Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zaznelo veľa v rozprave a asi je potrebné na niektoré veci aj zareagovať.
Najskôr si skúsme vysvetliť, aké máme dnes možnosti. Zaznelo tu veľa vecí, ktoré nie sú predmetom pripomienok prezidenta, ale domnievam sa, a keď si vybavujem rozpravu v druhom čítaní, tak mnohé z nich vtedy nezazneli, keď ešte sa dali tieto veci ovplyvniť, a dnes stojíme pred rozhodnutím, ktoré znamená, buď prijmeme pripomienku pána prezidenta, ktorá znamená vrátiť zákon ako celok, to znamená, neschváliť ho, alebo ho schválime v pôvodnom znení. Čiže nemáme na výber, že niečo zmeníme, niečo, niečo updatujeme a proste tento zákon vylepšíme.
Ak by som sa na to pozeral úplne z vecného hľadiska, tak musím povedať, že v tomto zákone je podľa môjho názoru veľmi veľa dobrých vecí, v tomto zákone je veľmi veľa dobrých vecí aj z pohľadu riaditeľov základných škôl, ktoré boli a ktoré sú reprezentované Združením základných škôl Slovenska. Zúčastnil som sa zhruba pred dvomi týždňami na stretnutí riaditeľov, kde som diskutoval zhruba s 300 riaditeľmi základných škôl, ktorí povedali, že v zásade ich na tomto zákone nič výrazne nevyrušuje a akceptujú ho v tom znení, v ktorom, v ktorom je prijatý. Samozrejme, vždy si každý dokáže predstaviť nejaké, nejaké úpravy, ktoré by boli viac v jeho prospech. A takisto tento návrh zákona víta aj odborové združenie školstva, vedy a školstva na Slovensku, ktoré reprezentuje niekoľko desiatok tisíc svojich členov.
To znamená, ak hovorím o tom, že tento zákon je repre..., teda pozitívne prijímaný reprezentatívnymi organizáciami zastupujúcimi niekoľko desiatok tisíc členov a na druhej strane stojí, môžem povedať, pomerne reprezentatívna skupina 20-tisíc učiteľov, ktorí podpísali petíciu, tak asi je namieste baviť sa o tom, kde je vecná, kde je vecná stránka tohto sporu.
Môj názor je, že je to v mnohých veciach hlboké nedorozumenie, ako by povedal pán prezident Klaus, a možno je o tom potrebné si povedať trošku viac.
Prvá poznámka, začnem od konca, keďže vystupovala posledná pani kolegyňa Dubačová, je otázka, ktorá sa týka umeleckého vzdelávania. Riešili sme tento problém aj, aj s ministerstvom a hľadali sme aj dôvody, prečo sa pristúpilo k takémuto kroku, ktorý, umelecké vysoké školy hovoria, že je to svojím spôsobom ich diskriminácia. Pravdou je to, že absolventi konzervatórií si môžu robiť pedagogické vzdelávanie a môžu učiť. Študenti, teda absolventi bakalárskeho stupňa si to môžu urobiť rovnako a učiť. A študenti už počas štúdia magisterského stupňa si to môžu urobiť a môžu v zásade vyučovať už, už počas.
Otázka znie, že prečo sa pristúpilo k takémuto kroku. A interpretácia, ktorú som mal zo strany ministerstva, bola, že je to v zásade obranný mechanizmus voči tomu, lebo slovenské umelecké vysoké školy pristupujú k takým krokom, že berú v zásade maturantov konzervatórií po štvrtom roku výuky, čiže nedokončia všetkých 6 rokov konzervatória, na magisterské štúdium, a tým spôsobom akoby ich vykrádali. Preto, aby bola podporená, aby boli podporené konzervatória, aby nedochádzali týmto, týmto spôsobom o svojich študentov, tak sa povedalo, že toto je jeden zo spôsobov, ktorý, ktorý vcelku dáva logiku a nikto nejakým spôsobom nemal záujem postaviť ako diskriminačný model, ale mal ho záujem postaviť ako model, ktorý podporuje to, aby študenti, ktorí nastúpili na konzervatória, tieto konzervatória ukončili v plnom rozsahu, a nie aby prechádzali po štvrtom, teda po maturite po štvrtom roku na vysoké školy. Takéto je vysvetlenie, vysvetlenie ministerstva, o ktorom sme diskutovali. V prípade, ak je v tom niečo iné, rád o týchto veciach budem debatovať.
Poďme na otázky, ktoré postavil pán prezident ako dôvod vrátenia, vrátenia tohto zákona.
Obmedzenie vyplácania kreditového príplatku je prvý dôvod, ktorý vrátil. Pravdepodobne bude v budúcnosti potrebné pristúpiť k nejakej forme miery kompenzácie, pokiaľ ide o kreditový príplatok, ale z podstaty veci, a myslím si, že to nerozporuje ani z opozičných poslancov a nezaznamenal som, že by to vôbec niekto rozporoval, je otázka, že kreditový systém, tak ako bol nastavený, nie je dobrý a podstatou je, aby boli učitelia vzdelávaní pre výkon svojho povolania, mali kvalitný výkon, kvalitné vedomosti na to, aby vykonávali zodpovedne svoju činnosť, aby tieto vedomosti odovzdávali.
Povedal to pán kolega Poliačik, ktorý povedal, že bol to taký nejaký obchvat na to, aby učitelia boli nejakým spôsobom dohonorovaní 12 % pohyblivej zložky mzdy. A všetci tu hovoríte o tom, akým zásadným spôsobom nedochádza k zodpovednému zvyšovaniu platov. Základná požiadavka učiteľov v roku 2013, to je Čaplovičova správa, o ktorej sa bavíme a o ktorej všetci zainteresovaní z odbornej a laickej verejnosti hovoria, že bolo by dobré, keby bola prijatá v tom čase, tam bolo napísané, že cieľovým stavom je zabezpečenie mzdy učiteľa vo výške 1,2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo sme už mimochodom prekročili.
A chcem vám povedať, aké je tempo zvyšovania platov v období medzi 1. 9. 2016 a 1. 1. 2020. V prípade pedagogických odborných zamestnancov valorizácia predstavuje 32 % v nominálnych medziročných nárastoch, ktoré sú. Ak zoberieme počiatočný stav 2016 a končený 2020, celkové navýšenie bude predstavovať skoro 36 %.
Ak hovoríme o tom, a to bolo to, čo čítal pán kolega Žarnay zo stanoviska protestujúcich učiteľov, že treba podporiť mladých, aby prichádzali učiť, tak vrátane toho návrhu, ktorý je predložený v parlamente, zvyšovanie platov začínajúcich učiteľov, nárast bude predstavovať 41,5 v nominálii, po tých jednotlivých násobeniach a zvyšovaniach medzi sebou, tak nárast platov začínajúcich učiteľov bude medzi rokom 2016 a 2020 takmer 49 %.
Ja si osobne myslím, že ak zdvíhame platy o 36, resp. o 49 %, tak je načase, aby sme začali hovoriť aj o kvalite a aby sme nehovorili len o tom, že kreditové príplatky vo výške 12 % sú niečo, na čo nemôžeme žiadnej, žiadnym spôsobom siahať v budúcnosti a čím sa nemôžeme zaoberať.
Podotýkam, že o žiaden kreditový príplatok žiaden učiteľ nepríde, lebo to obdobie je zatiaľ stanovené, prechodné, na obdobie 7 rokov, a myslím si, že nič nie je nemenné, ak sa, ak sa nejakým spôsobom nájde spôsob, ako urobiť valorizáciu alebo prenesenie tohto kreditového príplatku ústavne komfortným spôsobom do ďalšieho návrhu zákona, myslím si, že nič nebráni tomu, aby to pokračovalo bez problémov ďalej.
Ďalšia pripomienka pána prezidenta spočívala, musím si rýchlo nahrabať v papieroch, ďalšia pripomienka pána prezidenta spočívala v tom, že nie je vhodné, ak zabezpečuje výkon vzdelávania iná organizácia ako vysoká škola. Tí, ktorí ste čítali návrh zákona, je povedané, že príspevková organizácia ministerstva školstva musí mať garantované takéto štúdium človekom, ktorý má minimálne vedecko-pedagogickú hodnosť docenta. Ak sa budem pýtať, čo je, teda kto môže garantovať štúdium na vysokej škole? Človek rovnakého typu. Na vysokých školách ten istý človek môže garantovať kvalitu vzdelávania v organizácii, ktorá je príspevkovou organizáciou ministerstva školstva a ktorá môže operatívne reagovať na problémy aplikačnej praxe. Tento človek to nemôže, lebo nie je dostatočne zdatný? Alebo inak postavím otázku. Je garantom kvality štúdia osoba alebo je garantom kvality štúdia budova, v ktorej ten človek sedí? Moja odpoveď je, že garantom kvality štúdia je a jednoznačne bude človek a nie budova, v ktorej sedí, takže túto pripomienku pána prezidenta takisto nemôžem absolútne akceptovať.
Tretia pripomienka sa týka postavenia školského špeciálneho pedagóga, kde pán prezident sa domnieva, že činnosti, ktoré vykonáva, nie sú činnosti pedagogické, ale sú činnosti odborného zamestnanca a je v zásade proti tomu, aby bol preradený do kategórie pedagogických zamestnancov. Je to názor, ktorý ani v odôvodnení nie je vecne nejako podložený, a to znamená, je to, je to názor, voči ktorému stojí názor predkladateľov, ktorí hovoria, že je namieste, aby bol preradený medzi pedagogických pracovníkov. A je to podopreté takisto názorom odborového zväzu, združením základných škôl a ďalších profesijných a stavovských organizácií. To znamená, v tomto prípade ani táto pripomienka pána prezidenta neobstojí.
Štvrtou pripomienkou je pripomienka, že pán prezident namieta, že ten, ktorý bude, ktorý bude získavať, teda pedagóg, ktorý bude získavať prvú alebo druhú atestáciu, no nebude musieť písať prácu, atestačnú prácu, ale bude môcť preukazovať svoje spôsobilosti tzv. portfóliom, atestačným portfóliom, ktoré je súborom, dokladom preukazujúcim profesijné kompetencie a reálne výstupy z výchovno-vzdelávacej činnosti, a toto svoje atestačné portfólio obháji pred komisiou.
A tu sa opätovne pýtam, čo je viacej? Viac je učiteľ, ktorý päť rokov perfektne pracuje, vzdeláva sa, pracuje na sebe, má inovatívne postupy, tým pádom, tým pádom má za sebou reálne výsledky, o ktoré sa dá oprieť, alebo podnetom pre to, aby prestúpil do ďalšieho kvalifikačného stupňa, je to, že napíše nejakú 10-, 20-, 30-stranovú prácu, ktorá bude kompiláciou nejakých iných materiálov?
Ak hovoríme o tom, že nám záleží na kvalite vzdelávania, tak jednoznačne atestačné portfólio vytvára ďaleko širšie a lepšie predpoklady pre zvyšovanie kvality slovenského školstva ako to, že niektorí z pedagógov, ktorí sa chcú preradiť do iného kvalifikačného stupňa, napíšu nejakú záverečnú prácu. To znamená, ani táto pripomienka pána prezidenta žiadnym spôsobom neobstojí.
A myslím si, že som povedal relatívne na všetky, na všetky pripomienky názor, ktorým sa tieto, tieto jeho tvrdenia dajú jednoducho vyvrátiť.
Z tohto pohľadu, čo som v tejto chvíli povedal, je potrebné ešte možno zareagovať na jednu vec, a to je otázka protestujúcich učiteľov, lebo absolútne to dnes nie je v polohe, že by niekto niekoho chcel dehonestovať, absolútne to nie je v polohe, žeby sme nechceli niekoho vypočuť alebo niektorý názor nebrať do úvahy. Máme záujem na tom, aby sme brali do úvahy všetky, všetky názory.
Pripomienky, ktoré sú z procesu, o ktorých hovoril pán poslanec Gröhling, hovoria o tom, že proces mal byť iný. Ja som zaznamenal dnes vo vyjadrení pani Kuterkovej, myslím, že je to z Iniciatívy alebo zo Slovenskej komory učiteľov, ktorá povedala, že podľa jej názoru pôvodný návrh zákona, ktorý prišiel na medzirezortné pripomienkové konanie, bol lepší ako ten, ktorý z neho vyšiel. A toto je podstata celého, celého toho procesu, že je to, je to vec pohľadu. Áno, bolo tam niekoľko stoviek pripomienok, z ktorých sa väčšia alebo významná časť akceptovala, významná väčšina, a jednoducho tým, že akceptujete pripomienky ľudí, ktorí sú na rôznych stranách barikády, tak vždy je to nejaký kompromis, ktorý viac-menej vyhovuje niekomu viac, niekomu menej.
Uvedomte si, že v týchto v tomto návrhu zákona musíte zohľadňovať záujmy verejných zriaďovateľov, cirkevných zriaďovateľov, súkromných zriaďovateľov, že pod tento návrh zákona spadá základné školstvo alebo výkon preneseného výkonu štátnej správy a veci, ktoré spadajú pod originálne kompetencie. Máte tu zohľadňovať záujmy pedagógov z rôznych oblastí, rozdielne záujmy odborného školstva, gymnázií, základného školstva. Znovu ešte sa to môže deliť podľa, podľa špecializácií, môžme to deliť ešte na umelecké školstvo a jeho pododbory.
To znamená, potrebujete tu pozohľadňovať a nájsť prienik záujmov. Áno, prienik záujmov nikdy nie je ideálny, ale musím povedať, že vždy bola snaha vypočuť všetkých a zohľadniť maximálne množstvo pripomienok, ktoré sa zohľadniť dá. A tieto pripomienky boli zohľadnené v tomto návrhu zákona.
Ak budeme hovoriť o tom, že čo je s ďalšou, ďalšia pripomienka protestujúcich učiteľov, je to otázka ochrany pred bossingom, ktorú spomínal aj pán poslanec Žarnay. Áno, ale otázka, otázka bossingu a správania riaditeľov nie je ani tak otázka návrhu tohto zákona, ale je otázka voľby riaditeľa. Ja dlhodobo hovorím, poďme sa postaviť k otázke, k otázke voľby riaditeľa, kompetencii školských rád a poďme to, poďme to riešiť tam, kde sa to riešiť má a kde sa to vyriešiť dá. Toto je jediná cesta, ako, ako sa dostaneme k zmysluplnému riešeniu.
Ak hovoríte o tom, že výsledkom návrhu zákona by mala byť, nejaké hodnotenie, ktoré sa vo firmách nazýva 360-ka, to znamená, všetci sa hodnotia navzájom, tak nemám voči tomu, nemám voči tomu žiadne námietky, v nejakej forme môžme o tom uvažovať v ďalšom období, ako to je dnes prirodzený trend, ktorý, nevidím dôvod, prečo by nemal byť zavedený v školstve.
Iný názor mám na otázku demokratizácie procesov v školstve, lebo nemyslím si, že by školstvo bolo nedemokratický systém, ale pomôžem si výrokom Jana Amosa Komenského, ktorý hovorí, že "škola bez disciplíny je ako mlyn bez vody". Škola nemôže byť základom anarchického systému, škola musí byť systém, ktorý je vysoko organizovaný a ktorý premieta najmä najnovšie poznatky do praxe a vzdeláva, vzdeláva naše deti na úrovni doby, a nielen vzdeláva, ale aj vychováva, lebo na toto škola veľmi často zabúda.
A pokiaľ ide, pokiaľ ide o etický kódex, či má byť, nemá byť, v akej forme má byť, či ho má písať ministerstvo alebo niekto iný. Veď otázku etického kódexu prvýkrát priniesla do slovenskej odbornej verejnosti Slovenská komora učiteľov, ktorá napísala nultú verziu nejakého návrhu etického kódexu a chcela, aby, aby bol platný. Ministerstvo sa rozhodlo, že vydavateľom etického kódexu bude, bude ministerstvo, pričom treba povedať, že v zahraničí sú obvykle modely aj také, že vydáva etický kódex ministerstvo, aj také, že to vydáva stavovská organizácia. To znamená, nie je to ojedinelý výstrelok slovenského, slovenskej legislatívy, ale je to, je to stav, ktorý sa nachádza aj v takom, aj v takom tvare v jednotlivých procesoch.
Pokiaľ ide, a to je už posledná, posledná poznámka, pokiaľ ide o dôveru našim učiteľom, ja si myslím, že naši učitelia majú dôveru, myslím si, že tento zákon vytvára aj priestor pre ich morálne oceňovanie. Povedal som, že vláda v tejto vládnej koalícii urobila dostatok opatrení na to, aby došlo v tomto volebnom období podľa môjho názoru k razantnému zvyšovaniu platov. Verím, že sa v tomto trende bude pokračovať aj naďalej. Ale na druhej strane je potrebné povedať aj to, že pri týchto parametroch, o ktorých tu dnes hovoríme, očakávame od slovenskej pedagogickej odbornej verejnosti, že sa výrazne začne zvyšovať aj kvalita výsledkov výchovno-vzdelávacieho procesu, to je jedno, či to bude hodnotené nejakou autoevalváciou, či to bude hodnotené monitoringami, teda Testovaním 5 a 9, alebo to bude hodnotené medzinárodným testovaním, to je jedno, či to bude PIRLS, či to bude PISA, alebo niektoré, niektoré iné.
Ak vydávame za štyri roky na rezort školstva viac ako 3 mld. eur, myslíme si, že potrebujeme okrem pripomienkovania, že všetko, čo sa robí, je zlé, hľadať aj cesty, ako sa rýchlejšie dopracovať k výsledkom, lebo v mnohých prípadoch sa možno začne za chvíľočku uvažovať aj o tom a diskutovať o tom, či takto vynaložené prostriedky boli vynaložené efektívne.
Ďakujem pekne.
