
Tak chcela som len vyjadriť podporu teda aj tomuto vášmu návrhu a tým pádom končím.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja len veľmi krátko, pretože pani navrhovateľka zhrnula v podstate všetky tie štyri body, ktoré sa týkajú investigatívnej žurnalistiky, ochrany novinárov v predchádzajúcej rozprave, a predpokladám, teda že už ďalšia rozprava k jednotlivým bodom nebude, tak ja by som chcela k tomuto bodu dodať, že o koľko vlastne finančných prostriedkov by išlo v prípade toho percentuálneho vyčíslenia RTVS a TASR. V prípade RTVS nám to vyšlo na cca 1,5 mil. a v prípade TASR, tam je ten rozpočet teda nižší, tam by išlo o čiastku 114 728,62 eur, takže dokopy by to náš rozpočet stálo 1,5 mil. Len to som chcela upresniť v rámci rozpravy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k tomuto návrhu.
Spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické. Budem reagovať na pani Vaľovú. Aj v tomto návrhu zákona už je stanovená vlastne možnosť zrušiť registráciu projektu, pokiaľ nesplní tie podmienky, ktoré boli dané. Takže asi aj na margo takýchto vecí, ktoré sa v minulosti odohrali, tak ten samoozdravný mechanizmus zrejme funguje a nepovedala som, že fond funguje dokonalo. Povedala som, že má ešte stále nedostatky a vady, ale myslím, že sa neustálymi krokmi pracuje na tom, aby sa odstraňovali.
Ďakujem.