Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, aj vzhľadom na pokročilú dobu vás nechcem nejak veľmi dlho zdržiavať, ale pri predkladaní tejto novely zákona som sa stretol u viacerých kolegov s pochybnosťami, že či je potrebné posilňovať pozície štátnej školskej inšpekcie, preto chcem uviesť iba niekoľko, niekoľko údajov.
Ak si zoberiem do ruky správu o stave a výchove, úrovni vzdelávania v školách a školských zariadeniach za školský rok 2016 až 17, vidíme, že, ktorý predložila štátna školská inšpekcia, vidíme, že z odporúčaní, ktoré dala jednotlivým kontrolovaným subjektom na úrovni základných škôl, bolo akceptovaných týmito subjektami iba 75,6 percenta. Opakujem 75,6 %, inými slovami, 25 % opatrení, na ktoré upozorňovala školská inšpekcia, boli týmito subjektami ignorované. V prípade uplatnení v školských kluboch detí, ktoré nemajú charakter priamych školských zariadení, bola akceptácia odporúčaní štátnej školskej inšpekcie iba 33 percent. Jedna tretina odporúčaní bola akceptovaná. V prípade stredoškolských, stredných škôl akceptácia odporúčaní je na úrovni zhruba 85 percent. To znamená 15 % odporúčaní štátnej školskej inšpekcie je svojím spôsobom ignorovaných, čo považujem za závažný stav, ktorý začína hraničiť s chaosom v školstve, a je potrebné prijať novelu, ktorá bude za nerešpektovanie rozhodnutí školskej inšpekcie tieto subjekty postihovať, a v tom návrhu zákona sú navrhnuté postihy v podobe krátenia normatívov.
Ak bolo zdôvodňované, že kvôli jednému prípadu ideme zavádzať túto novelu do praxe, tak musím povedať, že jeden prípad bol v školskom roku 2016 – 17, ktorý doteraz nie je ukončený a je v súdnom konaní, ale v školskom roku 2017 – 18 sú evidované štyri prípady, kedy bol znemožnený výkon štátnej školskej inšpekcie na školách, a to tým, že bol zamedzený vstup do školy pri následných inšpekciách a v jednom prípade došlo k vytesneniu školských inšpektoriek z priestorov školy. To znamená, že ich učitelia vyhodili zo školy. Toto je stav, ktorý je neakceptovateľný v právnom štáte, a jednoducho toto je stav, s ktorým sa nemôžeme v žiadnom prípade stotožniť. A boli tak isto zaznamenané v jednom prípade odmietnutie odstránenia nedostatkov a bola odmietnutá žiadosť na predloženie pedagogickej dokumentácie v prípade, keď sa rodičia sťažovali na nastavenie vzdelávacieho programu, a v jednom prípade počas školskej inšpekcie boli ukrytí žiaci s učiteľom v čase, kedy bola na škole inšpekcia, keďže žiaci boli z úplnej inej školy, ako bola kontrola školy, na ktorej prebiehala.
Toto považujem za nehorázne stavy a za stav, ktorý je neakceptovateľný v právnom štáte, a pre tieto prípady je potrebné urobiť takéto opatrenia, ako sú uvedené v tomto návrhu zákona. A preto prosím o podporu tohto návrhu zákona všetkých poslancov Národnej rady vrátane opozičných poslancov, lebo tu nejde o žiadne politikárčenie, ale tu ide jednoducho o to, aby sa zaviedol v školstve poriadok.
Ďalšia vec, ktorá bola mediálne relatívne silno publikovaná, je otázka vzdelávania na národnostne zmiešanom území. Je to známy mediálny prípad základná škola Rohovce. Vzdelávanie detí v slovenskom jazyku na území, kde väčšinové obyvateľstvo tvoria obyvatelia maďarskej národnosti, kde spoločnú zmluvu o spoločnom školstvom obvode a vzdelávaní vypovedalo mesto Šamorín okolitým obciam. A preto je v tomto návrhu zákona zavedený inštitút doby, ktorá je dobou, počas ktorej sa môžu okolité obce, ak dôjde k zrušeniu spoločného školského obvodu, spoločne s okresným úradom, v ktorého pôsobnosti sa takéto veci dejú, pripraviť na to, aby bola zabezpečená náhrada, aby boli zabezpečené náhradné priestory tak, aby bola zabezpečená základná školská dochádzka deťom, ktoré túto dochádzku v danom území majú vykonávať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, krátky úvod zákona. Účelom predloženia návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe o školstve a školskej samospráve je posilniť napĺňanie kompetencie štátnej školskej inšpekcie a napomôcť reforme systému výchovného poradenstva a prevencie.
V praxi boli pri výkone inšpekčnej činnosti identifikované viaceré problémy súvisiace s tým, že kontrolované subjekty nevytvárajú podmienky pre výkon kontroly. Zámerom návrhu je zvýšiť právnu istotu kontrolovaných subjektov nastavením jednoznačných pravidiel pre úpravu výstupných materiálov, ktorými sú napríklad správy o výsledkoch školskej inšpekcie. V súvislosti s účinnosťou zákona č. 18 z roku 2018 o ochrane osobných údajov sa upravuje v tomto návrhu aj problematika spracúvania osobných údajov, ktoré štátna školská inšpekcia spracúva na základe vykonaných inšpekcií a ktoré spracúvajú okresné úrady v sídle kraja na účely organizovania koordinácie financovania školských súťaží a predmetových olympiád.
Posledná vecná úprava, ktorá je v tomto návrhu zákona, je otázka rušenia spoločných školských obvodov a zmlúv o spoločných školských obvodoch a navrhujeme, aby pri zrušení spoločného školského obvodu mali dotknuté subjekty dostatočný časový priestor na zabezpečenie potrebných úkonov. Preto navrhujeme, aby spoločný školský obvod nebolo možné zrušiť bezprostredne zároveň s vypovedaním dohody obci o jeho zriadení a nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa je inštitút výpovednej lehoty, ktorý je v návrhu zákona minimálne 6 mesiacov, ale sme o dobe pripravení v druhom čítaní diskutovať. Aby to nemuselo ísť v skrátenom konaní na výnimku ministra školstva, by bola asi vhodnejšia doba 12 mesiacov.
Pán predsedajúci, skončil som s úvodom k návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, nestotožňujem sa s odpoveďou vašich odborníkov z Národnej diaľničnej spoločnosti. Podľa môjho názoru sa dajú vykonať organizačno-technické opatrenia napríklad charakteru takého, že kamióny sa presunú z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu, lebo v pripájacích pruhoch, je jedno či z Bajkalskej, alebo z opačnej strany z Petržalky, alebo z Gagarinovej ulice, väčšinou ide o vozidlá, ktoré majú miestny charakter dopravy, prechádzajú z jedného brehu na druhý a kľučkujú medzi takmer stojacimi kamiónmi, čo spôsobuje spomaľovanie dopravy. Čiže podľa mňa jednoduchým organizačno-technickým opatrením by sa výrazne napomohlo priepustnosti týchto citlivých úsekov aj vzhľadom na charakter dopravy, ktoré jednotlivé motorové vozidlá vychádzajú, teda vykonávajú, nehovoriac o tom, že už potom je namieste možno aj otázka statického posúdenia. Ak presunieme 30- až 40-tonové vozidlá do stredu, či by 3,5-tonové, maximálne 3,5-tonové osobné motorové vozidlá spôsobovali nadmerné zaťaženie, ktoré v súčasnosti znemožňuje otvorenie tretieho pruhu pozdĺž celého profilu nad riekou Dunaj.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja si osobne myslím, že iné efektívne riešenie v tejto chvíli ani veľmi neexistuje. Keby ste poznali vnútorný systém prerozdeľovania financií na vysoké školy, tak by ste zistili, že napríklad ak pohnete koeficientom, a to jeden koeficient, ktorý sa týka publikačnej činnosti a vedecko-umeleckej činnosti o desatinu alebo dve desatiny v prospech napríklad umeleckých vysokých škôl, tak v tom systéme sa vám to prejaví, že rozhádžete celý ten systém, ktorý je nastavený na technické, prírodovedné, humanitné a vedné odbory, rozhádžete celý ten systém a, ja neviem, plus 100-tisíc eur na umeleckých školách znamená mínus 100-tisíc na technických školách. Čo v danej chvíli nie je spoločensky potrebné a výhodné. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Pokiaľ sa pozriete, ako sú nastavené vnútorné parametre, rating jednotlivých vystúpení a jednotlivých činností, ktoré produkujú umelecké vysoké školy, tak by ste zistili, že ak dáte napríklad pol milióna eur na vysoké umelecké školy, tak gro, možno 300-, 350-tisíc podľa súčasne platných kritérií, na ktorých sa dohodli dekani a rektori, dostane Bratislava, predovšetkým VŠMU, potenciálne VŠVU. A v tomto pomere, ak dostane 300-tisíc Bratislava, tak len zhruba 30-tisíc, 40-tisíc dostane napríklad Akadémia umení v Banskej Bystrici pri rovnakom alebo porovnateľnom počte študentov na jednotlivých študijných odboroch. Čiže toto je tá vnútorná, ten vnútorný problém toho systému, ktorý sa snažíme riešiť týmto spôsobom.

34.
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem za konštruktívny tón vášho vystúpenia. Iste sa dá diskutovať o tom, akým spôsobom majú byť prerozdelené tieto finančné prostriedky. Či to má byť najmenej, alebo či to má byť pevne stanovená hranica. Podľa môjho názoru okrem počtu fakúlt to vždy malo byť viazané aj na počet študentov, ktorí sú na jednotlivých fakultách. Možno by to bolo dobré, keby to bolo viazané aj na študijné odbory, a možno by to bolo dobré, keby to bolo viazané aj na aktivity. Ale v tejto chvíli tie aktivity v zásade nie sú celkom adekvátne, lebo v tejto chvíli tento spôsob podpory znamená, aby sme podporili tie fakulty, aby boli aktívnejšie, aby vôbec sa mohli zapájať do jednotlivých takýchto verejných prezentácií. A preto si myslím, že tento spôsob, akým je to navrhnuté, je v danej chvíli dobrý.
Ak by sme hovorili o objeme finančných prostriedkov, tak musím povedať, že ten objem finančných prostriedkov, ktorý je dávaný na tieto činnosti, je vo veľmi serióznej výške. A keď si porovnáte, aký je príspevok na pedagogickú činnosť týchto fakúlt, ktorý je príspevkom do štátneho rozpočtu, tak si myslím, že tieto fakulty sú v tejto chvíli, alebo budú v tejto chvíli výrazne dotované, čo by mohlo výrazne zvýšiť ich kvalitu. A bol by som za to, aby sme možno v budúcnosti hľadali ešte mechanizmus na to, aby sme posudzovali, že či boli tieto finančné prostriedky aj použité na cieľ, na ktorý ich v tejto chvíli dávame.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, aj ctené publikum na balkóne, ako mne je fakt úprimne ľúto dokonca dvoch vecí. Prvou je situácia okolo Slovenskej akadémie vied a druhou je to, že hlavný zákon, ktorý dnes prerokovávame, je zákon vrátený prezidentom, ktorý sa týka vysokoškolského vzdelávania a o tomto doteraz takmer nezaznelo ani jedno slovo.
Ja osobne si nemyslím, že by situácia v oblasti vysokoškolského vzdelávania na Slovensku bola taká, že by sme o nej nemali hovoriť, ale opätovne téma, ktorá je podľa mňa extrémne závažná, zanikla v nejakých iných témach, ktoré sú politicky viac príťažlivé a preto mi dovoľte, budem sa v krátkosti venovať aj tejto téme vysokoškolského vzdelávania.
Pán prezident upozorňuje vo viacerých pripomienkach k tomuto návrhu zákona, napríklad k tomu, že je to formalistický návrh zákona a je neprehľadný, je zahltený technickými detailmi a tak ďalej a tak ďalej. Ja opätovne chcem povedať, tak ako to bolo v prípade zákona o kvalite vysokoškolského vzdelávania, že predmetný návrh zákona je kompromisný návrh všetkých zúčastnených strán reprezentácie vysokých škôl, Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl, Študentskej rady vysokých škôl, aj Odborového zväzu školstva, vrátane koaličných poslancov a samozrejme ministerstva školstva. Sú to veci, na ktorých sme sa dohodli, a zostala v zásade jedna otvorená otázka. Zostala jedna otvorená otázka, kde sme nevedeli nájsť úplnú zhodu, a to je otázka hodnotenia výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti na vysokých školách ako podkladu pre financovanie vysokých škôl. Aj názor pána prezidenta, aj názor veľkej časti akademického spektra spočíval v tom, že toto hodnotenie by malo byť totožné a mala by ho vykonávať akreditačná agentúra s podmienkami pre udelenie akreditácie vysokých škôl.
My sa domnievame, že toto nemôžu byť totožné podmienky, lebo zaznelo to aj v niektorých faktických poznámkach, musia tu byť zohľadnené, v prípade financovania spoločenská potreba jednotlivých študijných odborov, musí tu byť zohľadnená zamestnateľnosť absolventov, musia tu byť zohľadnené trendy vývoja vedy, techniky a zamestnanosti, tzv. megatrendy s dostatočným predstihom, aby Slovensko bolo pripravené na budúci spoločenský vývoj. Toto sú veci, ktoré musia byť operatívnymi podkladmi pre financovanie vysokých škôl, ale nemôžu byť podkladmi pre akreditovanie, pre akreditovanie vysokoškolského vzdelávania. Čiže tú výtku, ktorú uvádza aj pán prezident vo svojom stanovisku, považujem v tejto časti za úplne neopodstatnenú a myslím si, že tu ani nemala byť.
A teraz k tomu, čo je podstatou dnešnej schôdze a kde sa v zásade zvrátila celá diskusia. Problém transformácie Slovenskej akadémie vied. Ako je to téma, ktorá je veľmi ťažká, lebo je to skôr otázka právnych argumentov, je to uvádzanie účelovo vytrhnutých textov a je to otázka, ktorá, a odpustite, kolegovia, aj v prípade mnohých vystúpení, ktoré zazneli na tejto pôde, skôr hovorili o nevedomosti, fabulovaní alebo o populistickej účelovosti. Ja sa pridávam k tým - a nikto ma nemôže obviniť, že som celé obdobie konal inak -, ktorí hovoria o tom, že je potrebná právna kontinuita Slovenskej akadémie vied a jej ústavou a že som robil, robím a aj v nasledujúcom blízkom, v nasledujúcom období budem robiť všetko pre to, aby sme transformáciu Slovenskej akadémie vied zvládli právne relevantným spôsobom.
K tým faktom, ktoré treba povedať. Zákon o transformácii Slovenskej akadémie vied, alebo zákon o verejno-výskumnej inštitúcii bol schválený zhruba pred rokom a Slovenská akadémia vied mala viac a myslím, že viac ako deväť mesiacov na to, aby sa na celý proces pripravila. Žiada sa mi povedať, že tento, táto doba, ktorá bola legisvakančnou dobou na prípravu transformácie, nebola využitá a príprava neprebehla tak, ako prebehnúť mala, vrátane formálnych a aj iných činností.
Druhú vec, ktorú chcem povedať, áno, hľadali sme riešenia a hľadali sme možnosť zápisu vedecko, a teda verejných výskumných inštitúcií do registra aj po termíne, kedy malo dôjsť, teda kedy mali byť predložené doklady, to znamená po uplynutí lehoty, kedy mali byť tieto verejné výskumné inštitúcie zapísané. Dnes je tu na stole podľa mňa nový právny stav a mnohí kolegovia namietali a operovali stanoviskom Generálnej prokuratúry, v ktorom sa hovorí, že ide o nečinnosť ministerstva školstva.
Ja zacitujem z upozornenia Generálnej prokuratúry dva odseky: "V prípade konania o zápis do registra sa jedná o registračné, nie evidenčné konanie, ktorého súčasťou je i oprávnenie registrovaného orgánu, registrového orgánu skúmať rozsah a obsah návrhov predkladaných na zápis do registra.". Mne z tohto vyplýva, že ministerstvo bolo oprávnené požadovať vysvetlenia a doplnenie, doplnenie materiálov, ak malo v určitých veciach pochybnosti. Myslím si, že aj v tejto súvislosti by bola vhodná a potrebná súčinnosť oboch subjektov, jednak vedenia Slovenskej akadémie vied a jednak ministerstva, aby v rámci dobrej vôle hľadali cesty, ako tieto vysvetlenia a dodatočné materiály poskytnúť a nie ako hľadať právne argumenty, či sa majú alebo nemajú poskytovať.
Druhý odsek: "Ministerstvo teda mohlo o návrhoch zákona stanovených termínoch buď rozhodnúť tak, že zrealizuje zápis do registra, a to v prípade, že budú splnené podmienky podľa § 21a, ods. 2 zákona o Slovenskej akadémii vied. V prípade nesplnenia povinnosti zo strany zriaďovateľa predložiť kompletné údaje, a to v zákonom stanovených termínoch, bolo ministerstvo povinné konania o návrhoch zastaviť, čo sa však doposiaľ nestalo, čím ministerstvo neprimerane predlžuje dobu konania rozhodovania o návrhoch Slovenskej akadémie vied predložených na zápis do registra.". Ak ste dobre počúvali v tomto prípade bolo ministerstvo povinné konanie zastaviť. A tu sa pýtam tých, ktorí teraz bijú a hľadajú všetky jednoduché a populistické riešenia, ako sa vysporiadame s právnym stavom, podľa ktorého, teda s právnym stanoviskom Generálnej prokuratúry, podľa ktorého ministerstvo nemá zapísať VVI-čky do zoznamu, do registra? Ako sa vysporiadame s týmto vzťahom? Aký je súčasný stav jednotlivých ústavov? Sú teda VVI-čkami podľa zákona od 1. 7., alebo nie sú?
Myslím si, že toto je vcelku veľmi komplikovaný právny stav, ktorý potrebuje síce veľmi rýchlu, ale dobrú právnu analýzu, aby žiadny krok, ktorý sa v tejto chvíli urobí, nemohol byť v budúcnosti spochybňovaný s ďalekosiahlymi dôsledkami, ktoré si ani nevieme predstaviť. Preto aj v tejto chvíli vyzývam všetky zúčastnené subjekty, a to je, jednak vedcov, zamestnancov Slovenskej akadémie vied, kolegov poslancov, ale aj pracovníkov ministerstva školstva, aby sme konali veľmi uvážlivo, zdržanlivo a hľadali riešenia, ktoré nám pomôžu vyriešiť tento komplikovaný právny stav bez zbytočných negatívnych dôsledkov, ktoré môžeme urobiť.
Riešení sa ponúka niekoľko a myslím si, že je to všetko na otázku vzájomnej diskusie a toho, že budeme hľadať riešenia, ktoré budú efektívne a dobré.
Napriek tomu, že je potrebné nájsť riešenia, ktoré nespôsobia ujmu Slovenskej akadémii vied, treba jednotlivé kroky dobre zanalyzovať. A napriek tomu, že tu zaznievajú hlasy, že nebude, že by bolo vhodné nehlasovať o týchto veciach, myslím, že o tom, či sa o návrhu zákona vráteného pánom prezidentom bude hlasovať alebo nebude hlasovať, sa rozhodlo už pri schvaľovaní tohto programu. A to hľadanie riešení bude musieť nastať hneď od tejto chvíle ešte pred hlasovaním, ale aj po hlasovaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov o výsledku prerokovania zákona z 19. júna 2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, tlač 1047.
Národná rada schválila dňa 19. júna 2018 uvedený zákon. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Na základe toho predseda Národnej rady pridelil rozhodnutím predmetný návrh zákona týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský určil Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a súčasne určil lehoty na jeho prerokovanie. Výbory Národnej rady prerokovali uvedený návrh zákona, a teda uvedený zákon v lehote určenej predsedom Národnej rady.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní schválila zákon so štyrmi zmenami, ktoré sú uvedené v čl. II tejto spoločnej správy. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali uvedený zákon a k pripomienkam prezidenta uvedeným v druhej časti tejto spoločnej správy zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor na schôdzi výboru dňa 4. septembra uznesením č. 424 odporučil zákon schváliť. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport na schôdzi výboru dňa 10. septembra 2018 uznesením č. 169 odporučil zákon schváliť a zmeniť ustanovenie o účinnosti zákona v znení pozmeňujúceho návrhu, ktorý je uvedený v tretej časti spoločnej správy a má štyri body.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov prijal odporúčanie pre Národnú radu o hlasovaní a odporúča hlasovať o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky uvedených v časti II s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. Po druhé, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Po tretie, hlasovať o zákone z 19. júna, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, ako celku v znení pozmeňujúceho návrhu s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 176 z 10. septembra 2018. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Pán kolega, všetky tieto veci podľa mňa sú úplne implicitne obsiahnuté v tomto návrhu zákona. Je tam pomenované, napríklad inštitucionálna akreditácia, ktorá hovorí o tom, že ak sa schvália procesy schvaľovania a kvality vysokoškolského štúdia na akreditačnej agentúre, to znamená, ak budú schválené procesy, príslušná vysoká škola, univerzita si bude mať právo schvaľovať v danom odbore a stupni študijné programy podľa toho, aby reagovala v maximálnej možnej kvalite, ak je kvalitná, v maximálnom možnom reflektovaní celosvetových trendov, ak je kvalitná a v maximálnom možnom reflektovaní požiadaviek praxe. Hovorí sa tu o tom, že napríklad v prípade akreditačnej agentúry tie záverečné hlasovania sú, samozrejme, na výkonnej agentúre, kde ja som úplne presne pomenoval, prečo je postavený model tak, ako je postavený, ale na druhej strane sa tu hovorí aj o tom, že tie odborné hodnotenia budú robiť odborné komisie, ktoré budú zložené napríklad aj z členov komisií, ktorí sú zo zahraničia. To znamená, vnášame tu aj zahraničný prvok kvality, ktorý tu doteraz v akreditačnej komisii nebol. Toto je všetko, čo je implicitne napísané v tomto návrhu zákona a ja môžem povedať, ten, kto to tam chce vidieť, to tam vidí a možnože to tam nie je napísané úplne polopate, ale vás, konkrétne vás neobviňujem zo zlého úmyslu, ale nájdu sa aj takí, ktorí sa niektorých procesov boja a preto hovoria, že tento zákon bude spôsobovať problémy.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zareagoval na prerokovaný návrh zákona, ktorý vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie, o kvalite vysokoškolského štúdia ja.
Asi svoje vystúpenie by som začal tam, kde argumentoval pán poslanec Beblavý, ktorý hovoril o tom, že sa v zásade vysoké školy stávajú rukojemníkmi a ručia za zlé rozhodnutia niektorých fakúlt, tak ako to označuje vo svojej správe pán prezident. No ja vám teda prečítam z § 28 zákona, ktorý je vrátený:
"Agentúra nariadi zrušenie študijného programu, ak po pozastavení", čiže prvý krok je pozastavenie, "uskutočňovania študijného programu:
a) vysoká škola v určenej lehote nenavrhne úpravy študijného programu, alebo neoznámi jeho zrušenie,
b) agentúra nepotvrdí schválenej úpravy študijného programu vysokou školou,
c) návrh študijného programu podľa § 27 odsek 7 ani tretíkrát, čiže to upozornenie je opakované, čiže ak ani na tretíkrát nevytvára predpoklad na splnenie štandardov pre študijný program.".
Treba povedať, že zruší študijný program v danom stupni, v danom stupni znamená bakalárske štúdium a magisterské štúdium a v danom odbore. Ja sa vás pýtam, ak niekto nereaguje na upozornenie akreditačnej agentúry, že to, čo robí, je v rozpore so zákonom, to, čo robí, nespĺňa žiadne štandardy na kvalitu vysokoškolského štúdia a on nezareaguje ani na tretíkrát, tak čo mu máme? Zvýšiť finančné príspevky pre to, aby sa mohol trošku rozkukať po svojom okolí?
Dámy a páni, vrátane váženého pána prezidenta, tento argument snáď nemyslíte vážne. O akom skvalitňovaní vysokoškolského štúdia hovoríte, keď v priamom prenose nabádate "vykašlite sa na to aj tretí aj štvrtýkrát, robte si, čo chcete, aj tak vám je štát povinný len posielať finančné prostriedky, lebo vy viete, čo chcete a máte a akým spôsobom to máte robiť". Toto nepovažujem za zvyšovanie kvality vysokoškolského štúdia a tieto argumenty považujem za absolútne, absolútne scestné.
Ďalšiu otázku, ktorú spomína pán prezident vo svojom zdôvodnení, hovorí o tom napríklad, sú to výhrady k členom akreditačnej agentúry. Budem citovať: "Nominácie nezabezpečujú výber najkvalitnejších ľudí, ktorí dokážu ohodnotiť napríklad kvalitu pedagogického procesu.". V inej časti tejto správy pána prezidenta k tejto téme hovorí: "Možno mať pochybnosti o odbornej spôsobilosti študenta vysokej školy posudzovať komplexné otázky týkajúce sa vysokoškolského vzdelávania, najmä ak ostatní členovia výkonnej rady majú byť odborníci pôsobiaci v danej oblasti niekoľko rokov. Ak už zákonodarca považoval za užitočné vytvoriť nejaký priestor vo výkonnej rade aj pre študentov, potom mohol uvažovať radšej o tom, aby takýto člen nemal rozhodovacie práva, iba právo byť vypočutý, resp. mal poradný hlas.".
Dámy a páni, toto je prvýkrát od novembra 1989, keď niekto spochybňuje účasť študentov na správe akademického prostredia. A to nie je niekto, kto to spochybňuje, to je prezident Slovenskej republiky. Ten pán prezident, ktorý je zástancom demokratických procesov v tejto krajine a stavia sa za jediného obhajcu demokracie v tejto krajine. Ja si myslím, že tieto tvrdenia, ktoré sú v predkladacej správe k vrátenému zákonu pána prezidenta, nepotrebujú žiaden ďalší komentár.
Dotknem sa ešte jednej otázky, a to je otázka, ktorá nadväzuje na to, čo som hovoril, a to sú kritériá na výber členov výkonnej rady. Navyše spôsob výberu nezaručuje dostatočné zastúpenie rôznorodých vedných a umeleckých činností. No ja musím povedať, že my sme o týchto otázkach viedli veľmi dlhé rozhovory so všetkými reprezentáciami vysokých škôl: Slovenskou rektorskou konferenciou, Radou vysokých škôl, Študentskou radou vysokých škôl, s dekanmi fakúlt, s odborovým zväzom školstva. Zo všetkých vecí sme posudzovali napríklad priame výberové konania, posudzovali sme nominačný princíp, posudzovali sme kombináciu týchto princípov a po vzájomnej zrelej úvahe a dlhých diskusiách sme dospeli k názoru, že práve nominačný princíp, ak sa dohodneme, akým spôsobom tam budú jednotliví nominanti, zabezpečí, aby bolo zastúpenie rôznych vedeckých odborov a rôznych umeleckých oblastí vrátane toho, že bude zabezpečené aj teritoriálne rozloženie jednotlivých členov, že nebudú všetci napríklad len z Bratislavy, ale budú aj zo stredu a východu Slovenska, kde máme rovnako významné, kvalitné a uznávané univerzity, ktoré pôsobia na Slovensku.
Výberové konanie, ktoré bolo druhou možnosťou pri splnení kritérií, by mohlo napríklad znamenať, že všetci členovia výkonnej rady budú napríklad právnici a budú napríklad z Bratislavy, čo nedávalo žiadnu logiku, lebo potrebujeme posudzovať problémy komplexne a preto sme sa na tomto zhodli. Je to spoločná dohoda reprezentácií vysokých škôl, odborov a poslancov, ktorí rokovali o tomto návrhu zákona spolu s ministerkou školstva. Ja sa vás pýtam, a akú širšiu spoločenskú dohodu chcete dosiahnuť, ako tú, o ktorej sme hovorili? Ako existuje to jediné, jediné právo na pravdu a jediný výklad pravdy a ten výklad má v rukách pán prezident? A všetci ostatní, vážení páni profesori, doktori vied, rektori, vy ste asi v tejto republike nikto podľa pána prezidenta? Ja si to nemyslím a stojím za týmto návrhom zákona, tak ako bol predložený. (Potlesk.)
Ďalšia otázka, ktorú chcem otvoriť, je otázka rozhodovacej právomoci a súvisí to presne s tým, čo pán prezident vo svojom, vo svojom predkladacom návrhu hovorí, že kritériá, ktoré majú sľubovaný tlak na kvalitu vysokoškolského vzdelávania vyvolávaciu, nedostatočne, úplne, úplne chýbajú a že sú tu prvky, čiastočne prvky samosprávy, ktoré ale napríklad v súdnictve neznamenajú kvalitu. Áno, ak budeme porovnávať samosprávu v súdnictve, môžme mať k tomu vážne výhrady, ale na druhej strane napáda pán prezident spôsob hlasovania výkonnej rady, kde je povedané, že má hlasovať sedem z deviatich za prijaté, za prijatie uznesenia. Opakovali sme to pri predkladaní tohto zákona v druhom čítaní a sme to zdôvodňovali úplne jasne. Dvaja reprezentanti sú za Slovenskú rektorskú konferenciu, dvaja sú za Radu vysokých škôl a dvaja sú za Študentskú radu vysokých škôl. Z akademického prostredia je tam šesť nominantov. Dvaja sú protiváha, ktorí sú za zamestnávateľské zväzy a jeden je za ministerstvo a k tomu sa volí predseda. Aby bolo prijaté, aby bolo prijaté rozhodnutie, nemôže dôjsť k situácii, že predstavitelia Rady vysokých škôl a Slovenskej rektorskej konferencie, napríklad s jedným študentom alebo napríklad s jedným členom za zamestnávateľov sa dohodnú a upravia prostredie, inými slovami budú mať snahu zakonzervovať súčasný stav, ktorý bude znamenať bezbolestné pôsobenie v oblasti akademického prostredia na ďalšie roky. Toto práve znemožňuje tento stav a znamená to, že je potreba, aby sa akademické prostredie dohodlo minimálne so zamestnávateľmi alebo minimálne s ministerstvom tak, aby posuny, ktoré slovenské vysoké školstvo potrebuje, boli racionálne a posúvali kvalitatívne proces vysokoškolského vzdelávania na Slovensku dopredu. Toto je celé, toto je celá logika tohto návrhu zákona, ktorú zjavne pán prezident a jeho poradcovia nepochopili.
Mne je veľmi ľúto, že o týchto veciach musíme hovoriť možno aj trošku tvrdšími slovami, ale pokiaľ by neišlo o prvého muža v štáte a pokiaľ by neišlo o úrad, ktorý mám v hlbokej úcte, lebo si myslím, že prezidentský úrad má byť špičkou ľadovca každej krajiny, tak by som bol asi omnoho, omnoho tvrdší.
Vážené dámy, vážení páni, ja vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, tak ako bol odsúhlasený na gestorskom výbore a aby sme prelomili veto pána prezidenta, lebo toto je cesta k zvyšovaniu kvality vysokoškolského štúdia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja chcem povedať len, že v rozprave vystúpilo päť pánov poslancov, bolo podaných šesť pozmeňujúcich návrhov, ale vzhľadom na to, že máme desať minút pred hlasovaním a bol podaný väčší počet a rozsiahlejších pozmeňujúcich návrhov hlasujem, aby sme o týchto dvoch prerokovaných návrhoch zákonov, o ktorých bola spoločná rozprava, hlasovali v utorok o 11.00 hodine. Ďakujem pekne.