Vážená snemovňa, vážený pán predsedajúci, dnes je deň sviatočný a táto dvadsiatka poslancov, ktorá v tento deň sviatočný v tejto chvíli pracuje v pléne si možno ráno pripomenula, že slávime výročie vzniku slobodnej Československej republiky. Verím, že po budúcich voľbách tu bude zostava, ktorá z tohto dňa spraví štátny sviatok, a tí, ktorí ho urobili jednorazovo a ktorých živnosťou, ako ukazuje i predložená novela, je porušovanie ústavy, v tomto prípade jej článku 26 o slobodnom prístupe a šírení informácií, možno budú musieť oplakať 1. september, ktorý bude nahradený 28. októbrom ako štátnym sviatkom.
Pretože je minimálne protirečivé, ak nie hanebné, uctievať si ústavu štátnym sviatkom a potom predkladať návrhy, ktoré jej protirečia. Pretože pri všetkej rozprave, ktorá doteraz prebehla, som si od kolegu Kéryho nevypočul, čo z čl. 26 ako dôvodu pre obmedzenie slobody prejavu ohrozuje prieskum verejnej mienky. Čo z toho? Verejné zdravie? No, pre tých, čo nemajú zdravý rozum, tých ohrozujú oni sami. Morálku? Bezpečnosť krajiny? Čo z toho, čo ústavodarca považoval za dôvodné, aby bolo dôvodom obmedzenia slobody prejavu a šírenia informácií, napĺňa prieskum verejnej mienky?
Domnievame sa, že tie desiatky európskych civilizovaných krajín, ktoré majú nuladňové, jednodňové alebo dvojdňové moratórium na prieskumy, sú v rozvrate demokracie, v rozvrate bezpečnosti štátu, morálky alebo verejného zdravia? Myslíme si to o Nemcoch? Myslíme si to o Rakúšanoch či Dánoch? O kom si to my, ktorí teraz ideme takto chrániť našich občanov, toto myslíme?
Ako som hovoril vo faktickej poznámke, predsedovi parlamentu okrem dobre nadobudnutého vysokoškolského vzdelania sa podarilo precikať maďarský stožiar o nejaký ten meter. No my sme teraz takýmto hrdinským predloženým návrhom sa dostali skutočne na špicu celého ochranárskeho hnutia sveta občanov pred prieskumami verejnej mienky. Lebo zatiaľ čo prvá Československá republika, ktorá dnes pred 101 rokmi vznikla, bola napríklad jednou z demokratických krajín, ktorá dala volebné právo ženám, ktoré ešte mnohé iné krajiny v tom čase toto právo ženám nedali a dali im ho roky po Československej republike, tak my dnes riešime zákon, ktorý uberá z demokracie.
Dostal by som sa k takej téme, ako je prognózovanie, pretože prieskum verejnej mienky je prognóza získaná z istej vzorky o tom, aká je zhruba, prognosticky vzaté, mienka obyvateľov o, a ich politických preferencií v konkrétnom týždni, keď sa tie vzorky zbierajú. Samozrejme, prognózovanie niekto môže napadnúť ako zaplatenú akciu, ktorá má pomôcť tomu či onomu. Samozrejme, ak to berieme takto, tak je dôvodné zakázať prieskumy ako také, lebo vždy môžu zavádzať, od prvého povolebného dňa až do posledného predvolebného. To znamená, ak je to lož od podstaty veci, no tak to zakážme. Tak to zakážme a buďme úplne špičkoví, pretože budeme mať najochránenejších občanov na zemeguli. Ak sa, samozrejme, o dĺžky konské dostávame pred Kamerun a Honduras, tak to tiež o niečom svedčí.
Ja sa pýtam predkladateľov, čo si myslia o zdravom rozume občanov, za ktorých tak na barikádach stoja s kdečím, čo tu prednášajú, a čo im sem-tam aj o čom klamú. Myslíme si teda, že naši občania nie sú zrelí, aby si vybrali, aby si vybrali zo zbierky prieskumov? Aby si proste vybrali z tej zbierky prieskumov presne tak, ako si vyberajú z tej ponuky cestovných kancelárií, v ktorých občas niektorých niektorá sklame a skrachuje. Ale nezakázal ešte zatiaľ nikto cestovné kancelárie napriek tomu, že každý rok nejaká nechá svojich klientov v štichu. To znamená, že ak ich my takto chránime, tak to implicitne znamená; lebo pred kdečím chránime deti. Zažili sme televízne hviezdičky, zažili sme kategorizáciu filmov, zažili sme všeličo, kde tých, ktorých pokladáme za nie celkom zrelých, ich chránime. Iste, to je vo viacerých prípadoch možno aj dôvodné, ale to, koho chránime teraz, to sú dospelí ľudia, ktorí neboli zbavení svojprávnosti, ktorí nie sú, ako hovorí Švejk, "pro blbost a ještě k tomu notorickou", ktorých treba chrániť, pretože sú mentálne nedovinutí, totálne hlúpi, a preto ich treba vodiť za ruku a zakrývať im oči.
Neviem, aká je mienka predkladateľov o ľude pod Tatrami. Nech už si myslíme čokoľvek, nemyslím si, že ľud netreba otužovať. Že ho netreba stavať pred výber, pred posúdenie, pred nelenivenie. To, že máme problémy s chápaním písaného aj hovoreného slova je, žiaľbohu, už dnes národná vlastnosť. Hovoria to opäť akési prieskumy. Niektoré prieskumy nám proste nesvedčia, ale obecne zobrať prognózovanie ako niečo, čo by sme mali reglementovať, ma vedie k úvahe, že aj docent Iľko, guru našej meteorológie, i tej televíznej, i všetci jeho nástupcovia sa sem-tam generálne seknú. A to úplne generálne a možnože sa niekto na základe lepšej prognózy, ako bola drsná realita, trepe na Kriváň. Prípadne aj na falošný Kriváň, no ale na dáky z tých Kriváňov, čo máme na sklade. A tam zmokne, premrzne, chytí ho ľadovec. Čo spravíme? Zarazíme Iľkovi prognózy tak, aby smel prognózovať 50 dní dozadu alebo dopredu? Čo je toto vôbec za nápad? A potom podotýkam, meteorológia je normálna exaktná veda. Ale aj exaktná veda nemusí v prognostickej oblasti byť niečím, čo je slovom božím.
Vypočuli sme si všelijaké prognózy, ako tu už v tej rozprave zaznelo, samozrejme, každá taká prieskumná inštitúcia ide s kožou na trh. Ja sa pamätám, ako kedysi celkom akceptovaný inštitút MVK dotiahol zbierkou pochybných prognóz svoje vlastné meno na úroveň humoristického združenia. To znamená, že i tie skreslené prieskumy, ak sú dva zo siedmich, sa nakoniec môžu obrátiť proti tomu, kto ich, ak ho podozrievame, skreslene falšuje. Ale to je problematika ovlyvňovania ľudí reklamou, ovlyvňovania kdečím, čo vo svojej podstate musí prejsť filtrom mozgovej výbavy jedinca, občana, voliča, ktorý jednoducho naráža na iks vecí, z ktorých môže mať niekto podozrenie, že sú zavádzajúce, počínajúc napríklad výberom partnera alebo partnerky podľa zásady "keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú", a potom sa ukáže, čo mám doma, ale jednoducho taký je život a metóda nie je, že to zarazíme.
Lebo 50 dní je niečo, čím sa iste dostaneme na stránky svetových médií, tak ako napríklad prezident Erdogan a Turecko sa vyznačuje tým, že má dolnú hranicu politickej strany na vstup do parlamentu 10 percent. To je pomerne dosť. Predpokladám, že keby prišiel sem Erdogan, tak že ani SNS by s nadšením neaplaudovalo 10-percentnému, čiare na to, aby sa dostalo do parlamentu, ale tiež by sme sa mohli odvolať, že niekde je to tak. Ako tých 30 dní v tom Kamerune. Nie je mi celkom jasné, ako funguje predvolebný preferenčný prieskum v Severnej Kórei a komunistickej Číne, ale predpokladám, že tam v súboji politickej plurality platí "vsjo jasno".
Chcem teda povedať, že tie útoky na inštitúciu prognózovania v svetle známeho faktu, a to tu tiež dnes zaznelo, že desiatky percent, nie jednotky percent, sa rozhodujú vo dverách volebnej miestnosti a potom z tohto odvodiť, že to celé je od A do Z podvod, no tak to je potom skutočne dôvodné zaviesť plošnú cenzúru na kdečo. Lebo neviem, čo sa dá spraviť so sudcom Najvyššieho súdu, ktorý hovorí s vážnym ksichtom o tom, ako prídu na Slovensko desaťtisíce migrantov, pomaly už aj označil, do ktorej ulice a do ktorého mesta. To je oveľa zavádzajúcejšie ako prieskum, ktorý sa sekne o dve percentá. Ale to normálne, samozrejme, pripúšťame. A tak ďalej a tak ďalej, to znamená, že v politickom zápase odoznie často také kvantum lží a sprostostí, že proti tomu je aj ten najsfalšovanejší prieskum relatívne brnkačka, pretože je konkurovaný spoľahlivejšími prieskumami. A v tomto zmysle neberiem si v ochranu inštitúcie, ktoré robia prieskum v kuchynskom kredenci a pýtaním sa susedy na pavlači. Ale chcem teda povedať, že zakázať všetky je presne tak, ako zakázať meteorológiu a zakázať cestovné kancelárie. Pretože to občas nevyjde. Aj bez zlého úmyslu.
Myslím si teda, že cesta, ktorou sa dávame, skončí tentoraz na Ústavnom súde. S Ondrejom Dostálom sme tu opakovane predkladali návrh novely, ktorá ruší 14-denné moratórium. A ešte raz hovorím, nemal som v tom Nemecku, keď som pozoroval voľby v minulom roku, pocit, že keď som si deň pred voľbami na hotelových raňajkách prečítal v Berliner Tageszeitung posledné prieskumy, že by sa triasla v základoch nemecká demokracia. Ak máme teda o svojom ľude dojem, že potrebuje 50-dňovú ochranu, rovno požiadajme o protektorát. Vzdajme sa nezávislosti, pretože nie sme schopní uvažovať. Nie sme schopní rozhodnúť sa a posudzovať na základe výberu z faktov. Sme proste zrelí na protektorát. Na protektorát skôr ako Kamerun, ktorý býval i nemeckým, i anglickým, i francúzskym protektorátom v minulosti.
Domnievam sa teda, že tento návrh okrem toho, že je hlboko protiústavný, je vážne urážlivý vo vzťahu k občanom. Že si o nich proste myslíme, že sú čistí blbci a musíme ich vodiť za ručičku, aby náhodou neskĺzli. Ale ja si to – na rozdiel od predkladateľov – o občanoch nemyslím. Bol som pri tom, dá sa povedať, veľmi často vo svojej politickej kariére v stranách, kde prieskumy ohrozovali našu parlamentnú budúcnosť. Nezriedka sme stáli v situácii, že som si vypočul, vy ste strašne fajn, ale máte málo percent, hlas by mi prepadol. Napriek tomu trvám na tom, že prieskumy majú byť, že ich obmedzovanie je porušovaním ústavy a že by sa za túto neúctu k občanom, ich zdravému rozumu a neúctu k ústave mali predkladatelia hanbiť.
