Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za otázku. A som rád, že sa pýtate aj na zahraničné cesty, pretože väčšinou z nich tie informácie sú veľmi, veľmi slabé alebo veľmi, veľmi strohé.
Krátko po mojom vymenovaní za predsedu vlády som sa rozhodol navštíviť našich kľúčových partnerov, ale aj kľúčové inštitúcie na pôde Bruselu a som veľmi rád, že už mám za sebou – aj vzhľadom iba na tých pár týždňov, kedy som vo funkcii – stretnutie s najvyšším predstaviteľom NATO, s najvyšším predstaviteľom Európskej komisie, Európskej rady, že som mal možnosť stretnúť sa s naším kolegom premiérom Poľskej republiky, Českej republiky, že som absolvoval oficiálnu návštevu u nemeckej kancelárky Angely Merkelovej aj u spolkového prezidenta a že som mal tú možnosť tento pondelok absolvovať aj zahraničnú cestu a oficiálne navštíviť rakúskeho suseda, kde som mal tú česť stretnúť sa aj s prezidentom spolkovej; spolkovým prezidentom Alexandrom Van der Bellenom a zároveň aj so spolkovým kancelárom Sebastianom Kurzom.
Musím povedať, že išlo o moju prvú návštevu na tejto úrovni s oboma pánmi, a musím povedať, že tie rozhovory, ktoré sme spolu mali, boli veľmi, veľmi užitočné a veľmi konštruktívne a niesli sa naozaj vo veľmi priateľskej atmosfére.
Je veľmi symbolické a myslím, že je to pre daný región veľmi dobré, že v rovnakom čase, ako prevezme Rakúsko predsedníctvo v Rade Európskej únie k 1. 7. tohto roku, v tom istom čase Slovenská republika k 1. 7. na jeden celý rok prevezme predsedníctvo vo formáte Vyšehradskej štvorky. To nám dáva naozaj veľmi dobrú možnosť, aby sme spoločne vzájomne prispeli aj k úspechu samotného rakúskeho predsedníctva, pretože ak bude úspešné rakúske predsedníctvo, bude to aj náš úspech, a že priority nášho predsedníctva vo V4 naozaj veľmi korešpondujú aj s prioritami rakúskeho predsedníctva.
Musím povedať, že Rakúsko je naším druhým najväčším investorom v Slovensku, a keď poviem, že prvým je Holandsko, ale v skutočnosti, a nech mi je teda prepáčené, ale v skutočnosti je Holandsko pre mnohé firmy len schránka, tak môžem povedať, že Rakúsko so svojimi 6,5 mld. investovanými v našej krajine je prvým najväčším investorom reálnym v tejto krajine. Pôsobí tu viac ako dvetisíc rakúskych firiem, ktoré zamestnávajú medzi 40- až 45-tisíc zamestnancov, a preto aj vzhľadom na tieto vzťahy je dôležité, aby sme zintenzívnili vzťahy na najvyššej úrovni.
Otvorili sme otázku jadrových elektrární. Je vám všetkým dobre známe, že Rakúsko je odporcom výroby elektrickej energie z jadrových zdrojov. Na druhej strane som ja za Slovenskú republiku garantoval, že Slovenská republika vo svojom vlastnom záujme alebo v záujme svojich vlastných občanov urobí všetko pre to, aby naše jadrové zdroje boli maximálne bezpečné. Som rád, že funguje priamy kontakt medzi naším Úradom jadrového dozoru a príslušnou autoritou v Rakúsku, aby mali online informácie, ak by sa nejaké záležitosti v našom jadrovom zariadení diali.
No a zároveň sme hovorili aj o projekte širokorozchodnej železnice, kde stále je plán rakúskych, ukrajinských, slovenských a rakúskych železníc predĺžiť širokorozchodnú trať smerom na Rakúsko s tým ale, že jeden zásadný a veľký terminál musí byť na území Slovenskej republiky a druhý by mohol byť za Dunajom. Ale to ešte bude predmetom veľkých diskusií.
Samozrejme, že sme sa nevyhli ani otázke, kde sa rozdeľujú naše názory a som veľmi otvorene a kriticky sa vyjadril k plánu Rakúska zaviesť indexáciu rodinných prídavkov a informoval som pána kancelára, že sa to dotkne desiatok tisíc ľudí, Slovákov, ktorí pracujú, ale hlavne sa to môže dotknúť 36-tisíc opatrovateliek, ktoré sa starajú o 18-tisíc dôchodcov rakúskych, ktoré sú platené nie veľkou mzdou ako živnostníčky, ale prídavky na deti predstavujú akoby doplatok k tej mzde a je to pre nich určitá forma motivácie. V prípade, že Rakúsko zníži tieto prídavky, môže sa stať, že dôjde k výraznému odlivu našich opatrovateliek z Rakúska naspäť domov a to si musí tiež potom rakúska strana uvedomiť, pretože sa to môže dotknúť 18-tisíc rakúskych rodín.
Verejne som povedal, že ak niekto v konkrétnej krajine odvádza rovnakú úroveň sociálnych odvodov a platí rovnakú úroveň daní, má mať rovnaké právo aj na rovnakú výšku sociálnych dávok. Ak rakúska strana chce indexovať sociálne, alebo teda rodinné prídavky, tak nech pre našich občanov aj indexuje samotné odvody sociálne, ktoré tam naši ľudia, ktorí tam pracujú, aj odvádzajú. Vtedy to bude fér. Ale trestať niekoho len kvôli tomu, v ktorej časti Európy žije a v ktorej časti Európy pracuje, nepovažujem za správne a pánovi rakúskemu kancelárovi, som mu to veľmi otvorene povedal.
Vítam ale, že budú prebiehať diskusie aj na úrovni poslancov a rakúsky veľvyslanec je pripravený detailnejšie nám vysvetliť celý ten systém, aby sme nepracovali na základe dezinformácií, ale aby sme mali jasný výpočet a aby sme vedeli posúdiť, či dôjde k enormnému zníženiu, alebo tá indexácia znamená len nejaké jemnejšie zníženie tých detských prídavkov. Je to naša úloha a v tomto si vieme ako dobrí partneri povedať aj o veciach, na ktorých sa nezhodneme, ale to patrí ku konštruktívnemu dialógu a nenarušilo to absolútne priebeh našich rozhovorov. Ale v tomto prípade ja ako premiér slovenskej vlády budem vždy hájiť záujmy našich občanov, Slovákov, Sloveniek a všetkých, ktorí na Slovensku žijú.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán poslanec, aby hodina otázok v tomto parlamente bola zaujímavejšia a aby sa na jednu otázku nemohol premiér odpovedať 15 minút a na jednu poslaneckú otázku potom ďalších 45 minút niektorý poslanec, aby sa nedostalo na iné otázky, som zmenil ja ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky, kedy som navrhol, aby maximálna odpoveď mohla byť päť minút, aby minimálne premiér musel odpovedať na päť otázok a ďalší páni poslanci po päť minút na každé ďalšie otázky, ktoré prídu; teda na tri otázky a poslanci po premiérovi aby odpovedali každý po päť minút, aby sme odpovedali na viac otázok, lebo predtým bola taká prax, že niekedy niekto tu pol hodinu odpovedal na jednu otázku. Čiže je mojím záujmom a vďaka mne je to živšie.
Ale prepáčte, pán poslanec, ja nemôžem za to, že vy ste dnes jediný podali za opozíciu otázku a že mojich 14 kolegov sa opýtalo to, čo sa opýtalo. Prečo sa neopýtalo 35 opozičných poslancov na niečo? (Potlesk.) Ja im budem veľmi rád odpovedať. Ja sa nebojím žiadnej otázky, ktorá mi je tu položená, ale prepáčte, neberte právo poslancom na jednej strane, aby sa mohli pýtať rovnako ako vy.
A teda na záver, áno, budem si navždy pamätať, že moja prvá otázka, na ktorú som odpovedal v parlamente ako predseda vlády, bola práve od vás. A myslím, že som nemal najmenší problém ju zodpovedať, a preto vyzývam kolegov z opozície, ak chcete, aby som odpovedal aj na vaše otázky, tak ich v prvom rade najprv musíte aj podať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, určite je potrebné na úvod pripomenúť, že reforma verejnej správy spojená s decentralizáciou moci v prospech občanov a samospráv je zdĺhavým a náročným procesom, ktorý v mnohých štátoch Európskej únie trval aj niekoľko desaťročí.
Primárny cieľ uskutočnených procesov je pomerne jasný. To znamená presun rozhodovacích právomocí na úroveň, ktorá je schopná konkrétnu kompetenciu vykonávať čo najefektívnejšie a najúčinnejšie. Reformu verejnej správy tak nikdy nie je možné úplne dokončiť, pretože je to proces neustále otvorený novým trendom, požiadavkám a nárokom, ktoré kladú občania ako koneční užívatelia výhod na štát a na vyššie územné celky.
Na Slovensku sa tieto procesy začali v období pred vstupom do Európskej únie ako náš osobný záväzok k dobrému vládnutiu a v neposlednom rade aj k efektívnejšiemu čerpaniu fondov Európskej únie na úrovni nad 3, čo sú vyššie územné celky, a nad 5, čiže na úrovni obcí. Je prirodzené, že s nárastom kompetencií jednotlivých územných celkov reforma verejnej správy od roku 2005 počítala s fiškálnou decentralizáciou, ktorá od roku 2016 stanovila princíp prerozdeľovania podielových daní, kedy na rozdiel od pôvodných 97,7 % zverila obciam 70 % príjmov z daní fyzických osôb a 30 % z tohto výnosu vyšším územným celkom, čo dnes sumárne tvorí viac ako 2,7 mld. eur. Ešte raz opakujem, 2,7 mld. eur v rozdelení 70 % obciam, 30 % vyšším územným celkom.
V rámci pravidelných rokovaní, napríklad k návrhu rozpočtu verejnej správy na príslušné obdobie, samospráva oceňuje dynamický rast daňových príjmov v posledných rokoch. A len medzi rokom ´16 a ´17 tento rast predstavoval 7,7 % a v absolútnom vyjadrení našim obciam a mestám a vyšším územným celkom vzrástli ich príjmy o 183 mil. eur oproti roku predchádzajúcemu. Ešte raz, o 183 mil. eur majú obce a mestá viac. Samozrejme, prispelo k tomu aj napravenie toho nespravodlivého zníženia podielu samospráv na výnose dane z príjmov fyzických osôb predošlou pravicovou vládou, kedy im Ivan Mikloš znížil podiel na výnose z daní z príjmov fyzických osôb a povedal im, že to, čo som vám zobral, nahraďte si od občanov príjmami z daní z nehnuteľností. My sme tento pomer vrátili naspäť. Dali sme obciam 70 a VÚC-kam 30.
Dobrú finančnú kondíciu našich miest a obcí, pán poslanec, potvrdzujú aj nárasty na zostatkoch účtov, ktoré vykázali naše obce a mestá na Slovensku a ku koncu roku 2017 suma na účtoch samosprávy, ich prebytky predstavovali sumu vyššiu ako 900 mil. eur a vyššie územné celky mali na účtoch viac ako 257 mil. eur. Preto nemôžem súhlasiť s vaším názorom, že mestá a obce nemajú dostatok prostriedkov na to, aby si plnili svoje povinnosti, keď každý rok im rastú príjmy a každý rok sa ešte aj zvyšujú prebytky hospodárenia jednotlivých obcí.
Samozrejme, že musíme hovoriť aj o tom, že dnes máme 2 900 aj niečo obcí, z ktorých niektoré majú 40 obyvateľov, 50 obyvateľov, 120 obyvateľov. Takéto obce asi ťažko z podielových daní vzhľadom na svoju veľkosť a rozpočet budú schopné plniť si všetky svoje povinnosti, a preto sa veľmi nádejam, že naše mestá a obce pristúpia k spolčovaniu jednotlivých obecných úradov a k poskytovaniu služieb v tých menších obciach naozaj spoločne v rámci nielen jednotných úradovní, ale aj jednotného poskytovania mestských a komunálnych služieb.
Samozrejme, že primárne nemusím pripomínať, že reforma, ktorá bola konštituovaná v roku 2002, obciam zverila okrem pôvodných kompetencií aj školstvo, dopravu, opatrovateľskú službu, vyšším územným celkom zase okrem školstva a sociálnych vecí aj kultúru, dopravu a starostlivosť o prvej; cesty II. a III. triedy. Ale pri napríklad vyšších územných celkoch sme dospeli do štádia, kedy originálne zverená kompetencia v oblasti zriaďovateľskej pôsobnosti odborných škôl napríklad dnes nezaisťuje adekvátnu efektivitu a neprodukujú nám odborné školy pod gesciou vyšších územných celkov takú kvalifikovanú pracovnú silu, akú potrebujeme v slovenskom hospodárstve, a častokrát potom sanujeme tieto nedostatky tým, že využívame obrovské množstvo zdrojov na to, aby sme rekvalifikovali ľudí, ktorí sa takýmto spôsobom pomýlili vo svojom vzdelávaní.
Chcem uviesť, že samotná samospráva a ZMOS ako jednu z priorít svojho nadchádzajúceho zjazdu považuje zachovať súčasný systém financovania miestnej územnej samosprávy vrátane nastavenia parametrov dane z príjmov fyzických osôb a miestnych daní s cieľom posilňovať jej finančnú stabilitu.
Chcem vás ubezpečiť, že vláda Slovenskej republiky venuje tejto problematike vážnu pozornosť a sme si vedomí, že iba základné princípy, na ktorých bola reforma spúšťaná, to znamená spravodlivosť, transparentnosť, ale najmä samostatnosť a zodpovednosť, môžu prispieť k efektívnemu a otvorenému vládnutiu tak na centrálnej, ako aj samosprávnej úrovni.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážení páni podpredsedovia Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomná kvôli zahraničnej pracovnej ceste je pani podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, zastupuje ju pani ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová. Nie je prítomný ani minister dopravy a výstavy Árpád Érsek, zastupuje ho takisto pani ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová. Ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú pre pracovné povinnosti ospravedlňujem, ale nie sú na ňu položené žiadne otázky. Takisto nie sú položené otázky ani na pána ministra hospodárstva Petra Žigu, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera. A nie sú otázky ani na pána ministra Gábora Gála, ktorých týmto z hodiny otázok ospravedlňujem.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážené kolegyne, kolegovia z vlády Slovenskej republiky, sedel som tu poctivo celé dva dni, ako prebiehala rozprava, a ak som sa aj na chvíľku vzdialil z tejto miestnosti, tak to bolo stále v rámci budovy a bolo to len v mimoriadnych okolnostiach, keď som musel plniť povinnosti, ktoré mi vyplývajú z pozície predsedu vlády.
Prepáčte, ale teraz poviem niečo ako človek, ktorý bol predseda Národnej rady Slovenskej republiky, a nikto mi to nemôže zobrať, že som na čele tohto zákonodarného zboru sedel. Aj z tohto miesta sa chcem tým ľuďom, ktorí dva dni túto rozpravu pozerali, ospravedlniť za to, čo si museli a akým spôsobom vypočuť od niektorých kolegov tu v pléne. Pretože to nemalo úroveň. Prepáčte. (Potlesk.)
Ja som sa snažil robiť si poznámky a v dobrom úmysle, že mnohí z vás vystúpia, pretože im ide o dobro Slovenska a budú dávať pripomienky, odborné návrhy, budú upozorňovať na to, čo by bolo treba zlepšiť, áno, boli aj takí. Ale bolo ich žalostne málo z tých 39, ktorí vystúpili. A ďakujem tým, pretože som si od nich zobral pár podnetov a budem sa snažiť, ak nám dôveru dáte, mnohé veci napraviť.
Ale, prepáčte, ten zbytok bol väčšinou o nejakých pojednaniach filozofických a hlavne o čítaní rôznych článkov, rôznych e-mailov a rôznych blogov. Nič z vlastnej hlavy, žiadna odbornosť. Prázdnota. A to je, žiaľ, obraz dnešnej opozície, ktorá tak vehementne chcela prevziať moc a vládnuť tejto krajine. Prepáčte. (Potlesk.)
Pán Matovič tu niečo sľuboval. Ja chcem tiež sľúbiť všetkým slušným ľuďom tejto krajiny, že ak dostanem dôveru, tak ja osobne, ako aj celá vláda Slovenskej republiky bude robiť všetko pre to, aby Slovensko bolo dobrým miestom na život, aby Slovensko aj naďalej bolo modernou a prosperujúcou krajinou, aby to bola krajina Slovensko, na ktorú budeme môcť byť všetci hrdí. A urobím všetko pre to. A želám tejto krajine a všetkým jej obyvateľom, aby, keď raz moja vláda skončí, na jej čelo nikdy nenastúpil uznaný daňový podvodník, človek, ktorý zneužíva moc a odpočúva, alebo ľudia, ktorí sú prepojení s mafiou. Toto ja želám Slovenskej republike. (Potlesk.)
Zazneli tu aj niektoré reakcie na aktuálne dianie na medzinárodnej scéne. A mnohí ste tu prezentovali svoj postoj, ako Slovensko malo alebo nemalo reagovať na útok v Spojenom kráľovstve. Chcem vám povedať, že Európska únia má 28 členov ešte stále. A k vyhosteniu diplomatov pristúpilo zatiaľ podľa aktuálnej konzultácie s pánom ministrom Lajčákom a naším pánom veľvyslancom Javorčíkom 16 a ďalších 12 nie. Čiže Slovensko nie je osamotené v tomto svojom konaní, ale Slovensko konaná veľmi rozvážne.
A, prepáčte, pán Klus, ja si vás veľmi vážim, ale určite mi prepáčite, ak poviem, že viac budem počúvať názoru svetovo uznávaného politika a diplomata, ktorý dnes zastáva post predsedu Valného zhromaždenia OSN, a budem sa viac radiť s ním ako s vami. Prepáčte. Budem to robiť vždy. (Potlesk.)
A Slovenská republika má pred sebou aj ďalšie kroky pripravené a budeme čakať, pretože len presvedčenie o vysokej pravdepodobnosti ruskej zodpovednosti slovenskej strane nestačí. Začneme predvolaním pána veľvyslanca, ak budeme potrebovať ísť ďalej, máme pred sebou ďalšie a ďalšie kroky. Chcem vás uistiť, že Slovensko sa bude správať zodpovedne. Ale na druhej starne sme deklarovali jasne, že nebude poliehať ani nejakému nátlaku a robiť zbytočné teatrálne gestá. Toľko k zahraničnej politike Slovenskej republiky. A ešte raz, Európska únia má ešte stále 28 členov a 12 krajín postupuje rovnako, ako postupujem my.
Na záver, pretože som fakt po tých dvoch dňoch unavený, a preto sa ospravedlňujem, že tu nepredvediem nejaké veľké vystúpenie, ale chcem vyjadriť ešte jeden svoj názor a postoj a pripomenúť, že, ešte raz, predložením programového vyhlásenia vlády v totožnom znení, ako bolo predložené pred dvoma rokmi, nikto nechcel uraziť parlament, to by som si ja nikdy v živote nedovolil, nikto nechcel si akoby nejakým spôsobom uľahčiť prácu, ale chcem ešte raz pripomenúť, sme v polovici vládnutia, máme pred sebou ďalšie dva roky, a ak nechceme, aby Slovensko stagnovalo, je čas, aby vláda okamžite po získaní dôvery mohla pokračovať ďalej vo svojej práci a nadviazať na úspechy, ktoré sme za svojich 25 rokov existencie dosiahli a nikto ich nemôže spochybniť. Preto ešte raz, neberte to ako neúctu k parlamentu, ale ako snahu čo najskôr si vyhrnúť rukávy a pracovať.
A ja ešte raz vás chcem, panie poslankyne a páni poslanci, požiadať o vyslovenie dôvery mojej vláde, mojim kolegyniam a kolegom, ktorí sedia za mnou, a ešte raz všetkým sľúbiť, že budeme robiť tak, aby sa čestným ľuďom na Slovensku dobre žilo a tí, ktorí páchajú trestnú činnosť, boli potrestaní.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážené panie ministerky, páni ministri, dámy a páni, v zmysle čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky predstupujem pred vás ako prezidentom vymenovaný predseda vlády Slovenskej republiky a predkladám parlamentu programové vyhlásenie novej vlády.
Zároveň si vás dovoľujem požiadať o schválenie tohto programového vyhlásenia a tým aj požiadať o vyslovenie dôvery novej vláde.
Včerajšie vymenovanie novej vlády prezidentom republiky považujem za míľnik, ktorý by mal ukončiť nepokoj na Slovensku a opäť nastoliť stabilitu a predovšetkým opäť obrátiť pozornosť politikov i médií k skutočným problémom ľudí a zlepšovaniu ich života.
Programové vyhlásenie novej vlády, ktoré máte pred sebou, preberá ciele a plány vlády predchádzajúcej. Je to logické, keďže programové ciele vládnej koalície ostávajú identické. Dovolím si upozorniť, že predchádzajúci kabinet, napriek iba dvojročnému času vládnutia, už viaceré tieto ciele splnil a v ďalších sa výrazne priblížil k ich naplneniu. Preto si nová vláda dala za úlohu pokračovať v úspešných projektoch a prísť s ďalšími novými riešeniami v oblastiach, ktoré to potrebujú.
Moja vláda je pripravená okamžite pracovať. Nežiada a ani nemôže žiadať žiadnych obvyklých 100 dní na oboznámenie sa so stavom jednotlivých rezortov. Naopak, od svojich kolegov od prvého dňa očakávam viac ako 100-percentný výkon.
Budem od nich vyžadovať konkrétne kroky vo viacerých oblastiach, ktoré v najbližších dňoch predstavím, ale ich ťažisko je však jasné už dnes a nachádza sa práve v predloženom programovom vyhlásení vlády: rast životnej úrovne ľudí na Slovensku, debyrokratizácia štátu, zjednodušenie života ľudí v našej krajine a ekonomický rast spojený so zodpovedným hospodárením.
Dovoľte mi ešte vrátiť sa niekoľkými slovami k uplynulému mesiacu. Do slovenských politických dejín vojde ako jeden zo zlomových okamihov. Ohavná vražda mladého novinára a jeho priateľky rozpútala medzi ľuďmi doteraz nevídané emócie a vášne, ktoré sa postupom času pretavili aj do politickej krízy.
Chcem zdôrazniť, a viackrát som to zopakoval, že smrť týchto dvoch mladých ľudí hlboko zasiahla nás všetkých. A som si istý, že v podobnom pohnutí ostal každý normálne cítiaci človek na Slovensku.
Vzhľadom na profesiu mladého žurnalistu som však tento čin, v prípade, že sa potvrdia súvislosti s jeho prácou, vnímal ako útok na demokratické piliere štátu a na jedno zo základných ľudských práv, ktorým je sloboda prejavu. Ostala nám tu zásadná povinnosť a tou je dôkladne vyšetriť dvojnásobnú vraždu a urobiť všetko pre nájdenie páchateľov, ich usvedčenie a spravodlivé potrestanie. Toto je skutočný dlh štátu voči pozostalým mladej dvojice, ako i všetkým občanom Slovenskej republiky.
Chcem vás preto všetkých poprosiť, nechajme pracovať políciu, dôverujme schopnostiach skúsených vyšetrovateľov a nemarme ich prácu lacným politickým zneužívaním tejto témy. Na rozptýlenie akýchkoľvek pochybností o nezávislosti vyšetrovania sa v týchto dňoch definitívne skladá medzinárodný vyšetrovací tím, ktorý bude zárukou profesionálneho odstupu od akýchkoľvek politických či mediálnych tlakov.
Bola to vládna koalícia, ktorá od začiatku zdôrazňovala práve potrebu vyriešenia tohto prípadu. A k tejto priorite sa hlási i nová slovenská vláda, ako i nový minister vnútra, ktorého úlohou bude vytvárať čo najlepšie podmienky pre úspešnú prácu polície. Tragédia, ktorá zamávala Slovenskom, sa nevyšetrí ani v uliciach, ani vo volebných miestnostiach a ani na novinových stránkach. Preto opakujem, nechajme pracovať profesionálov a skončime so zneužívaním tejto tragédie v politickom zápase. (Potlesk.)
Obrovský mediálny i politický tlak našiel svoju odozvu aj v zhromaždeniach ľudí, ktorí prišli na námestia slobodne a demokraticky vyjadriť svoj názor. To, že sa tak stalo, je dobrou vizitkou slovenskej demokracie a uplatňovania občianskych slobôd. Môj osobný postoj k týmto zhromaždeniam bol vždy rovnaký a som vďačný, že nedošlo k žiadnym prejavom násilia, nepokojom ani škodám na majetku.
Vnímam aj tie hlasy, ktoré vystupovali s výsostne politickými požiadavkami. Vyriešiť politickú krízu je však úlohou nás politikov. Parlamentná demokracia má svoje jasné pravidlá a ja som veľmi rád, že napokon boli dodržané.
Nebudem dnes hodnotiť úlohu slovenskej opozície v celom tomto prípade. Je ale samozrejmé a logické, že sa pokúša dostať k moci a že v predčasných voľbách vidí pre seba viaceré politické výhody.
Politika má však ale aj iný, štátnický rozmer. A tým rozmerom je zodpovednosť voči vlastnej krajine. Je nesporné, že Slovensko na svoj úspešný vývoj potrebuje pokoj a stabilitu. To sú hodnoty, ktoré sú nielen v priamom protiklade s konaním predčasných volieb ako takých, ale aj s ohľadom na ich možné výsledky. Som presvedčený, že by nič nevyriešili, len by prehĺbili nepokoj v spoločnosti a ustanovili by zmätok ako trvalý stav v našej krajine.
Slovensko má dnes legitímne zvolený parlament, ktorého jasná väčšina sa hlási k pokračovaniu súčasnej vládnej koalície a k dokončeniu práce pre ľudí, ktorú pred dvoma rokmi vláda začala. Práve od podpory Národnej rady odvodzuje svoj mandát vláda Slovenskej republiky a parlament je tou inštitúciou, ktorej sa vláda zodpovedá a ktorá ako jediná môže rozhodovať o jej bytí alebo nebytí. A to hovorím s plným rešpektom, pretože som mal tú česť stáť na čele Národnej rady Slovenskej republiky a vždy budem chápať, aký je postoj vlády a aký je postoj Národnej rady Slovenskej republiky v tomto vzťahu.
Súčasnú vládnu koalíciu zrodili výsledky demokratických parlamentných volieb v roku 2016 a v nich je vyjadrená aj vôľa ľudí. A toto môže byť mechanizmus, a jediný mechanizmus, akým môže fungovať zastupiteľská demokracia.
Politická kríza spojená s domácim i medzinárodným mediálnym tlakom však okrem personálnych zmien priniesli aj veľmi vážne dôsledky na obraz Slovenska v zahraničí. Absolútne odmietam názory, že Slovensko je akousi čiernou dierou v Európe. (Reakcia z pléna.) Nie je na nich nič pravdivé.
Spomeňme si, ako len niekoľko dní pred dvojnásobnou tragédiou zneli z úst predsedu vlády či prezidenta Slovenskej republiky rovnaké slová, a zacitujem ich: "Slovensko je úspešný príbeh." Tieto slová platia aj dnes, pretože za 25 rokov samostatnosti sme prešli obrovský kus cesty. Stali sme sa členmi Európskej únie i NATO. Vstúpili sme do Schengenu aj do eurozóny. Vysporiadali sme sa s nezamestnanosťou ako dlhoročným najväčším problémom Slovenska a máme pred sebou výborné ekonomické perspektívy. Život ľudí sa postupne zlepšuje a stále viac sa svojou úrovňou šplhá ku krajinám, na ktoré sme sa kedysi pozerali ako na nedosiahnuteľný cieľ. Toto je skutočné Slovensko, a nie jeho pokrivený, falošný a účelovo vytváraný negatívny obraz. Naprávanie tohto obrazu... (Potlesk.)
Naprávanie tohto obrazu bude aj mojou osobnou prioritou ako predsedu vlády. Prvé kroky som urobil už včera, keď som absolvoval svoju prvú cestu v novej funkcii do Bruselu a hovoril s najvyššími predstaviteľmi Európskej únie. Môj odkaz bol jednoznačný, že Slovensko je demokratickou, úspešnou a modernou krajinou a jej nová vláda je zárukou jasnej proeurópskej orientácie našej krajiny.
Je mi veľmi ľúto, že podobný odkaz nešíria aj tí, ktorých prvotnou úlohou by mala byť obhajoba dobrého mena a záujmy krajiny. Považujem za veľmi nešťastné, ak opozícia prenáša vnútropolitický zápas aj mimo Slovenska a v túžbe po moci absolútne nehľadí na to, aké nedozerné škody na medzinárodnom poli spôsobuje aj našej krajine.
Som pripravený urobiť všetko pre to, aby sme tieto škvrny zmyli a vrátili renomé Slovenska tam, kam v rámci Európy i sveta patrí. A preto plánujem v tejto súvislosti ďalšie kroky vrátane vystúpenia v Európskom parlamente. Zaujmem tam veľmi jasné stanovisko k postojom niektorých europoslancov a uvediem na pravú mieru viaceré nepravdy a klamstvá, ktoré sa o Slovensku v parlamente začali šíriť. (Potlesk.)
Vážené dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi z tohto miesta poďakovať sa aj doterajšiemu premiérovi Robertovi Ficovi i odchádzajúcim ministrom za obrovský kus práce, ktorý vykonali. Robert Fico zanechal v slovenskej politike... (Potlesk.) Robert Fico zanechal v slovenskej politike ako trojnásobný premiér výraznú stopu ako ešte nikto pred ním. Bude ju tvoriť aj naďalej ako predseda strany SMER - sociálna demokracia, ktorej programové piliere sa úmerne jej postaveniu odrážajú aj v programovom vyhlásení novej vlády. Na prácu končiacich ministrov v mnohom nadviažu ich nástupcovia a verím, že svojím vlastným pohľadom na vec dajú svojim rezortom ďalšiu novú dynamiku.
Nová vláda, ktorá sa opiera o stabilnú väčšinu v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá vzišla z demokratických parlamentných volieb, je dobrou vizitkou slovenskej demokracie. Vážnu politickú krízu sme ustáli v ústavných rámcoch a dokázali sme, že vieme takýmito ťažkými skúškami prejsť v rámci právneho štátu a dodržiavania ústavných zásad deľby moci.
Ďakujem preto z tohto miesta aj pánovi prezidentovi, že v konečnom dôsledku rešpektoval zásady parlamentnej demokracie i Ústavy Slovenskej republiky a nepodľahol mediálnym a politickým tlakom na jej demontáž a zmenu z parlamentného systému na prezidentský. (Potlesk.)
Vyjadrujem nádej, že vymenovaním novej vlády a schválením jej programového vyhlásenia Národnou radou Slovenskej republiky sa budeme môcť naplno vrátiť k práci pre ľudí a riešiť problémy každodenného života. Mnohí sú už unavení doterajším politickým napätím a čakajú návrat do normálnych koľají. Návrat k pokoju, návrat k stabilite. A čakajú, že nová vláda bude, podobne ako jej predchodkyňa, aktívne pristupovať k riešeniu jej skutočných problémov, k riešeniu problémov Slovenska. Aj preto by som považoval za prejav štátnického rozmeru politiky, ak by programové vyhlásenie novej vlády dostalo dôveru aj opozičných poslancov, ale toho sa asi dnes nedožijeme.
Naplňme, prosím, štvorročný mandát, ktorý sme dostali od občanov a predstúpme pred nich po jeho skončení každý so svojou predstavou rozvoja tohto štátu a uchádzajme sa o dôveru v ďalších demokratických parlamentných voľbách. Dnes však dokončíme prácu, ktorá je pred nami.
Vážené dámy a páni, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte raz si vás v mene vlády Slovenskej republiky dovoľujem požiadať o schválenie jej programového vyhlásenia a o vyslovenie dôvery tejto vláde.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
A na záver ešte raz smerom na balkón. Vždy budem brániť slobodu prejavu v Slovenskej republike, vždy si budem vážiť odbornú prácu investigatívnych novinárov a asi si budeme musieť zvyknúť aj na tých, ktorí sú možno niekde na druhej strane a sú schopní dva dni investigatívne vyšetrovať a venovať sa takto zabalenému hygienickému špáradlu. (Rečník vybral zo saka hygienicky zabalené špáradlo, ukazujúc ho plénu. Potlesk.) Pozdravujem vás. (Potlesk.)

Pán poslanec, keďže na tú otázku som už odpovedal, možno využijem ale tento priestor na to, aby som pripomenul niektoré zjednodušenia, ktoré už dnes platia.
Podarilo sa nám zabezpečiť funkcionalitu informačného systému ITMS2014+, cez ktorý sa realizujú všetky aktivity v rámci čerpania eurofondov tak, aby už odteraz všetci žiadatelia, ktorí podávajú žiadosť prostredníctvom tohto systému, nemuseli prikladať 9 povinných príloh štátu, pretože tieto si automaticky informačný systém zbiera z jednotlivých registrov štátu, čo je takisto dobrá informácia. To znamená, žiadna zdravotná poisťovňa, žiadna Sociálna poisťovňa, žiaden register úpadcov. A nehovorím už o obchodnom registri, list vlastníctva a tak ďalej. Všetko si to čerpá náš ITMS systém sám.
Pilotne sme prvýkrát vyhlásili elektronickú výzvu s ministerstvom hospodárstva a následne ďalšie rezorty sa pripájajú k tomu, aby všetky procesy mohli prejsť elektronicky, bez potreby zasielať haldy papierov k nám, čo opäť má spôsobiť aj zníženie nákladov, aj zjednodušiť celý ten systém.
Takže veľa vecí sa už spravilo, ale ten systém je naozaj tak prekombinovaný a komplikovaný, že ešte máme čo robiť, aby sme ho zjednodušili ešte viacej. Takže konkrétne vám budeme priebežne oznamovať, čo nové sme vymysleli, pripravili a ako sa nám to podarilo presadiť do praxe.
Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Vážený pán poslanec, skôr ako vám odpoviem na túto otázku, dovoľte mi pripomenúť, že príspevky na lyžiarsky výcvik vláda schválila ešte v roku 2016 ako súčasť druhého sociálneho balíčka na podporu pohybových aktivít pre všetkých žiakov, teda aj pre tých, ktorí sa nemohli na lyžiarskom výcviku zúčastniť z dôvodu slabšej sociálnej situácie rodiny.
Napriek tomu, že uvedené sociálne balíčky boli opozíciou neodôvodnene a účelovo kritizované, tieto opatrenia zo sociálneho balíčka sú súčasťou dlhodobej stratégie zamerané na pomoc mladým rodinám, dôchodcom, nezamestnaným a občanom s nízkymi príjmami. Považujeme za správne, aby z aktuálneho priaznivého a pozitívneho vývoja ekonomiky ťažili aj sociálne najslabšie skupiny ľudí.
Vami spomínané príspevky sú účelovo určené pre žiakov druhého stupňa základnej školy, špeciálnej základnej školy a pre žiakov stredných škôl v dennej forme štúdia na financovanie lyžiarskych a snowboardingových výcvikov a kurzov.
Vláda Slovenskej republiky poskytla dotáciu na lyžiarske kurzy v rokoch ´16 až ´18 pre približne 270-tisíc žiakov z celého Slovenska a s doterajším výsledkom zavedeného opatrenia je mimoriadne spokojná. Finančná podpora určená pre žiakov základných a stredných škôl sa ukázala ako prospešná už v prvom roku jej zavedenia, t. j. v roku 2016, a pozitívne ohlasy evidujeme aj na minuloročnú, aj súčasnú zimnú sezónu.
V januári 2016 ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu rozdelilo 14,3 mil. eur pre viac ako 95-tisíc žiakov základných a stredných škôl, v roku ´17 išlo 14 mil. eur pre 90-tisíc žiakov a tento rok požiadali školy o príspevok 12,9 mil. eur pre 86-tisíc žiakov. Výška príspevku na jedného žiaka je 150 eur a štát doposiaľ zaplatil približne 1 350 000 prenocovaní v ubytovacích zariadeniach, čo je obrovská podpora pre slovenský cestovný ruch, keď žiaci strávili na lyžiarskom kurze v priemere päť prenocovaní. S úspešnosťou opatrenia rastie v lokalitách blízkych lyžiarskych stredísk aj spokojnosť v oblasti podnikania a služieb u malých a stredných podnikateľov, ktorí zároveň dodávajú svoje produkty do ubytovacích zariadení, resp. im poskytujú svoje služby.
Výhodou lyžiarskych kurzov je aj fakt, že sa uskutočňujú po dohode s prevádzkarmi ubytovacích zariadení, a preto podnikateľom tieto kurzy vedia vykryť priamo to obdobie mimo hlavnej lyžiarskej sezóny, kedy záujem jednotlivcov o ubytovanie je, samozrejme, nižší.
Okrem ekonomických výhod podpora lyžiarskych kurzov zo strany vlády má pre žiakov základných a stredných škôl aj socializačný a športový rozmer, keďže si tak môžu rozvíjať svoje pohybové nadanie. V prípade účinného osvojenia si takýchto zručností existuje reálna možnosť vytvorenia si trvalého vzťahu k pohybovej aktivite, ktorá je kľúčom k zdravému životnému štýlu. A práve v rýchlej dobe internetu a množstva počítačových hier, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú aj bežné dni školákov, je potrebné, aby sme aj zo strany politiky štátu podporili pohyb detí a vytvorili podmienky aj na také druhy športov, ktoré so sebou prinášajú aj istú finančnú záťaž pre ich rodičov. Zároveň uvedené opatrenie podporuje aj súdržnosť triednych kolektívov.
Môžeme povedať, že ide o opatrenie tvoriace kombináciu pomoci pre menej solventné rodiny s deťmi, ktoré by si za iných okolností nemohli dovoliť zaplatiť lyžiarsky výcvik, a na druhej strane výrazne pomáha slovenskému cestovnému ruchu.
Špeciálne nás teší, že dnes nie je rozdiel, či rodičia dieťaťa majú, alebo nemajú peniaze, pretože sme sa snažili nastaviť výšku príspevku tak, aby pokryla skoro všetky náklady bez toho, aby to museli spolufinancovať rodičia. Dávame tak možnosť absolvovať lyžiarsky, resp. snowboardový výcvik všetkým deťom, ktoré majú oň záujem, a teší nás, že aj rodičia, ktorí si normálne nemôžu dovoliť poslať dieťa na lyžiarsky kurz, majú takúto možnosť. Väčšina žiakov by si lyžiarsky výcvik nemohla bez štátneho príspevku dovoliť, čo potvrdzujú najmä učitelia základných a stredných škôl vrátane rodičov týchto detí. A to je, myslím, to najdôležitejšie, aby všetky deti mali rovnakú šancu bez ohľadu na to, v ktorej časti Slovenska sa narodia, a bez ohľadu na to, z ktorej sociálnej vrstvy pochádzajú.
Takže ako funguje spomínané sociálne opatrenie v praxi, sa bol pán predseda minulý týždeň osobne presvedčiť aj počas svojej návštevy lyžiarskeho kurzu v stredisku Salamandra Resort v obci Hodruša-Hámre, kde opäť samotné opatrenie komentovali tí, ktorých sa týka, učitelia, deti a rodičia týchto detí, ktorí ho, samozrejme, kvitujú a sú zaň vďační.
A preto som veľmi rád, že to rozhodnutie vlády v roku 2016 okrem lyžiarskych kurzov aj v prípade škôl v prírode bolo úspešné a naozaj prospieva širokému okruhu nielen ľudí, ale aj časti slovenských služieb a cestového ruchu.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec, ak by ste súhlasili, možno by vám mohla postačovať moja odpoveď na prvú otázku, pretože... (Reakcia poslanca.) Áno? Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, aj za vašu otázku. Dňa 23. februára 2018, tak ako uvádzate, sa v Bruseli uskutoční neformálne zasadnutie hláv štátov a predsedov vlád členských štátov Európskej únie. Vedúci predstavitelia členských štátov Európskej únie sa stretnú, aby rokovali o inštitucionálnych otázkach, ale aj o politických prioritách pre budúce obdobie. Žiadne ďalšie iné témy neboli zatiaľ v tejto fáze avizované.
Začnem témou viacročného finančného rámca. Tu sa majú rozhovory sústrediť najmä na politické priority budúceho finančného rámca po roku 2020. Pôjde o to, ako možno nastaviť rovnováhu medzi starými politikami, ako je kohézia a poľnohospodárstvo, a novými politikami, ktoré sa sústreďujú na vedu, výskum či konkurencieschopnosť Únie. Medzi novými prioritami sa rysuje vytvorenie fondu na boj proti legálnej migrácii, posilnenie mobility, ktorá znamená hlavne posilnenie programu Erasmus a podpora spolupráce v oblasti obrany. Dá sa očakávať aj rámcová diskusia k výške rozpočtu vo všeobecnej rovine a diskusia o možnostiach posilnenia rozpočtu vzhľadom na nové priority.
Ambíciou je uzatvoriť rokovania o viacročnom finančnom rámci ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v budúcom roku, pretože – teraz doplním – ak si predstavíte, že by sme čakali až na nové voľby a potom koľko mesiacov trvá, kým prvýkrát zasadne Európsky parlament a kým sa vykreuje úplne nová Komisia a zvolia sa jednotliví komisári, myslím, že by to už bolo nakoniec na veľmi tesnej hrane v roku 2020, kedy musíme mať jasno a hneď vedieť fungovať. Takže je dôležité, aby lídri našli túto zhodu a dohodu ešte do volieb do Európskeho parlamentu.
Slovenská republika bude preto v rámci svojich pozícií zdôrazňovať, že chceme bezpečnú, prosperujúcu, silnú a viac integrovanú Úniu. Uvedomujeme si potrebu financovať aj nové výzvy. Chceme však ale zachovať dostatok prostriedkov pre kohéziu a spoločnú poľnohospodársku politiku. Slovensko bude naďalej zdôrazňovať význam ekonomickej a sociálnej konvergencie, ktorá má okrem ekonomicko-sociálneho aj silný politický rozmer ako prevencia nárastu populizmu a extrémizmu.
Summit, ktorý sa bude konať na budúci týždeň, je príležitosťou aj na neformálnu diskusiu lídrov o navrhovaných úpravách a zmenách v inštitucionálnej architektúre. Z hľadiska oblastí týkajúcich sa Európskeho parlamentu budú tomuto summitu dominovať najmä jeho budúce zloženie a koncept tzv. vedúceho kandidáta.
Očakávané uvoľnenie 73 kresiel britských poslancov sa stalo katalyzátorom diskusií o nadnárodnom zozname kandidátov pre voľby do Európskeho parlamentu, ktorí by boli volení v jednotnom volebnom obvode. Napriek silnej medializácii a tlaku z viacerých strán poslanci Európskeho parlamentu nepodporili vytvorenie nadnárodnej európskej kandidátky. Vítame toto rozhodnutie, ktoré reálne odráža súčasnú politickú situáciu a reflektuje aj názorovú nejednotnosť. Nemyslím, že by tento koncept zásadnejšie prispel k posilneniu demokratickej legitimity, priblíženiu Únie občanom alebo zvýšenie záujmov o voľby do Európskeho parlamentu.
Vo vzťahu k budúcemu zloženiu Európskeho parlamentu sme zástancami myšlienky zníženia počtu poslancov. Je logické, že ak bude o jeden členský štát menej, malo by byť menej aj poslancov. Uvoľnenie britských kresiel je zároveň príležitosťou kompenzovať počet poslaneckých kresiel tým štátom, ktoré sú v súčasnosti menej zastúpené, preto podporujeme návrh prerozdelenia časti týchto kresiel medzi členské štáty na základe princípu degresívnej proporcionality. Pre Slovensko to môže znamenať o jeden mandát európskeho poslanca viac.
Jednou z hlavných tém summitu bude aj koncept vedúceho kandidáta, tzv. Spitzenkandidat, teda určenie lídrov, ktorí budú viesť predvolebnú kampaň a z ktorých bude po voľbách určený nový predseda Európskej komisie. Tento koncept podporuje najmä Európsky parlament, Európska komisia, ako aj časť členských štátov. Prvýkrát bol využitý v roku ´14 pri kreovaní súčasnej Komisie, kedy post predsedu získal Jean-Claude Juncker, líder kandidátky ľudovcov.
Podporovatelia tohto konceptu argumentujú, že občania by mali mať možnosť výberu predsedu Európskej komisie, ktorý počas volebnej kampane spopularizuje agendu celej Únie. Slovensko skôr zastáva pozíciu, že by sme mali dodržiavať pravidlá stanovené v zmluvách a rešpektovať úlohu Európskej rady pri výbere nového predsedu Európskej komisie a brať tak do úvahy charakter a úlohy jednotlivých inštitúcií a udržiavať tak ich rovnováhu.
Na summite očakávame tiež zaujímavú diskusiu, pretože je naším spoločným záujmom, aby sme Európsku úniu čo najviac priblížili občanom a zvýšili účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Myslím, že diskusie s občanmi o Európskej únii sú lepšou cestou než vytváranie nadnárodných kandidátok či definovanie budúcich predsedov Európskej komisie. S podobnými aktivitami sme začali už v minulom roku a budeme v nich pokračovať. Na Slovensku sa už osvedčil koncept Národného konventu o Európskej únii, v ktorom sme odhodlaní pokračovať.
Deň pred odchodom predsedu vlády do Bruselu sa bude konať úvodné podujatie Národného konventu o budúcnosti EÚ za účasti najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky a nasledovať budú aj ďalšie podujatia v regiónoch, pretože jednou z hlavných úloh je posilnenie strategickej komunikácie o Únii so širokou verejnosťou, a myslím, že konkrétne aktivity a kroky majú väčší význam než abstraktné koncepty, o ktorých sa teraz hovorí.