Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov platných jednak pre vládu, ako aj pre Národnú radu Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj; výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem logicky Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorským výbor do 32 dní od prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, je ešte jeden pomerne významný rozdiel medzi tým, keď štát prispieva peniazmi na stavanie škôlok a keď dáva peniaze rodičom, ktorí ich potom platia v podstate rôznym poskytovateľom starostlivosti za to, že oni môžu pracovať, a využijú príspevok tak, ako ho navrhujeme, na to, aby uhradili časť alebo celú časť peňazí, ktorú tá starostlivosť stojí.
A ten rozdiel je v tom, že kým stavaním škôlok my konzervujeme aj pedagogicky ten systém, ktorý tu máme dnes, ktorý nie vždy všetkým rodičom vyhovuje, tak pri príspevku na starostlivosť umožňujeme rodičovi využívať širšiu paletu možností, akým spôsobom má byť o to dieťa postarané. Môže to zaplatiť agentúre a má tam one to one opatrovateľku alebo opatrovateľku, ktorá má niekoľko detí, môže to dať agentúre, ktorá prevádzkuje dajme tomu detské kluby alebo, alebo lesné škôlky, môže to dať škôlke, môže to dať rôznemu typu starostlivosti v závislosti od toho, aké sú jeho vlastné preferencie. A aj ak to dáva škôlke, tak vďaka tomu, že dáva peniaze na starostlivosť o vlastné dieťa, do väčšej miery môže zasahovať do pedagogického procesu a prenášať svoje vlastné predstavy o tom, ako má byť s dieťaťom zachádzané, než to je v dnešnej dobe. A to je žiaduci stav.
A aj keď sa pozrieme na to, ako je napísané programové vyhlásenie vlády, kde v časti vzdelávania je potreba dieťaťa na prvom mieste, kde orientácia na dieťa má byť axiómou, z ktorej vychádzame, tak potom prístup cez príspevky rodičov je oveľa efektívnejší ako etatistické, etatistický prístup zvrchu a stavanie škôlok zo strany štátu.

Lucia, ja veľmi pekne ďakujem, že si vrátila tému tam, kde má byť, odhliadnuc od epizódy s pani bývalou ministerkou Tomanovou. Ja som presvedčený o tom, že keď sa niekde poruší zákon, tak sa nemá pozerať na to, že kto to je a koho je to bývalý kolega a kto sa ho zastane a nemá sa hneď vytvárať konšpirácia o nejakej organizovanej skupine odporu, má a v prvom rade pozerať na záujmy tých detí. A tam zákon hovorí celkom jednoznačne, dieťa v tomto veku nemá byť v detskom domove. Bodka. A teraz nie je relevantné, že či sa takéto porušovanie zákona deje aj v iných domovoch. Ak to tak je, tak to treba preskúmať a postupovať voči nim úplne rovnako.
Pre mňa je len zarážajúce, že niekto, kto si hovorí detský ombudsman, viac energie venuje obhajobe vlastnej rodiny než tomu, aby upozorňoval na nedodržiavanie zákonov v detských domovoch, ktoré má vo svojej vlastnej pôsobnosti. To je prvá vec.
Ale k tomu, čo bolo povedané k samotnej správe. Úplne súhlasím, že v oblasti odstraňovania segregácie, hlavne rómskych detí aj na východnom Slovensku, ako to hovoril kolega, je potrebné vykonať kopec práce a treba povedať, že tam je priestor, kde to má hlavne urobiť štát. To je ten, kto bol kontrolovaný zo strany verejnej ochrankyne práv, lebo tie školy samotné to nezvládnu, ony to nedajú. Tam treba oveľa viacej peňazí, tam treba oveľa viacej metodickej podpory. A, áno, treba začať aj terénnou a komunitnou prácou v predškolskom období s tými deťmi. To je úplná pravda.

Ja nie.

Ja vám ručím za to, pani poslankyňa, že aj poslanci celého klubu SaS budú dodržiavať jednak písané, aj nepísané pravidlá. Ja si myslím, že tu je pravidlo skôr nepísané, nikde v rokovacom poriadku, si nepamätám, že by bola zmienka o presnom postupe, ale ja rešpektujem aj to zvykové právo, tak ako ho máme zavedené, upozorňoval som naň už počas príhovoru pána poslanca. Myslím si, že keby tie dva podpisy, čo tam chýbali, boli tesne po vyzbierané, tak je to rovnako legitímne, lebo, lebo v podstate tam sa vyjadruje vôľa, ale rešpektujem a chápem, že niektoré veci netreba posúvať zbytočne za čiaru a treba sa držať toho, aký bol zvyk predtým. Z toho dôvodu to bolo podané dvojnásobne, poistené, prečítané všetko, jako má byť, a môžeme ísť ďalej.
Ďakujem.

To je čisto technický vstup, pán podpredseda. Keďže tu boli pochybnosti o tom, či bol legitímne podaný pozmeňujúci návrh, tak ho podávam ešte raz, podpisov už je na ňom dosť. Vidím, že pani bývalá podpredsedníčka je stále pri sile a ostražitá, takže teraz už je na pozmeňujúcom návrhu podpisov šestnásť, tým pádom je úplne legitímny a platný. Takže prečítam ešte raz.
Teraz už je to pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Ondreja Dostála a Martina Poliačika k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony.
Pozmeňujúci návrh č. 1
V čl. 1 sa v bode 2 § 4 ods. 3 dopĺňa druhá veta v znení:
"Funkcia tretieho štátneho tajomníka podľa predchádzajúcej vety, zaniká najneskôr dva mesiace po skončení predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie."
Odôvodnenie už spomenul vo svojom príhovore pán poslanec Dostál. Pokiaľ viem, rokovací poriadok vyžaduje odôvodnenie nie v plnom znení, tak ako je na papieri, to znamená, že paragrafové znenie máme prečítané.
Doplňujúci návrh č. 2
V čl. 3 sa dopĺňa nový bod č. 6, ktorý znie:
"6. V § 49 sa dopĺňa nový ods. 7, ktorý znie:
7) Informačný monitorovací systém, Informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka na Informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie operačného programu INTERACT sa členia na verejnú časť a neverejnú časť. Neverejnú časť informačných systémov podľa prvej vety tvoria osobné údaje fyzických osôb s výnimkou mena, priezviska a titulu fyzickej osoby. Informácie z verejnej časti informačných systémov podľa prvej vety sa zverejňujú spôsobom umožňujúcim hromadný prístup."
Odkaz na poznámku č. 119 a poznámka pod čiarou č. 119 znie:
"¹¹⁹⁾ § 4 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z."
Odôvodnenie rovnako povedal pán Dostál vo svojom príhovore, preto si myslím, že na zápise je, netreba ho opakovať, a týmto považujem tento pozmeňovák za podaný tak, ako má byť, a môžme ho dať, o ňom hlasovať ako o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Dostála.
Nech sa páči.

V živote nikdy by som nečakal, že najbližším ideovým bratom tohto vystúpenia zrejme je pán poslanec Blaha a že by som videl takúto dvojicu, pán poslanec Krajniak. To, čakal by som všeličo, ale kritiku kapitalizmu ako zatiaľ najfunkčnejšieho modelu, v ktorom je možné razantne zvyšovať životnú úroveň ľudí, tak to som teda nečakal. A čo mi ale chýbalo v tom príhovore po tej zdrvujúcej kritike, ktorá podľa mňa bola plná logických chýb? Pretože ona nehovorila o tom, že kapitalizmus perse, je zlý, ona hovorila o tom, že v slovenských podmienkach nie je dobre nastavený. A práve ale veci, ktoré ste vy spomínali, ho deformujú a krivia. Prílišné ochranné opatrenia trhu malého, nastavovanie nerovných pravidiel súťaže, to sú veci, ktoré ho krivia. A rôzne zachádzanie s rôznymi hráčmi na tom trhu, to sú veci, ktoré ho krivia. To znamená, ak, ak kapitalizmus s ľudskou tvárou, ktorý teda ste zabudli dopredstavovať, iba ste ho pomenovali, má byť nastavenie tak, aby tie isté pravidlá platili pre všetkým, aby bola vláda práva, aby neboli jedni zvýhodňovaní pred druhými na trhu, tak okej. Ale ak idete ho nahrádzať nejakým kolektivistickým novým rádom, zoštátňovaním podnikov, atď., tak sa obávam, že v tomto si určite neporozumieme.
Ďakujem.

Janka, ďakujem veľmi pekne za toto vystúpenie. Čo je pre mňa najsmiešnejšie na ňom, je, že teraz všetci kolegovia okolo riešia iba jednu vec, že kto to tej Janke napísal, hej. Nepočúvajú vôbec, čo Janka hovorí, a pritom, čo sa týka obsahu, tak môžme s prehľadom povedať, že oproti vystúpeniu pán ministra Kaliňáka ho tam bolo podstatne viacej, ktoré sa týkalo programového vyhlásenia vlády. Celé to malo hlavu a pätu, hovorilo to k téme, napriek tomu poslanci riešia jediné, kto to tej Janke napísal.
Tak ja ti držím palce, aby si čo najskôr sa dostala do takého rečníckeho štýlu, ako mnohí kolegovia okolo nás, a išla si za ten pultík už len s pár poznámkami a dala si to z hlavy. Aby všetci uvideli, že nie vďaka reklame sa Janka dostala do parlamentu, ale vďaka hlave, vďaka tomu, že v nej niečo má (reakcie z pléna), a vďaka tomu, že tu má čo povedať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

No, pán minister, klasicky stand-up, výstup. Tentokrát ste to ešte aj natiahli. Myslím si, že keby sme naozaj do toho fakt checkingu išli, tak vám to tak na tých 50 % vyjde, tak ako aj na Demagógu. Keď sme boli naposledy spolu v relácii, tak tiež ste mali iba 50 % pravdivých výrokov. A vidím, že sa tohto ratia naďalej držíte.
Keby sme sa mali pozrieť na to, že ako bol zadupávaný alebo nebol zadupávaný nejaký parlamentný duch, vráťme sa naspäť, prosím vás, k pánovi Paškovi napríklad v tejto sieni, ktorý nechal hlasovať o zákone, prepáčte, k druhému Paškovi, ospravedlňujem sa, ktorý nechal v tejto sále hlasovať o zákone, ktorý bol stiahnutý z legislatívneho procesu. Alebo ktorý pravidelne nerešpektoval rokovací poriadok a ostentatívne nezavolal napríklad ministrov vlády na interpelácie. To bolo pošľapávanie, proti ktorému vy ste dokonca veľmi rád posluhovali a ostentatívne ste vychádzali z miestnosti, že ja tu nemusím sedieť, napriek tomu, že zákon vám káže, že áno.
Ja som čakal, že zo strany ministra vnútra sem príde to, čo som na vás apeloval vo svojej reči, že táto vláda vráti dôveru občanov v štát. Čo ste povedali k tejto téme? Ja som vám povedal, že policajti pod vami majú začať pomáhať a chrániť. Čo ste povedali k tejto téme? Povedal som vám o tom, že extrémizmus na Slovensku rastie kvôli tomu, že ľudia nemajú dôveru v štát. Čo ste, prosím vás, ako minister vnútra za tú hodinu aj niečo povedali k tejto téme? Nič. Len škôlkarské prekáranie sa s opozíciou a klasické výstupy, len aby som mal svoje dve minútky večer v správach a nepovedalo sa, že vláda tu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Starý, dobrý Štefan Kuffa, poviem tak, sa nám tu namnožil s oveľa teda írečitejšej podobe. Možnože keby, Juraj, si navrhol, že registrované partnerstvá budú možné v neobmedzenom počte a v zásade bude normálne rozoznávať deti podľa ich matiek, tak by bolo oveľa jednoduchšie nájsť pochopenie pre takýto návrh. Namiesto toho sa stalo presne to, čo som čakal, že sa stane. Zbytočné, plytké klišé, strašenie odoberaním detí, ktoré človek by čakal len na pochybných konšpiračných stránkach, a preväzovanie abnormálnych úchyliek, v ktorých sú zneužívané deti alebo sú zneužívaní aj dospelí ľudia, s normálnym klasickým a uznaným sexuálnym správaním, ktoré len je iné ako heterosexuálne.
Od vlády, v ktorej sú európski sociálni demokrati, a strany, ktorá o sebe hovorí, že zastupuje menšiny, by som očakával, že registrované partnerstvá v nej budú nutné minimum. Nie niečo, na čo ich máme presviedčať. Že to tam bude jednoducho napísané, že, áno, ideme do 21. storočia a že prvá vláda by sa hádala s tými kuvičími hlasmi, ktoré sme teraz počuli, z 19. storočia prichádzajúcimi, a nemusela by to robiť opozičná strana. Bohužiaľ, sme sa dostali do situácie, že to stále nie je automatické, a ďakujem veľmi pekne, že si to v rozprave k programovému vyhláseniu vlády pripomenul.