Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, nemienim robiť historický exkurz do dejín Ústavu pamäti národa, chcem však predsa podčiarknuť, že to bola idea založiť inštitúciu, ktorá bude skúmať, analyzovať, bádať o temných totalitných obdobiach našej existencie ako štátu, našej existencie ako obyvateľov či už prvej Slovenskej republiky, či už Česko-slovenskej socialistickej republiky, ktorá priniesla mnoho zlého občanom týchto celkov.
Domnievam sa, že tak ako sú predložení dvaja kandidáti, tak každý z nás si bude vyberať. Toto, čo poviem, môže niekto považovať za vystúpenie v prospech kandidátky Šípošovej. A ja sa hlásim k tomu, že to tak ponímam. Domnievam sa, že naša bývalá kolegyňa poslankyňa Šípošová je osoba, ktorá prezentovanými postojmi i, dá sa povedať, osobnou, rodinnou a historickou skúsenosťou predstavuje človeka, ktorý je garanciou, že Ústav pamäti národa neskĺzne z cesty. Treba povedať, že po tejto ceste nekráča roky celkom priamo a že tá cesta nie je hladká a krásne vydláždená, z cesty, ktorú mal na pamäti a pre ktorú sa rozhodol jeho zakladateľ náš zvečnelý priateľ Ján Langoš. Je potrebné, aby v jeho orgánoch, v jeho štruktúrach boli ľudia, ktorí chápu nebezpečenstvo krátkej pamäti, nebezpečenstvo tolerancie k zlu a riziko možností jeho zopakovania, ktoré z takéhoto stavu vyplýva.
Ústav pamäti národa zažil obdobia svetlejšie i temnejšie. Ústav pamäti národa sa stal čiastočne i bojiskom, na ktoré nastupovali regrúti reprezentujúci svojimi postojmi, názormi a niekedy celkom jasnou osobnou minulosťou totalitu, ktorú má ten úrad skúmať. Nepovažoval by som za primerané, aj keď to, samozrejme, nie je z príčin časových možné, aby v takomto úrade fungovali ľudia ako zosnulý Alexander Mach alebo nezosnulý generál Lorenc. Jednoducho tento ústav sa nemá stať pôsobiskom tých, ktorých hodnotový svet a deformácie, ktoré z toho vyplynuli, by mal skúmať. Som presvedčený, že to Jana Šípošová je dobrým kandidátom, ktorá je i rodinnou skúsenosťou, ako sa tak na Slovensku vraví, štepená proti pochopeniu pre zlo, pre jeho ospravedlňovanie.
Pravda je, že sa na doskách Ústavu pamäti národa predvádzali a predvádzajú i ľudia, ktorých môžeme smelo kategorizovať ako neoľudákov alebo staroboľševikov. To znamená, že zápas o tvár Ústavu pamäti národa, ako ukazuje realita, treba zvádzať neustále. A jedným z krokov tohto zápasu o zachovanie Langošovej tváre Ústavu pamäti národa je i voľba jeho orgánov. Dovolím si teda poprosiť uvažujúcich kolegov poslancov, aby dali svoj hlas v tajnej voľbe Jane Šípošovej.
A ešte jednu vec chcem povedať. Keď padol komunizmus, tak sme považovali tajné voľby, a zrejme oprávnene, po všetkých tých desaťročiach manifestačných, 99,7-percentných podvodoch za veľký výdobytok. A dodnes sa domnievam, že pre občana sú tajné voľby nevyhnutnosťou a tým jediným možným riešením. My sme ale platení z daní občanov. My občanov reprezentujeme. A tak ako pri hlasovaniach o zákonoch majú právo občania vedieť, kto sa k akému zákonu ako postavil, by mali mať občania právo vedieť, k akej personálnej nominácii sa jeho poslanci postavili akým spôsobom. To znamená, niet dôvodu, aby pred občanom ostalo utajené, koho si volím, koho vyberám. A teraz či ide o generálneho prokurátora alebo kohokoľvek iného, jediný dôvod pre tajnú voľbu vidím v tom, že by sa poslanec za svoju tajnú voľbu, ak by bola verejná, musel hanbiť.
Ďakujem za pozornosť (potlesk).