Videokanál poslanca

Ďakujem. To je za ďalší plat, ktorý beriem z Úradu vlády. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v podstate z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o štátnej službe, ktorého gestorom je Úrad vlády Slovenskej republiky.
Návrh zákona o štátnej službe bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 349 z 21. septembra tohto kalendárneho roku. Následne bol návrh zákona o štátnej službe predložený Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá uznesením 287 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie v piatich výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Menovite vo Výbore Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výbore Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbore Národnej rady pre sociálne veci, Ústavnoprávnom výbore Národnej rady a Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský výbor Národná rada určila výbor pre sociálne veci.
Výsledkom všetkých uvedených rokovaní bolo odporučenie Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh zákona o štátnej službe, pričom bolo navrhnutých celkom 34 pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov. Z uvedeného počtu má 11 návrhov legislatívno-technický charakter súvisiaci s doplnením alebo spresnením normatívneho textu návrhu zákona o štátnej službe. Ďalších 15 návrhov bolo predložených v nadväznosti na schválenú novelu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ďalej sa navrhuje vylúčenie Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky z kontrolnej pôsobnosti Úradu vlády vo vzťahu k dodržiavaniu zákona o štátnej službe, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonávanie a služobných predpisov, a to z dôvodu osobitného postavenia tohto služobného úradu. Kontrolu dodržiavania uvedených všeobecne záväzných a služobných predpisov v tomto služobnom úrade sa navrhuje zveriť do pôsobnosti Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na špecifiká Národnej rady Slovenskej republiky sa tiež navrhuje, aby sa na Kanceláriu Národnej rady Slovenskej republiky nevzťahoval všeobecne záväzný právny predpis, ktorý bude upravovať podrobnosti výberového konania, a súčasne sa navrhuje, aby si kancelária podrobnosti o výberových konaniach ustanovila vo svojich služobných predpisoch.
Navrhuje sa zjednotiť dĺžku výpovednej doby pre štátneho zamestnanca na dva mesiace, pričom dôvod tohto zjednotenia vyplýva z potreby zabezpečenia realizácie organizačnej zmeny, ktorú služobný úrad vykoná tak, aby jej účinnosť nastala deň po predkladanom uplynutí výpovednej doby štátneho zamestnanca, ktorému bola výpoveď daná.
Ďalej sa navrhuje zmena v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona dovŕšením veku 65 a to pre štátnych zamestnancov, ktorí uvedený vek dovŕšili pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona o štátnej službe. Pôvodne sa mal týmto štátnym zamestnancom skončiť ich pomer aj s ohľadom na jeho prípadné predĺženie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec dovŕši 68 rokov. Návrhom sa vypúšťa obmedzenie 68 rokov veku a každý štátny zamestnanec, ktorý dovŕši 65 rokov pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona o štátnej službe, sa bude môcť dohodnúť so služobným úradom na predĺžení štátnozamestnaneckého pomeru najviac o tri po sebe nasledujúce roky.
Vzhľadom na prijatie nového zákona o štátnej službe je potrebné zákonom taktiež opätovne určiť osobitné platobné tarify zamestnancov. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Ústavného súdu, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária verejného ochrancu práv, ktoré sú upravené v osobitných predpisoch. Platové tarify sa navrhujú rovnaké, ako vyplývajú z platnej a účinnej právnej úpravy, okrem zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa súčasne navrhuje aj zvýšenie ich platobných taríf.
Úrad vlády Slovenskej republiky ako gestor zákona o štátnej službe akceptuje uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán podpredseda.

4b.
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Snáď je potrebné začať, začať tým, že chcem poďakovať za diskusiu, aj hľadanie nejakých námetov riešení, ktoré by teoreticky mohli pomôcť osobám odkázaným na pomoc, či už sú to zdravotne ťažko postihnutí, alebo jednoducho osoby, ktoré požívajú istý profit, ktorý sa týka kompenzácií.
Hneď v úvode chcem povedať jednu najdôležitejšiu vec. V legislatívnom pláne vlády máme pre budúci rok prípravu tzv. veľkej novely. Tá veľká novela musí pokrývať viacero vecí z hľadiska aplikačnej praxe, lebo veľká novela tohto zákona dlhé roky nebola. Tá aplikačná prax priniesla veľmi veľa námetov, ktoré by sme chceli zmeniť. A ja si dovolím použiť, možno odstrániť niekde aj tvrdosť zákona. Osobne som presvedčený, že ak niekomu pomôžeme a kompenzujeme napríklad investičné náklady na prerobenie kúpeľne, aby vedela tá zdravotne ťažko postihnutá osoba tam tú hygienu vykonať a, nedajbože, sa stane, že tá osoba zomrie, nie je možné od tej rodiny ďalej vymáhať navrátenie finančných prostriedkov. To znamená, rozhodujúci, chcem, aby bol čas a deň, keď sa to rozhodnutie prijíma. To, čo sa udeje zajtra, pozajtra, za to pozostalí a rodina jednoducho nemôže. To sa asi týka aj v takomto prípade pomoci na zakúpenie automobilu pre takto zdravotne ťažko postihnutú osobu.
Tým naznačujem, že je tu komplex vecí, ktoré sa musia rozanalyzovať. A aj s kompetentnými, vrátane užívateľov, vrátane reprezentatívnych organizácií osôb zdravotne ťažko postihnutých chceme túto komplexnú novelu pripraviť, vrátane dopadov na štátny rozpočet. Lebo celkom prirodzene to dopady na štátny rozpočet bude mať, pretože i keď tých prípadov z hľadiska navrátenia tých prostriedkov za takéto služby nie je celoročne veľa, ale o to sú citlivejšie, a práve preto ich treba riešiť. Možno sa treba pozrieť aj na niektoré veci ďalšieho charakteru, vrátane viacerých pripomienok, ktoré sú tu. Ja len všeobecne zhrniem a poviem tie, ktoré je dôležité, aby už v tejto chvíli boli predmetom nášho záujmu. Budú predmetom rokovania aj s mojimi kolegami, ak nemajú nejaké dopady na štátny rozpočet, tak sa môžeme o tom baviť aj teraz. Ale bol by som rád, aby sa komplexne všetko zhrnulo, vrátane pripomienok, ktoré sa týkajú tých doterajších skúseností, najmä v čase, keď budeme tú veľkú novelu pripravovať. To znamená, pre budúci rok sociálne služby a kompenzácie ako veľké novely, ktoré by mali dlhoročné aplikačné skúsenosti zhodnotiť, a samozrejmá vec, že aj zapracovať veci, ktoré s tým veľmi úzko súvisia do tej novely, možno aj nového zákona.
K jednotlivým ale predsa len tým návrhom alebo pozmeňovákom, aj bez ohľadu na to, či tu poslanci sú, alebo nie sú.
Pani poslankyňa Krištúfková, no treba povedať váš návrh má dopad na štátny rozpočet a ja nemám mandát zatiaľ riešiť nad štátny rozpočet plánované finančné prostriedky. Ale čo je najdôležitejšie a čo chcem zvýrazniť, možno to bude zaujímať aj ďalších, umožnenie osobnej asistencie rodinných príslušníkov. Písal sa rok 2009, keď sa podobná novela pripravovala, no a požiadavka osôb zdravotne ťažko postihnutých prostredníctvom ich reprezentatívnych organizácií bola taká, aby úkony osobnej asistencie pri plnení rodinných rolí, voľnočasových aktivít vykonávali osoby, ktoré nie sú rodinnými príslušníkmi, opakujem, nie sú. Vzhľadom na ich plnú, alebo záujem o plnú integráciu bez pomoci rodinných príslušníkov do života ako takého je to úplne logické a pochopiteľné. Možno pre nás, čo sme zdraví a takýto problém nemáme, to celkom nie je aktuálne a ja tomu v plnej miere rozumiem, pretože s týmito osobami prichádzam veľmi často do konkrétneho styku. To znamená, že títo, to znamená, tí rodinní príslušníci môžu vykonávať osobnú asistenciu v rozsahu štyroch hodín najmä na úkony, nazývame to intímnej hygieny, čo je prirodzené, pretože myslím, že to netreba ani tieto veci vysvetľovať. To znamená, že jedna vec je ekonomika a rozpočtové veci, ale druhá vec je ten postoj reprezentatívnych organizácií. Ten sa nezmenil. Ja v žiadnom prípade proti nemu nejdem, pretože kto iný, ako konkrétne postihnutí môžu tieto veci zhodnotiť a posúdiť, do akej miery sú ony aktuálne?
Ďalej aj problematika, pani Jurinová, Verešová a tak ďalej, pán Grendel. Predpokladám, že ten pozmeňovák ste podala potom vy. No k tomuto. S predloženým návrhom nesúhlasíme. Zdravotnícke zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti majú poskytovať osobám komplexnú starostlivosť. Osoby si pri tom platia za vybrané služby úhradu. Peňažný príspevok na opatrovanie sa poskytuje za účelom zabezpečenia každodennej pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, ďalej starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom rodinnom domácom prostredí. To je aj priorita vlády. Ide o úkony, ako je napríklad príprava a podávanie stravy, dodržiavanie pitného režimu, úkony osobnej hygieny, pomoc pri polohovaní, pri premiestňovaní a tak ďalej. V prípade, ak by bol prijatý pozmeňovací návrh, znamenalo by to presun časti zodpovednosti zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti, respektíve ministerstva zdravotníctva na poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie, respektíve na rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Peňažný príspevok na opatrovanie je jednou z možností riešenia odkázanosti osôb na pomoc inej fyzickej osoby. Táto odkázanosť je riešená aj prostredníctvom opatrovateľskej služby alebo sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb. Ani v prípade uvedených sociálnych služieb sa tieto neposkytujú hospitalizovaným osobám. Sčasti to platí pred tým, čo som povedal, nepreberajme a neriešme veci, za ktoré musí niesť zodpovednosť to zariadenie, aby sa nestalo, že po tom, čo tam nosíme príbor, toaletný papier, budeme musieť nosiť aj obsluhu, ktorá sa bude starať o našich chorých, postihnutých. Veď to je úloha toho zariadenia, absolútne toho zariadenia. Prenos týchto vecí, si myslím, že by bol absolútne prelomový. A to nejdem vôbec proti myšlienke a filozofii, ktorú v maximálnej miere presadzujem, a to je absolútne previazanie medicínskych a sociálnych úkonov. Ale to sa týka úplne inej veci. Tá problematika súvisí s geriatriou, doliečovákmi a ďalšími, ktoré boli zlikvidované, nie sú a dnes plnia tú funkciu sociálne zariadenia. A práve preto sa dovolávame aj viaczdrojového financovania prostredníctvom zdravotných poisťovní. Pretože my reálne vykonávame veci, ktoré pred tým zabezpečovalo zdravotníctvo. Ale toto je odklon, to je niekde úplne inde. A myslím si, že to by zďaleka neplnilo tú úlohu. I keď ľudsky tomu absolútne rozumiem.
Čo sa týka tých ďalších, snažil som sa naznačiť, že mám záujem o nich ešte hovoriť aj so svojimi kolegami. To sú otázky, ktoré sa týkajú návrhu počtu hodín navštevovania školských zariadení a tak ďalej. Sú tu isté veci, ktoré by som už teraz mohol do istej miery, ako reagovať k nim a povedať, že odmietam, ale mám záujem ešte o týchto veciach hovoriť. Tým nedávam prísľub, že budú, ale dávam prísľub, že odborne si tieto veci ešte prejdime. A vôbec nemám problém podporiť aj návrh opozičný, ktorý prináša v tejto chvíli nevyhnutné riešenia a nepočká, použijem tento výraz, do toho budúceho roku, keď budeme prijímať tú veľkú novelu tohto zákona ako takého.
Toľko k tým návrhom. Chcem ešte raz pekne poďakovať za tú snahu hľadať možnosti ako zlepšiť podmienky osobám, ktoré poberajú kompenzáciu za ťažké zdravotné postihnutie. Treba vidieť, že v tejto chvíli čo hlavne riešime, je otázka opatrovateľov a proste istý cielený zámer, ktorý si myslíme, že nie je možné, aby čakal ďalej, lebo máme záujem prirodzene riešiť tých opatrovateľov. No a môžem len dať prísľub, to, už čo som raz povedal, že ešte v tomto volebnom období, v konečnej miere možno už aj v budúcom roku mám opätovne záujem, aby sme sa vrátili k výške príspevkov a riešili kompletne všetkých opatrovateľov, aj dôchodcov, aj rodinných príslušníkov a celkom prirodzene aj matky, ktoré sa starajú o svoje ťažko zdravotne postihnuté deti.
Ďakujem pekne.

Pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo. Panie poslankyne, páni poslanci, navrhovaná novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia obsahuje v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky zvýšenie základnej výšky peňažného príspevku na opatrovanie z 220,52 eur na 247,62 eur a zvýšenie ochrany zostatku príjmu z 1,4- na 1,7-násobok sumy životného minima.
Cieľom tohto opatrenia je stabilizácia najohrozenejšej skupiny poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie, ktorým sú poberatelia v produktívnom veku. V novele sa zároveň rozširuje výnimka na započítavanie príjmu a majetku nadobudnutého formou darovania. Peňažné dary od akéhokoľvek subjektu do výšky 12-násobku sumy životného minima v kalendárnom roku sa nebudú nepovažovať za príjem na účely tohto zákona. Zároveň sa rozširuje okruh subjektov, ktorých finančný dar sa nepovažuje za príjem na účely tohto zákona, a to od cirkvi a náboženskej spoločnosti. Dopĺňa sa aj možnosť nadobudnúť peňažné dary v neobmedzenej výške, ak ich účelom je posilnenie účinkov kompenzácie, zachovanie alebo zlepšovanie zdravotného stavu. Obdobným spôsobom je upravené aj posudzovanie majetku na účely poskytovania peňažných príspevkov.
S cieľom naplniť Dohovor Organizácie spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím je súčasťou vládneho návrhu aj garantovanie neobmedzeného vstupu fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím v sprievode psa so špeciálnym výcvikom na verejné priestranstvá a do priestorov zariadenia spoločného stravovania. Rovnako sa umožňuje vodenie psa so špeciálnym výcvikom bez náhubku.
Uvedené zmeny sa premietnu jednak do zákona, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, a jednak do zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Vo vládnom návrhu sa upravuje aj zákon o sociálnom poistení, v ktorom navrhujeme odstrániť hranicu 12 rokov na účely platenia poistného štátom na dôchodkové poistenie za osobu, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie na osobu, ktorú, ktorá vykonáva osobnú asistenciu. V konečnom dôsledku to pre tieto osoby môže znamenať, že ak im vznikne nárok na minimálny dôchodok, ak túto činnosť budú vykonávať najmenej 30 rokov a nebude sa vypočítavať z minimálnej mzdy, ale z priemernej.
Okrem legislatívno-technických zmien vyplynuli z rokovaní jednotlivých výborov Národnej rady Slovenskej republiky jeden pozmeňovací návrh, ktorého predmetom je precizovanie právnej úpravy týkajúcej sa spracúvania osobných údajov na účely kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia tak, aby nevznikli pochybnosti v súlade takejto úpravy s úpravou ustanovenou v Ústave Slovenskej republiky. Vzhľadom na dôležitosť ochrany osobných údajov vítam snahu poslancov o precizovanie právnej úpravy v tomto smere. Dovoľujem si preto podporiť predložený pozmeňujúci návrh a zároveň sa uchádzam o vašu podporu.
Skončil som, pán podpredseda.

Pán predseda Národnej rady, ďakujem pekne za slovo. Pokúsim sa byť v maximálnej miere stručný, i keď vzhľadom na priebeh diskusie, počet pozmeňovacích návrhov sa to celkom asi zvládnuť nedá.
Ale ak dovolíte, všeobecne začnem s tým, že je istá kompetencia a zodpovednosť, a mám ten dojem, že aj táto rozprava v plnej miere potvrdila, že ju spochybňujeme. Niekedy mi to pripadá tak, jak v tej poviedke, že malý chlapec stratí kľúčik od domu, niekde pod svetlom plače a narieka, príde k nemu policajt a pýta sa ho, no prečo plačeš. - No stratil som kľúčik od domu. - A kde si ho stratil? - No hentam o kilometer ďalej. - A prečo ho tam nehľadáš? - Lebo tam je tma a tu je svetlo.
To tak trošku mi pripadá túto diskusiu, táto diskusia. Veď keď tu je kompetencia, zodpovednosť, zákonom stanovený prechod kompetencií originálny na obce a na mestá, no tak sa tu nemôže vytĺkať niečo, za čo nesie zákon zodpovednosť obec a mesto od štátu. A to tu funguje. Lebo je to jednoduchšie, ísť stanovať pred ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, rozložiť postele aj napriek tomu, že problém je o dům dál.
Ale my sa hlásime k tej zodpovednosti a to je odpoveď smerom k vám, pani poslankyňa Jurinová. Ja som povedal, že dnešné rokovanie bolo o tom, aby sme zabezpečili hlavne neverejných poskytovateľov, ktorých zazmluvňujú VÚC-ky. Dosiahol som to, v tomto týždni bude ďalšie rokovanie, ktoré sa bude týkať zmosákov, to znamená zriaďovateľov obcí a miest. Po tomto rokovaní, ja vás ubezpečujem a chcem to aj mediálne povedať, že urobím všetko preto, aby služby, ktoré garantujú a zabezpečujú neverejní poskytovatelia v roku 2017 priebežne boli zabezpečené, aby jednoducho bežali.
Zároveň však chcem povedať, to nie je len tých 10 mil., ktoré tu boli spomínané, že sú v tomto štátnom rozpočte navýšené pre sociálne služby. 12,5 mil. je z toho dopoludňajšieho rokovania, čo sa týka VÚC-iek, ja očakávam, že minimálne toľko, ak nie raz toľko, pôjde na sociálne služby prostredníctvom obcí a miest. To je kolos vecí, ale to plne zodpovedá tomu, lebo zriaďovatelia sú aj štát, aj samospráva, aj neverejní poskytovatelia. To znamená, je to úplne prirodzené, že ten rozpočet a navýšenie vecí vzhľadom na zväčšenie počtu objemov, kapacít, počtu lôžok je celkom prirodzené, že bolo a bude, ale tu by som vás poprosil, aby sme tieto veci brali v úvahu, že zákon je zákon aj kompetencia a naopak. My zákonodarcovia alebo v tomto prípade skôr vy by ste mali byť tí, prví, ktorí by na to mali poukazovať a žiadať tú kompetenciu a zodpovednosť.
Ďalej, pani poslankyňa, vy dosť často používate, už som to zaznamenal aj niekde inde, rok 2008 a novela. No ale 2012 bola novela, ktorú môj predchodca pán Mihál robil. Prečo sa odvolávame niekde do minulého storočia? Prečo? Za to, že tam bola vtedy ministerka za SMER? (Reakcia z pléna.) No tak ale veď tam bola možnosť tie veci riešiť, opravovať, keď bola tá novela, tak možno pán Mihál mal na to reagovať, ak sa niečo zlé urobilo v roku 2008. Ale ja to nebudem tu skloňovať, len sa mi to zdá byť až, až priveľmi smiešne, že sa dovolávame niekde na ministra, ktorý je alebo bol súčasťou terajšej koalície, keď medzitým sa dali tie veci riešiť. A ten zákon bol otvorený. Ja viem, že sa nedalo v tom zákone úplne všetko presadiť, ale, ale my len istým spôsobom pokračujeme a to, čo chceme robiť v tom budúcom roku, je generálne nový zákon, ktorý sa bude zaoberať všetkých služieb.
A teraz k jasličkovému zákonu. Ja som to pri prvom čítaní povedal. Bol to rezort práce a sociálnych vecí, ktorý dal do programového vyhlásenia vládu, vlády tézu nevyhnutne ukotviť jasličky ako také. Oni nemali oporu v zákone doteraz, v podstate 20-25 rokov. Z toho titulu sme sa ujali tejto kompetencie my, pretože, inak povedané, nebol iný záujem u jedných, obidvoch tých rezortov. Možno to znie veľmi komicky, ale je tak. Ale my sme pri tvorbe komunikovali so všetkými a v konečnej miere je tam nejaká vyhláška ministerstva zdravotníctva, sú tam veci ďalšie, ktoré postavilo ministerstvo školstva. Ale - a to je treba si jednoducho uvedomiť - podľa výkladu ministerstva školstva aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní výuka a program sa stavia od troch rokov predškolských zariadení. To znamená, úloha do troch rokov je skutočne zodpovedná opatrovateľská služba pre tie deti. Ale my chceme do istej miery využiť a na to zareagujem, aj to vzdelávanie, aby sme pripravili aj pre, nazvem to nejaké základné výchovné koncepcie vo veku do tých troch rokov, ktoré by tí, tí opatrovatelia, tí výchovní pracovníci mali jednoducho poskytnúť a zabezpečiť. Toľko možno k tej reakcii. A teraz ku konkrétnym pripomienkam, ak môžem, alebo pozmeňujúcim návrhom.
Pani Jurinová a kolegovia, no šesť prijímateľov na deväť prijímateľov. Pani poslankyňa, niekedy mám pocit, že ďaleko viacej myslíte na zriaďovateľov ako na tých klientov, ktorí sú tam, pretože väčší počet zamestnancov je v prospech tých klientov. Ja mám záujem vyvažovať vzťah zamestnávateľa, zriaďovateľa a klientov. Ale od vás tu počúvam jednostranne všetko v prospech, menšie náklady, ale veď menšie náklady je aj menšia starostlivosť pre tých klientov. Skúsme to vyvážiť. Ten rozmer je dôležitý, i keď v plnej miere si uvedomujem, všade, kde sa dá, a my sme pristúpili, veď tie podmienky, ktoré sme určili smerom k tým jasliam, sa podobajú podmienkam u, u škôlok. Aj z hľadiska počtu ľudí a tak ďalej. Ale ak sme stanovili 12 + 3, napríklad pri onom, pri jasliach, tak to nemôže celkom platiť, pokiaľ je tam istý počet detí do jedného roka. Veď to lozí, to ako, to, to nemôže sa postarať jeden zamestnanec o taký istý počet detí, ako ktoré sú už relatívne mobilné a jednoducho vo vyššom veku. To je úplne prirodzené. A s tým súvisí napríklad aj ten, tá priečka zo sadrokartónu, ako ju pani poslankyňa Cigániková nazvala, do istej miery tie malé deti by mali byť v rámci toho zariadenia trošku oddelené od tých starších. To tiež nie je nič výnimočné. Je to úplne prirodzené. To znamená, že reagujeme na konkrétne pragmatické veci a v konečnej miere skúsenosti, ktoré aj pani poslankyňa v tomto smere ponúkla. Ja si myslím, že sme urobili v maximálnej miere z hľadiska komunikácie, čo sa týka ministerstva, pri tomto zákone alebo vôbec pri tých sociálnych zákonoch, pretože väčší počet skúseností z tej aplikačnej praxe nám dáva garanciu objektívnejšieho riešenia situácie. A my na tom záujem máme. Toto nie je pravo-ľavo videnie. To je o tom, ako čo najlepšie tú službu ako takú zabezpečiť. To znamená, toto je tá, ten záujem a k tomu aj jednoducho pristupujeme.
A čo sa týka tých, počtu tých zamestnancov, má to plnú logiku. Viete, 184 eur je príspevok štátu na jedného klienta, krát šesť, je to 1 104. Na jedného. To keby sme porovnávali s tými kamennými domami z hľadiska sociálnych zariadení, tak sú na tom ďaleko horšie. Tuto sú na tom relatívne úspešnejšie. Cez toto zabezpečí jednu mzdu a časť aj nákladov na, na nejakú prevádzku, ktorá s tým úzko súvisí. Preto ten lobing, opakujem, lobing v prospech zriaďovateľov denných stacionárov nie je na mieste. 80 % kontrol z 84, ktoré sme uskutočnili, skončilo zle. Skončilo tak, že by sme to mali zatvárať. Nie, nezatvárame. Prijali sme legislatívu, pomenovali sme istú skúsenosť.
Ja by som možno povedal teraz bez ohľadu na to, či to bol pán Mihál, alebo to bol Richter, keď sme tento zákon pripravovali, niečo sme podcenili. Možno ten rozmer jeho zneužitia. Áno, ale každý logicky po istom čase a aplikácii zhodnotí a ponúkne nejaké východiská. A my ich ponúkame. Tie sú tu. To nie je likvidačné. Som presvedčený o tom, že to je istá konkrétna budúcnosť.
Ale, a budem veľmi konkrétny, ak zriaďovateľ odtiaľto z Bratislavy, a povedal som to aj na výbore, Humenné, Medzilaborce, Svidník, Stropkov, ako takúto šnúru, dedinu od dediny, ja neviem, 40 - 50 obcí zriaďuje jeden jediný a celkove berie milióny, a keď prídu moji kontrolóri do tej obci, oni ani nevedia, že tam majú stacionár. No tak to musíme asi na to reagovať istým spôsobom. Problém je v tom, a práve preto dneska s VÚC-kami bola debata. Ich úloha nemôže končiť s tým, že dá takto štempel a povedia povoľujeme. Ich úloha musí byť stála aj po tomto prijatí tohto sprísneného zákona budú musieť obísť všetky tie zariadenia a nanovo prehodnotiť spĺňa - nespĺňa. Tá úloha je ďaleko ďaleko širšia a zodpovednejšia. Áno, a my si radi tú kontrolnú funkciu s tými VÚC-kami prerozdelíme, odkiaľ - pokiaľ my, áno, my zas platíme, tak ekonomika a kontrolné veci musia byť na našej. Ale musí byť v záujme VÚC-ky, aby to nebolo formálne, ale reálne. A, samozrejme, tam treba aj rozdeliť, odkiaľ - pokiaľ "domovy dôchodcov" a kde už denný stacionár. A preto snáď nechceme, aby sme to lôžko delili tak, že hodinu ty, potom ty alebo párny deň ty, nepárny deň. Ako to lôžko je pre potreby toho klienta. On má plné právo a povinnosť byť tam zriadené. To znamená, skloňovať o tom, či áno, alebo nie, má dostatok financií a na lôžko je jednorazová investícia. To znamená, to nie sú peniaze, ktoré by sa opakovali každý jeden mesiac.
A čo sa týka návrhov pani poslankyne Petrík. My sme sa ešte, nevidím ju tu, predtým stretli. Viaceré veci sme si vydiskutovali. Áno, súhlasím s tým, baviť sa o tom do konca roka, keď dovŕši tri roky, alebo do konca školského roka. Ja sa priznám, že ten školský rok ma celkom oslovil. Hovorím si, no ale dobre, sme v tej istej polohe, ak dovŕši, ja neviem, v máji tie tri roky, no tak mesiac natiahne to obdobie, pokiaľ bude môcť byť v tomto zariadení. Nepokúšajme sa týmto zákonom riešiť otázku nedostatku škôlok. To je inde. My musíme urobiť všetko preto a treba povedať, rezort školstva aj robí, aby tu bolo dostatok financií na škôlky. Môj záujem je v kontexte tých 40 mil., čo máme v IROP-e robiť všetko preto, aby boli podporené také projekty, ktoré sú spoločné, ideálne spoločné zariadenia jasle - škôlka. Prirodzený prechod z jedného zariadenia do druhých.
A potom ako, pán poslanec Mihál, ako viete, tie klapky na očiach a ten zdravý rozum ako, radšej ho nechajme tak, možno máte skúsenosti z fungovania tej vašej koalície, toho zlepenca, ale my sa rozprávame, máme spoločné názory, a ak máme problémy, my si to vydiskutujeme a povieme otvorene. Som presvedčený o tom, že táto koalícia funguje.
No a čo sa týka druhého pozmeňováku pani poslankyne Petrík, a to sú tie kurzy. Viete, my sme v maximálnej miere zvážili skutočnosť, že nie je dobré, aby sme bránili ľuďom, ktorí možno dvadsať rokov robia v službách, aby museli odísť, pretože nemá vzdelanie. To sa akceptovalo, to tam je. Ale sú isté veci, ktoré je potrebné zabsolvovať. To ten kurz 220 hodín, on má svoju logiku, on má svoju štruktúru. Dokonca dáva trošku odpoveď aj na tú otázku toho programu tej výchovy. Veď, veď to musí nahradiť aj toho detského psychológa. To musí byť všestranný, ten opatrovateľ, a preto je celkom prirodzené, že ten kurz, ministerstvo určí nejaký, nejaký systém, čo tam má byť z hľadiska toho, aby tú prevádzkovú činnosť týchto školiacich zariadení vedeli jednoducho robiť. No ale refundovať tento kurz. Ja môžem refundovať znova cez europeniaze akýkoľvek kurz, rekvalifikáciu, ale pre zaradeného človeka na úrade práce ako nezamestnaného, ale nie týmto spôsobom. My sme už istú službu urobili tým, že v plnej miere akceptujeme prax, ktorá, si myslím, že je nenahraditeľná. On môže mať štyri vysoké školy, keď s tými deťmi nevie robiť, tak nezvládne tú funkciu. To znamená, že toto sa do istej miery zvládlo, a myslím si, že to je v tomto prípade dôležitejšie ako, ako niečo iné. A to je tak trošku odpoveď aj na ten vek. Ja súhlasím, že tá s tým, že tá polemika vždy, kedykoľvek môže byť. To je taká skôr debata, ako čo bolo skôr, vajce alebo sliepka. Ale problém je inde. My vieme, že je problém, nedostatok škôlok, tak ho neriešme cez tento zákon. Hľadajme ten spôsobom, ako to uriešiť niekde úplne inde.
Pani Cigániková, pani poslankyňa Cigániková. S ňou som hovoril veľmi dlho a individuálne. Viaceré veci akceptovala. Každopádne si myslím, že ísť predĺžením obdobia zabezpečenia bezbariérovosti do roku 2023, myslím, že tak navrhovala, je, je neakceptovateľné. Pani poslankyňa, súhlasíte so mnou? Ja pripúšťam a beriem ten pozmeňovák. V konečnej miere sme o ňom diskutovali, o rok predlžiť tú dobu. Ja nevylučujem, keď sa bude schyľovať k tomu obdobiu a spravíme si nejakú analýzu a bude niečo objektívne, aby sme sa s tou otázkou zaoberali. Som pripravený. Ale my medzitým musíme urobiť nejaký tlak. A dokonca ja ponúkam tým zariadeniam, ktoré budú potrebovať aj nejaké financie a dotácie, že som na to pripravený, im pomôcť, pretože ten dotačný mechanizmus ministerstva práce nám to jednoducho umožňuje. Toľko.
K tým ostatným veciam, ktoré sa týkajú jej pozmeňujúcich návrhov, bolo aj osobitné stretnutie, hovorilo sa o tom, to znamená, že ja si myslím, že tá debata aj tá diskusia bola dobrá. Viaceré veci z tohto, z tejto diskusie chcem poňať aj pre budúcnosť, pretože keď my ideme stavať nový zákon o sociálnych službách, no, súčasťou toho zákona budú aj tieto služby, lebo sú to stále len služby, i keď špecifické, myslím teraz na ten jasličkový zákon.
Každopádne si myslím, že tento zákon je potrebný. Vôbec nejaká norma legislatívna, aby sme vedeli vytvoriť, áno, pre matky, ktoré majú záujem pracovať, majú k tomu vytvorené podmienky, aby sme zosúladili ten pracovný a rodinný život. Ako inak. Toto je dobré riešenie. Som presvedčený, že v prípade, že ten návrh zákona bude podporený, to nájde uplatnenie. No a je to nová vec, ktorá tu nebola. A život po nejakých dvoch rokoch prinesie potrebu niektoré veci novelizovať, to je úplne normálne a prirodzené a veľmi rád sa k tomu jednoducho vrátim.
Ďakujem pekne a prosím vás o podporu. (Potlesk.)

Ďakujem, ďakujem pekne za slovo. Možno nebýva zvykom, že predkladateľ vystupuje hneď na začiatku rozpravy, ale vzhľadom na to, že tých pripomienok a návrhov, ktoré sa budú týkať výšky príspevku, bude relatívne viac, pokladám za potrebné zareagovať na pani podpredsedníčku, prípadne na pána Mihála.
Samozrejmá vec, že mi nie je ľahostajné a nikdy mi nebude ľahostajné, ako budú financované a do akej miery majú šancu ďalej pokračovať, a vôbec už nie, aby sa naplnilo to, čo som počul dnes na tlačovej konferencii, nejaký kolaps sociálnych služieb. Zhodou okolností dnes, predtým než budú vyššie územné celky rokovať o svojom rozpočte na budúci kalendárny rok, lebo to býva pravidlom vždy po štátnom rozpočte, že VÚC-ky rozhodujú, som mal pozvaných zástupcov všetkých vyšších územných celkov, vždy boli prítomní minimálne riaditelia sociálnych služieb, pardon, sociálnych vecí, odborov sociálnych vecí. A robím toto nie prvýkrát. Robím to už štvrtýkrát po sebe, pretože mám maximálny záujem urobiť všetko pre to aj pod istým nátlakom, argumentáciou, presviedčaní, aby tie sociálne služby, ktoré majú byť zazmluvnené cez vyššie územné celky, tak jednoducho boli, aby vedeli plniť svoju úlohu a jednoducho aby sa to v konečnej miere prejavilo hlavne pre toho klienta.
S mojím veľkým potešením chcem skonštatovať, že vyššie územné celky rátajú so zvýšenými prostriedkami pre sociálne služby. To znamená pre svoje vlastné, pre verejné aj neverejné, ktoré sú pod tým zazmluvnením vyšších územných celkov. Pre budúci rok je to navýšenie o 12,5 mil. eur. Z toho o 3 mil. pre neverejných, súkromných poskytovateľov, čím sú absolútne vytvorené predpoklady a podmienky pre to, aby vedeli tieto zariadenia, tieto sociálne služby jednoducho fungovať.
Budem konkrétnejší, minimálne použijem príklady z Košíc a zo Žiliny. Pripravujú, a tak zazmluvňujú poskytovateľov sociálnych služieb, že príspevok na jedného klienta predstavuje finančný rozmer od 520 do 590 eur podľa druhu sociálnej služby, to znamená ďaleko nad rámec toho, o čom sa tu v súčasnosti, v súčasnosti bavíme. Garantujú, tak ako v tomto roku, aj pre budúci rok idú vykryť zvýšenie minimálnej mzdy, ale aj valorizáciu verejných zamestnancov, ktorá je pre budúci rok 4, resp. plus 2 %. Už teraz tým v rámci, v rámci rozpočtov jednoducho rátajú.
To ma uistilo v tom, že si to prekontrolujeme po tom, čo budú definitívne rozpočty v jednotlivých samosprávnych krajoch prijaté. Do akej miery je to naplnené, ale tieto informácie sú pre mňa potvrdením toho, že tá komunikácia, spolupráca s tými vyššími územnými celkami niekoľko rokov jednoducho funguje. Treba povedať, že si to dovoľuje aj na základe toho, že výber finančných prostriedkov z daní, ktoré prináležia pre vyššie územné celky, je vyšší. To znamená, majú na to.
V tomto týždni pripravujem podobné stretnutie so Združením miest a obcí Slovenska, aby sme dosiahli podobný cieľ. Áno, aj ja som obdržal list od predsedu ZMOS-u pána Sýkoru a viedlo ma to k tomu, že som operatívne na túto otázku reagoval, pretože si v plnej miere uvedomujem, že aj obce a mestá majú veľmi konkrétnu úlohu, dokonca by som povedal neoddeliteľnú, naopak, je to originálna kompetencia obcí a miest a ony musia isté veci zabezpečovať a súhlasím s vami, pani podpredsedníčka, že my sa nemôžeme spoliehať na to, že tu budú vždy europrostriedky, no po ’20. roku budú určite menšie ako teraz a práve preto je potrebné vytvárať všetky podmienky a predpoklady na to, aby zákonné povinnosti jednotlivých zriaďovateľov a jednotlivých poskytovateľov služieb vrátane originálnych kompetencií, ktoré na samosprávu prešli, jednoducho fungovali.
V žiadnom prípade, ak som ja riešil terénne opatrovateľské služby v posledných dvoch rokoch tak, že 100 mil., opakujem, 100 mil., 3 600 miezd z tých 100 išlo na terénnu opatrovateľskú službu, to znamená preto, aby sme vytvorili všetky predpoklady a podmienky, aby ten človek, ktorý má vytvorené podmienky, mohol byť čo najviac doma v svojom rodinnom prostredí, a aby nemusel prejsť do toho kamenného domu, kde sa poskytuje iný rozsah sociálnych, sociálnych služieb.
Ja len pripomínam, že za I. polrok tohto roku obce a mestá majú v porovnaní s predchádzajúcim rokom výber daní lepší o 460 mil. eur. Reálne sú vytvorené znovu všetky predpoklady pre to, aby sme vedeli nájsť dohodu aj so ZMOS-om na riešení a financovaní sociálnych služieb, ktoré sa tohto okruhu poskytovateľov jednoducho týkajú.
No a skončím s tým, aj dnes, keď sme končili to rokovanie, bola posledná časť rokovania k problematike prípravy tzv. nového veľkého zákona o sociálnych službách. Ten je v podstate pripravený. Dnes sa už bavíme o výške kompenzácií, ktoré na jednotlivý stupeň odkázanosti jednoducho pôjdu. Tu poviem veľmi konkrétne a otvorene, že predpokladám navýšenie prostriedkov na sociálne služby účinnosťou toho pripravovaného zákona o viac ako 100 % v porovnaní s terajším a celkom iste to budú čiastky cez 100 mil.
Len pripomínam, po pánovi Mihálovi som preberal a myslím, že tam boli náklady okolo 30-32 mil. na tých 320 pre obce a pre mestá, v tomto kalendárnom roku je to 92 mil. Jediná rozpočtová položka, ktorá trojnásobne v priebehu jedného funkčného obdobia narástla. Ale narástla preto, lebo pribudli klienti, pribudli zariadenia, pribudli lôžka a, prirodzene, potreba tu je v tomto progrese naďalej pokračovať. Takže ten, tá položka vyšších nákladov na sociálne služby bude aj z hľadiska budúcnosti vždy narastať, nehovoriac o ďalších veciach, ako sú starnutie a proste tieto otázky.
Takže áno, rátame s tým a ja si dovolím z tohto miesta povedať, že aj po tom rokovaní so ZMOS-om mám, chcem to aj verejne deklarovať, musí byť zagarantované, že tie sociálne služby budú zabezpečené. Bol by som zlý minister, abych si dovolil takúto, a tu treba ešte pripomenúť jednu vec, že my ideme v tom novom zákone financovať podľa stupňa odkázanosti bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľ, to znamená, či to je verejný alebo neverejný poskytovateľ, dostanú rovnako obce a mestá, vyššie územné celky - a použijem výraz - aj súkromníci, ktorí poskytujú takéto služby. To znamená, tam absolútne žiaden rozdiel nebude, lebo ten rozdiel istým spôsobom vytvorený pri tom, pri tej poslednej novele na tých 320 eur bol, lebo zahŕňal hlavne obce a mestá, a vyššie územné celky síce mali zákonnú povinnosť, ale veľakrát tvrdili podľa toho, koľko máme a nemáme finančných prostriedkov. To znamená, že tu si stále dovolím povedať, že ideme vytvoriť predpoklady pre dlhoročné, systémové fungovanie sociálnych služieb, v podstate na európskom štandarde.
Ale - a to pripomínam a to je moja posledná veta - stále hovoríme o príspevku zo strany štátu. To nie je náhrada nákladov ani nikdy nebude a v konečnej miere nepoznám krajinu v Európe, ktorá by riešila komplexnú náhradu nákladu, vždy je to všade príspevok, samozrejme, rozdielny podľa jednotlivého typu krajiny a ďalších, možno ekonomických možností. Áno, ja priznávam, vždy to je a bude schopnosť vedieť presadiť, aby v tých rozpočtoch tie peniaze na tieto sociálne služby boli relatívne a vôbec na sociálnu politiku, relatívne čo najvyššie. Preto ja chcem zaviesť istý systém, aby pravidelne, a to už nielen na odkázanosť na životné minimum, boli isté, isté valorizačné mechanizmy prijaté, ktoré by riešili veci, ako je minimálna mzda, možno nárasty mzdy, v konečnej miere niečo skrývať aj z hľadiska nedostatku pracovnej sily na, u nás na trhu, bude to nevyhnutné, lebo iným spôsobom si tú pracovnú silu aj pre takú citlivú oblasť, ako sú sociálne služby, nebude možné udržať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s programovým vyhlásením vlády vytvára predkladaná právna úprava legislatívne podmienky na rozvoj zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku v rámci podpory zosúlaďovania rodinného života a pracovného života, a to aj s možnosťou využitia finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Osoba, ktorá bude mať záujem formou zárobkovej činnosti poskytovať starostlivosť o dieťa do troch rokov veku, bude môcť túto starostlivosť poskytovať len v špeciálne regulovanom právnom prostredí.
Predpokladom vzniku oprávnenia bude zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb na príslušnom vyššom územnom celku, a to po preukázaní priestorových, personálnych, materiálnych, hygienických a finančných podmienok na poskytovanie takejto sociálnej služby. Zabezpečenie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku bude môcť byť realizované v domácnosti rodiča, v rodinnom prostredí opatrovateľa detí, v priestoroch zamestnávateľa rodiča alebo v zariadení. V rokoch 2017 - 2020 sa zo štrukturálnych fondov predpokladá vybudovanie 90 zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa s kapacitou 1 800 miest a s alokáciou objemu finančných prostriedkov cca 40,2 mil. eur.
Ďalším cieľom predloženého návrhu je odstrániť problémy interpretačnej a aplikačnej praxe, pokiaľ ide o zabezpečenie účelnosti a efektívnosti spolufinancovania sociálnej služby vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu. Ide najmä o novoustanovenú povinnosť pre poskytovateľov sociálnej služby v dennom stacionári dodržiavať minimálny personálny štandard podľa zákona o sociálnych službách, precizovanie právnej úpravy neobsadeného miesta v zariadení na účely zúčtovania a vrátenia finančných príspevkov a doplnenie právnej úpravy o vymedzenie prevádzkového času ambulantnej sociálnej služby vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb a týždennej pobytovej sociálnej služby.
Súčasťou informácie o prerokovaní vládneho návrhu zákona sú okrem legislatívno-technických zmien dva pozmeňujúce návrhy predložené vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Pri oboch bolo podnetom na ich vypracovanie stanovisko Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky smerujúce k precizovaniu navrhovanej právnej úpravy.
Prvý pozmeňovací návrh precizuje ustanovenie o povinnosti poskytovateľa sociálnych služieb uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby vzhľadom na označenie druhov sociálnych služieb v iných novelizačných bodoch predkladaného vládneho návrhu zákona.
Druhým pozmeňovacím návrhom sa precizuje definícia zariadení pre deti a mládež, ktorú obsahuje zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a do ktorej vládny návrh zákona včlenil aj zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa.
Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, či subjekt spadá do uvedenej definície, a teda či sa na neho vzťahujú požiadavky na zariadenia pre deti a mládež podľa príslušnej vykonávacej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, bude druh služby, ktorý subjekt poskytuje, a cieľová skupina detí a mládeže, ktorej sa táto služba poskytuje. Zároveň sa v tomto zákone navrhuje doplniť prechodné ustanovenie, ktoré pre doposiaľ prevádzkované subjekty, ktorým nevznikla povinnosť plniť hygienické požiadavky podľa doterajšej právnej úpravy, pretože neboli považované za zariadenia pre deti a mládež, ustanoví lehotu na ich splnenie do 31. augusta roku 2017.
Obidva pozmeňujúce návrhy spresňujú predkladanú právnu úpravu, preto si dovoľujem vás požiadať o ich podporu a schválenie. Zároveň sa uchádzam o podporu pri hlasovaní o samotnom vládnom návrhu zákona.
Ďakujem pekne, skončil som, pán podpredseda.

Pani poslankyňa, keď sme prví, tak všetci ostatní sú za nami. Myslím, je to jednoduchá odpoveď na túto otázku. Budem konkrétnejší. Jednotlivé operačné osi, ktoré sa týkajú alokácie nášho operačného programu a hlavne, ktoré sa týkajú ministerstva práce. Iniciatíva na podporu zamestnávania mladých ľudí, zazmluvnenie 70 % celého programu. Ďalej operačná zamestnanosť, zazmluvnenie 38,73 % a ten, ktorý vás asi najviac zaujíma, to znamená sociálne začlenenie pod ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, 40,71 percenta. To znamená, bavme sa o tomto. Áno, súčasťou môjho riadiaceho orgánu sú aj operačné osi, ktoré patria pod školstvo a ktoré patria pod rómskeho splnomocnenca. Je mi ľúto, tie sa nečerpajú. Tým som sa snažil zodpovedať. A čo sa týka, áno, mám schválené cez centrálny koordinačný orgán dve výzvy na tie dva dopytovo orientované, jedno z tej sociálnej oblasti a druhý z tej politiky zamestnanosti.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani poslankyňa, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa v záujme zjednodušenia administratívnej náročnosti a nastavenia presných pravidiel prioritne zameralo na národné projekty, ktoré sú zamerané na širší okruh prijímateľov, v snahe maximalizácie efektu vynaložených finančných prostriedkov a ovplyvnenia celkovej sociálnej situácie v spoločnosti, predovšetkým v záujme zníženia miery evidovanej nezamestnanosti a zníženia počtu poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Naša snaha sa odzrkadlila na celkovom poklese počtu občanov nachádzajúcich sa v evidencii úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ako i na znížení počtu poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Zároveň bolo našou maximálnou snahou, projekty, ktoré prebiehali v predchádzajúcom období, v rámci predchádzajúceho operačného programu a na ktorých sme mali záujem, aby pokračovali aj v tomto programovom období, veľmi rýchlo pripraviť a implementovať. Myslím tým také projekty, ako je podpora opatrovateľskej služby, ďalej terénna sociálna práca v obciach, ďalej podpora vybraných sociálnych služieb krízovej intervencie na komunálnej úrovni, aby čím skôr boli pripravené a mohli čo najplynulejšie pokračovať aj v novom Operačnom programe Ľudské zdroje. Zároveň sme ústretovým krokom pristúpili k zakomponovaniu zjednodušeného vykazovania nákladov na zníženie celkovej administratívnej náročnosti, paušálna sadzba na riadenie projektu podliehajúca schváleniu Európskej komisie, čo sa prejavilo aj na termínových posunoch vyhlasovania jednotlivých výziev.
V súčasnosti centrálny koordinačný orgán schválil výzvu na dopytovo orientovaný projekt "Podpora výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v otvorenom prostredí" a dopytovo orientovaný projekt "Nové alebo inovatívne programy na zlepšenie samozamestnávania (pozn. red.: správne má byť – "samozamestnania") mladých ľudí", ktoré budú vyhlásené vo veľmi krátkom čase. Aj napriek týmto okolnostiam chcem zvýrazniť, že Operačný program Ľudské zdroje z jedenástich operačných programov, ktoré na Slovensku bežia, je prvý z hľadiska poradia v percente zazmluvnenia a druhý v percente čerpania prostriedkov z nového operačného programu.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. (Ruch v sále.)
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, snáď začnem tým, otázkou pánovi Budajovi, prečo to predkladá minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
No po prvé preto, že ho určila vláda, a po druhé preto, pretože do roku 2013 bola štátna a verejná služba súčasťou agendy ministerstva práce. Z hľadiska ľudských zdrojov. Takže z toho titulu. Ale samozrejmá vec, že vláda mohla poveriť hocikoho z ministrov.
Ja hneď v úvode by som chcel uviesť pár základných vecí, ktoré sa týkajú tvorcov. Tvorcovia je Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý je v súčasnosti gestorom problematiky, ktorá sa týka štátnej a verejnej služby. Hneď úvodom chcem uviesť, že mal som (zaznievanie gongu) možnosť aj teraz konzultovať s kolegami z úradu vlády... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán minister, ak dovolíte. Páni poslanci, ak chcete diskutovať, nech sa páči, ale mimo rokovacieho priestoru! Pán minister má záverečné slovo, bol vyzývaný aj poslancami, aby odpovedal na niektoré otázky, tak ja si myslím, že je slušné si ho vypočuť.
Nech sa páči.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ďakujem pekne.
... že sú pripravení nielen počas rokovania jednotlivých výborov Národnej rady, ale ak bude záujem aj predtým sa stretnúť a o veciach komunikovať a konzultovať. Tá možnosť tu bola daná aj v tom predchádzajúcom období, pretože tomuto zákonu predchádzalo medzirezortné pripomienkové konanie, doslova stovky pripomienok aj z rezortov, aj z ďalších inštitúcií. Boli tu ďalšie, by som povedal, pokusy alebo, alebo snaha podieľať sa na, na tvorbe tohto zákona. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť robil takéto stretnutie, kde boli prizvaní aj opoziční poslanci. Európska komisia na Slovensku organizovala takéto, takéto stretnutia, kde pozvala výnimočne opozičných poslancov. Nebolo ich veľa, ktorí sa toho zúčastnili, ktorí prejavili záujem. Dobre, bola tam pani Remišová, v podstate tie veci, ktoré vyjadrila tu, vyjadrila aj tam. Ale podstatná myšlienka, sme pripravení sadnúť si, komunikovať, konzultovať a, a vzájomne si mnohé veci, ktoré tu boli pomenované, vysvetliť. To je prvá a základná vec.
Tu treba vidieť aj ďalšiu vec. Z hľadiska tej medzinárodnej komunikácie bolo tu veľmi veľa stretnutí, komunikácie s OECD, to znamená, to má istý kontext aj z hľadiska, nechcem povedať, že odobrovania, ale minimálne konzultácií a komunikácií aj na úrovni OECD. Toľko k tým všeobecným záležitostiam, ktoré sa týkajú, týkajú tej problematiky tvorby a pripravenosti ďalej komunikovať.
Uvedomujeme si, že to je veľký zákon. Je to v podstate úplne nový zákon. Som presvedčený, že už nepríde garnitúra politická, ktorá by mala záujem viaceré inštitúty, ktoré tu boli dobré aj predtým, rušiť.Teraz, ak dovolíte, k tým pripomienkam, ktoré tu zazneli, a potom sa pokúsim zhrnúť tú diskusiu.
Viacerí tu spomínali, spomínali ESO. No treba povedať, že tento zákon nie je o ESE. ESO bolo v prvom rade o verejnej správe ako celku ako takom, to je cez 300-tisíc zamestnancov, toto je o štátnej správe, o štátnej službe, to je plus-mínus 38-tisíc zamestnancov. Ale treba povedať a ja nechcem ako, ako riešiť problémy, za ktoré je zodpovedný kolega Kaliňák, ale aj v tej, v tej oblasti sa urobilo veľmi veľa pozitívneho. Veď tu si len treba zobrať, zanikli krajské úrady, pod okresné úrady sa spojila celá špecializovaná štátna správa. Veď to sú veľmi veľké zmeny, ktoré tu boli urobené. Samozrejme, tie klientske centrá, veď to je dneska veľmi pozitívne vnímané. Ten, ten klient, ktorý príde do týchto zariadení, má šancu a možnosť veľmi veľa vecí vyriešiť práve v tom klientskom centre, pokiaľ to nie sú nejaké, nejaké úzko, úzko špecializované. Toľko možno k tomu. Ja nechcem rozoberať tie ďalšie veci.
Viaceré tie vystúpenia sa skôr venovali samotnému fungovaniu štátnej správy. Ambícia a snaha tohto zákona je vytvoriť podmienky a predpoklady pre to, aby z pohľadu ľudských zdrojov tá štátna správa v budúcnosti fungovala lepšie. Predpokladám, že na tomto, na tomto, na tomto sa zhodneme.
Pán poslanec Fecko, prepáčte, ale, ale poznáme sa viac a dlhšie rokov, vy ste starý poslanecký kozák, ktorý už má veľmi veľa skúseností. Ostal som prekvapený, že ste absolútne nezdôvodnil to stiahnutie toho materiálu. To sa žiadalo. Veď aj, aj v živote, keď sa niečo sťahuje, no tak to musí mať nejaký opodstatnený základ. Aj tie gate keď si dáva niekto dole, má k tomu opodstatnený základ a dôvod. (Smiech v sále.) Prepáčte, že som bol takýto osobný, ale je to dôležité si uvedomiť, že to je veľký, veľký istým spôsobom záväzok, veľký návrh, ktorý dávate, a celkom prirodzene, ja neviem, na čo mám reagovať, lebo vy ste potom prešli skôr k tým osobným záležitostiam, ktoré sa týkajú vašich osobných skúseností z fungovania štátnej správy. K tomu sa vyjadrovať nebudem, ale myslím si, že taký návrh, ako je stiahnutie materiálu, by mal byť patrične aj zdôvodnený.
No a to, čo som ešte chcel povedať, pretože tie vystúpenia boli relatívne všeobecné, čomu rozumiem, je prvé čítanie, to je všeobecná záležitosť. Reálne predpokladám, že v druhom čítaní prípadne výbory budú o konkrétnych veciach. Neviem, či ste celkom neopomenuli vyhlášky, na ktoré sa tento zákon odvoláva, ktoré hovoria o veľmi konkrétnych krokoch, ktoré dopĺňajú, rozširujú a konkretizujú veci obsiahnuté v samotnom návrhu zákona. To je si tiež potrebné uvedomiť.
A úplne na záver k samotnému, k samotnému, samotnému prístupu a tej filozofie, ktorú tvorcovia zákona zvolili pri, pri tvorbe tohto zákona, je postavený na viacerých princípoch. Tie princípy vychádzajú z istého budovania štátnej služby. To znamená, nejedná sa len o nejaké teoretické myšlienky, ale je to založené aj na nejakých skúsenostiach, na nejakej aplikačnej praxi a na základe toho vychádza tých deväť základných princípov, na ktoré reaguje tento zákon ako taký. Veľmi stručne k nim.
Princíp politickej neutrality. No nebude možné odvolávať bez uvedenia dôvodu. To je, to je ten hlavný bod, ktorý by som v súvislosti s týmto princípom chcel pomenovať.
Princíp zákonnosti. Je tu tvorba nejakých kontrolných pôsobností, najskôr pôsobnosti - úrad vlády a úplne nová inštitúcia - Rada pre štátnu službu.
Ďalej princíp transparentného zamestnávania, veľmi dôležitá vec, ktorá súvisí s tým, že sa zužuje počet situácií, prípadne konkrétnych dôvodov, kedy je daný proces možné realizovať bez výberového konania.
A možno treba aj povedať k tým hromadným výberovým konaniam, myslím, že to bola pani poslankyňa Remišová, ktorá reagovala, že prečo len pri absolventoch. Paragraf 42 pripúšťa uplatniť túto možnosť v širšom priestore. Zákon pomenováva najmä túto oblasť, ktorá sa týka absolventov stredných, resp., resp. vysokých škôl.
Princíp efektívneho riadenia, áno, absolútne súhlasím. Pokiaľ hovoríme v zákone o centrálnom informačnom systéme štátnej služby, no tak myslíme o jednom, v ktorom by malo byť zahrnuté celé to portfólio, ktoré sa týka získavania informácií a podkladov k nejakým možným rozhodnutiam.
Princíp nestrannosti. Do zákona je tento princíp premietnutý cez povinnosti štátnych zamestnancov konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konanie, ktoré by mohli viesť ku konfliktu záujmov, k zneužívaniu informácií získaných v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na nejaký vlastný prospech alebo prospech niekoho. To je odpoveď na ten lobing.
Ďalej princíp profesionality. To je otázka služobných hodnotení. Sme jedna z mála posledných krajín Európskej únie, kde v štátnej službe princíp hodnotenia neprebieha. My ho teraz zavádzame. Je, je tu proste ten návrh konkrétne daný.
Ďalej princíp transparentného a rovnakého odmeňovania. Ak ste si všimli, doteraz platí v štátnej službe nejakých 32 rokov z hľadiska postupu, nejakej maximálnej hranice k dosiahnutiu tej najvyššej platovej triedy. No tento zákon to istým spôsobom odstraňuje. Sú tu ďalšie možnosti, ktoré smerujú k služobnému hodnoteniu a odmeňovaniu aj po tomto období.
Ďalej princíp stability. Ten súvisí s prešetrením možnosti výpovede. To znamená, že sa čiastočne narúša to skončenie štátnozamestnaneckého pomeru z organizačných dôvodov, ktoré sa doteraz, doteraz tí, ktorí boli v exekutíve, všetci povedia, veľmi využívalo.
Ďalej princíp rovnakého zaobchádzania. Otázka antidiskriminačného zákona, ktorá je premietnutá v tomto návrhu ako takom.
No a ešte dve také vecné otázky, a to je zavedenie vekového cenzu. Ide o prvý spôsob skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona. Aj ten je tu premietnutý. Dokonca tento zákon reaguje aj na to, čo sa veľmi často objavuje z pripomienok najmä odborárov pri kolektívnom vyjednávaní, že tá tarifa triedy je tak, že posledné dve triedy sú už pod hranicou minimálnej mzdy a musia vždy byť doplácané do tej výšky minimálnej mzdy zo zákona. Aj na toto pragmaticky z hľadiska aplikácie zákona a skúseností tento zákon ráta.
No a posledná myšlienka, tá sa týka tých politických, straníckych vplyvov na tvorbu štátnej správy. No ja poviem bez problémov áno. Ale, páni kolegovia poslanci, poslankyne, všetky politické garnitúry, ktoré doteraz boli pri moci, po voľbách, keď nastupovali, robili isté politické zmeny. A práve preto tento zákon a snaha tieto veci obmedziť. Ony úplne odstránené asi nikdy nebudú, ale musia byť isté princípy, ktoré musia byť pomenované - kde, ako - a tá snaha v tomto zákone je.
Takže reagujeme aj na tie pripomienky. Áno, reagovali opoziční, možno keby sa garnitúra vymenila, možno by reagovali niektorí iní, ktorí sú teraz koaliční. Ale to je princíp, ktoré my, ktorý my priznávame, a práve preto máme snahu, ambíciu túto otázku tu riešiť. Toľko možno k reakciám, ktoré tu zazneli.
Samozrejmá vec, ešte raz, podávame pomocnú ruku komunikácii nielen na samotných výboroch, aj predtým. Boli by sme veľmi radi, i keď to nie je môj osobný zákon, ale mám veľký záujem na ňom, keby tento zákon bol prijatý väčšou podporou ako len koaličnou.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o štátnej službe sa predkladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2016 - 2020, v ktorom sa vláda okrem iného zaviazala zabezpečiť inštitucionálny rámec pre centrálnu koordináciu riadenia ľudského kapitálu v štátnej službe v súlade so Stratégiou riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe na roky 2015 - 2020 schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 548 v roku 2015, menovite 7. októbra.
Návrh zákona o štátnej službe predstavuje reformovanú právnu úpravu v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov. Cieľom je zabezpečiť reformu štátnej služby v súlade s princípmi štátnej služby a súčasne eliminovať nedostatky identifikované prostredníctvom odporúčaní Rady Európskej únie a odporúčaní uvedených v Pozičnom dokumente Európskej komisie pre Slovenskú republiku k vypracovaniu Partnerskej dohody a programov na Slovensko na roky 2014 - 2020. Prijatie nového zákona o štátnej službe predstavuje jednu z podmienok na splnenie ex ante kondicionalít, ktoré vyplývajú pre Slovenskú republiku z Partnerskej dohody na roky 2014 - 2020.
Ďalším rovnako dôležitým dôvodom na vypracovanie návrhu zákona o štátnej službe bolo uvedomenie si nevyhnutnej potreby inovovať systém riadenia ľudského kapitálu v štátnej službe. Nový systém riadenia ľudského kapitálu musí byť preto vytvorený tak, aby fungoval v záujme zabezpečenia zodpovedného a efektívneho plnenia funkcií štátu. Súčasne sa musí zabezpečiť riadne uplatňovanie takej formy vlády, ktorá by prinášala pozitívne efekty pre všetkých občanov štátu a v dlhodobej hospodárskej prosperity krajiny.
Návrh zákona o štátnej službe má nahradiť doterajšiu právnu úpravu štátnozamestnaneckých vzťahov ustanovenú zákonom č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Návrhom zákona o štátnej službe sa vytvára inštitucionálny a legislatívny rámec na zabezpečenie skvalitnenia riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe za účelom profesionalizácie štátnej služby, ako aj jej odpolitizovania.
Dôležitým nástrojom odpolitizovania štátnej služby je vylúčenie odvolania bez uvedenia dôvodu tých vedúcich štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú svoju funkciu na základe absolvovaného výberového konania. Doterajšia právna úprava takýto postup umožňuje, čo sa prejavuje politickými zásahmi aj na tých úrovniach, na ktorých sú tieto absolútne neodôvodnené a neopodstatnené. Z toho dôvodu sa nový zákon o štátnej službe zameriava na odbornosť a profesionalizáciu na úkor politizácie. Vo vzťahu k inštitucionálnemu zabezpečeniu sa zriaďuje Rada pre štátnu službu ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán. Základnou úlohou rady bude ochrana princípov, na ktorých je štátna služba budovaná, t. j. ochrana princípu politickej neutrality, zákonnosti, transparentného zamestnávania, efektívneho riadenia, nestrannosti, profesionality, transparentného a rovnakého odmeňovania, stability a rovnakého zaobchádzania. Rada bude ďalej napríklad predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave a vývoji štátnej služby a tiež prešetrovať výpovede zamestnancov.
Cieľom novej právnej úpravy je tiež zabezpečiť vyššiu transparentnosť výberových konaní pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest. Týmto zákonom sa zavádza nová koncepcia procesu obsadzovania štátnozamestnaneckého miesta a v tejto súvislosti sa upravujú aj nové druhy výberových konaní.
V prvom rade je potrebné poznamenať, že doterajšia právna úprava rozoznáva pomerne širokú škálu situácii, v ktorých je možné obsadiť štátnozamestnanecké miesto aj bez výberového konania, a to predovšetkým vo vzťahu k dočasnej štátnej službe. Nový zákon o štátnej službe počet takýchto situácií do značnej miery zužuje, čo nepochybne prispieva k vyššej transparentnosti procesu výberových konaní.
V súvislosti s obsadzovaním štátnozamestnaneckých miest si nový zákon v štátnej službe kladie za jeden z cieľov aj podporu zamestnanosti absolventov stredných a vysokých škôl. Za týmto účelom sa zavádza nový inštitút, tzv. hromadné výberové konanie, ktorý bude predstavovať centralizovaný spôsob obsadzovania väčšieho počtu voľných štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov. Jednotlivé služobné úrady budú viazané zákonnou povinnosťou vytvárať miesta vhodné pre absolventov, ktoré budú môcť byť obsadené len absolventom. Súčasne sa zavádzajú nové metódy na overenie schopnosti uchádzačov, ako napríklad riadený rozhovor počas výberového konania.
Posudzovanie vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami za účelom skvalitnenia štátnej služby sa navrhuje zabezpečovať pravidelným služobným hodnotením.
Z dôvodu súvisiacich s elektronizáciou v oblasti štátnej správy návrh zákona zavádza Centrálny informačný systém štátnej služby. Prostredníctvom tohto systému sa zlepší strategické plánovanie a riadenie ľudského kapitálu, čo povedie k zvýšenej efektivite, stabilite a profesionalizácii služobných úradov. Tento systém bude pozostávať z viacerých registrov, ktorých zriadenie je nevyhnutne dané potrebou budovania modernej štátnej služby v podmienkach 21. storočia.
V súlade s princípmi vykonávania štátnej služby sú späté tiež ustanovenia upravujúce vzdelávanie štátnych zamestnancov. Predloženým návrhom zákona sa zavádzajú zásady vzdelávania štátnych zamestnancov, ktoré má byť systémové, flexibilné, hospodárne a najmä účelné. Zavádza sa tiež inštitút mentora, pod dohľadom ktorého štátni zamestnanci absolvujú adaptačné vzdelávanie počas ich skúšobnej doby.
V predloženom návrhu zákona sa navrhuje aj zavedenie nových právnych inštitútov, akými sú napríklad prešetrenie výpovede a zavedenie jednotného postupu pri disciplinárnej zodpovednosti štátneho zamestnanca. Spomenuté inštitúty predstavujú najvýznamnejšie zmeny, ktoré zásadným spôsobom reformujú štátnu službu, a to tak z pohľadu služobného úradu, ako aj z pohľadu štátneho zamestnanca.
Návrh zákona o štátnej službe bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 349 z 21. septembra 2016. Vláda zároveň poverila ministra Richtera, aby uviedol tento návrh zákona v Národnej rade.
Ďakujem pekne, skončil som.