Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, ako už bolo uvedené, začali sme rokovať o tomto bode včera v podvečer, budeme pokračovať úvodným slovom.
V podstate snáď ešte treba zvýrazniť dôvod, prečo predkladáme tento návrh. Ako som už povedal, Globálny akt o riadenej, bezpečnej, riadenej migrácii je v podstate dokumentom Organizácie Spojených národov, je to dokument o medzivládnej konferencie, ktorý však formuluje vážne záväzky v oblasti ochrany migrantov pri ich ceste z krajiny pôvodu cez tranzitné krajiny až do krajiny pôsobenia a usadenia. Tá procedúra je, povedal by som, veľmi, veľmi striktne monitorovaná, rozdelená na jednotlivé fázy a členské štáty, ktoré sa prikláňajú k tomuto dokumentu, sa zaväzujú k istým opatreniam, k úkonom, ktoré podľa nášho názoru nie vždy korelujú s tým, aká je politika Slovenskej republiky v oblasti, v oblasti bezpečnosti, ochrany republiky, ochrany štátu, z dokumentácie, ktorá nám bola predložená a ktorú ministerstvo zahraničných vecí autorizovalo prekladom oficiálnym, vyplývajú isté opatrenia, ktoré naznačujú, že Slovenská republika by stratila možnosť v istých oblastiach konať suverénne, samostatne, tak ako to je súčasťou bezpečnostnej politiky, a preto sme požiadali Národnú radu, aby sa k tomuto dokumentu vyjadrila.
Nazdávame sa, že ak by ten proces rokovania o tomto dokumente ministerstvo zahraničných vecí konzultovalo s ministerstvom vnútra, tak možno by nedošlo k takémuto, k prijatiu takéhoto znenia v takejto podobe. Ale je možné, že by v podstate sme neboli schopní presadiť naše pripomienky, tak ako sa nepodarilo presadiť Českej republike pripomienky, ktorá žiadala, aby bolo zvýraznené delenie migrantov na, ktorí sú, ktorí majú status štandardných, oficiálnych migrantov, ktorí prichádzajú do, do krajín určenia s dokladmi, s pracovným povolením a podobne, od tých, ktorí prichádzajú bez dokumentov, bez dokladov a prichádzajú, povedal by som, svojvoľne.
Takže keďže táto časť diferenciácie migrantov nie je dostatočne riešená a rovnako keďže požiadavky Európskej únie, krajín Európskej únie, o tom, že súčasťou tejto politiky by malo byť aj bezpečná, bezpečný mechanizmus návratu migrantov späť v prípade, že sú akceptovaní krajinou, kde chcú sa usadiť, a tak sú to dosť vážne oblasti, ktoré v podstate tento dokument istým spôsobom znehodnocujú, a preto sme požiadali uznesením Národnú radu, aby sa vyjadrila k tomuto dokumentu, pretože je to politický dokument. Je to dokument, ktorý by zaviazal Slovenskú republiku dlhodobo sa správať podľa tohto dokumentu napriek tomu, že ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že je to nezáväzný dokument. Vidíme, že sú tam zakotvené mechanizmy, ktoré majú hovoriť o tom, ako sa má kontrolovať procedúra a fungovanie tohto dokumentu pod hlavičkou OSN, takže považujeme za potrebné, aby politické strany, ktoré reprezentujú názory občanov v demokratickom systéme, demokraticky posúdili tento dokument, zhodnotili jeho prínos, jeho nedostatky a podľa toho, samozrejme, aj zaujali stanovisko.
Slovenská národná strana, keďže nesúhlasí s dokumentom v takom znení, ako je predložený, predloží návrh uznesení, ktoré vám prečítam.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k dokumentu OSN Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii:
„Národná rada Slovenskej republiky
A. konštatuje, že
Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii v podobe konečného návrhu z 11. júla 2018, je rozporuplným dokumentom, ktorý nie je v súlade s aktuálnou bezpečnostnou a migračnou politikou Slovenskej republiky;
B. žiada
vládu Slovenskej republiky, aby
- zaujala nesúhlasné stanovisko ku Globálnemu paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii v podobe konečného návrhu z 11. júla 2018 a
- vykonala príslušné opatrenia spojené so stiahnutím Slovenskej republiky z procesu prijímania Globálneho paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii v podobe konečného návrhu z 11. júla 2018 a jeho neprijatím Slovenskou republikou na stretnutí vlád a vysokých predstaviteľov, ktoré sa má uskutočniť v Maroku 10. a 11. decembra 2018.“
Takže to je náš návrh uznesenia. Očakávam, že k tomuto návrhu uznesenia bude bohatá diskusia, pretože doposiaľ sme nemali možnosť o migrácii ako procese, ktorý zrejme bude súčasťou nášho života, podrobnejšie, dlhodobejšie diskutovať v parlamente. Národnú radu a parlament Slovenskej republiky táto téma viac-menej obchádzala, takže dnes sa bude môcť vyjadriť prakticky všetky politické strany o svojich predstavách, ako tento problém riešiť, ako prípadne formulovať pozíciu Slovenskej republiky v tejto oblasti, a očakávam teda aj otvorenú a férovú diskusiu.
Ako som už povedal, my máme pocit a sme presvedčení, že dokument, ktorý pripravoval OSN, je nedokonalý, je nevyvážený, o tom by som mohlo, samozrejme, rozprávať ešte v rozprave, ak sa k tomu vrátime, a že naozaj v takej podobe, ako je pripravený, ho Slovenská republika nemôže prijať.
Ďakujem za pozornosť.

Takže, milé dámy, vážení páni, čas je síce pokročilý, ale treba, treba pokračovať zrejme v programe v rokovaní. Dovoľte mi, aby som aspoň uviedol, uviedol rokovanie o návrhu uznesenia skupiny poslancov Národnej rady, ktoré má zaujať stanovisko k účasti Slovenskej republiky na globálnom pakte OSN o migrácii, ktorý je dokumentom pripravovaným v rámci medzivládnej konferencie Organizácie spojených národov, dokumentom, ktorý má stanoviť isté rámce pre budúci vývoj politiky migrácie v rámci Organizácie spojených národov.
Globálny pakt organizácie... Prepáčte. (Rečník prerušil vystúpenie pre zvonenie svojho mobilu. Reakcie z pléna.) Bohužiaľ, nie, manželka (vyslovené s pobavením.)
Takže, milé dámy, vážení páni, globálny pakt OSN o migrácii je politický dokument otvárajúci neobvykle široký priestor pre rôznorodú interpretáciu väzieb v ňom obsiahnutých slobôd, práv, záväzkov a povinností, je to účelový dokument, ktorý je nie celkom vyvážený, pretože záujmy a práva migrantov v istých oblastiach stavia nad potreby a záujmy ostatnej spoločnosti. Tento dokument vychádza zo základného tvrdenia, ako sa uvádza v preambule, bod 4, že "všetci utečenci a migranti majú nárok na rovnaké všeobecné ľudské práva a základné slobody, ktoré musia byť vždy rešpektované, chránené a naplnené". Ďalej upresňuje to, že globálny pakt sa týka migrantov a predstavuje kooperačný rámec, ktorý sa zaoberá migráciou vo všetkých rozmeroch. Iniciátori tohto dokumentu veľmi dobre vedia, že Organizácia spojených národov ani žiadna jej inštitúcia nemajú oprávnenie nariaďovať a ukladať suverénnym štátom také povinnosti, ako zakladá a sumarizuje tento globálny pakt, a preto zvolili taký systém a takú právnu formu, pri ktorej Organizácia spojených národov nič nenariaďuje, ale štáty sa dobrovoľne a slobodne zaväzujú, že budú implementovať a plniť všetky ciele a opatrenia obsiahnuté v tomto dokumente. Bod 7, bod 10 a bod 11 preambuly.
Súčasne si štáty hlásiace sa k tomuto paktu zriaďujú pod gesciou OSN košaté hodnotiace a kontrolné mechanizmy dohliadajúce na spôsob plnenia štátmi prijatých etických, morálnych a politických záväzkov. Sú to body 40 a 48 tejto časti, implementácia.
V globálnom pakte uvedené formulácie cez široko nastavenú prizmu ľudských práv všetkých migrujúcich výrazne stierajú naše súčasné diferencovanie migrantov na legálnych a nelegálnych a rovnako zdieľajú aj možnosti rozdielneho prístupu k nim nezávisle od toho, ako si to vnútroštátne normy upravujú.
Navrhnutý globálny kompakt má ambíciu garantovať všetkým migrantom bez rozdielu statusov permanentnú ochranu, sociálno-materiálnu aj zdravotnú podporu na celej trase ich presunu z krajiny pôvodu do cieľovej destinácie bez ohľadu na to, či je cieľová krajina o ich úmysle informovaná a ochotná ich prijať alebo nie. Globálny pakt tiež výrazne posunie postavenie migrantov v spoločnosti tak, aby dosiahli plné začlenenie a sociálnu kohéziu, pričom neraz stavia ich záujmy a potreby nad práva domácej komunity. Ciele 17 a 16 dokumentu.
Dôvodom na odmietnutie našej účasti na globálnom pakte Organizácie spojených národov o migrácii je nielen to, že v dokumente chýbajú jasné, chýba jasné stanovisko hovoriace, že nelegálna migrácia je nežiaduca, ktoré presadzovali viaceré krajiny Európskej únie, ale aj skutočnosť, že do záväzného záverečného dokumentu sa nepodarilo presadiť uznesenie navrhované Európskou úniou, ktoré by charakterizovalo nútené návraty nelegálnych migrantov ako legitímnu súčasť migračnej politiky.

Ďakujem za slovo, pán poslanec, hovoril ste o uznesení, ktoré je predložené v Národnej rade. Je fakt, že Národná rada už za pána Mikloška prijala uznesenie, ktorým chcela vyrovnať, povedal by som, svoje vzťahy s Izraelom a napriek tomu, som spomínal v reakcii na pána Uhríka, že sa to nepodarilo, pretože keď navštívil pán Gašparovič Izrael, tak bol z toho trocha problém. Mali sme, vnímali sme, cítili sme, že tie vzťahy Izraelu a teda obyvateľov Izraela, že ku Slovákom nie sú dobré, napriek tomu sme boli svedkami obrovského gesta zo strany Izraela, keď pán Danko prišiel do Izraela a mal možnosť vystúpiť v mene Slovenskej republiky, slovenského parlamentu pred izraelským Knessetom. Ja osobne to vidím ako podanie ruky zo strany Izraela voči Slovenskej republike a ja nie som si istý, či toto uznesenie, ktoré bolo navrhnuté, prejde alebo ako dopadne, v každom prípade je to do budúcnosti ešte otázka, ako sa vzťahy Izraelcov alebo Židov a Slovákov budú vyvíjať. Napriek tomu ale to gesto urobili zo strany Izraela, prvé oni. Takže vnímam aj túto diskusiu a povedal by som aj pokus pána Danka nejakým spôsobom urobiť revanš a gesto zo strany slovenského parlamentu ako pozitívne.
No ale samozrejme je otázka, ako slovenská verejnosť, ako naši občania, ako poslanci Národnej rady sa k tomuto postavia. Ak sa to nepodarí dnes alebo v tomto období, tak to zostane otázka, ktorá bude otvorená, ale v každom prípade treba hľadať cestu do budúcnosti, spolupráce všetkých národov, aj tých národov, ktoré v minulosti mali rozpory a problémy, pretože keď prídete na diplomatické rokovanie do sveta vy, tak si treba uvedomiť, že budete musieť rokovať a potrebovať budete raz spojencov aj Židov, budete potrebovať aj Rusov, aj Američanov, aj Nemcov, aj Maďarov a Poliakov. Proste tie problémy treba hľadať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán Uhrík, žijeme v demokratickej spoločnosti, slobodnej spoločnosti, kde každý má právo vidieť svoje politické hodnotenie tak, ako to cíti a vníma. A z tohto pohľadu je absolútne legitímne, že tak rešpektujeme vaše politické názory, aj vaše videnie sveta, ako aj videnie pána predsedu Národnej rady. Ja mám porozumenie pre jeho návrh uznesenia v tom, že som absolvoval, je to už hodne rokov dopredu, s vtedajším predsedom Národnej rady pánom Gašparovičom návštevu Izraela a veľmi dobre si pamätám, bolo to vo veľmi zložitej situácii, bol tam vojnový stav. A keď sme navštívili túto krajinu, tak sme videli proste mužov, ženách, vo vojenských uniformách mladých ľudí, proste nič podobné ako u nás, že chodíme v civile po školách, a proste tam väčšina tej mladej generácie, samozrejme, musia chodiť aj do školy a potom na cvičenie vojenské, ozbrojené. Je to krajina, ktorá žije vo veľmi zložitých podmienkach. A teraz sa nebudem vyjadrovať k ich histórii.
Samozrejme, každé, každé tie obdobia života národa majú svoje, svoje obdobia pozitívne, negatívne, ale čo som si odniesol vtedy z tohto, z tohto, z tejto cesty, je veľmi zlé vnímanie Slovenska. Pán Gašparovič vtedy navštívil aj múzeum Yad Vashem, kde proste sa dozvedel o tom, ako vnímajú a prečo vnímajú Slovákov v Izraeli ako národ, ktorý je veľmi nepriaznivo naklonený k nim. A možno bude trvať ešte strašne veľa rokov, než si porozumieme navzájom a než vzájomné, teda vzájomné krivdy, než si proste nejako odpustíme, ale u nich je silné vnímanie Slovenskej republiky, najmä Slovenského štátu zakorenené v tom. A je to na škodu veci, pretože ja viem, že veľa našich občanov v tom čase prvej slovenskej republiky pomáhalo Židom, ochránili ich. Proste v tom, v tom múzeu Yad Vashem pribudlo ďalších veľa záznamov o tom, že slovenskí, slovenskí Slováci, naši občania pomohli zachrániť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len jednu takú prirodzenú poznámku k tomu, ako ste sa vyjadrili, pán predseda Kollár. Viete, ten zmysel tohto zákona sa ukázal už aj pri vašom vystúpení. Slovenská národná strana poukazuje na to, že by sa mali politici slušne správať. Chovajú sa prasce, nie ľudia, alebo sliepky. Takže pokiaľ slovník politikov bude taký, ako ste predviedli, tak možno stále je čo zlepšovať.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
No viete, pán poslanec, vo vzťahu k tej Európskej únii. Európska únia sama cíti, že má problémy v obchodnom, na obchodnom trhu, pretože práve francúzski pôdohospodári sa obrátili na Brusel s tým, aby riešil problémy aj ich saturovania pri vykupovaní potravín. A myslím, že dokonca do polky budúceho roka majú, má byť pripravená legislatíva, ktorá sa bude týkať diferenciácie predajcov v potravinárskom sektore, ktorá bude rozdeľovať pravidlá pre veľké nadnárodné reťazce a bude diferencovať, samozrejme, aj podmienky a pravidlá pre stredných predajcov a malé, malých predajcov potravín. To znamená, že tá diferenciácia sa už vníma aj v rámci Európskej únie, že je potrebné mať iný prístup ku kontrole, zdaňovaniu a hospodáreniu týchto, týchto štruktúr, ktoré sa v rámci Európskej únie vytvorili. Takže z toho pohľadu si myslíme, že aj to, čo pripravuje Slovenská národná strana, nakoniec spadne do toho, ako chce regulovať trh Európska únia.
A hovoríme o regulácii, my si uvedomujeme, že je to regulácia. Je to regulácia ziskov; ziskov a marží.
A v tejto chvíli by som chcel upozorniť na jeden problém. Vy všetci hovoríte o tom, že naši občania chodia do Rakúska nakupovať alebo inde za kvalitnejším tovarom, ale však my vieme, že máme dvojitú kvalitu potravín. Naši bratislavskí spoluobčania, keď chcú kvalitné prášky na pranie alebo kvalitné mlieko, alebo kvalitné potraviny, tak musia ísť do Rakúska. Viete, že aj Coca-Cola alebo proste iní výrobcovia na náš trh dodávajú za tú istú cenu pod tou istou značkou menej kvalitné potraviny. Takže aj to je problém, ktorý našich ľudí vyháňa vonku.
No a čo sa týka našich predajcov a našich dodávateľov do systému. Sme presvedčení, že tak ako bude zákon spravovaný a prijatý, tak naozaj nedôjde k poškodeniu našich, našich obchodníkov alebo aj našich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, vážený pán poslanec, je také príslovie, netreba sťahovať gate, keď brod je ešte ďaleko. Vy hovoríte o tom, čo bude, ale my vieme, že tak nebude, ako hovoríte. My vieme, že žiadne zvyšovanie nemusí byť na Slovensku, keď sa zavedie tento odvod, pretože väčšina slovenských výrobcov týmto nijako nebude postihnutá ani predajcov. To znamená, ani Starý otec, ani COOP Jednota, ani ďalší, ktorí v oblasti obchodu podnikajú, nebudú postihnutí týmto odvodom, pokiaľ v podstate budú nastavené podmienky tak, aby ich nepoškodili.
A už iba k tomu strašeniu. No viete, je to jeden z vážnych argumentov, ktorým narábajú v súčasnosti najmä tie zahraničné reťazce. Len vieme o tom, že ony dávajú aj veľa peňazí do reklamy najmä v tomto období. Veľmi vďačne investujú do reklamy v rozličných firmách a myslím, že práve v tých médiách, ktoré zverejňujú ich reklamu a ktoré žijú z reklamy, dochádza aj ku konfliktu záujmov v tomto prípade. Takže ak hovoríme o tom, že treba sa venovať tejto problematike vecne a s argumentami, ktoré sú reálne, tak myslím, že v tomto vašom vystúpení tie reálne argumenty chýbali.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, k vášmu hrachu, pán poslanec. Hovorili ste, že riešením v tejto situácii je otvorený trh a spravodlivé podmienky pre všetkých. Len nejako vám ušlo, že slovenskí pôdohospodári dostávajú ďaleko nižšie dotácie na hektár. A teda ak chceme túto deformáciu nejakým spôsobom riešiť a keďže vy ste to neriešili a my ju vyriešiť nedokážeme, pretože Európska komisia a európske inštitúcie stále podfinancovávajú svojimi dotáciami slovenských pôdohospodárov a nedávajú im toľko, koľko francúzskym, rakúskym, nemeckým a podobne, tak je prirodzené, že nemeckí, francúzski, rakúski pôdohospodári vygenerujú potraviny za nižšie peniaze.
A keďže tieto reťazce nemecké, francúzske, rakúske majú záujem predať predovšetkým produkciu z domácich trhov, tak nám dovezú tieto ich výrobky a naši pôdohospodári potom nemôžu ani konkurovať ani cenou a nemajú ani kde predať. Takže pokiaľ máme neférové prostredie a nepôsobí tu otvorený trh, tak ako to liberáli často proste ako víziu vidíte, tak zatiaľ musíme robiť korekcie. A toto je naša korekcia, náš pokus o korekciu deformácií trhu a systému obchodovania v rámci Európskej únie.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, pán poslanec, hovorili ste o tom, že sme si zmýlili brzdu a plyn. No, skôr naopak, ja si myslím, keď vy budete brániť obchodné reťazce, tak si mýlite brzdu a plyn. Pretože naozaj, súčasný systém je nastavený tak, že tieto zahraničné reťazce vyvážajú obrovské finančné prostriedky domov do svojich krajín a zarábajú na našich ľuďoch, nielen proste na našich kupujúcich, ale zarábajú aj na spôsobe, akým nakladajú s potravinárskou produkciou. To znamená, že dovážajú prevažne zo zahraničia a našich dodávateľov potravinovej výroby vystavujú neférovým podmienkam. Takže ak nachádzame riešenie, ktoré by v rámci systému tohto predaja sme vedeli vyriešiť zaťažením obchodných reťazcov, veľkých obchodných reťazcov tým, že štátu odvedú odvod 2,5 % z obratu, tak súčasne hovorím o tom, že finančné prostriedky takto získané vrátime do systému domácej pôdohospodárskej a potravinárskej výroby. A to je, myslím, akože jednoduchý princíp, ktorý možno by ste mohli zobrať do úvahy ako nielen ako dobrý úmysel, aj ako dobré riešenie.
Ideme hovoriť o technike. Tu ste naznačili, že tá technika, ktorá je napísaná v zákone, sa vám nezdá, že nebude mať taký efekt, ako my o ňom hovoríme. Ale to je len o tom, ako v druhom čítaní doladíme pravidlá a podmienky.
A pokiaľ hovoríme o tom, alebo hovoríte o tom, že máte pochybnosti o tom, že pani Matečná s tými finančnými prostriedkami, ktoré dostane, bude vedieť naložiť férovo a korektne, lebo že nič zatiaľ také nepredstavila, tak, samozrejme, ona doteraz legislatívne prerozdelenie týchto finančných prostriedkov nemohla predstaviť, pretože nemá zákon a tieto príjmy zatiaľ nemá ani zákonom opodstatnené. Takže najskôr musí prejsť návrh poslancov slovenskej národnej rady za SNS, aby sa takýto odvod zrealizoval, aby ho bolo možné zrealizovať, a potom, samozrejme, ministerstvo pôdohospodárstva bude mať nárok na to, aby tieto finančné prostriedky prerozdeľovali a, samozrejme, potom má... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Zostanem vo vecnej rovine. Ja rozumiem, ja rozumiem tomu, že možno niektoré konštatovania sú vám nie celkom akože zrejmé a známe, ale dá sa z kontextu vydedukovať, o čo sa jedná. Rizikový fond, samozrejme, bude orientovaný na poistenie proti mimoriadnym udalostiam, ako sú suchá, povodne a podobne a krytie, povedal by som, opatrení štátu na pomoc pôdohospodárom a dôsledkov za takýchto udalostí. Takže dá sa z toho vygenerovať, o čo sa pani ministerke jednalo.
Rovnako opatrenia na zmenu klímy a je, sú tiež, povedal by som, už dosť známe, predovšetkým musíme riešiť zavlažovanie. Ako iste viete, s tými zrážkami bude problém, preto treba riešiť aj problematiku podpory opatrení na zmenu druhov jednotlivých typov produkcie pôdohospodárskej, pretože ak sa nám bude posúvať vegetačné pásmo, tak, samozrejme, na to budú musieť reagovať aj pôdohospodári svojou výrobou. Takže; a tieto všetky finančné prostriedky alebo náklady by musel znášať štát, keby nemal nejaké dodatočné príjmy.
Takže ak sa štát dnes a Slovenská národná strana zaoberá tým, že bude treba zafinancovať do najbližších období aj reakciu na zmenu klímy alebo na suchá a mimoriadne udalosti, tak sa zaoberá zodpovednosťou za túto krajinu. Toľko stručná odpoveď na tie vaše neznáme v tomto zákone.