Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, hostia, dnes nie je dobrý deň pre slovenský parlament. Dnes je veľmi zlý deň pre slovenský parlament, lebo vďaka hlasom fašistickej strany bola zmenená ústava tohto štátu. Nechajte si to doznieť v hlave. Vďaka fašistickej strane bola zmenená ústava tohto štátu.
Nová koalícia: SMER - kotlebovci - SNS - tri zlaté prúty pána Marčeka a pár ľudí z MOST - HÍD a strana Borisa Kollára zmenili ústavu tohto štátu. A aby to nebolo dosť, aby to nebola dostatočne veľká rana pre Slovensko, voči jeho vlastným občanom, ale aj voči ľuďom, ktorí ho sledujú zo zahraničia, chceme priložiť ešte jednu.
My sme s pánom Paškom obidvaja zástupcovia tohto cteného zhromaždenia v parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Tej Rady Európy, ktorá počala takpovediac dohovor, o ktorom sa dnes rozprávame, dohovor o predchádzaní násilia na ženách. Musím sa naozaj pousmiať nad tým, keď ho niekto kritizuje z titulu, že je vágny. lebo kto pozná iné dokumenty pochádzajúce z inštitúcií, ktoré združujú tak veľký počet krajín, ako je Rada Európy, čo je 47 krajín vie, že iná cesta než vágne vyjadrenie neexistuje. Diplomaticky vágny jazyk je jediný možný, na ktorom sa 47 krajín môže zhodnúť. A ten dôvod je veľmi jednoduchý.
Každá krajina si musí odporúčania z medzinárodne platných dohovorov na svoje vlastné pomery upraviť sama. A Slovensko to robí od momentu, kedy bol pridaný podpis pod Istanbulský dohovor, tak či tak. Ak dnes niekto hovorí o tom, že veď sme zmenili legislatívu, že veď robíme veci, ktorý, ktoré Istanbulský dohovor od nás vyžaduje, je to práve vďaka tomu, že sme boli v procese čakajúcej krajiny na ratifikáciu parlamentom, Národnou radou Slovenskej republiky, že veci a odporúčania, ktoré boli záväzné vďaka podpisu, ktorý na tom Istanbulskom dohovore bol, sa premietli do reálnej ochrany obetí na Slovensku, žien v slovenských rodinách, detí týchto žien a všeobecne ľudí, ktorí trpia domácim násilím vo všetkých možných formách.
Kedysi sme mali tu na pôde parlamentu stretnutie s ľuďmi, ktorí pracujú s týranými deťmi, ženami, s obeťami násilia, s obeťami znásilnení a povedali mi jednu vec, z ktorej ma zamrazilo. Povedali mi, Martin, keď chodíš na tie besedy na stredné a základné školy, uvedom si, že štatisticky, s vysokou pravdepodobnosťou v každej jednej triede, do ktorej vojdeš sa na teba pozerajú jedny oči chlapca alebo dievčaťa, ktoré sexuálne alebo fyzicky zneužíva niekto blízky v jeho rodine, či je to strýko, matka, otec, nevlastný otec, v každej jednej triede jedny oči. A môžu to byť oči v zadnej lavici toho neposlušného chlapca, pri ktorom nikto nevie, prečo sa tak zvláštne správa, môžu to byť oči tej potetovanej dievčiny vzadu s čiernymi vlasmi a výrazným make-upom, ktorá nevie ako inak ešte zvýrazniť svoju túžbu byť niekým iným, lebo toho človeka, ktorého vidí ráno v zrkadle, zneužíva vlastný otec.
Keď sa ma niekto opýta, keď idem teda do toho Štrasburgu, že čo to vlastne je tá Rada Európy, tak rád to hovorím tak, že je to organizácia, ktorá definuje aktuálny civilizačný profil. Definuje, čo to znamená byť civilizovanou krajinou v 21. storočí. Že keď chcete vedieť, k čomu sa chceme približovať, akým spôsobom máme napĺňať záväzky, ktoré nám vyplývajú z Dohovoru o ľudských právach, tak si čítajte dohovory, rezolúcie a reporty Rady Európy. Nie preto, že každé jedno slovo a každé jedno písmeno má byť pre nás sväté, ale kvôli tomu, že nám dávajú všeobecný rámec, na základe ktorého sa môžme zaradiť k niečomu, čomu hovoríme západná civilizácia. A z tohto procesu nás, dámy a páni, práve teraz chcete vyčleniť. Chcete povedať, my nechceme byť súčasťou západnej civilizácie, my chceme ísť svojou vlastnou cestou. Zabudneme na kresťanské korene, na ktorej bola vybudovaná, zabudneme na to, že v priebehu času sa táto definícia musí meniť. Lebo, či to chcete, alebo nie, tak tento dohovor stojí na kresťanskej láske k blížnemu. Ľudské práva, ako boli zadefinované, stoja na kresťanskej láske k blížnemu, nie len, ale aj. Ľudia, ktorí písali najdôležitejšie dokumenty, čo sa týka ľudskoprávnej ochrany na tejto planéte, mnohí boli veriaci kresťania. A učenie katolíckej alebo inej cirkvi, ktoré žili a ktorému verili, prenášali do textov týchto dokumentov. Tie dokumenty neboli napísané kvôli tomu, aby sa niekde niečo rúcalo, aby sa niekde niečo výrazne preddefinovalo v neprospech spoločnosti, v ktorej sa majú uplatniť. Tie dokumenty boli písané kvôli tomu, aby bolo jasné, že čo bolo akceptované kedysi, už nemá byť akceptované ďalej. Že ak v rámci toho, aby niekto bol poslušnou manželkou, poslušnou ženou, už nemusí znášať násilie zo strany svojho partnera pri..., konkrétne v tomto prípade.
A ja sa pýtam, aká je teda cesta von. Lebo ak našou reálnou činnosťou naďalej bude pokračovať v definovaní legislatívy tak, ako sme to robili doteraz, tak prijatím Istanbulského dohovoru to len potvrdíme. Ale v momente, keď by odišiel ten list od vlády Slovenskej republiky do Štrasburgu, ktorým povieme, nechceme byť zmluvnou stranou, záväzky, ktoré doteraz platili pre ľudí, ktorí píšu zákony na ministerstve vnútra, na ministerstve spravodlivosti, prestanú platiť. Vodítka, ktoré boli doteraz záväzné, áno, prestanú byť záväzné. Jedine, že by sme povedali, toto pre nás platí aj tak. A potom, vážené dámy, vážení páni, dnešná rozprava je fraškou.
Veľmi dobre to povedal pán Paška. Pred mesiacom to nemuselo prejsť a o mesiac to prejsť znovu nemusí. Čím je tento mesiac taký výnimočný? Je to mesiac politických kšeftov. Premiérovi Pellegrinimu bolo odkázané, že je nepodstatný, na jeho názore nikomu nezáleží, že je dôležité, čo povie politická mŕtvola zmietajúca sa v kúte - Robert Fico.
Videli sme nepreberné množstvo individuálnych aktivít koaličných poslancov, ktorí už všetci nastúpili do predvolebnej kampane, a na koaličnej rade padlo rozhodnutie, stiahneme to. A po tomto rozhodnutí bola zmenená ústava s pomocou fašistov a ideme stiahnuť proces ratifikácie Istanbulského dohovoru. Čo iné v súvislosti s tým, čo povedal pán Paška, to môže znamenať, než že tu je dokonaný nejaký politický kšeft? A je pravda. O mesiac to nemusí prejsť, lebo končíte, vážené dámy a vážení páni z tejto koalície, a vy to viete. To, čo bolo na uliciach a námestiach na Slovensku, to, čo ide aj momentálne do podpory prezidentskej kandidatúry jednej konkrétnej ženy, nie je o nej, je v prvom rade o vás. Je o tom, že ste sklamali občanov a občanky tohto štátu.
A to, čo povedal pán Paška, pred mesiacom by to nešlo a o mesiac už to možno nepôjde, je veľká pravda, lebo vy už o mesiac možno prestanete fungovať. Takže teraz tu máme týždenné alebo mesačné okno, kedy možno posledné politické kšefty dokonať. A za výsledok týchto politických kšeftov sa budeme hanbiť pred celým svetom. Prídeme do Štrasburgu, jeden pán v delegácii, druhý tu sedí a povieme, prepáčte, normálne sa prihlásime k väčšine vecí, ktoré tu hovoríte, lebo ich považujeme za dobré a užitočné, ale kvôli predvolebnému boju, ktorý my tam na Slovensku máme, sme vás museli vyčiarknuť zo zoznamu. My nechceme byť takí civilizovaní – až tak –, keď to netreba. Nejdem vás presviedčať, aby ste zmenili názor, prosím, vychutnajte si túto chvíľu, je to jedna z vašich posledných.
To, čo tu bolo predtým povedané, že to je bezcitná a arogantná politická hra, je pravda a vy využívate posledné zbytky síl väčšiny, ktoré máte. Užite si to. Presne, ako povedala pani Žitňanská, žiadny proces nie je nezvratný. Na Slovensku môže byť úprimná a láskavá liberálka prezidentkou a raz tu môže byť vláda, ktorá zahodí všetek tento populizmus za hlavu, spojí umiernených kresťanov s umiernenými ľuďmi aj z liberálneho spektra, vytlačí polobláznov, ktorí dnes zbytočne vzbudzujú vášne, na okraj a zmení túto krajinu. Tak ako sme na námestiach stáli ruka v ruke: kresťan, moslim, teplý, hocijaký iný, lebo nám išlo o dobro, takisto ruka v ruke sa raz postavíme za to, aby súčasný spôsob politiky skončil.
Hlasujte podľa svojho vedomia a svedomia. Je to jedna z vašich posledných šancí, tak si to užite.
Pekný deň.
