Ďakujem veľmi pekne. Dámy, páni, kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť o opätovné potvrdenie tohto zákona v pléne Národnej rady, a to z jednoduchého dôvodu. A to je ten dôvod, pri ktorom kolegyňa Anka Zemanová končila aj pri možných výtkach, ktoré boli relevantné v odôvodnení vrátenia tohto zákona v správe pána prezidenta.
Stav s ním bude lepší ako stav bez neho. Stav bez neho sme videli, napríklad z predaja šteniat v akomkoľvek množstve neboli platené dane. Neexistoval jediný kontrolný orgán, ktorý by vedel a mal prehľad o tom, kto koľko šteniat predáva. Dnes vieme, stretol som sa s predsedom Slovenskej kynologickej jednoty, tá produkuje zhruba 11-tisíc šteniat ročne, tie nie sú na Slovensku problém. Väčšina z nich nie. To, koľko šteniat predávajú zo Slovenska z okolo 70 registrovaných zberných miest, ktoré ich vyvážajú potom do zahraničia, to nevieme. V akom stave sú tie štence chované, nevieme, ale keď sa raz za čas na niečo príde, tak to vyzerá neskutočne zle. Klietky, koterce, kde z hnijúceho mäsa, ktorým sú tie psy kŕmené, krv priamo kvapká na tých psov pod tým mäsom, to je neskutočný humus. A keď podáte trestné oznámenie, tak ako ja som ho podal ešte niekedy koncom roku 2015, tak dodnes nevieme. A to bol veterinár, veterinár, ktorý takto choval psov! Keď na to poukazujem v tomto pléne od roku 2010, tak počujem "urobíme, vymyslíme," ale skutek utek. Na ministerstve pôdohospodárstva ešte ani nevieme, komu tá agenda patrí, či je to štátny tajomník, sám chovateľ, alebo či to je niekto iný. Napriek tomu, že v roku 2011 bol zákon o ochrane zvierat odovzdaný na tomto mieste priamo do rúk ministra a mohol s ním pracovať, tak dnes nemáme nič. A keď prídeme so zmysluplným návrhom, tak dostaneme k nemu toľko pripomienok, ktorým musíme vyjsť v ústrety, že nakoniec nie sme schopní splniť základné pravidlá pri tvorbe legislatívy, lebo jednoducho poslanecká kancelária nie je ministerstvo a nemá ten aparát, aby vedela zároveň splniť všetky podmienky, ktoré dostane od legislatívy, parlamentu a od vlády, a zároveň to urobiť tak, aby tam niekto niečo nenašiel. Rozumiem, našlo sa.
Ale čo tvrdím, je, že ak by tento zákon prešiel a ak prejde, ak zaň zahlasujeme znovu, tak môže vytvoriť pravidlá, ktoré, mýlite sa, pán Antal, postihnú aj tých množiteľov. Pretože ak niekto od toho dňa, keď tento zákon začne platiť, pustí inzerát šteniatka yorkshírika, šteniatka čivavy, šteniatka mopslíka, keď niekto povie, mám 40 psov, chovám a z ich predaja idem zabezpečovať dcére štúdium, už to bude predmet záujmu. A nemusí to byť len predmet záujmu daňovákov a živnostenského úradu, ale môže to byť aj predmet záujmu veterinárnej správy a ochrancov zvierat. Za tento zákon sa v tomto znení postavila Slovenská aliancia ochrancov zvierat aj Sloboda zvierat a organizácie, ktoré normálne majú veľmi málo si čo povedať, lebo bojujú proti sebe na základe iného hodnotového nastavenia. Obidve základné organizácie ochrany zvierat na Slovensku stoja za týmto zákonom v jeho súčasnej podobe. Vďaka jeho súčasnej podobe sme dostali množstvo podnetov, ktoré nám povedali, že áno, máte pravdu v jednej veci, keď niekto chová iba na základe svojej krvnej línie a sú tam štence raz za tri roky, takýto človek by mal trošku znepríjemnený život a ja to otvorene priznávam. A hovorím, dalo by sa to riešiť.
Ale keď sme zistili, že máme chovné stanice na Slovensku, ktoré sú tiež registrované v chovných zväzoch, a majú 30 - 40 psov, tak tam by som sa veľmi rád pozrel na to, ako sú tam jednak dodržané podmienky, ktoré stanovuje Medzinárodná chovateľská organizácia, dodržané podmienky, ktoré stanovuje Slovenská kynologická jednota, a ako sú dodržané podmienky, ktoré stanovuje veterinárna správa. To by som si pozrel naozaj veľmi rád, lebo podľa mňa tam tie podmienky splnené nie sú. A ak niekto predáva šteňatá ako, ako nezamestnaný človek, evidovaný na úrade práce, a uživí z toho dom, auto a celú rodinu, tak má z toho platiť dane a to dnes nerobí. Obchodovanie so šteňatami nemôže byť živobytím, ak nie sú splnené podmienky natoľko, aby tie zvieratá pri tom netrpeli, a to bola jediná vec, o čo nám týmto zákonom išlo. Mohli sme schváliť pôvodné znenie a dopilovať ho, ale vláda nám povedala, že nemôžme deliť chovateľov na dve skupiny, že keď sa zavádzajú nové pravidlá, tak musia platiť pre každého. Preto tam bol navrhnutá živnosť. Mimochodom, okrem Poľska v Európe všetky krajiny majú buď živnosť, alebo koncesiu na chov psov. To znamená, že tu nevytvárame žiadnu mimoriadnu situáciu, na základe ktorej by sme boli neporovnateľní s okolitými krajinami, naopak, my sme anomália. A keď sa nezhodneme na živnosti, tak sa zhodnime na koncesii, keď sa nezhodneme na tam, nájdime iný model. Ale pohnime sa konečne dopredu. A ja hovorím, ak náhodou teraz tento zákon neprejde, v tej chvíli sa ministerke životného prostredia a pôdo..., ministerke pôdohospodárstva začína časomiera. V tej chvíli sa spúšťajú hodinky, lebo to, že ďalej zomierajú šteňatá v strašných podmienkach, že ďalej trpia psy v strašných podmienkach, že suky po 3-4 cisárskych sú vyhadzované do lesa len kvôli tomu, že už nevedia privádzať nové šteňatá, bude zodpovednosť ministerstva, čo koniec koncov bola aj doteraz, ale aspoň sa s tým snažil niekto niečo urobiť.
A keď ministerka nebola schopná odpovedať na jednu esemesku, že sa ideme dohodnúť, ako to spraviť dobre, keď nebola schopná prísť a dohodnúť sa na dobrom znení, tak nech to spraví sama. Máte to v legislatívnom pláne vlády. Som veľmi zvedavý na ten návrh, dúfam, že nebude tak pokazený ako váš návrh, s ktorým idete do parlamentu na tejto schôdze, vďaka ktorému väčšina psov v tomto štáte bude nevyvenčiteľných, ak vám prejde. (Reakcia z pléna.) Nevyvenčiteľných, áno, lebo vy nemôžte očakávať, ak nedáte reálne podmienky do vášho návrhu, že VZN-ká, ktoré budú, ktoré budú prijímať obce a mestá po celom Slovensku, budú spĺňať také podmienky, aby sa pes mohol vybehať. S vysokou pravdepodobnosťou nie. A, mimochodom, presne to isté, čo teraz navrhujte vy, už sme raz vykopali z tohto parlamentu von a bolo to na základe snahy napríklad Fera Šebeja, som veľmi zvedavý, či vie Fero Šebej, s čím prichádzate do parlamentu, a či s tým bude vedieť žiť. Takže... (Reakcia z pléna.) Áno.
To znamená, zopakujem to ešte raz, veľmi dúfam, že tento zákon znovu prejde napriek tomu, že má svoje chyby, a tých som si vedomý a priznávam, mohli sme spraviť niektoré veci lepšie, vytvára lepšie podmienky, aké máme dnes. Lebo dnes je Slovensko hundenmafiou a vyváža v strašných podmienkach štence z tohto štátu pre polovicu Európy. Ak si myslíte, že s tým viete spraviť niečo lepšie, nech sa páči, prineste vlastné riešenie. Napriek tomu, že kritizujem postup súčasnej vlády a kritizujem aj ten návrh, s ktorým prichádzate vy, ponúkam celé všetky roky svojich kontaktov, všetky roky sociálnych sietí, čo sa týka ochrancov zvierat, spravme to lepšie.
Ďakujem veľmi pekne.
