Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, na úvod by som povedal niečo k slovenskému úsloviu babka k babce, budú kapce. Dostalo sa nám kritiky, menovite teda strane Sloboda a Solidarita i tým, čo vlastne v jednom šíku s nami predkladajú sériu noviel zákonov, že sú to nesystémové, malé, len tak izolované drobnosti. A ja na to hovorím, keď človek má kazené nervy drobnosťou, tak ak ju odstránime, tak mu pomôžeme. Skúsenosť ma učí, že keď niekto namieta proti niečomu, čo predkladá ktokoľvek s tým, že to vyžaduje systémové riešenie a komplexné riešenie, tak nieže dostávam pri slovách systémové a komplexné husiu kožu, ale dostávam pevnú istotu, že ten, ktorý to namieta, nechce tento problém nikdy riešiť. Lebo v normálnej spoločnosti znamená systémovo a komplexne to, že začnem konať, riešiť systémovo a komplexne. Preložené do našej reči to znamená, že to necháme tak, lebo na to nie je čas, a to urobíme niekedy inokedy.
I návrh, ktorý predkladám v mene skupiny poslancov, nie je žiadna revolúcia, naopak, niekto by ho mohol nazvať kontrarevolúciou. Jedna z vecí, ktorú priniesol vývoj v našej vlasti po páde totality, bolo to, že sa minimálne pre niektorých ľudí napĺňa to hanebné imperialistické time is money – čas sú peniaze. Kedysi sme to považovali za slová diabla, ale dnes nemusíte byť multimilionár, lebo ten aj tak chodí do súkromných zdravotníckych zariadení, kde ho už od vchodu odvádza šumná asistentka, ale i priemerný pracujúci človek je dnes v situácii, že mu jeho práca, ktorú koná preto, aby živil svoju rodinu, neumožňuje pridlhé vysedávanie pred ambulanciou lekára. To, čo riešime, samozrejme sa nevzťahuje na dramatické prípady ohrozenia života. To, čo riešime, je drobná, bežná denná ambulantná starostlivosť. A divili by ste sa, koľko ľudí, pacientov, občanov, nie biznismenov, ale normálnych občanov má dnes celkom reálne z rôznych príčin povinnosti v práci, v tlaku na dokončenie nejakej záležitosti a súbežného drobného ochorenia, ktoré sa bude riešiť ambulantne, problém s tým, že budú tri a pol hodiny sedieť pred ambulanciou a čakať, kým na nich príde rad.
Zhodou okolnosti, keďže syn študuje v Prahe a išiel na operáciu menisku, tak som s ním, aby som aj so svojím synom konečne pobudol, keďže je dlhé týždne v Prahe a chodieva občas domov, tak som mu robil garde na ortopedickom pracovisku bratislavskej nemocnice. Musím ku cti toho pracoviska povedať, a ja s tým problém nemám, lebo mám povahu, ktorá sa nikdy nepredbieha, že aj keď poznám, počínajúc prednostom tej kliniky cez primára všetkých, tak som s mojím synom poctivo 3 hodiny a 20 minút sedel pred ambulanciou. Bavili sme sa, človek je rád, keď sa so svojím takmer dospelým synom môže porozprávať a povymieňať si, čo zažíva v Prahe a čo sa deje u nás v politike. A tak sme tam tie 3 hodiny a 22 minút sedeli a všetko išlo poctivo, kostolným riadom, teda tak, ako má ísť, nikto sa nepredbehol. Sestrička nevyšla a nezavolala nijakého protekčného pacienta. Povedal by som, že to slúži ku cti tej ortopedickej ambulancie a kolegu, ktorý v nej pracoval, takto to má byť, predbiehať sa nemáme.
Na druhej strane si viem živo predstaviť človeka, ktorý, relaxujúc sa z práce na pracovisku, si išiel cez víkend zabehať a odišiel mu spod nohy pri klusaní po nejakom kolibskom chodníku kameň a došlo k miernej lézii v kolennej oblasti. Tento človek, keď príde o 9.00 ráno pred ortopedickú fungujúcu ambulanciu a má tam sedieť do 12.00 hod. 22 minút, viem si predstaviť, že to nie je to, čo si želá. Preto sa domnievam, že naša novela, ktorá vracia veci, podľa mňa na správne miesto, t. j. že v tej ambulancii a v každej, ktorá sa tak rozhodne, bude existovať možnosť, že štvrtina hracieho času tej ambulancie bude môcť byť venovaná pacientom, ktorí sa presne na čas objednajú, je dobrým krokom, ktorý, viem si predstaviť, nemôže výrazne zmeniť situáciu tých ostatných. A pripusťme, že starší ľudia, ktorí nepracujú, ktorí, a hovorím ešte raz, nejedná sa o centrálny príjem a o dramatické situácie, jedná sa o banálnu ambulanciu, oftalmologickú, atď., nie zase zapichnutou spružinou sústruhu v oku, ale s predpisom okuliarov, nemôže byť problém, aby štvrtina pracovného času lekára bola venovaná časenkovaným, aby to tak povedal, pacientom.
Myslím si, že ten pacient si veľmi rád príslušne reglementovanú sumu zaplatí, myslím si, že je to služba pacientom, a myslím si, že je to dobré rozhodnutie. Opäť, nerobíme tým nijaký heroický prevrat v zdravotníctve, ale myslím si, že ak to bude tak, ako je to navrhnuté v zákone, že to bude vopred známe, vopred jasné, schválené samosprávnym krajom, a tak ďalej, atď., vrátane výšky sadzby a všetkého, tak si myslím, že je to krok rozumným smerom, ktorý pracujúci pacient, nie každý, ale ten, ktorý si je ochotný toto zabezpečiť, veľmi rád uhradí.
Musím teda povedať, že aj keď si myslíme, že sa akosi vytvára nerovnosť, poviem na to len toľko, že ak niečo chceš, čo ťa istým spôsobom vymedzuje z normálneho stavu, tak ani štát nemá rozhodne nijaké zábrany pýtať si napríklad od ktoréhokoľvek z vás a z nás, keď si vybavujeme občiansky preukaz a zistili sme, že je prešvihnutý a potrebujeme nový a chceme ho okamžite, teda do 24 hodín, napríklad aj pas, pýtať si od nás násobok štandardného poplatku. Nikto ešte neprišiel na to, že je to neštandardné a vytvára to takmer ústavnú nerovnosť medzi uchádzačmi o nový občiansky preukaz alebo o pas. Proste ak niečo chceš mimo úplný štandard, tak to môže celkom oprávnene niečo stáť. Myslím si teda, že ak dobrovoľne pacient rieši svoj, povedzme, problém absencie v práci, ktorú si neželá, ktorej chce zamedziť a na ktorej mu záleží, je ochotný zaplatiť istú sumu, tak mu v tom nemáme brániť. Nie je na tom nič rozumné, humánne, ústavné, ani nič. Jednoducho myslím si, že táto novela zákona, ktorá je v súlade ústavou, v súlade s európskymi normami, nezvyšuje verejné výdavky a dokonca ani neruší informatizáciu a všetky iné ďalšie potrebnosti, je drobným rozumným krokom. Zhodnou okolností na diskusnom fóre jedného z mienkotvorných denníkov som sa o tejto veci zmienil a dostal som viacero reakcií občanov, rozhodne nie bohatých biznismenov, ani akýchsi iných, ktorí sa chcú predbiehať z podstaty, ktorí vyslovene súhlasne stáli k tomuto návrhu a považovali to za niečo, čo by si osobne veľmi priali.
Ešte raz hovorím, nebol pre mňa problém posedieť 3 hodiny 22 minút pred ambulanciou na ortopédii, ale viem si predstaviť, že iní, ktorí boli v inom tlaku v tom čase, časovom a pracovnom, alebo inom, by na toto asi nadšene nekývli. A ak by som im teda umožnil, ešte raz hovorím, v rozsahu štvrtiny pracovnej doby, vymedziť im dispozíciu, vybrať si a prísť na termín a byť vybavený, myslím si, že je to úplne v poriadku a nič to neporušuje.
Samozrejme skúsenosť nás učí od začiatku tohto volebného obdobia, že návrhy opozície neprechádzajú. Som hlboko presvedčený, že či už s tým návrhom niekto súhlasí alebo niekto nesúhlasí, sotva mu môžme pripísať akési politické zafarbenie. Pretože v časovej tiesni pri absencii v pracovnej dobe môže byť rovnako volič SMER-u ako volič SaS. A musím vám povedať, že lekári, ktorí konajú pohotovostné služby, teda ktorí pracujú na klinikách k dispozícii občianstvu po pracovnej dobe všetkých bežných ambulancií, a teraz nehovorím o centrálnom príjme, ale hovorím napríklad o mojom odbore, o dermatológii, tak nezriedka pacient, ktorý prichádza na prvý aj na druhý pohľad s nie veľmi dramatickou diagnózou, ktorá by nepatrila do pohotovostnej služby, ale to je iná téma, zneužívanie pohotovostných služieb, celkom otvorene a čestne tak, že mu človek uverí, aj keď sme navyknutí, že pacienti aj klamú, povie: viete, ale ja sa z tej mojej práce proste nedostanem v pracovnom čase a ja už nemám ako k vám prísť, len teraz. Samozrejme, môžeš veriť alebo neveriť. Ale viem si predstaviť, že ten človek jednoducho v čase, keď ordinujú terénni dermatológovia, jednoducho nemá možnosť odísť odtiaľ, kde pracuje. Nie všetky zamestnania sú také. Sú samozrejme také, kde poviem kolegyni: vieš čo, keby prišiel niekto, tak ho vybav. Ale existujú také, kde sa to nedá. A my musíme myslieť i na týchto ľudí.
A preto si myslím, bez ohľadu na to, či to predkladá SaS alebo Osuský alebo ktokoľvek druhý, som presvedčený, že je to služba občanovi bez rozdielu váh, pohlavia a politickej preferencie. Samozrejme, je na vás, ako rozhodnete a ilúzie si nerobím, ale nemyslím si, že prijatie tejto malej novely ohrozí vzťah voličov k vám, ktorí budete hlasovať za ňu.
Ďakujem. (Potlesk.)
