Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázky neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný na hodine otázok je podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, zastupuje ho minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupujeme ho minister dopravy a výstavby Árpád Érsek a pán minister dopravy a výstavby Árpád Érsek zastúpi aj neprítomného ministra životného prostredia Lászloá Sólymosa, ministra obrany Petra Gajdoša bude zastupovať ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová.
Na pánov ministrov práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, pána ministra zdravotníctva Tomáša Druckera a ministra kultúry Mareka Maďariča nie sú položené otázky.
Pán podpredseda.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene vlády Slovenskej republiky predniesol stanovisko vlády k návrhu poslancov na zvolanie tejto schôdze.
Na úvod ale dovoľte mi povedať pár slov, pretože asi mnohí kolegovia z opozície očakávali, že sa tu poslanci zídu, neschvália program a schôdza sa neuskutoční a že zase budú môcť robiť veľké teátro, ako vláda chce niečo tajiť, tutlať alebo, nedajbože, neriešiť. Som veľmi rád, že poslanci takouto veľkou väčšinou schválili program dnešnej schôdze, pretože je dôležité, aby sme ako vláda Slovenskej republiky mali možnosť poslancom Národnej rady predstaviť všetky argumenty a fakty, pretože za posledných niekoľko týždňov bolo už o tomto probléme porozprávané toľko veľa vecí, toľko veľa nepresností a toľko veľa výmyslov, že je dôležité, aby sme boli tu, aby sme vám mohli povedať, ako sa to v skutočnosti vyvíja, aby sám pán minister hospodárstva Žiga mohol povedať všetky fakty, ktoré s touto kauzou súvisia.
Vláda Slovenskej republiky v roku 2014 a 2015 súhlasila s vypovedaním zmluvy medzi spoločnosťou Slovenské elektrárne, a. s., a Vodohospodárskou výstavbou, š. p., o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo a následným prevzatím do rúk štátu. Rozhodla sa tým napraviť následky nevýhodnej privatizácie Slovenských elektrární z obdobia druhej vlády Mikuláša Dzurindu, ktorú spomínala aj tu prítomná pani poslankyňa Remišová. Neplatnosť tejto zmluvy o prenájme potvrdil aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave a neskôr aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. A Vodnú elektráreň Gabčíkovo spravuje opäť právoplatne Slovenská republika a zisk z jej prevádzky počas 21 rokov ostáva na Slovensku. A to predstavuje prínos v hodnote viac ako 1 mld. eur. Opakujem ešte raz, to predstavuje prínos pre Slovenskú republiku vo výške viac ako 1 mld. eur.
Slovenské elektrárne, a. s., s majoritným zahraničným vlastníkom spoločnosťou Enel sa obrátili na Viedenské medzinárodné rozhodcovské centrum v Rakúsku a zažalovali Slovenskú republiku, zastúpenú Fondom národného majetku a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Výsledkom medzinárodnej arbitráže z tohto roka je cenné právne víťazstvo Slovenskej republiky, ktorú zastupovala spomínaná advokátska kancelária. Rozhodnutie na medzinárodnej úrovni opäť potvrdilo správnosť postupu Slovenskej republiky, čo bude mať významný pozitívny dosah, dúfam, aj na ďalšie súdne spory so Slovenskými elektrárňami, a. s., resp. ich talianskym vlastníkom spoločnosťou Enel.
Zmluvu o poskytovaní právnych služieb uzatvoril Fond národného majetku na základe verejného obstarávania a príslušnej legislatívy ministerstva spravodlivosti. Nie je pravda, pani poslankyňa, že táto zmluva bola uzatvorená kvôli nášmu súdnemu sporu so spoločnosťou Enel alebo kvôli arbitráži, ktorej Slovenská republika čelila. Táto zmluva bola rámcová a bola podpísaná s predmetnou advokátskou kanceláriou na bežné právne záležitosti, ktoré sa bežne v chode každého orgánu alebo aj firmy počas roka alebo rokov môžu vyskytnúť.
Ale treba si uvedomiť aj vec druhú, že keď je na vás podaná arbitráž, vy musíte reagovať, resp. právne zastúpenie musíte mať k dispozícii aj so stanoviskom častokrát vo veľmi krátkej dobe. Myslím, že v tomto to bolo 30 dní. Asi mi dáte za pravdu, že za 30 dní sa nedá v tomto štáte reálne vyobstarávať takáto služba, a preto Fond národného majetku použil existujúcu zmluvu, ktorá, samozrejme, mala také parametre, aké mala. Ale hneď, ako boli zverejnené informácie.
A tu chcem povedať tiež jednu vec, pretože ste tu, pani navrhovateľka, sa postavili a hovorili, ako keby ste vy zachránili celú túto situáciu. To si vy vážne myslíte, že členovia vlády, buď minister hospodárstva, alebo minister financií, sú takí blbí, že by sa podpísali pod úhradu takejto sumy? Myslíte si, že by to spravili? Samozrejme, že by to nespravili. A nikdy by takýto pokyn na úhradu takýchto faktúr ani nedali a hneď každý člen (potlesk) vlády hovoril o tom, že tieto podmienky sú neprijateľné a neakceptovateľné. (Smiech v sále a reakcia z pléna: "Nedajte sa vysmiať.") Samozrejme, to je tak.
A minister hospodárstva Peter Žiga... (Ruch v sále.) Sledujte tie kroky. Vy sa môžte dať vysmiať. Prosím vás pekne, sledujte, že okamžite odmietol a podnikol kroky na zníženie. Nariadil spoločnosti MH Manažment ako nástupníckej organizácie fondu rokovať o znížení sumy. Výsledkom je zatiaľ, zatiaľ dohoda na znížení odmeny viac než štvornásobne, už spomínaných 11 % na 2,5 %, čo celkovo predstavuje zníženie zo 77 mil. na terajších 17,6, čo tiež je ešte veľmi vysoká suma.
Súčasne minister hospodárstva nariadil ministerskú kontrolu spoločnosti MH Manažment, a. s. Na základe jej záverov vyvodil pre zistené pochybenia manažérsku zodpovednosť voči vedeniu spoločnosti. Boli odvolaní členovia Dozornej rady spoločnosti, ako aj predstavenstva. Následne s nimi spoločnosť rozviazala aj pracovnoprávny vzťah. Čiže okamžite bola vyvodená aj personálna zodpovednosť.
Minister hospodárstva sa obrátil aj na Slovenskú advokátsku komoru a požiadal ju listom o vyjadrenie o adekvátnosti tejto sumy. Aj na základe názoru komory sa listom obrátil na ministerstvo spravodlivosti o stanovisko, či by bolo možné spochybniť platnosť' zmluvy, pokiaľ nebola riadne zverejnená v Centrálnom registri zmlúv so všetkými prílohami. A tu opäť, tak minister sa snaží pokračovať ešte ďalej a skúša, či nie je možné na základe dákych ďalších informácií a faktov spochybniť samotnú platnosť, už som pred piatimi minútami z vašich úst spoza tohto pultu počul, že vlastne je to zbytočné, lebo vy už ste urobili rozsudok, že to pravdepodobne ani možné nie je. A ak by sme sa s právnou kanceláriou pustili do sporu, tak zaplatíme ešte viacej ako teraz. Čiže vlastne podľa vás hádam by sme nemali robiť nič. Vám nevyhovie nikto, pani poslankyňa Remišová, či spravíme tak, alebo spravíme onak. Dobre?
Z týchto krokov je jasné a zároveň pán minister oslovil aj pani ministerku spravodlivosti, aby zvážila zmenu príslušnej legislatívy o odmeňovaní advokátov, ktorá bude limitovať maximálnu výšku odmeny podobne, ako je to u iných právnických profesií. Z týchto krokov je úplne zrejmé a jasné, že minister hospodárstva konal a prijal rozhodné opatrenia.
Vláda Slovenskej republiky preto odmieta tvrdenia opozície ako neodôvodnené, nepodložené a nepravdivé. Na úrovni vlády Slovenskej republiky, ako aj ministerstva spravodlivosti, tak aj Ministerstva financií Slovenskej republiky sa pripravujú už teraz systémové kroky, ktoré zabránia opakovaniu sa takejto situácie.
A rovnako nie je pravdou ani tvrdenie navrhovateľov, že išlo o vopred vyhratý súdny spor. Práve naopak, v marci 2015 pri prevzatí Vodného diela Gabčíkovo súčasná opozícia obviňovala vládu Slovenskej republiky, že dostala štát do nevýhodného postavenia, že ho vystavila hrozbe arbitráže a štát bude musieť platiť astronomické odškodné. To ste hovorili vy, páni, ktorí tu aj teraz sedíte, a hovorili ste to v marci 2015, že vystavujeme Slovenskú republiku tým, že sme odobrali vodné dielo späť do rúk Slovenskej republiky, vážnej hrozbe a astronomických odškodných. Nič z toho sa nepotvrdilo, a preto ani tvrdenia opozície, že rozhodnutie arbitráže bolo hneď jasné od začiatku, sú absolútne nie pravdivé.
Preto považujeme návrh na zvolanie tejto schôdze len za čistú súčasť politiky. Očakávam, že vystúpia mnohí kandidáti na poslancov do vyššieho územného celku, ako aj za predsedov samotných vyšších územných celkov, pretože je to dobrý spôsob, ako pár týždňov pred voľbami ešte zaujať verejnosť.
Takže pevne verím, že pán minister hospodárstva Peter Žiga pôjde pokračovať v argumentácii. Pevne verím, že budete týmto faktom načúvať. A ešte raz, považujeme zvolanie tejto schôdze čisto za politiku, pretože veci sa už dejú, a ja pevne verím, že sa ich podarí aj vyriešiť. Pretože nikto nehovorí o tom, že Slovenská republika ešte ďalej pokračuje v spore, a očakávame o tom, alebo očakávame rozhodnutie, koľko bude Slovenskej republike priznaných na úhradu súdnych trov. A budeme sa snažiť maximalizovať tú sumu tak, aby v konečnom dôsledku možno ešte nižšie vyjednaná odmena pre samotného pána advokáta bola plne hradená zo súdnych trov, ktoré nám zaplatí Enel, a nebudú štát stáť, daňových poplatníkov a Slovenskú republiku ani jeden cent.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Budem sa snažiť byť veľmi stručný. Chcem vám, chcem vás informovať, že prebehli bilaterálne rokovania s ministrami zdravotníctva Českej republiky a Maďarska, ktoré dopadli z pohľadu Slovenska veľmi pozitívne, nakoľko bola pánovi ministrovi Druckerovi prisľúbená podpora od obidvoch krajín v záverečnom hlasovaní o presídlení agentúry. Zároveň pán minister Drucker absolvoval pracovnú návštevu priamo v sídle EMA v Londýne, kde pán minister rokoval s vedením agentúry a diskutoval priamo aj so zamestnancami tejto agentúry. No a delegácia ministerstva zdravotníctva spolu s predstaviteľmi rezortu zahraničných vecí absolvovala aj pracovnú cestu do Lotyšska, Litvy a Estónska s cieľom prezentácie kandidatúry Slovenskej republiky na presídlenie agentúry do Bratislavy. Vzhľadom na fakt, že tieto pobaltské krajiny nepatria medzi kandidujúce krajiny o agentúru, existuje tu vysoký potenciál pre získanie týchto hlasov pre kandidatúru Slovenskej republiky.
Minulý týždeň sa uskutočnila aj oficiálna prezentácia kandidatúry Slovenskej republiky na presídlenie agentúry v priestoroch Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky v Bruseli pod vedením pána ministra Druckera. Na prezentácii boli prítomní zahraniční partneri, zástupcovia stálych zastúpení členských štátov EÚ a zástupcovia médií, ktorí po skončení prezentácie dostali priestor na otázky. Prezentácia kandidatúry Slovenska na presídlenie agentúry bola všeobecne zhodnotená ako vysoko profesionálna, čo potvrdzuje aj hodnotenie Európskej komisie z 30. septembra 2017. V tomto hodnotení Európska komisia konštatuje, že Slovenská republika jednoznačne spĺňa všetky prísne kritériá a je vhodným kandidátom na presídlenie agentúry.
Minister zdravotníctva spolu so svojím tímom plánuje ďalšie bilaterálne stretnutia zamerané na prezentáciu profesionálne vypracovanej ponuky kandidatúry Slovenskej republiky a mesta Bratislavy ako vhodného kandidáta na presídlenie tejto agentúry.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Teraz si mi pripomenul, že tak ako pri školstve, je tu pani ministerka, musí platiť, že rovnako kvalitné vzdelanie musíte dostať bez ohľadu na to, či bývate v Bratislave alebo vo Vranove nad Topľou, a bez ohľadu na to, či ste bohatí, alebo pochádzate z ťažkého sociálneho prostredia, tak aj pri digitálnych službách a digitálnej infraštruktúre musí platiť, že musíte k nim mať prístup bez ohľadu na to, v ktorej časti krajiny žijete, pretože inak sa nám stane, že vytvoríme ďalšiu skupinu, ktorí, ktorých ja nazývam digitálne vylúčení ľudia, ktorí jednoducho nebudú mať možnosť používať moderné technológie a budú mať ale veľmi, veľmi zhoršenú pozíciu uplatniť sa v budúcich desaťročiach na trhu práce.
Čiže plne s vami súhlasím, toto nemôže poznať región, to nemôže poznať veľkosť obce. Jednoducho každý občan má právo mať v mieste svojho bydliska dostupnosť týchto technológií, či je to už aj len získať informáciu deťom pre získavanie vedomostí a získavania nejakých vecí pre, pre štúdium, ale aj aby ste si z pohodlia svojho domova mohli vykonať elektronické služby tak ako vo veľkých mestách.
Ďakujem.

Už vidím, že budeme musieť z operačného programu nájsť prostriedky aj na nové hlasovacie zariadenie (potlesk) a celú réžiu, prenosy a digitálne vysielanie a tak ďalej. (Reakcie z pléna.)
Už to ide, pán poslanec.

Ďakujem veľmi pekne za otázku, pán poslanec. Áno, pýtate sa veľmi aktuálnu vec, pretože na jednej strane veľmi intenzívne a veľa rozprávame o potrebe digitalizácie, informatizácie a tak ďalej, stále ale na Slovensku, a nie je to len na Slovensku, ale aj v iných krajinách Európskej únie, sa vyskytujú tzv. biele miesta a to znamená miesta, kde občania nemajú možnosť pripojiť sa na internet, resp. je tak slabé pokrytie signálom, že to vôbec nefunguje, resp. sú to minimálne rýchlosti, ktoré už dnes postačujú na, na efektívne využívanie digitálnych technológií.
Na Slovensku prebiehalo už niekoľko rokov verejné konzultácie, kedy postupne na základe vyjadrení operátorov a ich prejavení nejakých ich investičných zámerov sme došli nedávno k poslednému číslu 207 obcí, ktoré nemienili operátori pokryť z vlastných peňazí, pretože tam nevideli žiadny biznis model, žiadnu biznis príležitosť, a teda odmietali tam investovať akékoľvek prostriedky. Na tento účel má Slovenská republika v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra vyčlenených ešte stále asi nejakých 80 mil. eur, ktoré bola Slovenská republika pripravená investovať do týchto 207 obcí, a priviesť tam vysokorýchlostný internet formou optického pripojenia minimálne niekde do uzla, do stredu obce, aby tam potom nejakí provideri mohli poskytovať svoje služby.
Pred mesiacom a pol som ale obdržal list od dvoch významných telekomunikačných operátorov na Slovensku, ktorí mi oznámili, že pravdepodobne aj týchto 207 miest pokryjú z vlastných peňazí do roku 2020, čím pre Slovenskú republiku vzniká nová situácia, pretože aj z titulu nariadení a smerníc nemôžeme ako štát použiť verejné zdroje, či už zo štátneho rozpočtu, alebo z európskych peňazí, tam, kde paralelne buduje sieť na voľnom trhu privátny sektor. Tam by sme sa dostali do, do rozporu, preto sme ešte súhlasili s tým, že sme otvorili po tretíkrát na dva mesiace verejnú konzultáciu na týchto posledných 207 bielych miest, z ktorej by malo vyplynúť, že všetkých 207, ak sa tak stane, dúfam, pokryjú samotní telekomunikační operátori.
Týmto to ale skončiť nemôže, pretože tu si povedzme zas pravdu, telekomunikační operátori veľmi radi hocčo sľúbia, ale horšie je to už, keď to majú plniť, a preto budem od nich žiadať, aby tento svoj záväzok, že do 2020 pokryjú všetky obce a mestá primeranou rýchlosťou internetu, budú musieť verejne pred médiami podpísať a deklarovať, že to tak aj spravia. A my to budeme po polroku, samozrejme, odpočtovať a vždy budeme musieť mať pripravený plán B.
Ak operátori do 2020 nebudú schopní naplniť tento program, budeme musieť okamžite zasiahnuť našimi zdrojmi a dobudovať tú optiku do tých obcí vlastnými, na vlastné náklady, resp. na náklady Európskej únie.
Ak si svoje sľuby budú plniť, mohli by sme týchto 80 mil. eur začať používať na budovanie sietí ešte vyššej kvality, to znamená v menšej granularite, dokonca aby sme niekde mohli vo veľkých aglomeráciách, kde dochádza k obrovskému prenosu dát, hovoriť o rýchlostiach nad 100 MB/s, a tak, že by sme vedeli konkrétne možno pokrývať biele miesta v rámci veľkých miest, kde na jednej ulici vám všetko funguje parádne, a na druhej ulici to už nefunguje. Je to vzor Rakúska alebo Poľska, kde by sme mohli posunúť ešte, naozaj tam, kde sú najväčšie koncentrácie obyvateľov, toto na čo najvyššiu úroveň. Ja pevne verím, že dohodu s telekomunikačnými operátormi nájdeme a že v novembri budem môcť verejne deklarovať, že Slovenská republiky do 2020 nebude mať žiadne biele miesto, že bude komplet pokrytá z titulu operátorov a podobne.
Ja chcem veľmi pekne poďakovať aj poslankyniam a poslancom Národnej rady, pretože ak chceme od telekomunikačných operátorov aby významne investovali do digitálnej infraštruktúry, tak im na to treba pripraviť aj primerané prostredie a primeranú legislatívu. Ja som veľmi rád, že ste schválili môj návrh, ktorým sme bližšie špecifikovali, čo to je verejný záujem pri budovaní siete modernej generácie. To znamená, aby sme zjednodušili postup pri prekopávaní tej krajiny tou kabelážou, pretože digitálna infraštruktúra má pre krajinu minimálne taký istý význam ako diaľnice a železnice alebo vodná cesta. O tom si dokonca ani nemienim polemizovať. Si myslím, že digitálna infraštruktúra tú vážnosť už dosiahla dávno a dokonca v niektorých oblastiach bude prioritnejšia ako samostatná bežná dopravná cesta.
Takže toto je náš postup. Pripravujeme sa na rôzne varianty a pevne verím, že splníme svoj sľub, aby po 2020 už žiadne biele miesto na Slovensku nebolo, tak ako sme sa k tomu zaviazali aj v európskych dokumentoch.
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Preto odporúčam možno, aby ste sa na pána ministra Druckera obrátili s konkrétnymi prípadmi, nie so všeobecným konštatovaním, že stúpa rapídne počet, ktorí si ľudia zbierajú zbierky na operáciu. Ale ak máte vedomosť o konkrétnom človeku, konkrétnom dieťati, aby ste prišli, aby sa mohlo prešetriť, prečo Všeobecná zdravotná poisťovňa, ak sa operácia na Slovensku nevykonáva, neschválila jeho liečbu v zahraničí. Samozrejme, rešpektujem aj to, čo ste povedali vy, môže byť určitý rozdiel v tom, že samotná operácia aj preplácaná je, ale potrebujú rodičia častokrát z nie jednoduchých pomerov byť pri dieťati a na to možno pravdepodobne potrebujú nejaké zdroje, aby pri dieťatku byť mohli, aj keď samotná operácia realizovaná je. Samozrejme, takého situácie môžu vzniknúť, ale naozaj myslím si, že ak by ste priniesli pánovi ministrovi pár konkrétnych vecí, tak by sa na to osobne pozrel, či došlo k pochybeniu či na strane Všeobecnej zdravotnej poisťovne, alebo je chyba v nejakom systéme, pretože zatiaľ podľa štatistík, ktoré sú mu predkladané, sa javí, že každý, kto požiadal, vybavený bol kladne.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som vám odpovedal v mene pána ministra Druckera, ktorého dnes zastupujem, ale myslím si, že som presne v jeho mene na takúto vašu otázku reagoval aj minule, a opäť chcem pripomenúť, že už samotná vaša otázka s tým svojím dôvetkom je veľmi sugestívna, pretože v otázke sa snažíte navodiť dojem, že rapídne pribúda rodičov detí do šesť rokov, ktorí zbierajú peniaze na operácie v zahraničí z dôvodu, že typ operácie, ktorý ich dieťa potrebuje, sa na Slovensku nevykonáva.
Opäť, po druhýkrát z tohto miesta vám chcem poskytnúť nasledujúce informácie o počte a úhrade operovaných detí do šiestich rokov na území Slovenskej republiky. Počet operovaných detí do šesť rokov, v roku 2015 predstavoval u poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne 4 661, u poistencov Dôvery 2 643 a u Unionu 410 operácií, spolu v roku 2015 operácie detí do šesť rokov 7 714.
Čo sa týka úhrady, za všetky hospitalizácie detí do šesť rokov v roku 2015 to zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne predstavovali sumu 28 305 363 eur... (ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kollár, poprosím o kľud v sále.

Pellegrini, Peter, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
... u Dôvery 17 869 253 eur a poisťovňa Union 5 251 062 eur.
Podľa parametrov uvedených vo vašej otázke, pani poslankyňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 2015 schválila a uhradila 27 operácií v zahraničí. V odôvodnení svojej otázky, ešte raz, uvádzate, že stúpa počet zbierok, preto si dovoľujem podotknúť, že práve skutočnosť, že daná operácia sa na Slovensku nevykonáva, je, prirodzene, najčastejším dôvodom v žiadostiach o udelenie súhlasu na úhradu nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte. To je normálne oficiálny dôvod, kedy je možné preplatiť operáciu dieťaťa v zahraničí práve preto, že sa na Slovensku nevykonáva. A preto pán minister má za to, že rodičia vôbec nemusia organizovať žiadne zbierky, pretože by rád zdôraznil, že každá žiadosť, ktorá spĺňa zákonné požiadavky, je schválená v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a nie je teda na organizovanie zbierok žiadny dôvod. Ak sa operácia na Slovensku nevykonáva, je automaticky schválená v zmysle zákona a preplatená jej realizácia v zahraničí. Prípadné zbierky sa teda môžu týkať pravdepodobne iba v tých prípadoch, kedy žiadosť poistenca nebola schválená, čiže neboli splnené zákonné požiadavky. Pre doplnenie uvádzam, že Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 2015 nezamietla ani jednu žiadosť na operačnú liečbu dieťaťa do šesť rokov v zahraničí. Opakujem ešte raz, Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 2015 nezamietla ani jednu žiadosť na operačnú liečbu dieťaťa do šesť rokov v zahraničí.
Samozrejme, nemôžeme komentovať prípady, ak rodič nechce, aby bolo jeho dieťa operované v niektorom zo zariadení Slovenskej republiky, a dožaduje sa tejto operácii, aby bola vykonaná v zahraničí. Samozrejme, na to potom zákonné nároky nie sú a Všeobecná zdravotná poisťovňa, keďže sa takéto operácie bežne vykonávajú na Slovensku, neprepláca a neodporúča ich realizovať v zahraničí. Ale to už je, samozrejme, dôvod, kedy dotyčné dieťa alebo rodičia nesplnili zákonné podmienky. Ak ich splnili, tak všetky sú schválené a realizované tak, ako realizované mať majú byť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán poslanec, za, za vašu otázku. Na úvod chcem poďakovať autorom poslaneckej novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorí reflektovali na túto moju pripomienku a zapracovali ju v rámci legislatívneho procesu do jej konečného znenia, za čo som im naozaj, ešte raz, veľmi vďačný.
Slovenská republika, jednotlivé rezorty, orgány verejnej moci, samosprávy, atď. platia naozaj obrovské množstvo peňazí pri príprave rôznych expertíz, analýz, konzultácií atď. súkromným nadnárodným poradenským spoločnostiam a určite viete a je všeobecne známe, že ide naozaj o nemalé sumy. Ja som presvedčený, že kvalita slovenských verejných vysokých škôl poskytuje naozaj dostatočný potenciál na to, aby sme si takéto expertízy, analýzy, poradenstvo alebo aj iné služby mohli objednať u nich priamo. Obdobnú úpravu evidujeme pri stredných školách, kedy napr. vyšší územný celok si môže od svojej strednej školy, ktorej je zriaďovateľom, objednať veci na priamo. Napríklad častokrát si u svojich hotelových škôl objednávajú vyššie územné celky catering pri organizovaní nejakých podujatí alebo iné, iné veci. A toto ma viedlo k myšlienke, aby sme aj štátu a iným orgánom verejnej moci umožnili objednať si mnohé služby od našich verejných vysokých škôl na priamo, a zároveň tak, aby sme im umožnili si aj zarobiť, aby tie desiatky a stovky miliónov ročne za poradenstvo netiekli do štyroch alebo piatich renomovaných spoločností, ale aby tieto peniaze končili priamo vo vysokých školách a mohli predstavovať celkom zaujímavý zdroj ich príjmu. Nehovoriac už o tom, že takýmto spôsobom priamo zapojíme nielen študentov, doktorandov, ale aj profesorov, profesorky do riešenia reálnych problémov, ktoré táto krajina potrebuje riešiť, a myslím si, že tým ešte viac zapájame akademické a vysokoškolské prostredie do života krajiny ako takej.
Preto ešte raz, sľubujem si od toho, že do vysokých škôl z rozpočtu bude tiecť podstatne viac peňazí a vysoké školy budú môcť ukázať, že nie sú tu len na to, aby vzdelávali budúcich ľudí a pripravovali ich na pracovný trh, ale v rámci riešení svojej vedeckej činnosti a iných sú schopní pomôcť riešiť aj problémy štátu v konkrétnych daných oblastiach a môžu tak robiť bez toho, aby museli súperiť a uchádzať sa o tieto zákazky štátu vo verejných obstarávaniach, čo častokrát na to nemajú kapacitu ani chuť, ani čas, ale aby si to štát mohol objednať úplne na priamo podľa kvality konkrétnej vysokej školy, a preto si myslím, že od 1. novembra to ocenia tak orgány verejnej moci a samospráva, ako aj samotné vysoké školy, ktoré si takto budú môcť možnože zarobiť naozaj slušné peniaze a doplniť si tak svoje rozpočty.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky chce pre každé okresné mesto sprístupniť občanom klientske centrum štátnej správy pri okresnom úrade. V jednotlivých lokalitách v okresných mestách hľadáme vhodné priestory vyhovujúce našim požiadavkám z pohľadu kapacity a kvality. V prvotných fázach realizácie klientskych centier v rámci reformy ESO sme sa zamerali na lokality, kde pre umiestnenie klientskych centier už boli vyhovujúce možnosti v rámci napríklad okresných úradov alebo iných budov. Ako aktuálne rezort ministerstva vnútra pracuje na lokalitách, kde pre umiestnenie klientskych centier musí nájsť ešte len a obstarať vyhovujúce priestory.
V prípade mesta Námestovo sme zvažovali viaceré možnosti. Napríklad aj Obchodný dom Klinec, alebo objekt po nedostavanej nemocnici, tzv. skelet, ale aj priestory bývalej polikliniky Oravská poliklinika Námestovo. Variant priestorov polikliniky sme vyhodnotili ako najviac vyhovujúci našim požiadavkám, a preto sme aj po rokovaniach s VÚC ako majiteľom tohto objektu dali vypracovať energetický audit. Podľa posledných informácií sa na jeseň majú uvoľniť tieto priestory, ktoré majú v súčasnosti v prenájme lekári. Následne sa potom bude pokračovať v rokovaniach s vyšším územným celkom o nadobudnutí tohto objektu, aby sme úspešne mohli zrealizovať projekt klientskeho centra aj v Námestove.
Ďakujem veľmi pekne. Toľko odpoveď pána ministra.