Videokanál poslanca

Martin, zaujímavý nápad, len pripomínam, že v zásade úplne fakultatívne referendum, to znamená, ponechané na rozhodovanie zákonodarných orgánov je v zásade technicky legislatíva i iniciatíva pre občanov. A potom to treba nazvať tak, a to je samostatná téma, o ktorej sa možno môžme rozprávať, či by v nejakej forme rovnako, ako sa cez veľkú petíciu dá napríklad zaradiť do medzirezortného pripomienkového konania, alebo kde cez rôzne komisie občianskej spoločnosti vstupujú občania aj do tvorby zákonov na úrovni buď ministerstiev alebo čokoľvek, čo funguje pod nimi, tak či by nemala byť petícia alebo, alebo nejaká forma legislatívnej iniciatívy, ktorá by pochádzala priamo od občanov a kde by vlastne korektívu voči nejakým excesom zabezpečovalo hlasovanie parlamentu. Viem si živo predstaviť, že akýkoľvek parlament, ktorý by dostal zákon s podporou dajme tomu 10 alebo 15 % obyvateľstva, by veľmi silno zvažoval, či ho nepodporí, a ak nie, tak by musel vysvetľovať veľkej časti občanov, že prečo sa takéto niečo nestalo, ale každopádne bola by tam korektíva presne voči takým excesom, ako vidíme vo Veľkej Británii, kde sa veľký komplexný problém vlastne dostal do rúk poslancov, ktorí s ním v zásade nemajú, nevedia, že čo s ním treba spraviť, lebo nedá sa jedným stlačením tlačítka povedať áno alebo nie, keď nie je povedané kedy a ako. Z tohto dôvodu, prosím, skôr hovorme o legislatívnej iniciatíve pre občanov a nerobme fakultatívne referendá.

Áno, samozrejme, mám, mám procedurálny návrh.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím, vypnite zvuk pánovi poslancovi.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Mám procedurálny návrh, pán kolega.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Áno, nech sa páči, zapnite, zapnite pána poslanca ešte raz. Prihláste sa, pán poslanec, poprosím procedurálny návrh, nech sa páči.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Mám procedurálny návrh, aby sa hlasovalo aj rokovalo v pôvodnom znení a v pôvodnom termíne. Nie je možné, aby strana SNS tu urobila chybu, bola na ňu upozornená. My sme pred mesiacom povedali, že presne toto sa stane. Ak chcete priznať svoju chybu, tak zahlasujte za náš zákon, zahlasujte za to, že ste spravili blbosť, zdvihli ceny potravín a normálne to odhlasujte a môžme to mať zo stola. Nie, že poriadne podaný zákon presuniete na iný termín a budete sa tu hrať s celým parlamentom. To sa nikdy nestalo, aby proti vôli predkladateľa sa posúval zákon tam, kde nepatrí. Čo to má znamenať? Čo je toto za politická kultúra, prosím vás, pán Danko? Čo to má byť? Takto sa správa iba obyčajný chrapúň! (Reakcie z pléna.)

Nehnevajte sa, pán predseda, ale toto je absolútne chrapúnstvo, čo ste práve teraz urobili.

Ďakujem za toto vystúpenie. Áno, aj správanie sa predsedu tohto parlamentu a mnohých iných tzv. džentlmenov, ktorí sa neštítia nazvať podpredsedníčku parlamentu, že to je toto, označovať ju stredným rodom a ešte to považujú za vtipné. Aj takéto správanie ukazuje, že v oblasti scitlivovania voči nejakým rodovým stereotypom máme čo robiť.
To, že niekto nedokáže pochopiť, že žena môže pracovať, aj keď je matkou, že muž sa môže starať o dieťa a odísť kvôli tomu z práce, to, že to niekto odsudzuje a dokonca kvôli tomu želá niekomu choroby a smrť, to je dôvod, prečo potrebujeme slovenskú spoločnosť scitliviť na tieto témy. A to je presne obsahom tohto dohovoru.
A ešte k tomu začiatku, ktorý bol spomenutý, aj tá smernica je pre nás záväzná už dnes a mnohé z legislatív a zo zákonov a noviel boli presne touto smernicou definované, určené a obmedzené, pretože je záväzná pre Slovenskú republiku. Takisto v rozsahu, aký definuje Lisabonská zmluva, po ratifikácii Istanbulského dohovoru Európskou úniou budú jeho časti - podľa toho, ako to Lisabonská zmluva definuje - záväzné aj pre Slovenskú republiku.
A ja sa teda pýtam, Slovenská národná strana, pán Paška, ideme teraz kvôli tomu, že nebudeme mať istotu v definíciách rodovo podmieneného násilia, vystúpiť z Európskej únie? O to vám pôjde?

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, musím povedať, že som bol oveľa kľudnejší, keď som týmto hlasom počúval hokejové výsledky ako články zo Zeme a veku, a škoda, že ste pri tom neostali.
Kde ste, prosím vás, boli doteraz? Deň a pol boli vyvrátené všetky do jednej domnienky a bludy, ktoré napísal autor toho textu. Neviem, či to je text váš, alebo ste ho prečítali po niekom inom, ktoré napísal do toho, čo ste práve prečítali. Ani jedna veta tam nemá oporu v konkrétnej citácii dokumentu, o ktorom sa rozprávame.
Rozvrátenie rodín? Na základe čoho? Na základe toho, že deťom niekto povie, že nie je normálne, aby ich mamu doma niekto tĺkol, lebo nie je dobrou ženou? Rozvrátenie tradície a morálky na základe toho, že niekto sa na Veľkú noc opýta ženy alebo dcéry, alebo svojej matky, či jej náhodou nevadí dlhé roky dostať každý rok korbáčom po stehnách? Toto je ten rozvrat?
To, čo ste predviedli, je typickým príkladom presne toho, o čom ste hovorili. Vnášania sváru tam, kde nepatrí, bičovania emócií tam, kde nie sú namieste, a vytváranie obetí. Presne to robíte. Pretože obeťou sú na konci tie ženy, ktoré nemajú dostatočnú legislatívnu ochranu. Tie ženy, ktoré vďaka nedovzdelaným policajtom a sociálnym pracovníkom sú posielané domov so zľahčovaním, že veď sa tak veľa nestalo a vybavte si to s manželom doma za zatvorenými dverami. Presne to tu robíte vy.

Ďakujem, Ondrej. Dosť ma mrzí, že čo odznelo, odznelo až teraz vo faktickej poznámke, lebo konečne máme niečo, o čom by sa dalo reálne rozprávať, aj keď je to podľa mňa akože kapitálna blbosť, ale, ale minimálne, minimálne je tam nejaká vnútorná logika, o ktorej, o ktorej sa dá rozprávať.
To ohrozenie právneho poriadku aj takýmto výkladom teraz nemôžem komentovať, lebo odznelo vo faktickej, dúfam, že ho ešte niekto spomenie aspoň v rozprave, aby sme sa k tomu mohli vrátiť. Poprípade keby pán navrhovateľ mal toľko fair play v sebe a vystúpil ešte v rozprave tak ako včera, tak by sme sa mohli konečne po celodennej diskusii, pán Paška, dostať k meritu veci a porozprávať sa o tom, že akým spôsobom by teda nová definícia rodu, ktorá inak už je zohľadnená v tom, akým spôsobom my zaobchádzame s transgenderovými ľuďmi na Slovensku, ktorí môžu v podstate legislatívne žiť s novým rodom, a teda technicky a legislatívne aj pohlavím. Toto už je vyriešené v slovenskej legislatíve, takže aj keby sme sa tým mali zaoberať ako samostatnou témou, tak prijatie alebo neprijatie Istanbulského dohovoru s tým absolútne nič nespraví.
To, čo tu vidíme, sa v teórii argumentácií nazýva slamený panák. Keď nemá druhá strana argument na základe toho, čo reálne bolo povedané, tak si vytvorí tzv. slameného panáka, to je v tomto prípade tá gender ideológia a strašenie rodom, a potom bije do toho slameného panáka a identifikuje ho s pôvodným argumentom alebo s pôvodnou, s pôvodnou, s pôvodným textom. A slamený panák tu ale nie je, vážené dámy a páni, sú tu iba ohrozené deti, ohrozené ženy, ktoré by sme mali chrániť.

Ďakujem za slovo. Máme tu vlastne dve paralelné situácie. Jedna je tá, o ktorej som hovoril včera, to je politický kšeft, kde sľub bratom Kuffovcom, že Istanbul bude zastavený pred prezidentskými voľbami, a posledný chabý pokus nahnať hlasy kandidátovi SMER-u je použitý na to, aby ešte v moratóriu sa spravilo maximum pre to, aby kňaz Kuffa vo svojich nenávistných prejavoch pustil ešte nejakú žlč a získal ešte zopár hlasov. To je jedna stránka tohto procesu.
A druhá stránka je potom naozaj diskusia k téme a ja ťa tu, Anka, beriem ako človeka, ktorý naozaj, aj keď s tebou veľmi vážne nesúhlasím v mnohých veciach, sa aspoň odpúta od politikárčenia a hovorí k veci.
Podľa mňa tá právna analýza kríva, a nielen na jednu nohu. Vyčítať medzinárodnému dokumentu, ktorý má spojiť za jedným účelom 47 krajín a okrem Azerbajdžanu a Ruska sa mu to aj podarilo, že je príliš vágny, je jednoducho neznalosť spôsobov, akým sa píšu medzinárodné zmluvy. Tie žiadne iné ako vágne nemôžu byť, pretože musia obsiahnuť príliš veľa kultúrnych a geografických kontextov. A vágne sú kvôli tomu, že si ich potom každý môže implementovať podľa seba. Tak ako sa mu to hodí. To je dôvod, prečo sú vágne.

Ďakujem pekne. Škoda, pán predkladateľ, že ste nevyužili možnosť stáť za mikrofónom na to, aby ste teda vysvetlili, na čo sa vás tu niekoľko ľudí predtým pýtalo, aký je presne rozpor medzi znením Istanbulského dohovoru a Ústavou Slovenskej republiky, aby ste zacitovali, kde presne ktoré ustanovenie hovorí niečo, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Pretože ja som presvedčený podobne ako pán Dostál, ako pani Žitňanský, že žiadny taký rozpor neexistuje.
A druhá vec, skúste mi, prosím, odpovedať na jednoduchú otázku, ako chcete, aby slovenská legislatíva - aby som vás citoval - bola ďaleko pred rámcom, ktorý určuje tento dohovor, to znamená, aby sme predchádzali rodovo podmienenému násiliu bez definície rodu. Veď predsa presne z toho dôvodu, prečo potrebujeme nejakú formu životného partnerstva pre nezosobášené páry, aby sme dokázali ochrániť ich práva ako dvojice aj práva detí, ktoré vychovávajú, a bez tej definície sa nepohneme ďalej, presne takisto potrebujeme definíciu rodu, aby sme vedeli definovať rodovo podmienené násilie a aby sme vedeli vzdelávať policajtov, akým spôsobom citlivo naň reagovať, aby sme vedeli zavádzať naozaj vzdelávanie do škôl, aby deti vedeli, čo majú urobiť, komu sa majú ohlásiť, ak ich otec doma bije ich vlastnú matku, napríklad na základe toho, že nie je dobrou manželkou. Toto mi povedzte.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, hostia, dnes nie je dobrý deň pre slovenský parlament. Dnes je veľmi zlý deň pre slovenský parlament, lebo vďaka hlasom fašistickej strany bola zmenená ústava tohto štátu. Nechajte si to doznieť v hlave. Vďaka fašistickej strane bola zmenená ústava tohto štátu.
Nová koalícia: SMER - kotlebovci - SNS - tri zlaté prúty pána Marčeka a pár ľudí z MOST - HÍD a strana Borisa Kollára zmenili ústavu tohto štátu. A aby to nebolo dosť, aby to nebola dostatočne veľká rana pre Slovensko, voči jeho vlastným občanom, ale aj voči ľuďom, ktorí ho sledujú zo zahraničia, chceme priložiť ešte jednu.
My sme s pánom Paškom obidvaja zástupcovia tohto cteného zhromaždenia v parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Tej Rady Európy, ktorá počala takpovediac dohovor, o ktorom sa dnes rozprávame, dohovor o predchádzaní násilia na ženách. Musím sa naozaj pousmiať nad tým, keď ho niekto kritizuje z titulu, že je vágny. lebo kto pozná iné dokumenty pochádzajúce z inštitúcií, ktoré združujú tak veľký počet krajín, ako je Rada Európy, čo je 47 krajín vie, že iná cesta než vágne vyjadrenie neexistuje. Diplomaticky vágny jazyk je jediný možný, na ktorom sa 47 krajín môže zhodnúť. A ten dôvod je veľmi jednoduchý.
Každá krajina si musí odporúčania z medzinárodne platných dohovorov na svoje vlastné pomery upraviť sama. A Slovensko to robí od momentu, kedy bol pridaný podpis pod Istanbulský dohovor, tak či tak. Ak dnes niekto hovorí o tom, že veď sme zmenili legislatívu, že veď robíme veci, ktorý, ktoré Istanbulský dohovor od nás vyžaduje, je to práve vďaka tomu, že sme boli v procese čakajúcej krajiny na ratifikáciu parlamentom, Národnou radou Slovenskej republiky, že veci a odporúčania, ktoré boli záväzné vďaka podpisu, ktorý na tom Istanbulskom dohovore bol, sa premietli do reálnej ochrany obetí na Slovensku, žien v slovenských rodinách, detí týchto žien a všeobecne ľudí, ktorí trpia domácim násilím vo všetkých možných formách.
Kedysi sme mali tu na pôde parlamentu stretnutie s ľuďmi, ktorí pracujú s týranými deťmi, ženami, s obeťami násilia, s obeťami znásilnení a povedali mi jednu vec, z ktorej ma zamrazilo. Povedali mi, Martin, keď chodíš na tie besedy na stredné a základné školy, uvedom si, že štatisticky, s vysokou pravdepodobnosťou v každej jednej triede, do ktorej vojdeš sa na teba pozerajú jedny oči chlapca alebo dievčaťa, ktoré sexuálne alebo fyzicky zneužíva niekto blízky v jeho rodine, či je to strýko, matka, otec, nevlastný otec, v každej jednej triede jedny oči. A môžu to byť oči v zadnej lavici toho neposlušného chlapca, pri ktorom nikto nevie, prečo sa tak zvláštne správa, môžu to byť oči tej potetovanej dievčiny vzadu s čiernymi vlasmi a výrazným make-upom, ktorá nevie ako inak ešte zvýrazniť svoju túžbu byť niekým iným, lebo toho človeka, ktorého vidí ráno v zrkadle, zneužíva vlastný otec.
Keď sa ma niekto opýta, keď idem teda do toho Štrasburgu, že čo to vlastne je tá Rada Európy, tak rád to hovorím tak, že je to organizácia, ktorá definuje aktuálny civilizačný profil. Definuje, čo to znamená byť civilizovanou krajinou v 21. storočí. Že keď chcete vedieť, k čomu sa chceme približovať, akým spôsobom máme napĺňať záväzky, ktoré nám vyplývajú z Dohovoru o ľudských právach, tak si čítajte dohovory, rezolúcie a reporty Rady Európy. Nie preto, že každé jedno slovo a každé jedno písmeno má byť pre nás sväté, ale kvôli tomu, že nám dávajú všeobecný rámec, na základe ktorého sa môžme zaradiť k niečomu, čomu hovoríme západná civilizácia. A z tohto procesu nás, dámy a páni, práve teraz chcete vyčleniť. Chcete povedať, my nechceme byť súčasťou západnej civilizácie, my chceme ísť svojou vlastnou cestou. Zabudneme na kresťanské korene, na ktorej bola vybudovaná, zabudneme na to, že v priebehu času sa táto definícia musí meniť. Lebo, či to chcete, alebo nie, tak tento dohovor stojí na kresťanskej láske k blížnemu. Ľudské práva, ako boli zadefinované, stoja na kresťanskej láske k blížnemu, nie len, ale aj. Ľudia, ktorí písali najdôležitejšie dokumenty, čo sa týka ľudskoprávnej ochrany na tejto planéte, mnohí boli veriaci kresťania. A učenie katolíckej alebo inej cirkvi, ktoré žili a ktorému verili, prenášali do textov týchto dokumentov. Tie dokumenty neboli napísané kvôli tomu, aby sa niekde niečo rúcalo, aby sa niekde niečo výrazne preddefinovalo v neprospech spoločnosti, v ktorej sa majú uplatniť. Tie dokumenty boli písané kvôli tomu, aby bolo jasné, že čo bolo akceptované kedysi, už nemá byť akceptované ďalej. Že ak v rámci toho, aby niekto bol poslušnou manželkou, poslušnou ženou, už nemusí znášať násilie zo strany svojho partnera pri..., konkrétne v tomto prípade.
A ja sa pýtam, aká je teda cesta von. Lebo ak našou reálnou činnosťou naďalej bude pokračovať v definovaní legislatívy tak, ako sme to robili doteraz, tak prijatím Istanbulského dohovoru to len potvrdíme. Ale v momente, keď by odišiel ten list od vlády Slovenskej republiky do Štrasburgu, ktorým povieme, nechceme byť zmluvnou stranou, záväzky, ktoré doteraz platili pre ľudí, ktorí píšu zákony na ministerstve vnútra, na ministerstve spravodlivosti, prestanú platiť. Vodítka, ktoré boli doteraz záväzné, áno, prestanú byť záväzné. Jedine, že by sme povedali, toto pre nás platí aj tak. A potom, vážené dámy, vážení páni, dnešná rozprava je fraškou.
Veľmi dobre to povedal pán Paška. Pred mesiacom to nemuselo prejsť a o mesiac to prejsť znovu nemusí. Čím je tento mesiac taký výnimočný? Je to mesiac politických kšeftov. Premiérovi Pellegrinimu bolo odkázané, že je nepodstatný, na jeho názore nikomu nezáleží, že je dôležité, čo povie politická mŕtvola zmietajúca sa v kúte - Robert Fico.
Videli sme nepreberné množstvo individuálnych aktivít koaličných poslancov, ktorí už všetci nastúpili do predvolebnej kampane, a na koaličnej rade padlo rozhodnutie, stiahneme to. A po tomto rozhodnutí bola zmenená ústava s pomocou fašistov a ideme stiahnuť proces ratifikácie Istanbulského dohovoru. Čo iné v súvislosti s tým, čo povedal pán Paška, to môže znamenať, než že tu je dokonaný nejaký politický kšeft? A je pravda. O mesiac to nemusí prejsť, lebo končíte, vážené dámy a vážení páni z tejto koalície, a vy to viete. To, čo bolo na uliciach a námestiach na Slovensku, to, čo ide aj momentálne do podpory prezidentskej kandidatúry jednej konkrétnej ženy, nie je o nej, je v prvom rade o vás. Je o tom, že ste sklamali občanov a občanky tohto štátu.
A to, čo povedal pán Paška, pred mesiacom by to nešlo a o mesiac už to možno nepôjde, je veľká pravda, lebo vy už o mesiac možno prestanete fungovať. Takže teraz tu máme týždenné alebo mesačné okno, kedy možno posledné politické kšefty dokonať. A za výsledok týchto politických kšeftov sa budeme hanbiť pred celým svetom. Prídeme do Štrasburgu, jeden pán v delegácii, druhý tu sedí a povieme, prepáčte, normálne sa prihlásime k väčšine vecí, ktoré tu hovoríte, lebo ich považujeme za dobré a užitočné, ale kvôli predvolebnému boju, ktorý my tam na Slovensku máme, sme vás museli vyčiarknuť zo zoznamu. My nechceme byť takí civilizovaní – až tak –, keď to netreba. Nejdem vás presviedčať, aby ste zmenili názor, prosím, vychutnajte si túto chvíľu, je to jedna z vašich posledných.
To, čo tu bolo predtým povedané, že to je bezcitná a arogantná politická hra, je pravda a vy využívate posledné zbytky síl väčšiny, ktoré máte. Užite si to. Presne, ako povedala pani Žitňanská, žiadny proces nie je nezvratný. Na Slovensku môže byť úprimná a láskavá liberálka prezidentkou a raz tu môže byť vláda, ktorá zahodí všetek tento populizmus za hlavu, spojí umiernených kresťanov s umiernenými ľuďmi aj z liberálneho spektra, vytlačí polobláznov, ktorí dnes zbytočne vzbudzujú vášne, na okraj a zmení túto krajinu. Tak ako sme na námestiach stáli ruka v ruke: kresťan, moslim, teplý, hocijaký iný, lebo nám išlo o dobro, takisto ruka v ruke sa raz postavíme za to, aby súčasný spôsob politiky skončil.
Hlasujte podľa svojho vedomia a svedomia. Je to jedna z vašich posledných šancí, tak si to užite.
Pekný deň.

Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa. Ja som rád, že aspoň niekto aj v rámci tej, tej nešťastnej koalície, ktorá práve teraz vládne, niesol tú fakľu, pokiaľ to išlo. Myslím si, že aj to, že ste hájili hodnoty, ktoré ste práve prezentovali, bolo jedným z dôvodov, prečo vás ľudia s mentálnou výbavou pána Danka alebo pána Pašku snažili sa z tej koalície vytlačiť a nakoniec sa im to aj podarilo.
Ale som veľmi rád, že zaznelo aj to B, že nič z toho, čo tu práve teraz ten, ten umierajúci kôň tejto koalície kope do vzduchu, nie je naveky, že je možnosť sa vždy vrátiť naspäť, že je možnosť sa vrátiť k tomu, prečo sú takéto medzinárodné dohovory dôležité, a že môžme jedného dňa opustiť ten kŕčovitý zápas o nezmysluplné slovíčka a vrátiť sa naspäť k tomu, čo naozaj dôležité je, lebo v oblasti predchádzania násiliu jednoducho nemáme spravenú domácu úlohu. Stále mnohé ženy na Slovensku trpia v domácnostiach, a keď sa obrátia na autority, či už cirkevné, alebo svetské, tak sa nedostane im žiadnej pomoci, lebo žena má poslúchať, lebo žena má počúvať a plniť svoje poslanie, tichučko doma trpieť, a keď pritom jednu zlízne, tak je to väčšinou ešte aj jej chyba, povie nejeden kňaz a nejeden policajt. A aby sa to zmenilo, je potrebné vzdelať spoločnosť nanovo.
Ďakujem.