Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

18.6.2019 o 13:06 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 15:36 - 15:38 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, no pán Kéry, na jedno bolo dobré toto vaše vystúpenie, že vlastne sme sa dobrali toho, že aký je dôvod tejto zmeny. Vás to strašne štve, vás to strašne štve, že potom čo značka za menom hrala v prospech kandidátov Smeru a iných politických strán, tak zrazu značka za menom začala hrať v prospech nezávislých iniciatív, alebo si ich nazvime mimovládnych organizácií, alebo občianskych združení, proste namiesto toho, aby z ústavy vyplývajúce právo politicky sa združovať bolo nad všetkým a zákon sa mu prispôsobil, to znamená, že by vytvoril pre takéto združovanie adekvátny priestor a umožnil by ľuďom sa ním identifkovať, tak to idete zbytočne škrtiť a vidíme prečo, lebo vás štve, že existuje značka, na ktorej vy nemáte problém sa viesť rovnako na značke strany Smer-sd, ale že existuje značka, ktorá pomohla niekomu inému. Veď sa sám spýtajte seba, v mnohých obciach, koľko ako vy hovoríte neznámych ľudí, by sa nedostalo na svoje miesta, keby nemali značku vašej politickej strany za menom. A ak teda značka môže legitímne fungovať vo voľbách, lebo pri strane vám to nevadí, tak prečo neumožníme presne opačne voči tomu, čo hovoríte vy, aby občianske združenie alebo lokálna iniciatíva, alebo akákoľvek iná iniciatíva politická nemohla byť na tom istom mieste, kde dneska sú značky strán. Z akého dôvodu? Povedzte mi.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 14:35 - 14:37 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Bol jeden ostrov, kde boli domy, ktoré nemali strechy, lebo tam nikdy nepršalo a zrazu sa tam zjavil šaman a povedal: "Do pol roka príde veľká búrka.". No a tak, domorodci si povedali, šaman zrejme vie, začali stavať strechy. Po štyroch mesiacoch, šamanov bratranec, ktorý mal zhodou okolností všetky dostupné škridle na ostrove, postavil zo striech kopec a šaman povedal:"Viete čo, asi nebude.". Ostali strechy na domoch, alebo neostali? A presne takto isto obchodníci čakali, že príde Dankova daň, zvýšili ceny. Šaman nakoniec povedal, v tomto prípade Európska komisia, že teda Dankova daň nepríde, ale strechy ostali na mieste, lebo jediné, čo tlačí ceny dole, je konkurencia. A keď mohli dvihnúť všetci naraz, tak už nebol dôvod ich dávať naspäť. Lebo tu neni taký trh, ktorý by tlačil obchodníkov, že musia ceny dávať dole. Takže vy ste im dali najprv výhovorku, prečo ceny zvýšiť, ale nedali ste im žiadny dobrý dôvod, prečo ich znovu znížiť. Preto nech sa pani predkladateľka čertí koľko chce, ja tomu rozumiem, vy ste boli, vaša politika, politika SNS, neodborná, nehľadiac na dopady a hľadiac iba na to, ako sa pán predseda ráno vyspí a s čím vstane a čo si bude myslieť, že mu spraví percentá vo voľbách, tak príde s opatrením, komisia ho zruší, ale ceny hore ostanú. Lebo na prvom mieste nikdy neboli ľudia. Na prvom mieste nikdy nebolo verejné blaho, na prvom mieste bola iba moc a percento vo voľbách, celá SNS.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2019 23:05 - 23:05 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ďakujem, že ste poukázali znovu na jednu vec, a to je, že vláda, ktorá si na začiatku stanovila za cieľ vybudovať akúsi hrádzu proti extrémizmu visí na šnúrke od nohavíc kremlobota Marčeka. Ruského agenta vítajúceho Nočných vlkov. Človeka, ktorý išiel zastupovať Slovenskú republiku na okupovaný Krym. Človeka, pri ktorom ešte aj poslanec Blaha pôsobí ako distingvovaný gentleman. Na šnúrkach od nohavíc tohto človeka, tohto tovaru, ktorý si Boris Kollár kúpil ako mačku vo vreci a nevedel, čo kupuje, ktorý sa mu potom z toho vreca utrhol a nechal sa kúpiť niekým iným. Na tomto človeku teraz stojí a podá táto vláda, hrádza proti extrémizmu. Nič viac vlastne nemôže symbolizovať ten úpadok a tú degeneráciu ako tento jeden holý fakt. A to by sa dali menovať iné veci, na ktorých by sme vedeli ten úpadok ilustrovať ďalej. Ak pre nič iné, už pre toto by tá vláda mala skončiť, ale obávam sa, že tak ako povedal Ondrej Dostál, že tí, ktorí reálne vytrhnú vláde moc z rúk budú občania v nadchádzajúcich voľbách.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.9.2019 16:14 - 16:24 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, pán Hrnko, ja vám to rád dodám, iba vám pripomeniem, že v minulom volebnom období, a keď tu mal SMER ako najsilnejší a jediná vládna strana 83 poslancov, pán premiér Fico chvíľku zauvažoval, že by zrušil jeden z cirkevných sviatkov, pretože máme najviac dní voľna pomaly v Európe, a skúste si pozrieť, čo to spôsobilo. Máme jasne vymenované, ktoré sviatky musia byť slávené na Slovensku, a je to záväzné podľa Vatikánskej zmluvy. Môžeš krútiť hlavou, koľko chceš, Béla, je to tak. (Reakcia z pléna.)
A, a tým pádom nemáme suverénne národné rozhodovanie o tom, kedy a čo budeme robiť. A, samozrejme, že prvý január slávi každá krajina, a kľudne pri tom ostaňme, ale netvárme sa, že by sa, že by sme to mohli nerobiť, lebo nemôžme, lebo aj to nám predpisuje Vatikánska zmluva.
A ja nechcem ukázať, ukazovať prstom na to, čo kto kedy robil ohľadom nejakých minulých hriechov, neviem, čo kancelária prezidentky má konkrétne s týmto zákonom, až do momentu, kedy ho pani prezidentka bude v nejakej podobe podpisovať, ale chcem poukázať na to, že tá veľká, také, že istý typ pokrytectva spočíva aj v tom, že nie sme schopní ako spoločnosť si najprv priznať, že sme cirkvám nevrátili všetko, čo im patrí, a potom napríklad mnohé z tých majetkov by sa dali zdaniť, pri mnohých by sa dalo povedať, že ak nie sú využívané na praktizovanie náboženstva, tak by nemali byť oslobodené od daní. To všetko sa dá, ale najprv musíme si priznať vlastný dlh voči svojej vlastnej histórii.
A posledná vec je, že, samozrejme, že potrebujte dve strany, ale na to mali myslieť ľudia, ktorí tú zmluvu písali, že prečo tam nedali vypovedateľnosť, lebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.9.2019 16:14 - 16:24 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja som mal možnosť byť súčasťou tímu, ktorý v rokoch 2010 - 2011 na ministerstve kultúry písal vlastne jeden z možných scenárov odluky cirkví od štátu, kedy vtedy minister Daniel Krajcer vlastne rokoval s jednotlivými zástupcami registrovaných cirkví presne o tom modeli, o ktorom hovorila kolegyňa Kaščáková predo mnou. Bol som presvedčený o tom, že ak sa posunieme na úroveň asignačnej dane, tak to zásadným spôsobom vyrieši vzťah cirkví a štátu. Od toho času som mal možnosť sa zúčastniť niekoľkých diskusií na túto tému a hovoriť s ľuďmi, o ktorých si myslím, že jej veľmi dobre rozumejú, a zistil som, že ten zle zapnutý prvý gombík je ešte niekde oveľa hlbšie. A tento návrh zákona ho nerozopne a stále zapíname tú košeľu zle, stále vyššie a jedného pekného dňa sa budeme musieť vrátiť naspäť. Existujú dva základné momenty, vďaka ktorým nebudeme mať dobre nastavený vzťah štátu a cirkvi, a teda nebudeme schopní do plnej miery naplniť požiadavky 17. novembra tak, ako boli napísané počas Nežnej revolúcie. (Reakcia z pléna.) Hej.
Ten prvý moment je, nikdy sme cirkvám v plnej miere nevrátili majetok, ktorý im ukradla zločinecká komunistická garnitúra. Keď si toto vieme povedať nahlas a začať s tým niečo robiť, vtedy prvýkrát zle zapnutý gombík zapneme správne. Keď povieme, vážené cirkvi, mrzí nás to, neboli sme schopní v plnej miere vrátiť vám majetok, ktorí vám ukradli komunisti, a vrátime im ho, vtedy zapneme prvý gombík správne.
Druhý moment je otvorenie a znovuvyrokovanie rovnoprávnej zmluvy s vatikánskou Svätou stolicou. Zmluva s Vatikánom, ktorú dnes máme na Slovensku, určuje len povinnosti pre Slovenský štát a len práva pre Vatikánsku stranu. V rozpore s Viedenským dohovorom o medzinárodnom práve neurčuje spôsob svojho vlastného zaniknutia, je nevypovedateľná a tým pádom na dlhé, dlhé roky dopredu ohýba rovnoprávny vzťah medzi štátom a cirkvami. Zrkadlová zmluva, ktorá potom bola uzavretá so všetkými ostatnými cirkvami, len zvyšuje toto napätie, lebo malé cirkvi sú tým pádom vazalmi Vatikánskej zmluvy uzavretej v podstate s katolíckou cirkvou. Kým nerozopneme a znovu nezapneme správne tieto dva gombíky, nepohneme sa ďalej. My nevieme zrušiť štátne sviatky, lebo Vatikánska zmluva. Náš národný suverénny štát, pri ktorom nám tak strašne vadí akýkoľvek zásah zvonku, pán Hrnko, sa nemôže národne a suverénne rozhodnúť, že jeden zo svojich štátnych sviatkov zruší alebo nahradí pamätným dňom, pretože mu to prikazuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred ústavou, a tým pádom sme vazalom tejto medzinárodnej zmluvy. A v rovnakej miere sú všetky ostatné registrované cirkvi potom vazalom tejto istej zmluvy, lebo majú záruku, že kým tá sa nemení, oni majú zrkadlovo podobne alebo veľmi podobné podmienky ako katolícka cirkev.
Kým tieto dve veci nerozlúskneme, všetko ostatné sú len malé a kozmetické úpravy. Návrh, ktorý máme dnes na stole z pera pani ministerky, naďalej prehlbuje závislosť registrovaných cirkví od štátu. Politicko-mocenské niekedy vzájomne výhodné, niekedy vzájomne nevýhodné manželstvo, z ktorého ani jedna strana nevie dobrovoľne vystúpiť von. A toto nie je naplnenie odkazu 17. novembra.
Niekto si môže povedať a bude relevantné, keď to povie, a legitímne, že súčasná koalícia sa snaží kúpiť si hlasy veriacich Slovákov a Sloveniek, niekto by povedal, že je to splatenie záväzku voči prezidentskému kandidátovi z kampane, ja tie reči nemám rád, musím povedať. Môže byť, nemusí, nejaká hra sa tam hrať bude alebo nie. Čo sa ale celkom určite povedať dá je, že týmto návrhom vládna koalícia nemá ambíciu po prvé, zrušiť historickú krivdu, ktorú komunistické usporiadanie tohto štátu spravilo a my sme ju ako demokratické zriadenie nedokázali napraviť, a to je v plne miere kompenzovať cirkvi za stratený majetok. A druhá vec, nedokáže obhájiť prečo sme na poli medzinárodného práva vazalom jednej konkrétnej cirkvi, ktorá má to privilégium, že môže vystupovať ako suverénny štát, a to je Vatikán. Všetko ostatné sú kozmetické zmeny, ktoré nás ale neprivedú bližšie k tomu, aby sme tie zásadné veci riešili. Ak by sme naozaj chceli byť suverénnym štátom, ktorý sa sám rozhoduje o svojich vlastných záležitostiach, tak ako SNS veľmi rada kričí vo vzťahu k Európskej únie, dnes by šla nóta do Vatikánu, že žiadame nové rokovanie o Vatikánskych zmluvách, také, aby zmluvné strany boli v tejto zmluve rovnocenné, aby sme nemali konkordát, lebo to dnes nemáme. A tam, kde niekto je schopný vykrikovať o zakrivení uhoriek a banánov, zrazu nevadí, že tu máme medzinárodnú zmluvu, ktorá nám diktuje najväčší rozsah napríklad štátnych sviatkov.
Viete, prečo je 1. január štátnym sviatkom? Myslíte si, že by sme mohli zrušiť 1. január ako Deň vzniku Slovenskej republiky? Skúste si pozrieť Vatikánsku zmluvu, my slúži..., my slávime 1. január ako začiatok vznik republiky, lebo chceme, ale ako Deň obrezania Pána, lebo musíme. (Reakcia z pléna, rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.) Áno, áno presne to je vo Vatikánskej zmluve napísané. Keby sme zrušili jedno, nemôžme zrušiť druhé.
A preto nemyslím si, že je preto naozaj potrebné skúmať detaily konkrétne tohto jedného zákona, lebo na zásadnom vzťahu štátu a cirkví sa nemení dohromady nič. Malé cirkvi sú závislé od tej jednej najväčšej, štát s ňou žije v politicko-mocenskom manželstve, odkaz novembra naďalej nie je vyslyšaný a základné dva zle zapnuté gombíky, ktoré by sme mali zapnúť správne ostanú zle zapnuté. Zároveň sa pravidlá menia tak, aby uzavretý klub registrovaných cirkví ostal naďalej uzavretý a nevpustil medzi seba žiadneho nového hráča, čo tiež demokratické nie je, a prehlbuje sa to (zaznievanie gongu) týmto návrhom zákona. Preto ja ho nepodporím a myslím si, že nič zásadné nerieši.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 18.6.2019 13:06 - 13:07 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Navrhujem, aby Národná rada prerokovala a schválila Bezpečnostnú a obrannú stratégiu Slovenskej republiky, ktorá bola vládou Slovenskej republiky schválená ešte v roku 2017. A z tohto dôvodu je potrebné bezpečnostnú aj obrannú stratégiu v podobe, ako ju schválila vláda, zaradiť ako bod rokovania tejto schôdze.
Odôvodňujem to tým, že aj v súvislosti s nepovolením pristátia a dotankovania spojeneckých vrtuľníkov môžu byť pochybnosti o zahraničnopolitickom a obrannom smerovaní Slovenskej republiky. Boli by sme na tom oveľa lepšie, keby tieto dve stratégie boli schválené parlamentom, a tým pádom o našom smerovaní a lojalite k spojencom by neboli žiadne pochybnosti.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2019 12:17 - 12:19 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Som rád, že si mi to pripomenula. Ja teda byť v koži súčasnej ministerky školstva, ak toto je vec, ktorú si ona berie politicky na tričko bez ohľadu na to, že ako sa to sem dostalo, tak tu sedím. Veď dobre, tak nech je to poslanecký, nech je to poslanecký návrh, ale politicky to zastrešuje ministerka školstva. Tak obrovskú systémovú zmenu sem proste je nezodpovedné a neslušné nechať obhajovať, aj keď kvalitným, ale stále ansámblom poslancov a poslankýň. Veď prečo, prečo pani ministerka, keď je to vec, na ktorej jej záleží, za ktorú sa vie postaviť, tu teraz nie je? Ona sa môže prihlásiť do rozpravy kedykoľvek, ona tu môže sedieť, keby chcela. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Bola tu...

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pardon.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Ja mám ešte minútu.
Bola tu diskusia o budúcnosti školstva pred rokom 2014, boli tu iniciatívy pred rokom 2016. Ich výsledkom koniec koncov bolo presne poskladanie tímu pre Učiace sa Slovensko. Dokonca si pamätám doby na začiatku tohto volebného obdobia, keď sme na väčšine vecí mali zhodu. Keď sa vrátite naspäť do čias začiatkov pána Plavčana, tam neboli akože kobercové nálety na ministerstvo, všetci sme sa snažili urobiť tak, aby dobre bolo reálne. Ale boli sme sklamávaní stále viacej po mesiacoch, po polrokoch, po rokoch a to sklamanie vrcholí do stavu, v ktorom sme dnes. A ten pôsobí jednoducho zmätočne a výsledok vidíme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 17.5.2019 12:00 - 12:15 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, keby sme začínali od nuly, tak v zásade tu žiadna veľká diskusia byť nemusí, keby sme boli naštartovaní na čiare bez minulých skúseností a bez toho, že by sme nepoznali prostredie, do ktorého sa táto zmena má zaviesť, tak by sme si povedali, super, poďme to urobiť najlepšie, ako sa dá. My si to totiž koniec koncov tak či tak povedať musíme, lebo kvôli tým deckám tam vonku. Len aj minulé skúsenosti, aj to poznanie toho prostredia nás musí viesť, tieto veci nás musia viesť k maximálnej opatrnosti a ja si myslím, že aj tá diagnostika toho prostredia, napríklad na základe toho, čo, čo hovoril pán predkladateľ, pán Petrák, aj tam by sme mali stráviť nejaký čas, že, že čo je vlastne problém tam vonku.
Pretože ak on hovorí o, o patológii na úrovni možno niektorých alternatívnych spôsobov vychovávania detí v predškolských zariadenia a to identifikuje ako problém, s ktorým sa musíme nejakým spôsobom vyrovnať, obávam sa, že oveľa väčší problém, ktorý reálne v sieti škôlok a škôl máme, nevidí. A dokonca veľmi veľa vecí, ktoré napríklad dnes fungujú práve v tých alternatívnych spôsoboch vedenia detí v predškolskom veku, sú vysoko inšpiratívne pre to, čo by sme mali dosahovať v celej sieti.
A preto si myslím, že v prvom čítaní, ak teda hovoríme o celkovej filozofii nápadu, poďme si povedať, čo máme, čo chceme mať, aké deti nám zo systému vychádzajú dnes a aké deti nám zo systému majú vychádzať v budúcnosti.
Žijeme vo svete, kedy sa každé ráno budíme do iného sveta, než do akého sme si večer išli ľahnúť. V histórii ľudstva nebolo veľa časov, ak vôbec nejaký, kedy dospelá generácia vôbec netušila - a v tej situácii, vážení, sme -, do akého sveta bude vychovávať svoje vlastné deti. My nemáme poňatie o tom, ako bude vyzerať svet o pätnásť rokov. Čo znamená, že už sa nemôžme ani len pozerať na vzorce, ktoré možno niekedy niekde fungovali, lebo vôbec nemáme istotu, či tieto vzorce prispejú k šťastnému, spokojnému a úspešnému životu detí, ktoré nám do systému vstupujú dnes.
A teda my vychádzame z nejakých dát, ktoré nám hovoria, že predškolská výchova zvyšuje možnosť päťročných detí pre úspešnejší život v budúcnosti, ale taký, aký bol, nie taký, aký bude. A teda k tomu, aby sme prišli, aby sme prišli s opatrením, ktoré bude reagovať aj na výzvy budúcnosti, sa musíme pozrieť na to, čo sa pri dnešných absolventoch základných škôl, stredných škôl, vysokých škôl tam vonku oplácať mať.
A keď sa pozrieme na to, čo funguje, čo častokrát funguje intuitívne, čo funguje nie na základe systémového prístupu, ale na základe pár projektov, individuálnych prístupov alebo zmien v konkrétnej metodológii konkrétnych škôl, škôlok, tak to, čo vidíme, že funguje, je zvyšovanie adaptability, univerzálnej, normálnej ako vlastnosti toho decka, zvyšovanie miery kritického myslenia a podpora vnútornej motivácie učiť sa.
Ak tieto tri veci spravíme dobre, tak bez ohľadu na to, ako bude vyzerať svet o pätnásť rokov, zvyšujeme šancu detí, ktoré nám dnes do toho systému vstupujú na to, aby v tom budúcom svete boli úspešné.
Pretože ak budú mať vnútornú motiváciu sa učiť, tak zároveň budú mať vnútornú motiváciu každé ráno v tom svete, do ktorého vstanú, sa pozrieť okolo seba a hľadať v tom svete príležitosť pre to, aby boli úspešné a šťastné. Nie preto, lebo im to niekto povie, nie preto, lebo pani učiteľka, nie preto, lebo rodič, nie preto, lebo za to bude mať jednotku, alebo aby som nedostal päťku. Preto, lebo sám chcem. A toto je niečo, čo dnes ani v škôlkach, ani v školách systematicky podporované nie je. A najviac tým trpí prvý stupeň základných škôl, pretože tam je to neviditeľné, lebo deti do nástupu puberty nemajú problém fungovať na vonkajšej motivácii učiť sa. Tá, keď im opadne, tam reálne je problém, a keď sa pozreme, ako nám ide dole tá krivka vlastne úspešnosti detí v testoch, tak presne to vidíme. Vlezú do puberty, vnútorná motivácia nie je dostatočne silná, vonkajšia nestačí a výsledky idú prudko dole.
To znamená, že ak my chceme posúvať, my tu neposúvame totižto iba vek, kedy nám deti vstupujú do systému. To, čo ideme robiť týmto návrhom, je, že my si berieme zodpovednosť za život tých detí o rok skôr ako doteraz. A spýtajme sa sami seba, nakladáme s ňou dobre, s touto zodpovednosťou? A ja tvrdím, že nie, že ten systém, ako ho máme nastavený dnes, je práveže častokrát patologický zo svojej vlastnej definície. A kým s tým niečo neurobíme, kým nenájdeme spôsob, ako tie tri veci, ktoré sú zmerané vedeckými štúdiami po celom svete, že fungujú, nedokážeme tým deťom začať vštepovať od troch rokov v škôlkach a od šiestich rokov v školách ideálne tak, aby tam bol lineárny prechod, to znamená, že čo my podporíme v tom decku, tak nezabijeme v ňom potom v šiestich rokoch.
Veď sa pozrime, 1. septembra, no prvého nie, lebo vtedy slávime ústavu, 2., 3. septembra každý rok, detičky idú nadšené do prvých ročníkov, chcú objavovať svet, chcú sa učiť, chcú vedieť písať, počítať. Na konci prvého ročníka, na konci druhého ročníka sú rady, že idú prázdniny, lebo tá škola nenaplnila ich očakávanie.
A ak pani ministerka zverejnila národný program vzdelávania, kde uprostred nášho snaženia má byť samotné dieťa, ako hľadíme na jeho potreby?
To, čo to tu teraz prebieha, nie je politický spor o tom, že či vy stihnete do konca, do vypršania koaličnej zmluvy to pretlačiť, alebo nie. To teraz dajme bokom. S vysokou pravdepodobnosťou proste politická vôľa na to, aby sa vám to podarilo, je. Ale pozrime sa, že, že čo to urobí tam vonku. Lebo ak sa naozaj budeme pozerať tunelovito len na to, že technicky zmeníme prostredie a nezmeníme jeho vnútornú kvalitu, tak deti, ktoré doňho budú vstupovať, budú stále vychádzať nepripravené na to, čo ich čaká tam vonku.
A ja stojím za týmto pultíkom od roku 2010, rozprávam tie isté veci, už si nepamätám ani len, koľko ministrov školstva tam bolo. Každému jednému hovorím to isté, pozerajte sa, pýtajte sa na potreby tých detí tam vonku. A ďalšia a ďalšia a ďalšia generácia vychádza kvôli tomu, že to nikdy nebolo prioritou tej vlády, na ktorú sme rozprávali, zo systému menej pripravená, než tam mohla byť.
Ak chceme z toho návrhu filozoficky, ktorý dnes máme na stole, urobiť čo najlepšie, tak sa musíme od potrieb, čo chceme systémovo, vrátiť jeden krok dozadu a pozrieť sa, čo potrebujú tie deti. A napríklad v miestach, kde sú segregované materské školy alebo nie úplne funkčné materské školy, ponechajme nulté ročníky. Nie všade. Nie všade, ale kde to funguje, nech sú, nech ten váš posledný ročník prebieha tam a nech možnože v čase dochádza k nejakej systematickej zmene, kde sa to uniformizovať, ale tam, kde potrebujeme, nechajme ich. Tam, kde dnes máme dobre fungujúce kluby detí, školské kluby, lesné škôlky, keď vidíme, že tie deti sú šťastné, špinavé, usmiate a vychádzajú do škôl pripravené, tak ich odtiaľ nevytrhávajme. Zoberme si inšpiráciu, pozrime sa, čo sú tie veci, ktoré tam fungujú, a skúsme to práveže zaviesť do škôlok, ktoré, ktoré fungujú aj, aj v štátnej sieti. Veď mnohé z tých vecí budujú na skúsenostiach, ktoré v iných krajinách fungujú roky. Prečo by sme tie deti teraz mali odtiaľ vytrhnúť? Vytrhnúť ich zo súkromných škôlok len kvôli tomu, že potrebujeme glajchš, proste všetko zmerať jedným metrom a zarovnať? Nie každá funkčná škôlka musí byť zaradená v sieti. Jej funkčnosť, efektivitu môžme merať inak. A kým si nie sme istí, že ako štát dokážeme garantovať v sieti to, čo nám ten národný program hovorí, to znamená, že sa budeme v prvom rade pozerať na dieťa, že budeme sledovať, čo potrebujeme, čo to dieťa potrebuje, že budeme sledovať tie takzvané senzitívne fázy vo vývoji detského mozgu, detskej psychiky dieťaťa samotného a že mu budeme dávať také podnety, aké to dieťa práve vtedy potrebuje, tak ich neberme odtiaľ, kde to funguje. Lebo je to jednoducho nezodpovedné.
A stále sa rozprávame o tak mizivom percente detí, že to v celom obraze nespraví rozdiel. Tam, kde to urobí rozdiel, je to dieťa samotné a jeho rodičia. A komunita, ktorá si dala záležať na tom, aby ten klub alebo tá škôlka fungovala.
Mňa veľmi mrzí, keď - a musím povedať, že už som z toho unavený, naozaj - keď, keď stále znova, stále znova aj dôsledkom ako nekompetentného riadenia rezortu sa dostávame do situácií, kde ad hoc sa snažíme aspoň z toho minima, ktoré máme práve na stole, lebo my ho nevieme tak ovplyvniť, jak to dokážete vy na strane koalície, vytrieskať maximum. Unavený som z toho. Pozmeňováky, stretávanie a zavolajte nám tých a tých a spravíme tak, aby dobre bolo. No nespravíme, lebo to nie je systémový prístup. My z toho, áno, pri najlepšej vôli si sadneme tu tí štyria, piati, desiati, ktorých to zaujíma, a, áno, prídeme s pozmeňovákmi, dohodneme sa a z toho návrhu urobíme najlepšie, ako sa dá. Ale to nie je zodpovedný prístup štátu.
Zodpovedný prístup štátu, ktorý má najväčší rezort plný úradníkov, úradníčiek a priamo riadené organizácie ministerstva školstva na to, aby takého niečo vedeli pripraviť.
Ja vás nechcem blokovať ani brzdiť, ja viem, že práve vy dvaja ste práve z tých ľudí, ktorým ako-tak ešte záleží na tom, aby to dopadlo dobre. Viem, v akej ste situácii aj kde sme. Ale na konci to, čo odtiaľto vyjde, bude ovplyvňovať znovu životy tisícov, desaťtisícov a státisícov detí.
A ak už to doteraz nefungovalo posledných desať rokov, že by sa z tohto urobila priorita, ak aspoň začínajú iniciatívy, ktoré majú myslieť na tie decká, ktoré naozaj nemajú dostatok podnetov, nemajú možnosti, ak to nejde inak, tak, prosím, sa filozoficky naozaj pred druhým čítaním vráťme ten jeden krok naspäť, nepozerajme sa iba na jednotlivé kategórie špeciálnych detí, či už s nízkym podnetom, alebo tým, že sú, jako pán predkladateľ povedal, nevychované, kde si tiež nemyslím, že, že tam je základný problém v tých deckách samotných a že komunikácia s rodičom bude viacej ako vytiahnutie dieťaťa z toho prostredia a nejaké zvyšovanie disciplíny v štátnych škôlkach.
Pozrime sa na potreby dieťaťa ako takého.
Lebo o tých sme sa ešte pri tomto návrhu nerozprávali. Pozrime sa na to, čo reálne štvor-, päťročné dieťa potrebuje. Pozrime sa na to, prečo toľko detí máme dneska s odkladmi, čo nabúrava ten koncept posledného roku, prečo toľko chlapcov máme s odkladmi. Moderná, proste vývojová psychológia nám to jednoznačne hovorí, väčšine chlapcov prospieva, keď idú do školy o rok neskôr. Pozrime sa na to, ako sa vyvíjajú ich mozgy, aké sú ich potreby, jemná, hrubá motorika a odtiaľ potom nastavujme pravidlá. Lebo kým toto poctivo nespravíme, tak jednoducho nebudeme pracovať pre toho klienta, pre ktorého máme. A, bohužiaľ, to je klient, ktorý ešte hlasovacie právo nemá. Bude ho mať o 15 alebo niekoľko rokov a nám to potom spočíta, akým spôsobom sme sa postarali o jeho budúcnosť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2019 11:22 - 11:24 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán kolega, pán Petrák, nato, aby tá filozofia vlastne tohto zákona, s ktorou ste prišli, to znamená, aby každé dieťa od päť rokov malo dobrú predškolskú prípravu, by museli byť splnené tri veci: tá prvá sú kapacity, tá druhá sú dobre pripravené pedagogičky a dobre pripravení pedagógovia na, v tých materských školách, tá tretia sú dobre pripravené pedagogičky a dobrí pedagógovia na základných školách. A až keď tieto tri veci budeme mať a budeme vedieť, že každé jedno dieťa od päť rokov dostáva vzdelanie, ktoré podporuje jeho vnútornú motiváciu sa učiť, a toto vzdelanie sa potom podporí vo veku šesť rokov na základnej škole, až potom budeme napĺňať tie ciele, ktoré ste si dali. Lenže ani jednu z tých troch vecí zatiaľ nemáme.
Drasticky zlyhávame, čo sa týka prípravy pedagógov na základné školy, zlyhávame, čo sa týka prípravy pedagógov aj na materské školy. A tam, kde ste vyhovorili o patológiách, nehnevajte sa, pre brvno v oku hľadáte triesku a nevidíte ju, pretože kde reálne máme patológie, je sieť škôl a škôlok. Tam nemáme riadne pripravené prostredie na to, aby deti dostávali také vzdelávanie, ktoré je hodné 21. storočia, a na základných školách už tobôž.
A tie výsledky testov, o ktorých ste hovorili, dopadajú práve tak zle a zhoršujú sa na druhom stupni základných škôl, lebo také veci, ako schopnosť učiť sa, kritické myslenie, posilnenie vnútornej motivácie reálne sa učiť o svete okolo seba, nám zakrnievajú na základných školách práve v tej sieti, ktorú dnes máme.
Preto by som bol rád, keby sme nehľadali maličké patológie tam, kde sa ľudia snažia, ale najprv odstraňovali tie veľké v systéme, ktorý je plne pod kontrolou a v zodpovednosti štátu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2019 9:42 - 9:45 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, Anka. Veľmi si vážim, že aj pre ľudí, ktorí sa téme nevenujeme každý deň, si poskytla dostatočný rozmer všetkých informácií aj slovenských, aj medzinárodných.
Chcem dať do pozornosti aj uznesenie britského parlamentu, ktorý nedávno vyhlásil stav tzv. environmentálnej núdze, čo je niečo, z čoho by sme si tiež možno mohli zobrať príklad. Pretože dnes už nad tým všetkým, o čom si hovorila, teda ochrana lesov a životného prostredia, sa dostávame na základe vyjadrení mnohých odborníkov do čias, kedy ak v nasledujúcich 10, 20 alebo 30 rokoch neurobíme zásadné zmeny, tak potom už možno tie zásadné zmeny nebude možné urobiť vôbec.
Klimatická zmena reálne je jednou z najväčších výziev, ktorú na svete máme. Nevenuje sa jej dosť, doteraz, dostatočná pozornosť. Zažívame obrovské vymieranie druhov živočíchov, rastlín. Teplota na planéte stúpa, a to, akým spôsobom sme ju dokázali zamoriť plastami, môžme vidieť na veľkosti toho tzv. plastového svetadielu, ktorý nám pláva uprostred oceánu.
Toto všetko sú veci, ktoré si zaslúžia našu okamžitú pozornosť. A kde inde začať ako pri strážení si toho životného prostredia, ktoré na Slovensku ešte máme. Myslím si, že už by sme sa mali dostať do doby, kedy to nebudú mať v rukách iba ochrancovia, aktivisti a združenia ako VLK, ale kedy sa do toho pustíme všetci spolu. Ale na to, aby sme to mohli urobiť, musíme začať aj tu v parlamente.
Skryt prepis