Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, aj ctené publikum na balkóne, ako mne je fakt úprimne ľúto dokonca dvoch vecí. Prvou je situácia okolo Slovenskej akadémie vied a druhou je to, že hlavný zákon, ktorý dnes prerokovávame, je zákon vrátený prezidentom, ktorý sa týka vysokoškolského vzdelávania a o tomto doteraz takmer nezaznelo ani jedno slovo.
Ja osobne si nemyslím, že by situácia v oblasti...
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, aj ctené publikum na balkóne, ako mne je fakt úprimne ľúto dokonca dvoch vecí. Prvou je situácia okolo Slovenskej akadémie vied a druhou je to, že hlavný zákon, ktorý dnes prerokovávame, je zákon vrátený prezidentom, ktorý sa týka vysokoškolského vzdelávania a o tomto doteraz takmer nezaznelo ani jedno slovo.
Ja osobne si nemyslím, že by situácia v oblasti vysokoškolského vzdelávania na Slovensku bola taká, že by sme o nej nemali hovoriť, ale opätovne téma, ktorá je podľa mňa extrémne závažná, zanikla v nejakých iných témach, ktoré sú politicky viac príťažlivé a preto mi dovoľte, budem sa v krátkosti venovať aj tejto téme vysokoškolského vzdelávania.
Pán prezident upozorňuje vo viacerých pripomienkach k tomuto návrhu zákona, napríklad k tomu, že je to formalistický návrh zákona a je neprehľadný, je zahltený technickými detailmi a tak ďalej a tak ďalej. Ja opätovne chcem povedať, tak ako to bolo v prípade zákona o kvalite vysokoškolského vzdelávania, že predmetný návrh zákona je kompromisný návrh všetkých zúčastnených strán reprezentácie vysokých škôl, Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl, Študentskej rady vysokých škôl, aj Odborového zväzu školstva, vrátane koaličných poslancov a samozrejme ministerstva školstva. Sú to veci, na ktorých sme sa dohodli, a zostala v zásade jedna otvorená otázka. Zostala jedna otvorená otázka, kde sme nevedeli nájsť úplnú zhodu, a to je otázka hodnotenia výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti na vysokých školách ako podkladu pre financovanie vysokých škôl. Aj názor pána prezidenta, aj názor veľkej časti akademického spektra spočíval v tom, že toto hodnotenie by malo byť totožné a mala by ho vykonávať akreditačná agentúra s podmienkami pre udelenie akreditácie vysokých škôl.
My sa domnievame, že toto nemôžu byť totožné podmienky, lebo zaznelo to aj v niektorých faktických poznámkach, musia tu byť zohľadnené, v prípade financovania spoločenská potreba jednotlivých študijných odborov, musí tu byť zohľadnená zamestnateľnosť absolventov, musia tu byť zohľadnené trendy vývoja vedy, techniky a zamestnanosti, tzv. megatrendy s dostatočným predstihom, aby Slovensko bolo pripravené na budúci spoločenský vývoj. Toto sú veci, ktoré musia byť operatívnymi podkladmi pre financovanie vysokých škôl, ale nemôžu byť podkladmi pre akreditovanie, pre akreditovanie vysokoškolského vzdelávania. Čiže tú výtku, ktorú uvádza aj pán prezident vo svojom stanovisku, považujem v tejto časti za úplne neopodstatnenú a myslím si, že tu ani nemala byť.
A teraz k tomu, čo je podstatou dnešnej schôdze a kde sa v zásade zvrátila celá diskusia. Problém transformácie Slovenskej akadémie vied. Ako je to téma, ktorá je veľmi ťažká, lebo je to skôr otázka právnych argumentov, je to uvádzanie účelovo vytrhnutých textov a je to otázka, ktorá, a odpustite, kolegovia, aj v prípade mnohých vystúpení, ktoré zazneli na tejto pôde, skôr hovorili o nevedomosti, fabulovaní alebo o populistickej účelovosti. Ja sa pridávam k tým - a nikto ma nemôže obviniť, že som celé obdobie konal inak -, ktorí hovoria o tom, že je potrebná právna kontinuita Slovenskej akadémie vied a jej ústavou a že som robil, robím a aj v nasledujúcom blízkom, v nasledujúcom období budem robiť všetko pre to, aby sme transformáciu Slovenskej akadémie vied zvládli právne relevantným spôsobom.
K tým faktom, ktoré treba povedať. Zákon o transformácii Slovenskej akadémie vied, alebo zákon o verejno-výskumnej inštitúcii bol schválený zhruba pred rokom a Slovenská akadémia vied mala viac a myslím, že viac ako deväť mesiacov na to, aby sa na celý proces pripravila. Žiada sa mi povedať, že tento, táto doba, ktorá bola legisvakančnou dobou na prípravu transformácie, nebola využitá a príprava neprebehla tak, ako prebehnúť mala, vrátane formálnych a aj iných činností.
Druhú vec, ktorú chcem povedať, áno, hľadali sme riešenia a hľadali sme možnosť zápisu vedecko, a teda verejných výskumných inštitúcií do registra aj po termíne, kedy malo dôjsť, teda kedy mali byť predložené doklady, to znamená po uplynutí lehoty, kedy mali byť tieto verejné výskumné inštitúcie zapísané. Dnes je tu na stole podľa mňa nový právny stav a mnohí kolegovia namietali a operovali stanoviskom Generálnej prokuratúry, v ktorom sa hovorí, že ide o nečinnosť ministerstva školstva.
Ja zacitujem z upozornenia Generálnej prokuratúry dva odseky: "V prípade konania o zápis do registra sa jedná o registračné, nie evidenčné konanie, ktorého súčasťou je i oprávnenie registrovaného orgánu, registrového orgánu skúmať rozsah a obsah návrhov predkladaných na zápis do registra.". Mne z tohto vyplýva, že ministerstvo bolo oprávnené požadovať vysvetlenia a doplnenie, doplnenie materiálov, ak malo v určitých veciach pochybnosti. Myslím si, že aj v tejto súvislosti by bola vhodná a potrebná súčinnosť oboch subjektov, jednak vedenia Slovenskej akadémie vied a jednak ministerstva, aby v rámci dobrej vôle hľadali cesty, ako tieto vysvetlenia a dodatočné materiály poskytnúť a nie ako hľadať právne argumenty, či sa majú alebo nemajú poskytovať.
Druhý odsek: "Ministerstvo teda mohlo o návrhoch zákona stanovených termínoch buď rozhodnúť tak, že zrealizuje zápis do registra, a to v prípade, že budú splnené podmienky podľa § 21a, ods. 2 zákona o Slovenskej akadémii vied. V prípade nesplnenia povinnosti zo strany zriaďovateľa predložiť kompletné údaje, a to v zákonom stanovených termínoch, bolo ministerstvo povinné konania o návrhoch zastaviť, čo sa však doposiaľ nestalo, čím ministerstvo neprimerane predlžuje dobu konania rozhodovania o návrhoch Slovenskej akadémie vied predložených na zápis do registra.". Ak ste dobre počúvali v tomto prípade bolo ministerstvo povinné konanie zastaviť. A tu sa pýtam tých, ktorí teraz bijú a hľadajú všetky jednoduché a populistické riešenia, ako sa vysporiadame s právnym stavom, podľa ktorého, teda s právnym stanoviskom Generálnej prokuratúry, podľa ktorého ministerstvo nemá zapísať VVI-čky do zoznamu, do registra? Ako sa vysporiadame s týmto vzťahom? Aký je súčasný stav jednotlivých ústavov? Sú teda VVI-čkami podľa zákona od 1. 7., alebo nie sú?
Myslím si, že toto je vcelku veľmi komplikovaný právny stav, ktorý potrebuje síce veľmi rýchlu, ale dobrú právnu analýzu, aby žiadny krok, ktorý sa v tejto chvíli urobí, nemohol byť v budúcnosti spochybňovaný s ďalekosiahlymi dôsledkami, ktoré si ani nevieme predstaviť. Preto aj v tejto chvíli vyzývam všetky zúčastnené subjekty, a to je, jednak vedcov, zamestnancov Slovenskej akadémie vied, kolegov poslancov, ale aj pracovníkov ministerstva školstva, aby sme konali veľmi uvážlivo, zdržanlivo a hľadali riešenia, ktoré nám pomôžu vyriešiť tento komplikovaný právny stav bez zbytočných negatívnych dôsledkov, ktoré môžeme urobiť.
Riešení sa ponúka niekoľko a myslím si, že je to všetko na otázku vzájomnej diskusie a toho, že budeme hľadať riešenia, ktoré budú efektívne a dobré.
Napriek tomu, že je potrebné nájsť riešenia, ktoré nespôsobia ujmu Slovenskej akadémii vied, treba jednotlivé kroky dobre zanalyzovať. A napriek tomu, že tu zaznievajú hlasy, že nebude, že by bolo vhodné nehlasovať o týchto veciach, myslím, že o tom, či sa o návrhu zákona vráteného pánom prezidentom bude hlasovať alebo nebude hlasovať, sa rozhodlo už pri schvaľovaní tohto programu. A to hľadanie riešení bude musieť nastať hneď od tejto chvíle ešte pred hlasovaním, ale aj po hlasovaní.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
