Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, oslobodenie našej vlasti od fašizmu v čase druhej svetovej vojny je významnou historickou udalosťou a my máme nielen právo, ale máme aj povinnosť hodnoty trvalej slobody a demokracie ďalej rozvíjať. Považujem za mimoriadne potrebné a v dnešnej dobe neustále zdôrazňovať varujúci odkaz vojny. Zmysel protifašistického zápasu nesmieme podceniť. V Európe dnes znovu počuť hlasy neonacistov obhajujúcich fašizmus a popierajúcich základné ľudské práva a slobody. Musíme byť preto aj na Slovensku ostražití a uvedomovať si našu spoluzodpovednosť za mier, slobodu, demokraciu a bezpečný život našich občanov.
V uplynulých dvoch dňoch som bol na rôznych krajských mestách, kde si obyvatelia týchto miest na slávnostnom podujatí pripomínali 74. výročie oslobodenia od fašizmu. Potešilo ma, že na týchto podujatiach konečne nechýbali ani mladí ľudia. A spoločne sme si pripomenuli, čo je to fašizmus, akú hrôzu a utrpenie ľuďom priniesla druhá svetová vojna, že v nej bojovali desiatky miliónov vojakov, zahynulo zhruba 50 mil. a viac ľudí, že priniesla koncentračné tábory, v ktorých zomierali denne tisíce ľudí, že sa plánovalo vyvraždenie celých národov.
Chápem, že pre mladých ľudí to môže vyzerať iba ako príliš vzdialená minulosť, navyše v čase lacných bulvárnych informácií či dezinformácií sa aj u nás interpretácie historikov druhej svetovej vojny neraz svojsky vysvetľujú. Nikdy sme nespochybňovali podiel, ktorý na víťazstve nad fašizmom mali západné mocnosti, ale nikto nemôže spochybniť ani skutočnosť, že najväčší podiel na páde fašizmu a na víťazstve v druhej svetovej vojne mala vtedajšia Červená armáda a národy Sovietskeho zväzu.
Mladým ľuďom pri spomienkových oslavách pripomínam fakty, ktoré azda poznajú - dúfam, že poznajú - z učebníc, že bojových operácií sa na Slovensku zúčastnilo takmer 2,5 mil. vojakov Červenej armády, takmer 6-tisíc príslušníkov 1. československého armádneho zboru, skoro 250-tisíc Rumunov. A boje v ťažkých terénnych a poveternostných podmienkach si vyžiadali vyše 60-tisíc sovietskych a 10-tisíc rumunských vojakov. Zahynulo tiež viac ako 1 700 príslušníkov 1. československého armádneho zboru a bola to naozaj obrovská cena za slobodu Slovenska, a pritom len zlomok zo všetkých obetí, ktoré vojnové utrpenie prinieslo celému svetu.
Je však paradoxom doby, že plastickejší a objektívnejší obraz o minulosti je zložitejší a bez hlbšieho záujmu aj ľahšie manipulovateľný. Neznalosť dejín a generačné zabudnutie vojnových trápení mladou generáciou je podhubím pre oživovanie rôznych ideí. A preto sa i dnes stretávame s prípadmi pravicového extrémizmu. Na internete a sociálnych sieťach jeho stúpenci šíria nenávisť a násilie, na riešenie zložitých spoločenských či ekonomických vecí ponúkajú jednoduché spôsoby, usilujú sa vplývať najmä na mládež a majú politické ambície.
Veľmi ma preto znepokojuje, že aj v mojom rodnom meste v Banskej Bystrici, v centre protifašistického odboja počas druhej svetovej vojny, nachádzajú extrémisti stále živnú pôdu. Pri predstave, že vnuci a potomkovia, ktorým nacisti zavraždili starých rodičov alebo príbuzných, sú ochotní hlásiť sa k súčasným extrémizmom, sa mi naozaj zastavuje zdravý rozum aj dych.
Treba sa dôkladne zaoberať tým, prečo sa tak deje a zamerať sa ešte viac na mladú generáciu, aby sa naučila kriticky myslieť, musíme v nich pestovať povedomie o skutočných hodnotách, pochopenie pre iné kultúry a rešpekt pre rozmanitosť.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnešná realita nám naozaj kruto nastavuje zrkadlo a potvrdzuje pravdu o tom, že ľudská pamäť je naozaj veľmi krátka. Sme, bohužiaľ, svedkami, že niektorí mladí ľudia neradi počúvajú o padlých vojakoch, povstalcoch, o vypálených obciach a ich obyvateľoch postihnutých fašistickými represáliami. Ukazuje sa totiž, že o historických udalostiach spred vyše sedemdesiatich rokov nemajú takmer žiadne vedomosti. Je to už tretia generácia obyvateľov Slovenska a povedzme si úprimne, riešia naozaj úplne iné problémy ako súvislosti časov minulých.
Preto je dôležité im aj pri terajších spomienkach na oslobodenie našej vlasti opakovať, že nech sa to zdá akokoľvek prirodzené, mier nie je samozrejmosť. Dôležitú úlohu tu, pochopiteľne, zohráva aj škola, rodina a prostredie, v ktorom mladí ľudia vyrastajú. Na základe historických faktov treba s nimi hovoriť o nacistických zločinoch proti ľudstvu, o tom, čo znamenala vojna, totálne nasadenie, čo znamená holokaust.
Mali by ale vedieť aj o neobyčajnom hrdinstve jednoduchých ľudí, ktorí v Slovenskom národnom povstaní v auguste 1944 vzali do rúk zbraň, aby sa postavili proti fašizmu.
V tejto súvislosti často poukazujem ešte na jeden historický fakt, dôležitý nielen pre mladých ľudí, ešte pred vznikom Slovenského národného povstania v predvečer Vianoc 1943 slovenskí protifašisti, jedni z občianskeho bloku, druhí z ľavicového bloku, pochopili, že v čase ohrozenia nie je čas na sváry, lebo pred nimi je spoločný záujem - postaviť sa zoči-voči fašizmu. A opäť sa nám na scénu akoby vrátil ten klasický motív Svätoplukových prútov, zjednotili sa demokrati, agrárnici, sociálna demokracia a i komunisti a je to aj pre nás dnes všetkých výzva a verím, že aj inšpirácia, ako sa k týmto javom v dnešnej spoločnosti postaviť.
Ďakujem pekne.
