Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, ctená snemovňa, no, o dve minúty bude šesť hodín času, ktorý uplynul od začiatku tejto debaty, tak je hádam čas aj trochu bilancovať.
Musím povedať, že dnes nešlo o odvolávanie ministra, aj keď z jeho vystúpenia som mal pocit, že je nad ním akási naša širočina, teda sekera, ktorou ho chceme popravovať. Ale začnem trošku s väčším rozbehom, keďže dnes nám pána premiéra, ktorý zvyčajne započína takéto podujatia, odvial osud na Európsku radu, čo malo pozitívny výsledok v tom, že som v eurovýbore zažil človeka, ktorý akokoľvek je štátnym tajomníkom tejto koalície, zaslúžene môže požívať všeobecnú úctu. Štátny tajomník Korčok je proste človek, ktorý spríjemní zasadnutie, keď nahradí premiéra. I vicepremiér Pellegrini, treba povedať, vystúpil síce v rámci nejakej štandardnej vládnej kultúry jasne a razantne s tým, že "naše délo právoje", teda že sme tí správni a naša vec je spravodlivá. Samozrejme, úlohu toho zlého eštebáka, viď Kolja, potom vo vlastnej záležitosti vykonal pán minister Žiga sám arogantnými útokmi, osobnými útokmi a podobne. Ale, prosím, k tomu sa už nebudem vracať, to je len také pozorovanie.
Predsa sa len vrátim k tomu, čo povedal pán vicepremiér Pellegrini, že totiž sa nedalo iné, ako pokračovať v zmluve s tou kanceláriou, ktorú sme mali už dávno pod strechou a ktorej 10 % palmáres bolo tak jako už zavedené, pretože sme mali 30 dní na to, aby sme konali.
A ja musím na tomto mieste vyjadriť pochybnosť, pretože premiér Fico sa vyznačuje tým, že ako pravý viťúz, po český furiant, svoje zámery bojovať pod vlajúcimi zástavami vždy vopred oznamuje. Bolo pamätné jeho oznámenie o tom, ako sa on nebojí arbitráže s poisťovniam, však báť sa nemusel, nakoniec to daňoví poplatníci zatiahli, to nebátie sa. A chcem teda povedať, že som hlboko presvedčený, že on to, že sa dáme do boja o Gabčíkovo, a teraz nehodnotím, či dobre, alebo zle, v poriadku, nemal ako, že sa mu to prisnilo, alebo ako vnuknutie, alebo aby som to podal korektne, pokiaľ ide o birmovaného katolíka, že dostal ilumináciu a spustil to. Je samozrejmé, že štruktúry, ktorých sa vec dotýkala, museli vedieť, že premiér Fico a SMER a koalícia hádam a predovšetkým tí prví menovaní majú záujem bojovať o Gabčíkovo. Čo ešte raz hovorím, že nie je zavrhnutiahodné. Len tým pádom sa stáva smiešny Pellegriniho argument o tom, že mali už len 30 dní. Pretože si neviem predstaviť žiaden Enel na svete, ktorý sa nechá bez boja, ergo bez súdu, pripraviť o to, o čo si myslí, že ho pripravujú. Ergo to, že sa budeme súdiť, bolo tak isté, akože zajtra vyjde slnko. A preto argument, že sme to museli nechať tým, lebo to za 30 dní nezaobstaráš, je čistý blaf. A to sa na to dá hovoriť po slovensky, že toto môžu rozprávať tým, čo seno žerú, nie tak celkom presne mne.
No, pokiaľ ide o ten taký dojem z tohto podujatia, tak musím povedať, že je v zásade štandardný. Samozrejme, zažili sme to už mnohokrát, zažili sme, ako sa postupne, dá sa povedať, cúvalo v takých menších veciach, ako bol Foray, teta Anka a Kostka, ako sa potom precúvalo k Vaďurovi, ako sa cúvalo z cétečka, ktoré v skutočnosti mal vybaviť doplnený kolektív dozornej rady, doplnený iniciatívou z ministerstva zdravotníctva, drobnosti typu luxemburské kuchyne v nemocniciach až po veľké veci, ako je napríklad táto, alebo ako bol, dá sa povedať, hlboký počin rozvoja slovenskej vedy na Plavčanovom ministerstve.
Áno, toto všetko sa potom akýmsi spôsobom sankcionovalo. Len tak ako pri veľkom tresku je dôležité vedieť, kedy nastal a čo sa stalo v ďalšej milióntine sekundy a v ďalších zlomkoch sekúnd po veľkom tresku, tak je vždy treba povedať, že skúsenosť nás učí, že tie kroky do troch sekúnd každého a tak ďalej nastávajú vždy vtedy, keď sa to prevalí. Teda nikdy to nezačína veľkým treskom tým, že my si priznáme, že naši nominanti vyviedli toto a toto. Nie, my vedieme to, čomu sa v nemčine hovorí „ruck zu gefechte“, teda ústupové boje, a keď už sa to nedá, tak potom ide Plavčan nie do kytek, ale každopádne z ministerstva a tak ďalej a tak ďalej. A potom ide aj Čislák a potom ide aj Domčeková v Piešťanoch, ale odolávame, lebo vlastne nič sa nedeje, všetko je v poriadku. Pamätám sa, ako stála koalícia ako jeden muž, brániac Plavčana. Nie som celkom zase tak zábudlivý.
A chcem teda povedať, že tie ústupové boje sú vždy obranou toho, že my to robíme dobre a zlá opozícia, Erik Tomáš zalistoval vo svojej brožovanej pamäti a obúchal slušnému človeku Hegerovi o hlavu, že keď sa zapletie do myšlienok, aj pravdu povie. No zhodou okolností, ak sa tam niekto zaplietol v tomto útoku na Hegera do myšlienok, tak to bol Erik Tomáš, lebo hovoriť o arbitráži s nemocenskými poisťovňami je skutočne dovlečenie povrazu do domu obesenca. To by v živote nemal Erik Tomáš verejne spomínať, preboha, apage satanas, žiadne spomínanie veľkolepého boja o nemocenské poisťovne.
Takže summa summarum, keď sa na to pozerám, tak konštatujem ešte jednu vec. Zažil som tu odvolávanie pani premiérky Radičovej, poctivo si to tu odsedela, vypočula si kdečo. Pán minister Žiga naložil, potom na dlhší čas odišiel, strávil v sále menej ako ja, a o mňa ide v tomto prípade pomerne málo, ale po tom, čo som si vypočul priateľský rozhovor medzi exministrom Počiatkom a Plavčíkom, tak som pochopil, že základ je manuál. Treba proste prísť, povedať a potom teflón. To znamená, že buď sa odpratať, však ako povedal správne Počiatek Plavčíkovi, však tam máš predsedu, uňho môžeš tráviť čas, neviem teda, kde trávi čas pán minister Žiga, predsedu tu celkom nemá, ale, dobre, to znamená, že ten manuál funguje. Prísť, nadať, potom odísť, dneska teda salónnejší Pellegrini, tvrdý muž Žiga, všetko prebieha, dá sa povedať, štandardne alebo, ako hovoríme my na Morave, "bussines as usual". (Potlesk.)
