Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, s Ondrejom Dostálom sme boli na vydanie takéhoto zákona konfrontovaní rozhovorom na jednom zo zastupiteľstiev mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, keď nás oslovil príslušník ministerstva vnútra vzdelaním právnik a hodnosťou plukovník. Požiadal nás, aby sme urobili v Trestnom zákone zmenu, ktorá znemožní nejednoznačnú interpretáciu § 246, ktorú je možné vykladať si tak i onak, a pri trestnom čine poškodzovania cudzej veci, v danom prípade ide o poškodzovanie v zásade z hľadiska takého jednoduchého sprejerstvom, o určenie alebo zrušenie hranice tzv. malej škody. To totižto vedie k tomu, že i v prípade, keď dôjde k postihu páchateľa takéhoto činu, tak sa, akýmsi spôsobom súdy môžu rozhodovať v zmysle považovať takúto vec za priestupok.
Poviem k tomu zopár faktov, ktoré môžete stretnúť na ceste na vianočné trhy. Keď pôjdete na Hviezdoslavovo námestie starou bratislavskou Ventúrskou ulicou, tak oproti vchodu do Univerzitnej knižnice je slávne a známe čosi, čo k Bratislave patrilo a, chvalabohu, znova patrí, antikvariát firmy Steiner. Ten dom priliehajúci na, oproti vchodu do Univerzitnej knižnice má nádhernú drevenú plasticky vyrezávanú bránu. Keď okolo nej pôjdete, tá brána je zničená viacfarebným posprejovaním.
Ale po príklady nemusíme chodiť ďaleko, i keď by ste išli autom dole Palisádmi, tak na rozhraní Godrovej a Šulekovej je secestný dom s drevenou bránou a krásnou kovanou mrežou. Tá brána je rovnako zničená posprejovaním.
Musím povedať, že interpretácia zákona delí takéto činy na tie, ktoré by stáli viacej ako 266 alebo menej ako 266 eur. Toto vyčíslenie je veľmi otázne, lebo, samozrejme, je rozdiel, či sa odstraňuje nasprejovanie steny podchodu na Hodžovom námestí, ktorá je hladká, a nie bez námahy, nie bez prostriedkov, nie bez ľudskej práce a látok, ktoré sú na ne potrebné, sa odstraňuje pomerne ľahšie. Ale keď uvidíte tú bránu oproti Univerzitnej knižnici, tak pochopíte, že to je nevyčísliteľné v zmysle nákladov. Jednoducho ak by som to mohol tak povedať, na bielom kameni, ktorým je obložené nové Národné divadlo bratislavské, predsa nemôže záležať, aký veľký pripusťme nemravný obrázok je na ňom nakreslený, aby sme posudzovali, čoho sa dopustil páchateľ.
Teda aby som to tak povedal veľmi polopasticky, nemalo by záležať, či ten kosoštvorec má dlhú os meter, meter päťdesiat alebo sedemdesiat osem centimetrov, pretože to, čoho sa dopustil páchateľ, je neuveriteľná neúcta voči v tomto prípade Národného divadla verejnému majetku, v prípade tej drevenej brány možno súkromnému majetku, ale kým nezačnú títo páchatelia sprejovať vaše kapoty áut, vaše predné sklá na autách, tak to niekto môže brať ako niečo čomu hovoria Nemci Kavaliersdelikt. To nie je Kavaliersdelikt, to je ťažký prečin proti majetku verejnému či súkromnému, pretože, dovedieme toto do dôsledkov, najkrajší exponát mojej sprejerskej práce je postriekaný kabát okoloidúceho, pretože okoloidúci sa stáva chodiacou reklamou môjho umeleckého diela. K tomu sme ešte neprišli. Na rozdiel od vozidiel MHD súkromné vozidlá ešte sprejované ešte nie sú, ale benevolencia voči posprejovaniu verejných budov, ale rovnako aj súkromných budov je neprípustná. Samozrejme, na diskusnom fóre po oznámení predloženia tohto zákona na SME som sa stretol i s oponentmi, možno sprejermi, ktorí proste tvrdia, že to sa v iných krajinách úspešne rieši tým, že sa tie budovy čistia a premaľúvajú. Neviem, akú máte skúsenosť s čistením travertínu, ale musím vám povedať, že to iste nie je ľahká práca. A, samozrejme, môžme vychovávať páchateľa tým, že mu zničíme jeho veľkolepé dielo tým, že vynaložíme verejné prostriedky, aby sme ho vychovávali.
Samozrejme, ťažko môžme chcieť od majiteľa drevenej brány na Ventúrskej ulici, aby zaplatil stovky eur, lebo najmenej toľko to bude stáť, za očistenie svojej brány v nádeji, že ešte bude platiť možnosť šesť až osemkrát a potom toho autora vytrestá týmto. Ako dobrý hospodár, poslanec Starého Mesta bratislavského i ako ctiteľ poriadku a úcty k verejnému a k súkromnému majetku sa domnievam, že Trestný zákon nemôže vyčíslovať pri takomto trestnom čine, aká je plocha zastriekania, pretože tá procedúra čistenia, ktorú by podľa iných názorov mal vynakladať verejný daňový poplatca alebo súkromník na svojom dome, proste nemôže byť od týchto dvoch vrecák žiadaná. Domnievam sa preto, že, tak ako som povedal na úvod, že sa nejedná o zákon, ktorý je politický, ktorý je v prospech kohosi, akejsi ideológie alebo akéhosi človeka, tento zákon, treba povedať, neovplyvňuje nejako žiadnu z piatich položiek, na ktoré sa ako doložky vybraných vplyvov pýtajú. Tento zákon nijakým spôsobom nezaťažuje verejný rozpočet, naopak, v prípade, že sa zrealizuje a že dôjde k postihom, že sa táto neblahá činnosť obmedzí, bude znamenať nepochybne úsporu pre verejný rozpočet, lebo si neviem predstaviť, že chceme mať budovu filharmónie alebo divadla posprejovanú, resp. míňať peniaze, ktoré treba na tisíc iných miestach, na to, aby sme tejto zábave hoveli výchovou premaľovávaním a čistením.
Samotný zákon je ošetrovaný v tom zmysle, že pri trestnom čine podľa § 246 sa nevyžaduje spôsobenie aspoň malej škody, že proste je to trestným činom v akomkoľvek prípade. Účinnosť zákona sa navrhuje stanoviť 1. marca 2018, lebo neprináša nijaké nové povinnosti fyzickým osobám, právnickým osobám, štátnym orgánom, nezavádza žiadnu novú skutkovú podstatu trestného činu ani nemení skutkovú podstatu existujúceho trestného činu, iba robí jednoznačnejší výklad príslušného ustanovenia zákona v súlade s jeho už v súčasnosti predpokladaným účelom a nie je preto potrebné stanovovať dlhšiu legisvakančnú dobu.
Samozrejme, že si uvedomujem, že to s Ondrejom Dostálom predkladáme ako opoziční poslanci, poznám osud desiatok opozičných návrhov, ktoré som sám s Ondrejom Dostálom alebo s inými kolegami predkladal, ale i toto je ukážka, nakoľko sa napĺňajú slová teraz neprítomného pána poslanca Číža, ktorý tak rád hovorí o tom, ako treba hľadať konštruktívne riešenia a konštruktívny dialóg. Nemyslím si, že tento návrh je deštruktívny a nehľadá spoločné riešenia.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, používam často onen názov českého filmu s Milanom Kňažkom v hlavnej úlohe – Dobrí holubi sa vracajú. I tento zákon, ktorý by sa veľmi stručne dal nazvať zákon proti sprejerstvu, sa vracia. Vracia sa nie preto, že by sme nemali čo iného predkladať, ale vracia sa i preto, že pri predchádzajúcom predložení pred rokom a niekoľko mesiacmi som bol ubezpečený pani ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou, že je to veľmi dobrý podnet a že sa nad tým treba zamyslieť a že je to dobré, ale že to treba zasadiť do širšieho kontextu a že do roka od toho, čo som to predkladal, ten návrh tu bude z rúk ministerstva. Uplynul rok a plynuli ďalšie mesiace a ten návrh tu nie je. To je dôvod, prečo predkladám veľmi stručný zákon s kolegom Dostálom, ktorého posolstvo vlastne tvorí zmena jedného paragrafu čítajúca menej ako desať slov.
A prosím o podporu tohto návrhu zákona, pretože nikto nemôže tvrdiť, že je v prospech neoliberálov, konzervatívcov, pravičiarov, ľavičiarov či kohokoľvek iného, ale je v prospech stavu miest, v ktorých žijeme, v prospech dojmu, ktoré tieto mestá zanechávajú v ľuďoch, ktorí v nich žijú, a tých, ktorí do nich prichádzajú. A myslím si, že podpora tohto zákona je krokom na ceste, aby tie mestá vyzerali lepšie. Zopár detailnejších príkladov si dovolím uviesť vo vystúpení v rozprave. A zatiaľ teda len toľko, potom poviem viacej.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pred niekoľkými dňami tu pri príležitosti záchrany ekonomiky krajiny urobil brilantnú analýzu rokovania v skrátenom legislatívnom konaní Ondro Dostál. Samozrejme, jej záverom bola neotrasiteľná pravda, že platy ústavných činiteľov sú národohospodárskou škodou. To je zaujímavé, dneska tu máme defilé národohospodárskych škôd, resp. a za to patrí vďaka Jane Kiššovej, že upozornila i na škody, ktoré možno nie hrozia, tak pateticky povedané, národnému hospodárstvu, nech už si pod tým predstavujeme čokoľvek, ale hrozia občanovi a jeho elektronickému podpisu a všetkému, čo sa od neho odvíja.
Náš rokovací poriadok je nepochybne veľkolepý a postaral sa o mnohé veci, napríklad i o to, čo sa zmienila v závere, o možnosti vystupovať ministrom quantum satis až do roztrhania tela, ako by povedal Švejk. Ale ja teraz mám predsa len jeden nový podnet do budúcej tvorby tohto rokovacieho poriadku, že ak už pravidelne zmrazujeme platy v skrátenom legislatívnom konaní, tak keď som si dnes vypočul defilé ekonomických škôd vykonaných, zrealizovaných a už aj daňovými poplatníkmi zaplatených, ktoré tu dnes odozneli, tak by sme mali zariadiť to, aby sa nabudúce dal minister Kaliňák dať odvolať v skrátenom legislatívnom konaní.

Ďakujem pekne, pán predseda. Milý Gábor, ďakujem ti, že si sa vrátil vlastne k meritu veci, teda že si sa vrátil k osobe ministra vnútra, ktorého dnes na tejto schôdzi odvolávame na základe predložených argumentov a faktov. A musím sa čestne priznať, že osobná psychohygiena ma občas vyháňala z tejto miestnosti, ale aj na chodbe doliehali mikrofónové prejavy a človek, keď tam sedel, a preto hovorím o návrate k meritu veci, mal chvíľami pocit, že odvolávame Kisku, inokedy Bubeníkovú, no, zabudlo sa na Gauliedera, toho sme už teda neodvolávali, dnes nebohého, a hádam jediný, kto vôbec nebol vyzvaný, aby odišiel alebo aby teda niečo so sebou robil, bola Alžbeta, toho mena II., britská kráľovná. Tá tu dnes teda ešte nebola obvinená.
Lebo, samozrejme, dozvieme sa tu, kto si má doplniť vzdelanie, prečo to hovorí reprezentant klubu, kde sa ľudia hrdili vzácnymi titulmi typu Rerum socialium doctor, čo je iste garancia vrcholného, špičkového svetového vzdelania. A teda všecko možné sa tu premlelo. Dozvedeli sme sa o čomkoľvek, o hasičských autách, o všetkých ostatných v obrane ministra vnútra, ale nikto nevyvracal poriadne to, čo tu zaznieva opakovane ako téma ministra vnútra, a nie Kisku alebo Radičovej.
A úplne nakoniec. Keby nezáležalo Jožovi Rajtárovi a opozícii na tom, aby to na Slovensku bolo lepšie, tak si dovolím parafrázovať staré rímske "ceterum autem censeo Carthago esse delendam", pre opozíciu je prítomnosť tohto ministra vnútra vo vláde tým najväčším darom.

Ďakujem pekne. I napriek tomu, čo tu teraz zaznelo, je pravda, parlament od slova "parlare" je fórum na vyjadrovanie sa k veciam, ktoré zdanlivo nesúvisia s prvou ani so štvrtou časťou. A toto bolo podľa mňa veľmi potrebné plaidoyer vo veci, o ktorej poslanec Dostál hovoril.
Ja som sa nikdy nevenoval ako lekár znaleckej činnosti, ale nepochybne spomínam na rozsudok, keď; na rozsudok; na posudok, ktorý sa vypracúval podľa starých fotografií bez toho, aby sa zohľadnili aktuálne alebo vtedy pôvodne aktuálne fakty. A takisto ako kolega Dostál som mal tú možnosť zažiť tentoraz ako mestský poslanec v Bratislave veľmi otázne posudky toho istého znalca na území, ktoré delilo len pár pruhov cestnej, teda cesty na jednej križovatke, a jeho znalecký odhad ceny jedných alebo ceny druhých, na ktorých sa dalo povedať i úplne z laického pohľadu, že to jedným prirazil podle kabátu, ako hovoria Česi. To znamená, že aj to plaidoyer hovorilo predovšetkým o tom, že kruhová pečiatka nie je posvätná krava. A to teda, že nie je, to je sicher a o tom môžu v živote nazbierať skúsenosti i ľudia, ktorí inak sa znaleckej činnosti nijak zvlášť nevenujú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Len podčiarkujem to, čo zaznelo vo vystúpení kolegu Vašečku. To, že sa blíži koniec roka, to, že 1. januárom by mohlo dôjsť k úprave platov, ak by nedošlo k ich zmrazeniu, nie je pád lavíny, nie je to ani výbuch sopky. Je to niečo, čo je tak neočakávané ako to, že prídu Vianoce. A to je len ukážka buď, a teraz neviem, čomu to mám prirátať, impotencii zodpovedných za to, že to za celý rok nepodajú, ale podajú to v skrátenom legislatívnom konaní, alebo potreba predvianočného divadielka, normálne racionálne zdôvodnenie, aby sa upravovali veci v skrátenom legislatívnom konaní, hoci o tom, že ich treba upraviť, vieme 12 mesiacov do roka, je súce na to, aby príslušní sa hlásili na úrade práce.

Ďakujem pekne obidvom kolegom. No, je to pravda, zrejme som predsa len príliš spracovaný a, samozrejme, pravidelný a priateľský styk s kolegom Blahom vo mne ukul predstavu, že predsa len je rozdiel medzi talianskymi imperialistami z Enelu a medzi drobným, poctivým, slovenským, skromným právnikom Bžánom, ktorý predsa len nebude taký dravec. To znamená, toto porovnanie ma nenapadlo.
A pokiaľ ide o to, že i na druhom brehu, teda v koalícii, sú ľudia, s ktorými kontakt nie je ani príval urážok a arogancie, ale, naopak, i kompetentnosť, môžem potvrdiť. Nebudem ich menovať. Pripúšťam, že ich nie je veľa, ale tak to chodí, dobrého veľa nebýva. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, ctená snemovňa, no, o dve minúty bude šesť hodín času, ktorý uplynul od začiatku tejto debaty, tak je hádam čas aj trochu bilancovať.
Musím povedať, že dnes nešlo o odvolávanie ministra, aj keď z jeho vystúpenia som mal pocit, že je nad ním akási naša širočina, teda sekera, ktorou ho chceme popravovať. Ale začnem trošku s väčším rozbehom, keďže dnes nám pána premiéra, ktorý zvyčajne započína takéto podujatia, odvial osud na Európsku radu, čo malo pozitívny výsledok v tom, že som v eurovýbore zažil človeka, ktorý akokoľvek je štátnym tajomníkom tejto koalície, zaslúžene môže požívať všeobecnú úctu. Štátny tajomník Korčok je proste človek, ktorý spríjemní zasadnutie, keď nahradí premiéra. I vicepremiér Pellegrini, treba povedať, vystúpil síce v rámci nejakej štandardnej vládnej kultúry jasne a razantne s tým, že "naše délo právoje", teda že sme tí správni a naša vec je spravodlivá. Samozrejme, úlohu toho zlého eštebáka, viď Kolja, potom vo vlastnej záležitosti vykonal pán minister Žiga sám arogantnými útokmi, osobnými útokmi a podobne. Ale, prosím, k tomu sa už nebudem vracať, to je len také pozorovanie.
Predsa sa len vrátim k tomu, čo povedal pán vicepremiér Pellegrini, že totiž sa nedalo iné, ako pokračovať v zmluve s tou kanceláriou, ktorú sme mali už dávno pod strechou a ktorej 10 % palmáres bolo tak jako už zavedené, pretože sme mali 30 dní na to, aby sme konali.
A ja musím na tomto mieste vyjadriť pochybnosť, pretože premiér Fico sa vyznačuje tým, že ako pravý viťúz, po český furiant, svoje zámery bojovať pod vlajúcimi zástavami vždy vopred oznamuje. Bolo pamätné jeho oznámenie o tom, ako sa on nebojí arbitráže s poisťovniam, však báť sa nemusel, nakoniec to daňoví poplatníci zatiahli, to nebátie sa. A chcem teda povedať, že som hlboko presvedčený, že on to, že sa dáme do boja o Gabčíkovo, a teraz nehodnotím, či dobre, alebo zle, v poriadku, nemal ako, že sa mu to prisnilo, alebo ako vnuknutie, alebo aby som to podal korektne, pokiaľ ide o birmovaného katolíka, že dostal ilumináciu a spustil to. Je samozrejmé, že štruktúry, ktorých sa vec dotýkala, museli vedieť, že premiér Fico a SMER a koalícia hádam a predovšetkým tí prví menovaní majú záujem bojovať o Gabčíkovo. Čo ešte raz hovorím, že nie je zavrhnutiahodné. Len tým pádom sa stáva smiešny Pellegriniho argument o tom, že mali už len 30 dní. Pretože si neviem predstaviť žiaden Enel na svete, ktorý sa nechá bez boja, ergo bez súdu, pripraviť o to, o čo si myslí, že ho pripravujú. Ergo to, že sa budeme súdiť, bolo tak isté, akože zajtra vyjde slnko. A preto argument, že sme to museli nechať tým, lebo to za 30 dní nezaobstaráš, je čistý blaf. A to sa na to dá hovoriť po slovensky, že toto môžu rozprávať tým, čo seno žerú, nie tak celkom presne mne.
No, pokiaľ ide o ten taký dojem z tohto podujatia, tak musím povedať, že je v zásade štandardný. Samozrejme, zažili sme to už mnohokrát, zažili sme, ako sa postupne, dá sa povedať, cúvalo v takých menších veciach, ako bol Foray, teta Anka a Kostka, ako sa potom precúvalo k Vaďurovi, ako sa cúvalo z cétečka, ktoré v skutočnosti mal vybaviť doplnený kolektív dozornej rady, doplnený iniciatívou z ministerstva zdravotníctva, drobnosti typu luxemburské kuchyne v nemocniciach až po veľké veci, ako je napríklad táto, alebo ako bol, dá sa povedať, hlboký počin rozvoja slovenskej vedy na Plavčanovom ministerstve.
Áno, toto všetko sa potom akýmsi spôsobom sankcionovalo. Len tak ako pri veľkom tresku je dôležité vedieť, kedy nastal a čo sa stalo v ďalšej milióntine sekundy a v ďalších zlomkoch sekúnd po veľkom tresku, tak je vždy treba povedať, že skúsenosť nás učí, že tie kroky do troch sekúnd každého a tak ďalej nastávajú vždy vtedy, keď sa to prevalí. Teda nikdy to nezačína veľkým treskom tým, že my si priznáme, že naši nominanti vyviedli toto a toto. Nie, my vedieme to, čomu sa v nemčine hovorí „ruck zu gefechte“, teda ústupové boje, a keď už sa to nedá, tak potom ide Plavčan nie do kytek, ale každopádne z ministerstva a tak ďalej a tak ďalej. A potom ide aj Čislák a potom ide aj Domčeková v Piešťanoch, ale odolávame, lebo vlastne nič sa nedeje, všetko je v poriadku. Pamätám sa, ako stála koalícia ako jeden muž, brániac Plavčana. Nie som celkom zase tak zábudlivý.
A chcem teda povedať, že tie ústupové boje sú vždy obranou toho, že my to robíme dobre a zlá opozícia, Erik Tomáš zalistoval vo svojej brožovanej pamäti a obúchal slušnému človeku Hegerovi o hlavu, že keď sa zapletie do myšlienok, aj pravdu povie. No zhodou okolností, ak sa tam niekto zaplietol v tomto útoku na Hegera do myšlienok, tak to bol Erik Tomáš, lebo hovoriť o arbitráži s nemocenskými poisťovňami je skutočne dovlečenie povrazu do domu obesenca. To by v živote nemal Erik Tomáš verejne spomínať, preboha, apage satanas, žiadne spomínanie veľkolepého boja o nemocenské poisťovne.
Takže summa summarum, keď sa na to pozerám, tak konštatujem ešte jednu vec. Zažil som tu odvolávanie pani premiérky Radičovej, poctivo si to tu odsedela, vypočula si kdečo. Pán minister Žiga naložil, potom na dlhší čas odišiel, strávil v sále menej ako ja, a o mňa ide v tomto prípade pomerne málo, ale po tom, čo som si vypočul priateľský rozhovor medzi exministrom Počiatkom a Plavčíkom, tak som pochopil, že základ je manuál. Treba proste prísť, povedať a potom teflón. To znamená, že buď sa odpratať, však ako povedal správne Počiatek Plavčíkovi, však tam máš predsedu, uňho môžeš tráviť čas, neviem teda, kde trávi čas pán minister Žiga, predsedu tu celkom nemá, ale, dobre, to znamená, že ten manuál funguje. Prísť, nadať, potom odísť, dneska teda salónnejší Pellegrini, tvrdý muž Žiga, všetko prebieha, dá sa povedať, štandardne alebo, ako hovoríme my na Morave, "bussines as usual". (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Áno, je skutočne, a teraz nejde o to, či je kolegyňa žena, či by bol muž, argumentovať buď lžami, ako to bolo v prípade Karla Galeka, o vymazávaní životopisu, ktorý má vymazaný pán minister, alebo dosiahnutým špecializovaným vzdelaním, v živote by ma nenapadlo vytýkať Maďaričovi, že píše divadelné hry. Všetka česť. Musím povedať, že existoval tu taký dramatik v našich zemiach, ktorý urobil preto, aby sme sa tu dnes mohli slobodne hádať, stokrát viacej ako hordy právnikov, volal sa Václav Havel. Česká republika má herca, ktorý je veľmi súcim ministrom obrany, volá sa Martin Stropnický. To znamená, tieto argumenty sú na úrovni toho, kto ich používa. Tiež by ma nenapadlo pri akomkoľvek vystúpení pani poslankyne Vaľovej vyskočiť ako čert zo škatuľky a povedať, že je veštica. No dobre, je zároveň primátorka a má aj nejaké skúsenosti z tejto oblasti.
A teraz bez ohľadu na osobné útoky jedna drobná poznámka. Počul som tu ako výborný argument, že sa nedalo nič iného robiť, ako zobrať toho právnického konateľa, tú advokátsku firmu, lebo bolo iba 30 dní. Ak niekomu chceme vypovedať zmluvu za stovky miliónov eur, tak sme tak blbí, ako povedal ten, ktorý to povedal, že nevieme, že sa asi bude súdiť a že asi budeme potrebovať dobrého advokáta? Lebo to bolo podopreté slovami, hádam si nemyslíte, že vo vláde sme tak blbí. No asi sme tak blbí, keď si myslíme, že nás nezažaluje ten, ktorého pripravujeme o to, o čo ho pripravujeme, a že nebudeme potrebovať dobrého advokáta. To bol argument na úrovni pomocnej školy. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Myslím, že podobne, ako kolega Suchánek, musím povedať, že ministerstvo zdravotníctva robí kroky správnym smerom. Vždy pri posudzovaní potreby ráznosti krokov a uvážlivosti treba vedieť, že dlhá éra predchádzajúcich ministrov zdravotníctva nechala pred ministrom Druckerom neuveriteľnú kopu problémov, ak sa mám vyjadriť salónne, a v tomto zmysle neostáva nič iné, než podporiť kroky, ktoré sa v tomto balíku zákonov v zásade dejú. Rovnako je to v prípade zmeny v pravidelných potrebných prehliadkach 1. a 2. kategórie, štandardnej, ako je to v pohotovostných službách. A, samozrejme, to, čo hovorí kolega Suchánek, bolo by dobré potom umožniť i iným kolegom lekárom, ktorí konajú nočné pohotovostné služby, prísť na istú príjmovú úroveň, aby skutočne neexistoval hrozný stav, že lekár, ktorý koná nočnú službu, má niekde 4 eurá za hodinu. Skúsil by ktokoľvek zohnať údržbára, ktorý vám príde čokoľvek do bytu opraviť za 4 eurá na hodinu, tak vám dá studený obklad na hlavu a v krajnom prípade zavolá tých chlapcov s ľanovou košieľkou od docenta Chocholouška.
Takže sú to kroky dobrým smerom a budeme sa nádejať, že prídu i ďalšie, ale za seba hovorím, že tieto návrhy podporím.