Pán predseda Národnej rady, ďakujem pekne za slovo. Pokúsim sa byť v maximálnej miere stručný, i keď vzhľadom na priebeh diskusie, počet pozmeňovacích návrhov sa to celkom asi zvládnuť nedá.
Ale ak dovolíte, všeobecne začnem s tým, že je istá kompetencia a zodpovednosť, a mám ten dojem, že aj táto rozprava v plnej miere potvrdila, že ju spochybňujeme. Niekedy mi to pripadá tak, jak v tej poviedke, že malý chlapec stratí kľúčik od domu,...
Pán predseda Národnej rady, ďakujem pekne za slovo. Pokúsim sa byť v maximálnej miere stručný, i keď vzhľadom na priebeh diskusie, počet pozmeňovacích návrhov sa to celkom asi zvládnuť nedá.
Ale ak dovolíte, všeobecne začnem s tým, že je istá kompetencia a zodpovednosť, a mám ten dojem, že aj táto rozprava v plnej miere potvrdila, že ju spochybňujeme. Niekedy mi to pripadá tak, jak v tej poviedke, že malý chlapec stratí kľúčik od domu, niekde pod svetlom plače a narieka, príde k nemu policajt a pýta sa ho, no prečo plačeš. - No stratil som kľúčik od domu. - A kde si ho stratil? - No hentam o kilometer ďalej. - A prečo ho tam nehľadáš? - Lebo tam je tma a tu je svetlo.
To tak trošku mi pripadá túto diskusiu, táto diskusia. Veď keď tu je kompetencia, zodpovednosť, zákonom stanovený prechod kompetencií originálny na obce a na mestá, no tak sa tu nemôže vytĺkať niečo, za čo nesie zákon zodpovednosť obec a mesto od štátu. A to tu funguje. Lebo je to jednoduchšie, ísť stanovať pred ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, rozložiť postele aj napriek tomu, že problém je o dům dál.
Ale my sa hlásime k tej zodpovednosti a to je odpoveď smerom k vám, pani poslankyňa Jurinová. Ja som povedal, že dnešné rokovanie bolo o tom, aby sme zabezpečili hlavne neverejných poskytovateľov, ktorých zazmluvňujú VÚC-ky. Dosiahol som to, v tomto týždni bude ďalšie rokovanie, ktoré sa bude týkať zmosákov, to znamená zriaďovateľov obcí a miest. Po tomto rokovaní, ja vás ubezpečujem a chcem to aj mediálne povedať, že urobím všetko preto, aby služby, ktoré garantujú a zabezpečujú neverejní poskytovatelia v roku 2017 priebežne boli zabezpečené, aby jednoducho bežali.
Zároveň však chcem povedať, to nie je len tých 10 mil., ktoré tu boli spomínané, že sú v tomto štátnom rozpočte navýšené pre sociálne služby. 12,5 mil. je z toho dopoludňajšieho rokovania, čo sa týka VÚC-iek, ja očakávam, že minimálne toľko, ak nie raz toľko, pôjde na sociálne služby prostredníctvom obcí a miest. To je kolos vecí, ale to plne zodpovedá tomu, lebo zriaďovatelia sú aj štát, aj samospráva, aj neverejní poskytovatelia. To znamená, je to úplne prirodzené, že ten rozpočet a navýšenie vecí vzhľadom na zväčšenie počtu objemov, kapacít, počtu lôžok je celkom prirodzené, že bolo a bude, ale tu by som vás poprosil, aby sme tieto veci brali v úvahu, že zákon je zákon aj kompetencia a naopak. My zákonodarcovia alebo v tomto prípade skôr vy by ste mali byť tí, prví, ktorí by na to mali poukazovať a žiadať tú kompetenciu a zodpovednosť.
Ďalej, pani poslankyňa, vy dosť často používate, už som to zaznamenal aj niekde inde, rok 2008 a novela. No ale 2012 bola novela, ktorú môj predchodca pán Mihál robil. Prečo sa odvolávame niekde do minulého storočia? Prečo? Za to, že tam bola vtedy ministerka za SMER? (Reakcia z pléna.) No tak ale veď tam bola možnosť tie veci riešiť, opravovať, keď bola tá novela, tak možno pán Mihál mal na to reagovať, ak sa niečo zlé urobilo v roku 2008. Ale ja to nebudem tu skloňovať, len sa mi to zdá byť až, až priveľmi smiešne, že sa dovolávame niekde na ministra, ktorý je alebo bol súčasťou terajšej koalície, keď medzitým sa dali tie veci riešiť. A ten zákon bol otvorený. Ja viem, že sa nedalo v tom zákone úplne všetko presadiť, ale, ale my len istým spôsobom pokračujeme a to, čo chceme robiť v tom budúcom roku, je generálne nový zákon, ktorý sa bude zaoberať všetkých služieb.
A teraz k jasličkovému zákonu. Ja som to pri prvom čítaní povedal. Bol to rezort práce a sociálnych vecí, ktorý dal do programového vyhlásenia vládu, vlády tézu nevyhnutne ukotviť jasličky ako také. Oni nemali oporu v zákone doteraz, v podstate 20-25 rokov. Z toho titulu sme sa ujali tejto kompetencie my, pretože, inak povedané, nebol iný záujem u jedných, obidvoch tých rezortov. Možno to znie veľmi komicky, ale je tak. Ale my sme pri tvorbe komunikovali so všetkými a v konečnej miere je tam nejaká vyhláška ministerstva zdravotníctva, sú tam veci ďalšie, ktoré postavilo ministerstvo školstva. Ale - a to je treba si jednoducho uvedomiť - podľa výkladu ministerstva školstva aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní výuka a program sa stavia od troch rokov predškolských zariadení. To znamená, úloha do troch rokov je skutočne zodpovedná opatrovateľská služba pre tie deti. Ale my chceme do istej miery využiť a na to zareagujem, aj to vzdelávanie, aby sme pripravili aj pre, nazvem to nejaké základné výchovné koncepcie vo veku do tých troch rokov, ktoré by tí, tí opatrovatelia, tí výchovní pracovníci mali jednoducho poskytnúť a zabezpečiť. Toľko možno k tej reakcii. A teraz ku konkrétnym pripomienkam, ak môžem, alebo pozmeňujúcim návrhom.
Pani Jurinová a kolegovia, no šesť prijímateľov na deväť prijímateľov. Pani poslankyňa, niekedy mám pocit, že ďaleko viacej myslíte na zriaďovateľov ako na tých klientov, ktorí sú tam, pretože väčší počet zamestnancov je v prospech tých klientov. Ja mám záujem vyvažovať vzťah zamestnávateľa, zriaďovateľa a klientov. Ale od vás tu počúvam jednostranne všetko v prospech, menšie náklady, ale veď menšie náklady je aj menšia starostlivosť pre tých klientov. Skúsme to vyvážiť. Ten rozmer je dôležitý, i keď v plnej miere si uvedomujem, všade, kde sa dá, a my sme pristúpili, veď tie podmienky, ktoré sme určili smerom k tým jasliam, sa podobajú podmienkam u, u škôlok. Aj z hľadiska počtu ľudí a tak ďalej. Ale ak sme stanovili 12 + 3, napríklad pri onom, pri jasliach, tak to nemôže celkom platiť, pokiaľ je tam istý počet detí do jedného roka. Veď to lozí, to ako, to, to nemôže sa postarať jeden zamestnanec o taký istý počet detí, ako ktoré sú už relatívne mobilné a jednoducho vo vyššom veku. To je úplne prirodzené. A s tým súvisí napríklad aj ten, tá priečka zo sadrokartónu, ako ju pani poslankyňa Cigániková nazvala, do istej miery tie malé deti by mali byť v rámci toho zariadenia trošku oddelené od tých starších. To tiež nie je nič výnimočné. Je to úplne prirodzené. To znamená, že reagujeme na konkrétne pragmatické veci a v konečnej miere skúsenosti, ktoré aj pani poslankyňa v tomto smere ponúkla. Ja si myslím, že sme urobili v maximálnej miere z hľadiska komunikácie, čo sa týka ministerstva, pri tomto zákone alebo vôbec pri tých sociálnych zákonoch, pretože väčší počet skúseností z tej aplikačnej praxe nám dáva garanciu objektívnejšieho riešenia situácie. A my na tom záujem máme. Toto nie je pravo-ľavo videnie. To je o tom, ako čo najlepšie tú službu ako takú zabezpečiť. To znamená, toto je tá, ten záujem a k tomu aj jednoducho pristupujeme.
A čo sa týka tých, počtu tých zamestnancov, má to plnú logiku. Viete, 184 eur je príspevok štátu na jedného klienta, krát šesť, je to 1 104. Na jedného. To keby sme porovnávali s tými kamennými domami z hľadiska sociálnych zariadení, tak sú na tom ďaleko horšie. Tuto sú na tom relatívne úspešnejšie. Cez toto zabezpečí jednu mzdu a časť aj nákladov na, na nejakú prevádzku, ktorá s tým úzko súvisí. Preto ten lobing, opakujem, lobing v prospech zriaďovateľov denných stacionárov nie je na mieste. 80 % kontrol z 84, ktoré sme uskutočnili, skončilo zle. Skončilo tak, že by sme to mali zatvárať. Nie, nezatvárame. Prijali sme legislatívu, pomenovali sme istú skúsenosť.
Ja by som možno povedal teraz bez ohľadu na to, či to bol pán Mihál, alebo to bol Richter, keď sme tento zákon pripravovali, niečo sme podcenili. Možno ten rozmer jeho zneužitia. Áno, ale každý logicky po istom čase a aplikácii zhodnotí a ponúkne nejaké východiská. A my ich ponúkame. Tie sú tu. To nie je likvidačné. Som presvedčený o tom, že to je istá konkrétna budúcnosť.
Ale, a budem veľmi konkrétny, ak zriaďovateľ odtiaľto z Bratislavy, a povedal som to aj na výbore, Humenné, Medzilaborce, Svidník, Stropkov, ako takúto šnúru, dedinu od dediny, ja neviem, 40 - 50 obcí zriaďuje jeden jediný a celkove berie milióny, a keď prídu moji kontrolóri do tej obci, oni ani nevedia, že tam majú stacionár. No tak to musíme asi na to reagovať istým spôsobom. Problém je v tom, a práve preto dneska s VÚC-kami bola debata. Ich úloha nemôže končiť s tým, že dá takto štempel a povedia povoľujeme. Ich úloha musí byť stála aj po tomto prijatí tohto sprísneného zákona budú musieť obísť všetky tie zariadenia a nanovo prehodnotiť spĺňa - nespĺňa. Tá úloha je ďaleko ďaleko širšia a zodpovednejšia. Áno, a my si radi tú kontrolnú funkciu s tými VÚC-kami prerozdelíme, odkiaľ - pokiaľ my, áno, my zas platíme, tak ekonomika a kontrolné veci musia byť na našej. Ale musí byť v záujme VÚC-ky, aby to nebolo formálne, ale reálne. A, samozrejme, tam treba aj rozdeliť, odkiaľ - pokiaľ "domovy dôchodcov" a kde už denný stacionár. A preto snáď nechceme, aby sme to lôžko delili tak, že hodinu ty, potom ty alebo párny deň ty, nepárny deň. Ako to lôžko je pre potreby toho klienta. On má plné právo a povinnosť byť tam zriadené. To znamená, skloňovať o tom, či áno, alebo nie, má dostatok financií a na lôžko je jednorazová investícia. To znamená, to nie sú peniaze, ktoré by sa opakovali každý jeden mesiac.
A čo sa týka návrhov pani poslankyne Petrík. My sme sa ešte, nevidím ju tu, predtým stretli. Viaceré veci sme si vydiskutovali. Áno, súhlasím s tým, baviť sa o tom do konca roka, keď dovŕši tri roky, alebo do konca školského roka. Ja sa priznám, že ten školský rok ma celkom oslovil. Hovorím si, no ale dobre, sme v tej istej polohe, ak dovŕši, ja neviem, v máji tie tri roky, no tak mesiac natiahne to obdobie, pokiaľ bude môcť byť v tomto zariadení. Nepokúšajme sa týmto zákonom riešiť otázku nedostatku škôlok. To je inde. My musíme urobiť všetko preto a treba povedať, rezort školstva aj robí, aby tu bolo dostatok financií na škôlky. Môj záujem je v kontexte tých 40 mil., čo máme v IROP-e robiť všetko preto, aby boli podporené také projekty, ktoré sú spoločné, ideálne spoločné zariadenia jasle - škôlka. Prirodzený prechod z jedného zariadenia do druhých.
A potom ako, pán poslanec Mihál, ako viete, tie klapky na očiach a ten zdravý rozum ako, radšej ho nechajme tak, možno máte skúsenosti z fungovania tej vašej koalície, toho zlepenca, ale my sa rozprávame, máme spoločné názory, a ak máme problémy, my si to vydiskutujeme a povieme otvorene. Som presvedčený o tom, že táto koalícia funguje.
No a čo sa týka druhého pozmeňováku pani poslankyne Petrík, a to sú tie kurzy. Viete, my sme v maximálnej miere zvážili skutočnosť, že nie je dobré, aby sme bránili ľuďom, ktorí možno dvadsať rokov robia v službách, aby museli odísť, pretože nemá vzdelanie. To sa akceptovalo, to tam je. Ale sú isté veci, ktoré je potrebné zabsolvovať. To ten kurz 220 hodín, on má svoju logiku, on má svoju štruktúru. Dokonca dáva trošku odpoveď aj na tú otázku toho programu tej výchovy. Veď, veď to musí nahradiť aj toho detského psychológa. To musí byť všestranný, ten opatrovateľ, a preto je celkom prirodzené, že ten kurz, ministerstvo určí nejaký, nejaký systém, čo tam má byť z hľadiska toho, aby tú prevádzkovú činnosť týchto školiacich zariadení vedeli jednoducho robiť. No ale refundovať tento kurz. Ja môžem refundovať znova cez europeniaze akýkoľvek kurz, rekvalifikáciu, ale pre zaradeného človeka na úrade práce ako nezamestnaného, ale nie týmto spôsobom. My sme už istú službu urobili tým, že v plnej miere akceptujeme prax, ktorá, si myslím, že je nenahraditeľná. On môže mať štyri vysoké školy, keď s tými deťmi nevie robiť, tak nezvládne tú funkciu. To znamená, že toto sa do istej miery zvládlo, a myslím si, že to je v tomto prípade dôležitejšie ako, ako niečo iné. A to je tak trošku odpoveď aj na ten vek. Ja súhlasím, že tá s tým, že tá polemika vždy, kedykoľvek môže byť. To je taká skôr debata, ako čo bolo skôr, vajce alebo sliepka. Ale problém je inde. My vieme, že je problém, nedostatok škôlok, tak ho neriešme cez tento zákon. Hľadajme ten spôsobom, ako to uriešiť niekde úplne inde.
Pani Cigániková, pani poslankyňa Cigániková. S ňou som hovoril veľmi dlho a individuálne. Viaceré veci akceptovala. Každopádne si myslím, že ísť predĺžením obdobia zabezpečenia bezbariérovosti do roku 2023, myslím, že tak navrhovala, je, je neakceptovateľné. Pani poslankyňa, súhlasíte so mnou? Ja pripúšťam a beriem ten pozmeňovák. V konečnej miere sme o ňom diskutovali, o rok predlžiť tú dobu. Ja nevylučujem, keď sa bude schyľovať k tomu obdobiu a spravíme si nejakú analýzu a bude niečo objektívne, aby sme sa s tou otázkou zaoberali. Som pripravený. Ale my medzitým musíme urobiť nejaký tlak. A dokonca ja ponúkam tým zariadeniam, ktoré budú potrebovať aj nejaké financie a dotácie, že som na to pripravený, im pomôcť, pretože ten dotačný mechanizmus ministerstva práce nám to jednoducho umožňuje. Toľko.
K tým ostatným veciam, ktoré sa týkajú jej pozmeňujúcich návrhov, bolo aj osobitné stretnutie, hovorilo sa o tom, to znamená, že ja si myslím, že tá debata aj tá diskusia bola dobrá. Viaceré veci z tohto, z tejto diskusie chcem poňať aj pre budúcnosť, pretože keď my ideme stavať nový zákon o sociálnych službách, no, súčasťou toho zákona budú aj tieto služby, lebo sú to stále len služby, i keď špecifické, myslím teraz na ten jasličkový zákon.
Každopádne si myslím, že tento zákon je potrebný. Vôbec nejaká norma legislatívna, aby sme vedeli vytvoriť, áno, pre matky, ktoré majú záujem pracovať, majú k tomu vytvorené podmienky, aby sme zosúladili ten pracovný a rodinný život. Ako inak. Toto je dobré riešenie. Som presvedčený, že v prípade, že ten návrh zákona bude podporený, to nájde uplatnenie. No a je to nová vec, ktorá tu nebola. A život po nejakých dvoch rokoch prinesie potrebu niektoré veci novelizovať, to je úplne normálne a prirodzené a veľmi rád sa k tomu jednoducho vrátim.
Ďakujem pekne a prosím vás o podporu. (Potlesk.)
Skryt prepis