Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

25.5.2016 o 16:27 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2016 16:51 - 16:53 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Ďakujem pekne, milý Ondrej, za túto mne doteraz neznámu historickú reminiscenciu o vklade Michala Kováča do takejto zákonnej normy.
Pravdou je a to si doložil na príkladoch a to dokladá Európa i svet neustále, na všeobecné sklamanie, a to nehovorím veľmi s radosťou, ale ironicky, nenastal koniec dejín, ktorý bol prorokovaný po páde komunistickej totality a ceste slobodného sveta k svetlým zajtrajškom. Koniec dejín nenastal a napriek všetkému, stále platí "historia est magistra vitae". A je to skutočne učiteľka života, lebo keď sa napr. zamyslíme nad dnes už zmieneným Nemeckom, tak v predvolebných zápasoch, ktoré skončili nakoniec definitívne nástupom fašizmu, sa na svojich volebných zhromaždeniach mlátili a zabíjali dve politické strany zo širšej škály vtedajších nemeckých strán. A to bola NSDAP, ktoré mala vtedy k dispozícii svoje jednotky zvané "Schutzabteilung", teda SA [pozn. red.: správne má byť buď "Sturmabteilung" (SA), resp. "Schutzstaffel"(SS)], a potom to boli komunisti. Tieto dve totalitné strany sa masakrovali na uliciach, v politických stretnutiach a podobne. Vtedy by to možno vyzeralo, že tá jedna strana je tá lepšia, druhá je tá horšia, ale už to vtedy prehovorilo o ich podstate, pretože volebné zápasy ostatných strán a iných krajín, predstava, že by sa niekde masakrovali konzervatívci s labouristami alebo súčasní nemeckí sociálni demokrati s prívržencami CDU/CSU, je iste nepredstaviteľná.
Preto niet dôvodu, aby existovali bojové jednotky, ktoré sú pod velením akejkoľvek politickej strany.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.5.2016 16:42 - 16:44 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. No, milý Gábor, samozrejme, že existujú momenty, keď sa treba dohodnúť, uznesenie a tak ďalej. Ale zákonodarná činnosť je naším chlebom každodenným a, samozrejme, že napriek tomu môže nastať situácia, že niekomu na ktorejkoľvek strane rieky, niečo v nejakom zákone alebo zákon prípadne ako celok nevyhovuje, a potom si povedzme otvorene aj to rokovanie asi k ničomu zvláštnemu nepovedie. Musím ale povedať, že keď sme napr. boli spolu v opozícii a moji priatelia Csicsai a ďalší predložili napr. zákon o istej doživotnej penzii pre olympijských víťazov, neboli ste v klube SaS ma presvedčovať, ale napriek tomu sme to podporili. To znamená, že ak som o niečom presvedčený, že moji kolegovia predkladajú dobrý návrh, tak som nečakal, že budete klopať na naše dvere s dvanástimi návrhmi zákonov, pretože z podstaty veci som ho považoval po zralej mozgovej úvahe za dobrý, a podporil som ho, ergo zdá sa mi zvláštne, aby som musel rokovať.
Hovorím, existujú sporné momenty v niektorých návrhoch zákonov, kde by som na 92 % súhlasil a 8 % by som vyrokoval, na to je inak druhé čítanie. Ale ak mám očakávať, že my sme teraz predložili vyše štyroch desiatok návrhov zákonov, že vám omeliem kľučku na dverách, pretože budem štyridsaťkrát chodiť rokovať, tak takto, ja sa priznám, parlament fungovať si neviem predstaviť. Jednoducho normálne je, že človek, využívajúc vlastný rozum, posudzuje návrh zákona, a potom hlasuje, možno dobre, možno zle, ale nepotrebuje k tomu bezpodmienečne podopierajúci výklad priateľa Csicsaia o šermovaní alebo o olympijských víťazoch. Sám si dovolím povážiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 25.5.2016 16:27 - 16:40 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážená snemovňa, býva dobrou tradíciou, že vždy, keď prídem k rečníckemu pultu, nájdem na ňom akési pero. Opäť sa na úvod hlásim podobrotky s týmto perom, nech si ho majiteľ príde vyzdvihnúť.
Ale teraz k meritu veci. A to meritum veci, s ktorým začnem, je také zvláštne, podľa nedávno odoznetých slov sa sem vlastne ako nerokovavší spolupredkladateľ predloženej novely zákona idem predvádzať. Tak sa teda v mene Božom predvádzam.
Je zvláštne, keď to človek počuje z úst kolegu, ktorý každý raz, keď pristúpil k rečníckemu pultu minulé 4 roky, tak sa podľa vlastnej definície predvádzal. Pretože bolo vopred jasné, minimálne po 27. neúspešnom pokuse, že sa ide predvádzať, pretože ak aj chcel dobrý zákon a ak ho mal pred sebou, tak sa to dalo hladko zaradiť do kategórie predvádzania sa, pretože dejiny ho poučili, že nádej nemá. Ja si myslím, že zákony predkladajú hádam i v súlade nielen s ústavou, ale aj s vlastným presvedčením ľudia preto, lebo si myslia, že zlepšujú stav vecí. Samozrejme, niekedy sa môžu mýliť. Ale to je primárny dôvod, prečo vôbec zákonodarný orgán a jednotlivý člen si opovažuje tvoriť zákony - v inej verzii predvádzať sa.
Pretože nepochybne som 4 roky zažíval pocit, že opoziční poslanci vrátane autora toho brilantného prímeru o predvádzaní sa, sú hmyzom, ktorí predlžujú schôdze predkladaním rôznych zákonov, ktoré z hľadiska konečného dosahu a prijímania či neprijímania znamenajú predvádzanie. Veľmi rýchlo sa karta obrátila a predvádzaním sa označuje zákonodarnú aktivitu poslancov ako takú ten, ktorý bol 4 roky odsúdený do kategórie predvádzania sa. Znova hovorím a už to tu aj zaznelo, zákon - i neprijatý - má cenu pre tých, čo prídu po nás. Lebo už dnes tu bola rozprava o recyklácii. Ak je zákon dobrý, tak jeho konečným umiestnením má byť Zbierka zákonov. A ak je k tomu potrebných 27 recyklácií, tak i tak stoja za to, ak v 27. prípade v tej Zbierke zákonov skončí. To znamená, ak by bolo kritérium len to, že tvoje dielo bude okamžite korunované zaradením do Zbierky zákonov, tak si myslím, že sa opozícia môže v pokoji rozísť, a to každá a v zásade v každom parlamente, v ktorom funguje naša tohtoparlamentná mentalita. Proste ani ranu.
A pokiaľ ide o tie slová o potrebe rokovať, teda ak ma moja stagnujúca, ale ešte stále ako taká pamäť neklame, tak som to počul v minulom období napríklad od cteného kolegu Číža, ktorý veľmi rád hovoril o teda tej kultúre, ako treba prísť, ako treba vyjednávať, a keby ste boli vyjednávali, mohlo to byť prípadne inak a podobne. Takže opäť teraz to počujem z úplne iných úst, a ja za seba sa priznám, že ak ten zákon vidím, čítam a som pri zmysloch, tak ak je dobrý, a to, či je dobrý, a ak ho za taký považujem, v prvom čítaní dokážem odhadnúť, tak zaň hlasujem. Ak je nedobrý, nevidím dôvod, aby som pri akomkoľvek vyjednávaní o nedobrom zákone zmenil svoj názor. Tú výhovorku na to, že ste nevyjednávali, budeme zrejme ešte počuť, ale nepovažujem ju za dôvodnú, pretože ak je ten zákon zavrhnutiahodný vo svojej podstate, tak vyjednávanie nemá zmysel pre tú druhú stranu. A ak je ten zákon v akomsi zmysle pozitívny, tak si myslím, že človek, ktorý je pri zmysloch a vie, čo tomu zákonu chýba, tak v druhom čítaní má možnosť a povinnosť dokonca vylepšiť predlohu, ktorá je predložená, a svojím vkladom prispieť k jej zlepšeniu. Keby sme totižto uvažovali v rovine pozitívnej, to znamená, že chcem, aby to dielo bolo čo najlepšie, tak nemôžem, ak - ešte raz - ten zákon nie je zavrhnutiahodný tak, že sa o ňom vôbec nemá zmysel ďalej baviť, aby som nepúšťal zákon do druhého čítania pod zámienkou, že sme nerokovali.
Lebo i keď dostaneš návod k obsluhe spotrebiča, tak s tebou výrobca nerokuje. Očakáva, že si ho prečítaš a pochopíš, prípadne kým si ho kúpiš, tak si ho prečítaš a pochopíš a rozhodneš sa, či si ho kúpiš, a tak je to nejak aj s tým. Ak je ten zákon istým návodom na lepšie fungovanie vecí, tak si ho prečítam a poviem si, o tomto nemá zmysel vôbec sa ďalej rozprávať alebo tu by sa dalo s tým niečo urobiť. A neviem, či na to potrebujem s niekým vyjednávať, myslím si, že úplne bohate stačí, aby som použil rozum . Vlastný, ak mám teda. To znamená, že tie, akokoľvek to tu naráža na prudké reakcie, buchtičky a štamprlíky pri rokovaní nad zákonom, nie sú bezpodmienečne nevyhnutné, pretože - ešte raz hovorím - o dobrej veci sa dá ďalej rozprávať v druhom čítaní alebo, alebo už aspoň, ak prešla do druhého čítania, potom sa môžeme stretnúť a porozprávať sa, čo si ja o tom myslím, keď si ty predkladateľ, a či by si mi to zobral, aj keby si mi to nezobral, ja to aj tak predložím a potom uvidíme, ako odhlasuje väčšina. Ale tieto zaklínadlá a predprvočítaňové tančeky, ktoré sa teraz asi budú považovať za obľúbenú výhovorku, prečo sme to neprijali, sú také zvláštne.
V tomto svetle musím povedať, že nedávno po tretíkrát za posledné 3 roky na týchto doskách predložený návrh o odnímaní občianstva, resp. o znemožnení odnímania občianstva mal presne ten priebeh, že keď som ho najprv predložil ja, tak zaň niektorí kolegovia hlasovali. Potom keď ho bez toho, aby sa ma spýtali, či s tým súhlasím, ho do bodky si osvojili, tak som napriek tomu, že to bola taká jemná nekolegialita, ak sa vyjadrím salónne, tak som zaň hlasoval, lebo bol dobrý, inak by som ho nebol predkladal. A teraz, keď sme ho predložili tretíkrát, tak sa opäť karta obrátila, a už sme ale zaň nehlasovali, pričom na tom zákone sa nezmenila ani čiarka. Takže nejaké poučenie o tom, o čom som mal rokovať, ma necháva chladným, lebo to bol typický zákon, za ktorý tí, ktorí zaň teraz nehlasovali, vtedy zaň bez akejkoľvek zmeny v dikcii zákona hlasovali. Preto hovorím, že ak niekto predloží dobrý návrh, tak nepotrebujem strácať čas, aby ma presviedčal, že o ňom budem chcieť rokovať v druhom čítaní.
A teraz, keď sme už prebrali recykláciu aj predvádzanie sa, aj to, že otravujeme našimi návrhmi za stranu Sloboda a Solidarita snemovňu a už dávno mohli byť všetci doma, keby nás nebolo, tak chcem len povedať, že tento predložený zákon je dobrý návrh i bez ohľadu na politické vývoje preferencie, existenciu nejakých strán a hnutí, pretože ten zákon bráni demokraciu. Bráni demokraciu, keď za prvej republiky povedal Klement Gottwald v snemovni demokratického Československa, že sa chodí do Moskvy učiť, ako nám, vám, teda tým zvyšným okrem tých jeho, zakrúti krkmi, tak za dostal, myslím, parlamentnú pokutu aj nejaký dištanc. Bol chránený imunitou výrokovou. Keď potom vešali JUDr. Miladu Horákovú, tak jej nekrútili krkom, mala na krku slučku. Ale to bolo presne to, do čoho sa pretavil ten výrok. A veľkorysá prvá Československá republika nechala tých, ktorí sľubovali oponentom vykrúcanie krkom, fungovať. Odohralo sa to odvtedy v mnohých krajinách, ale napriek tomu existujú prípady, keď demokratické krajiny, napr. v 60., v 50.-60. rokoch Adenauerovo Nemecko zakázalo NPD von Thaddena, ktorý bol jej predsedom, a zakázala i legalitu nemeckej komunistickej strany. Pretože aj nacistická, aj komunistická strana boli strany, ktoré smerovali k definitívnemu uchopeniu moci a k znemožneniu politického zápasu o moc, o čom nás učia dejiny nacizmu, fašizmu a komunizmu.
Preto si myslím, že ten zákon je namieste i bez rokovania, buchtičiek alebo čohokoľvek ďalšieho, a že ak má niekto konkrétnu, možno oprávnenú pripomienku k riziku obchádzania niektorého paragrafu jeho dobrou úpravou, budeme vďační a budeme veľmi radi, lebo tak si predstavujeme parlamentné fungovanie. Ak chceme mať dobré zákony, tak do nich vkladáme to, čo si myslíme, že je dobré. A nekladieme si predbežné podmienky rokovania a tak ďalej. Bolo by veľmi dobré, keby prichádzali zákony i zo strany vládnucich koalícií alebo vládnucich strán, ktoré sú dobré, a som presvedčený, že by rozumný opozičný poslanec mohol za konkrétny dobrý zákon vlády hlasovať bez toho, aby ho pán premiér prišiel láskavo poprosiť.
Spomínam si z minulého obdobia, že sa stali prípady, keď som i ja, ktorého ťažko môžu v SMER-e považovať za svojho veľkého a náruživého priaznivca, hlasoval za dobré, konkrétne prvky predložené kolegami poslancami vládnucej strany SMER. Pretože ak budeme naďalej a tentoraz v inej, pozmenenej zostave pokračovať v blahej tradícii "opozícii ani ránu", tak si nemyslím, že to veľmi prospeje našej legislatíve.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2016 16:55 - 16:57 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyňa Grausová, samozrejme, že pod tým prednostne netreba chápať vec tak, že ten dotyčný príde ako divoká voda, rozrazí všetkých a neohrozí sa tým, samozrejme, poskytovanie vitálnej pomoci. Predstava, že na chirurgiu, kde na ambulancii pracujú, povedzme, dvaja alebo traja lekári na veľkej chirurgii starajúci sa o kontroly zlomenín, kontroly pooperačných stavov a dôjde k veľkej havárii na autostráde a donesú naraz dvanástich rozflákaných pacientov, tak samozrejme, že ambulancia v tú ranu zastavuje svoju činnosť a všetci, ktorí môžu, odchádzajú na operačné sály zachraňovať život.
Teda ešte raz hovorím, to prednostne je terminovane, ako navrhla kolegyňa Grausová, a nejedná sa tým rozhodne o situáciu ktorá by ohrozila na živote iného prichádzajúceho pacienta. Samozrejme, pokiaľ ide o to vymedzenie toho času pred a po, to je na pováženie. Samozrejme opäť i z toho dôvodu, že ten pacient, ktorý má potrebu niekedy terminovane prísť, má ju zrejme, tú možnosť v nejakom čase, a nie v takom, ako sa mu vopred určí. Lebo potom to už nie je termín, ktorý si vyberie vzhľadom na svoju potrebu, ale je to zase len prinútenie vybrať si nejaký termín, ktorý ti jediný poskytujem. Toľkoto. Ináč, samozrejme, ak by bol problém v tom, druhé čítanie, pani kolegyňa, je na to, aby sme urobili zásahy v podobe pozmeňujúcich návrhov do návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2016 16:49 - 16:50 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem kolegovi Dostálovi za to, že vrhol svetlo na genézu tej novely, ktorá doviedla situáciu do stavu, ktorú chceme teraz vracať podľa mňa k normálu. Kreativita ľudí je veľká. Samozrejme niektoré poplatky sa takto hrdinsky obmedzia a potom vystanú nové, za modrooké a nespratné dieťa alebo za čokoľvek ďalšie. Chcem teda len povedať, že možno si my tuná v tejto sále myslíme, že nás sa to týkať nemusí, lebo kam my prídeme, tam už doktori budú stáť v haptáku. No ja sa priznám, že mám ešte, chvalabohu, dosť výkonných svojich kolegov a študentov, ktorí boli kedysi moji študenti a dnes sú zrelí doktori, že by som sa nemusel obávať o to, že budem niekde tráviť hodiny. Ale ako som uviedol, ja sa nepredbieham zo zásady, na druhej strane teda ten zákon nerobím pre seba. A možno ho nerobím ani pre vás, lebo vy tiež možno máte vo svojom okresnom meste, alebo krajskom, kolegov, ktorí vás ako kamaráta poslanca zoberú mimo, "vne očeredi", ako hovoria Rusi. Ale robím to pre ľudí, ktorí nie sú lekári, nemajú túto možnosť a možno nie sú ani poslanci, ale je ich drvivá väčšina na Slovensku.
A preto si myslím, že návrat k normalite, ktorá bola porušená podľa mňa zlým rozhodnutím pozmeňovacieho návrhu, je cestou dobrým smerom. A ešte raz ďakujem Ondrejovi Dostálovi, že tú genézu osvetlil.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.5.2016 16:30 - 16:43 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, na úvod by som povedal niečo k slovenskému úsloviu babka k babce, budú kapce. Dostalo sa nám kritiky, menovite teda strane Sloboda a Solidarita i tým, čo vlastne v jednom šíku s nami predkladajú sériu noviel zákonov, že sú to nesystémové, malé, len tak izolované drobnosti. A ja na to hovorím, keď človek má kazené nervy drobnosťou, tak ak ju odstránime, tak mu pomôžeme. Skúsenosť ma učí, že keď niekto namieta proti niečomu, čo predkladá ktokoľvek s tým, že to vyžaduje systémové riešenie a komplexné riešenie, tak nieže dostávam pri slovách systémové a komplexné husiu kožu, ale dostávam pevnú istotu, že ten, ktorý to namieta, nechce tento problém nikdy riešiť. Lebo v normálnej spoločnosti znamená systémovo a komplexne to, že začnem konať, riešiť systémovo a komplexne. Preložené do našej reči to znamená, že to necháme tak, lebo na to nie je čas, a to urobíme niekedy inokedy.
I návrh, ktorý predkladám v mene skupiny poslancov, nie je žiadna revolúcia, naopak, niekto by ho mohol nazvať kontrarevolúciou. Jedna z vecí, ktorú priniesol vývoj v našej vlasti po páde totality, bolo to, že sa minimálne pre niektorých ľudí napĺňa to hanebné imperialistické time is money – čas sú peniaze. Kedysi sme to považovali za slová diabla, ale dnes nemusíte byť multimilionár, lebo ten aj tak chodí do súkromných zdravotníckych zariadení, kde ho už od vchodu odvádza šumná asistentka, ale i priemerný pracujúci človek je dnes v situácii, že mu jeho práca, ktorú koná preto, aby živil svoju rodinu, neumožňuje pridlhé vysedávanie pred ambulanciou lekára. To, čo riešime, samozrejme sa nevzťahuje na dramatické prípady ohrozenia života. To, čo riešime, je drobná, bežná denná ambulantná starostlivosť. A divili by ste sa, koľko ľudí, pacientov, občanov, nie biznismenov, ale normálnych občanov má dnes celkom reálne z rôznych príčin povinnosti v práci, v tlaku na dokončenie nejakej záležitosti a súbežného drobného ochorenia, ktoré sa bude riešiť ambulantne, problém s tým, že budú tri a pol hodiny sedieť pred ambulanciou a čakať, kým na nich príde rad.
Zhodou okolnosti, keďže syn študuje v Prahe a išiel na operáciu menisku, tak som s ním, aby som aj so svojím synom konečne pobudol, keďže je dlhé týždne v Prahe a chodieva občas domov, tak som mu robil garde na ortopedickom pracovisku bratislavskej nemocnice. Musím ku cti toho pracoviska povedať, a ja s tým problém nemám, lebo mám povahu, ktorá sa nikdy nepredbieha, že aj keď poznám, počínajúc prednostom tej kliniky cez primára všetkých, tak som s mojím synom poctivo 3 hodiny a 20 minút sedel pred ambulanciou. Bavili sme sa, človek je rád, keď sa so svojím takmer dospelým synom môže porozprávať a povymieňať si, čo zažíva v Prahe a čo sa deje u nás v politike. A tak sme tam tie 3 hodiny a 22 minút sedeli a všetko išlo poctivo, kostolným riadom, teda tak, ako má ísť, nikto sa nepredbehol. Sestrička nevyšla a nezavolala nijakého protekčného pacienta. Povedal by som, že to slúži ku cti tej ortopedickej ambulancie a kolegu, ktorý v nej pracoval, takto to má byť, predbiehať sa nemáme.
Na druhej strane si viem živo predstaviť človeka, ktorý, relaxujúc sa z práce na pracovisku, si išiel cez víkend zabehať a odišiel mu spod nohy pri klusaní po nejakom kolibskom chodníku kameň a došlo k miernej lézii v kolennej oblasti. Tento človek, keď príde o 9.00 ráno pred ortopedickú fungujúcu ambulanciu a má tam sedieť do 12.00 hod. 22 minút, viem si predstaviť, že to nie je to, čo si želá. Preto sa domnievam, že naša novela, ktorá vracia veci, podľa mňa na správne miesto, t. j. že v tej ambulancii a v každej, ktorá sa tak rozhodne, bude existovať možnosť, že štvrtina hracieho času tej ambulancie bude môcť byť venovaná pacientom, ktorí sa presne na čas objednajú, je dobrým krokom, ktorý, viem si predstaviť, nemôže výrazne zmeniť situáciu tých ostatných. A pripusťme, že starší ľudia, ktorí nepracujú, ktorí, a hovorím ešte raz, nejedná sa o centrálny príjem a o dramatické situácie, jedná sa o banálnu ambulanciu, oftalmologickú, atď., nie zase zapichnutou spružinou sústruhu v oku, ale s predpisom okuliarov, nemôže byť problém, aby štvrtina pracovného času lekára bola venovaná časenkovaným, aby to tak povedal, pacientom.
Myslím si, že ten pacient si veľmi rád príslušne reglementovanú sumu zaplatí, myslím si, že je to služba pacientom, a myslím si, že je to dobré rozhodnutie. Opäť, nerobíme tým nijaký heroický prevrat v zdravotníctve, ale myslím si, že ak to bude tak, ako je to navrhnuté v zákone, že to bude vopred známe, vopred jasné, schválené samosprávnym krajom, a tak ďalej, atď., vrátane výšky sadzby a všetkého, tak si myslím, že je to krok rozumným smerom, ktorý pracujúci pacient, nie každý, ale ten, ktorý si je ochotný toto zabezpečiť, veľmi rád uhradí.
Musím teda povedať, že aj keď si myslíme, že sa akosi vytvára nerovnosť, poviem na to len toľko, že ak niečo chceš, čo ťa istým spôsobom vymedzuje z normálneho stavu, tak ani štát nemá rozhodne nijaké zábrany pýtať si napríklad od ktoréhokoľvek z vás a z nás, keď si vybavujeme občiansky preukaz a zistili sme, že je prešvihnutý a potrebujeme nový a chceme ho okamžite, teda do 24 hodín, napríklad aj pas, pýtať si od nás násobok štandardného poplatku. Nikto ešte neprišiel na to, že je to neštandardné a vytvára to takmer ústavnú nerovnosť medzi uchádzačmi o nový občiansky preukaz alebo o pas. Proste ak niečo chceš mimo úplný štandard, tak to môže celkom oprávnene niečo stáť. Myslím si teda, že ak dobrovoľne pacient rieši svoj, povedzme, problém absencie v práci, ktorú si neželá, ktorej chce zamedziť a na ktorej mu záleží, je ochotný zaplatiť istú sumu, tak mu v tom nemáme brániť. Nie je na tom nič rozumné, humánne, ústavné, ani nič. Jednoducho myslím si, že táto novela zákona, ktorá je v súlade ústavou, v súlade s európskymi normami, nezvyšuje verejné výdavky a dokonca ani neruší informatizáciu a všetky iné ďalšie potrebnosti, je drobným rozumným krokom. Zhodnou okolností na diskusnom fóre jedného z mienkotvorných denníkov som sa o tejto veci zmienil a dostal som viacero reakcií občanov, rozhodne nie bohatých biznismenov, ani akýchsi iných, ktorí sa chcú predbiehať z podstaty, ktorí vyslovene súhlasne stáli k tomuto návrhu a považovali to za niečo, čo by si osobne veľmi priali.
Ešte raz hovorím, nebol pre mňa problém posedieť 3 hodiny 22 minút pred ambulanciou na ortopédii, ale viem si predstaviť, že iní, ktorí boli v inom tlaku v tom čase, časovom a pracovnom, alebo inom, by na toto asi nadšene nekývli. A ak by som im teda umožnil, ešte raz hovorím, v rozsahu štvrtiny pracovnej doby, vymedziť im dispozíciu, vybrať si a prísť na termín a byť vybavený, myslím si, že je to úplne v poriadku a nič to neporušuje.
Samozrejme skúsenosť nás učí od začiatku tohto volebného obdobia, že návrhy opozície neprechádzajú. Som hlboko presvedčený, že či už s tým návrhom niekto súhlasí alebo niekto nesúhlasí, sotva mu môžme pripísať akési politické zafarbenie. Pretože v časovej tiesni pri absencii v pracovnej dobe môže byť rovnako volič SMER-u ako volič SaS. A musím vám povedať, že lekári, ktorí konajú pohotovostné služby, teda ktorí pracujú na klinikách k dispozícii občianstvu po pracovnej dobe všetkých bežných ambulancií, a teraz nehovorím o centrálnom príjme, ale hovorím napríklad o mojom odbore, o dermatológii, tak nezriedka pacient, ktorý prichádza na prvý aj na druhý pohľad s nie veľmi dramatickou diagnózou, ktorá by nepatrila do pohotovostnej služby, ale to je iná téma, zneužívanie pohotovostných služieb, celkom otvorene a čestne tak, že mu človek uverí, aj keď sme navyknutí, že pacienti aj klamú, povie: viete, ale ja sa z tej mojej práce proste nedostanem v pracovnom čase a ja už nemám ako k vám prísť, len teraz. Samozrejme, môžeš veriť alebo neveriť. Ale viem si predstaviť, že ten človek jednoducho v čase, keď ordinujú terénni dermatológovia, jednoducho nemá možnosť odísť odtiaľ, kde pracuje. Nie všetky zamestnania sú také. Sú samozrejme také, kde poviem kolegyni: vieš čo, keby prišiel niekto, tak ho vybav. Ale existujú také, kde sa to nedá. A my musíme myslieť i na týchto ľudí.
A preto si myslím, bez ohľadu na to, či to predkladá SaS alebo Osuský alebo ktokoľvek druhý, som presvedčený, že je to služba občanovi bez rozdielu váh, pohlavia a politickej preferencie. Samozrejme, je na vás, ako rozhodnete a ilúzie si nerobím, ale nemyslím si, že prijatie tejto malej novely ohrozí vzťah voličov k vám, ktorí budete hlasovať za ňu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2016 15:44 - 15:46 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predostielam, pokiaľ ide o mňa, v živote som si za 62 rokov nekúpil ani jediný los lotérie a nevsadil som v živote nikdy na nič. Som teda v tomto zmysle nad vecou. A chválim, že kolega Pčolinský zmienil otáznosť plošných zákazov. Zároveň tu sa, naopak, tešíme, ako Bratislava niečo plošne zakazuje. Ja sa domnievam, že je osobnou vôľou človeka, presne, ako povedal kolega Pčolinský, vynakladať svoje peniaze, svoje, podotýkam ešte raz, svoje peniaze na spôsob, aký uzná, niekto na 25-ročnú whisky a niekto v kasíne.
Chcem teda povedať, že podľa mňa, a odmietam to, čo tu zaznelo od kolegu Matoviča, je pravda, že neprepije 400 eur v dedinskej krčme za večer, ale za 30 večerov ich prepiješ. A konečný efekt pre tvoju rodinu a pre tvoje deti je ten istý, takže tento argument neobstojí. Chcem teda povedať, že riešenie je, aby ľudia, ktorí žijú z daní pracujúcich, mali samozrejme sociálnu sieť, ktorá im umožňuje stravu, kúrenie, bývanie a všetko ošatenie, vypratie, okúpanie sa, ale aby principiálne nemali možnosti pchať peniaze do automatov, pretože ich nebudú v hotovosti v zásade takmer mať. Poukážku na mäso ani na zaplatenie kúrenia do automatu nenapcháš. A ak toto niekde funguje, a to je presne ten prípad, o ktorom som hovoril v prvom vstupe, tak to sa mi zdá lepšia cesta, ktorá plošne neobmedzuje ostatných a chráni nielen rodinu pred, vymyslím si, otcom-gamblerom, ale aj pred otcom-alkoholikom. To znamená, že je to lepšia cesta, kde sa štát nezbavuje zodpovednosti a nekladie ju na bedrá 19-ročnej prevádzkovateľky herne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2016 15:21 - 15:23 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Niet pochyby o dobrom úmysle predkladateľov návrhu zákona. A, samozrejme, gambling je popri alkoholizme jednou z najväčších metiel sociálne zle postavených rodín, ktorých peniaze, ktoré potrebujú na iné veci, končia v automatoch alebo u krčmárov. Musím ale povedať, že toto riešenie, presne vzaté, zbavuje štát, spoločnosť aj náš zákonodarný zbor zodpovednosti za niečo, čo vieme, že nie je dobré, a presúvame to na kohosi iné bedrá. Viete, ani alko, ani krčmár si nebude pýtať potvrdenie o stave financovania domácnosti pri výčapnom pulte. To sme zatiaľ ešte nenavrhli.
Ja, priznám sa, vidím iné riešenie. Keď som bol v Spojených štátoch a v najbohatšom sociálne zabezpečenom štáte, v štáte Washington na západnom pobreží Ameriky, kde je sociálna sieť skoro dvakrát hustejšia ako napríklad v Alabame alebo v Georgii, tak som sa dozvedel, že ten, kto je v sociálnej sieti, dostáva 140 dolárov mesačne v hotovosti, 30 dní 140 dolárov. Ale všetko ostatné v poukážkach, ktoré rodina môže použiť vo vymedzených obchodoch len na nákup potrebných vecí. My dávame gamblerovi plnú dávku peňazí a ponechávame, presne vzaté, doteraz na jeho pánskej vôli a teraz na zodpovednosti kohosi iného, ako s nimi naloží. Alkoholikov neriešime vôbec. Myslím si naopak, že ak v Spojených štátoch je možné výrazne zredukovať hotovostné platby ľuďom v sociálnej sieti, bolo by to možné aj u nás. Keď som sa pýtal, či to nie je proti ústave, že ich obmedzujú, povedal mi predseda sociálneho výboru parlamentu toho štátu, ktorý je o niečo väčší ako Slovensko, že keď nechce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.5.2016 10:55 - 10:57 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Plne podporujem to, čo povedal kolega. Nielen chlieb je Boží dar, chlieb je síce, dá sa povedať, oficiálne ako taký uznaný, ale presne tak i fazuľa a všetko, o čom hovoril, je tiež Božím darom. Tí, ktorí trochu, a ja k nim nepatrím, ale niečo predsa o tom viem, varia zo staršej fazule, vedia, že ju treba variť dlhšie. Tak ako výživná a poriadna polievka zo starého kohúta vyžaduje dlhšie varenie, ale nakoniec ten saft pustí.
A na margo tých nepoužiteľných potravín len jeden drobný zážitok zo zahraničia. Keď som bol na prvých voľbách ako pozorovateľ OBSE, keď bol volený Putin, tak som s kolegom z parlamentu videl na letisku fľašku Mouton Rothschild, ročník 47 za 2 200 dolárov. Treba povedať, že zrejme prekročila všetky možné hranice, ale napriek tomu mala dosť veľký úspech, zrejme.
A jedna iná anekdota z našich šírok. Po vojne, ako vieme, chodilo na Slovensku v rámci pomoci vojnou postihnutým krajinám, i keď my sme tak postihnutí neboli, niečo, čo sa volalo podpora UNRA - United Nations Relief Agency - a v rámci nej chodili konzervy, vrátane mäsových. A mal som jedného kolegu, ktorý akýmsi riadením osudu prišiel k takejto konzerve z roku 1945, mäsovej, a otvoril ju v roku 1988, teda po 43 rokoch. Pred mojimi očami ju zjedol a ku cti mu slúži, že ešte dlhé roky po tom žil. Tak toľkoto len k trvanlivosti. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2016 10:53 - 10:55 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Musím povedať, že tak ako som vystúpil včera, musím aj dnes zopakovať, že mnohé a všetky tieto body znamenajú posun smerom k zdravému rozumu. Ja keď počúvam o tom, že zamestnávateľ, ktorým je agentúra, dodáva pracovníkov, ale ten, pre ktorého pracujú, má ručiť za to, ako to u toho zamestnávateľa funguje, ma privádza k úvahe, že by hádam za sociálne postavenie a fungovanie učiteľa mali ručiť, povedzme, na nižších stupňoch vzdelania rodičia a na vysokoškolskom stupni študenti, lebo tí nakoniec sú adresátom jeho práce. Detto by sme mohli povedať, že za postavenie sestier by mali ručiť pacienti, keďže oni sú príjemcovia jej výkonu, a ešte dokonca aj v krčme za postavenie, mzdu a príplatky čašníka by mali ručiť konzumenti, ktorým roznáša pivo. Takže to je len k zdravému rozumu ručenia za niečo.
Keď tu človek počúva reči o tom, že nemôžme robiť vytrhnuté kroky, pričom práve tie vytrhnuté kroky naprávajú nehoráznosti, ale že treba komplexné riešenie, ja keď počujem slová komplexné riešenie, za tie piatky, čo som tu strávil, tak viem, že to znamená odsunutie donekonečna, teda nikdy to my urobíme, ale treba to urobiť komplexne.
A ešte jedna taká drobná skúsenosť k problému flexibility prepúšťania neschopných pracovníkov. Bol som teraz v Taliansku, kde som zhodou okolností podával poštu na pošte. Z troch pracovníkov Talianskej pošty mi traja povedali rôznu odpoveď na otázku, koľko stojí štandardný list do 20 gramov do Európy doporučene. Musím povedať, že keby som bol vedúci pošty s právomocou, tak tí dvaja, ktorí sa hlboko pomýlili, by vyleteli v tej chvíli bez náhrady, pretože sa živia niečím, čím okrádajú zamestnávateľa.
Skryt prepis