Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Chcem poďakovať za všetky vecné vystúpenia a isté návrhy, s ktorými každopádne chcem ubezpečiť, že v priebehu obdobia do druhého čítania mám záujem sa zaoberať aj so svojimi kolegami a sme naďalej pripravení sa stretávať aj s ľuďmi, ktorí reprezentujú inštitúcie alebo organizácie osôb zdravotne ťažko postihnutých.
Ale hneď úvodom by som chcel uviesť jednu základnú vec, aby sme si uvedomili, minister práce, sociálnych vecí a rodiny má isté svoje osobné predstavy, veľakrát oddiskutované, ale nie sa vždy v stopercentnej miere dokážu napĺňať, a to nie z toho titulu, že by on nemal záujem, ale z toho titulu, že isté veci sú limitované a tie limity sa volá štátny rozpočet. Ja nemám problém komunikovať so svojím kolegom na ministerstve financií a som povďačný aj za to, čo dnes môžem predkladať, pretože to sú strašne veľké milióny. Za rok 2018 35 miliónov, 2019 - 92, 2020 - 117, 2021 - 139. Spolu 383 miliónov. Nepoznám kapitolu v štátnom rozpočte, nepoznám príspevky, ktoré by takto rapídne boli v tomto období navyšované, ako sú kompenzácie. Áno, súhlasím, možnože stále málo. Ale prosím vás, treba si uvedomiť tento rozmer.
Druhá vec, k 1. 1. 2017 tu bola ďalšia novela, ktorú sme realizovali, ktorá riešila veľmi veľa vecí. Možno tak na prvý pohľad ani nie z hľadiska navýšenia príspevku, ale odstránenie hranice 12 rokov na účely platenia poistného štátom na dôchodkové poistenie ja pokladám za prelomové. Pretože matka, ktorá sa doteraz starala a mala ohodnotenú z hľadiska dôchodku celú tú oblasť dôchodkového zabezpečenia len na dvanásť rokov, týmto vlastne bude riešená a bude hodnotená v čase, keď pôjde do dôchodku nie na úrovni minimálnej mzdy, ale priemernej mzdy, čo si myslím, že si v plnej miere zaslúži.
To znamená aj to navýšenie, no a už vtedy sme riešili otázku, 1,4-násobok životného minima sa realizoval za čias môjho predchodcu pána Mihála, z 1,3 na 1,4. My sme išli teraz na 1,7. Ja vôbec nevylučujem, že v ďalšom období sa môže ísť na ďalšie číslo, ďaleko výhodnejšie, a to aj pri zachovaní solidarity, ktorá sa jednoznačne v tomto zákone premieta, ale pri istých možnostiach, ktoré môže ten pozitívny vývoj ekonomiky a budúci štátny rozpočet jednoducho predpokladať. Opakujem ešte raz, to, čo dnes predkladám, rieši otázku 383 miliónov.
V čom je problém? Áno, problém je v tom, že na vláde som musel ustúpiť požiadavke, že bude v zákone zakotvená forma valorizácie na základe pravidelného navyšovania výšky minimálnej mzdy. Do istej miery nestalo sa to prvýkrát. Aj pri sociálnych službách nastala podobná situácia, ale dôležité je pre mňa to, že sme hneď do zákona zakotvili mechanizmus, na základe ktorého ideme vyjednávať, a to je tá vládna vyhláška. Tak jak vyjednávame minimálnu mzdu každý rok, no budeme každý rok vyjednávať aj otázku valorizácie, to znamená navýšenia príspevkov.
Ja už teraz pri tých sociálnych veciach vzhľadom na to, že momentálne tá rozprava beží, lebo ona je aktuálna k 1. 7., aj isté výhody. My môžeme zohľadniť mnohé veci, ktoré sa týkajú aplikačnej praxe. Dneska stacionáre sa javia ako istý problém, možno v rámci stacionárov iná klientela, tá detská a ďalšie, ktorú my na základe aplikačnej praxe, z doterajších skúseností môžeme zhodnotiť aj z hľadiska návrhu jednotlivých zložiek sociálnych služieb, čo sa týka navýšenia. Možnože toto isté sa bude dať uplatniť aj pri tomto zákone. Každopádne, a to garantujem a hovorím to úplne nahlas a jednoznačne, hlavný cieľ v 2020 dosiahnuť čistý príjem minimálnej mzdy tu ostáva a ja garantujem, že bude zachovaný.
V žiadnom prípade sa nebude týkať len opatrovateľov, i keď v tomto prípade vzhľadom na demografiu a vzhľadom na to, že tí opatrovatelia aj z hľadiska príjmu, cez príspevky boli na tom ďaleko horšie, ako osobní asistenti, sme mali záujem urobiť všetky predpoklady pre to, aby títo opatrovatelia išli hore. Sú potrební, demografia to jednoznačne naznačuje. Áno, ako ekonóm poviem a sú stále lacnejší, ako keby sme ľudí odložili do tzv. kamenných domov, to znamená do sociálnych zariadení. Preto treba túto činnosť podporovať a nehovoriac o tom veľmi významnom argumente urobiť všetko pre to, aby ľudia mohli ostať čo najdlhšie, pokiaľ to ich zdravotný stav dovolí, v svojom prirodzenom prostredí, jednoducho doma so svojou rodinou.
Toto pokladám za veľmi dôležité hneď povedať, pretože tie zmeny, ktoré navrhujeme, ony sú rapídne. Takéto rapídne navyšovanie príspevkov za šesťročné obdobie na ministerstve práce moje nebolo. Bez ohľadu na to, o aké príspevky sa jedná. Či je to navýšenie opatrovateľského príspevku o 120 eur a čo je dôležité, my sme ďaleko inak pojali, pretože tá potreba tu je, aj pokiaľ dôchodca opatruje dôchodcu. Tých 50 % je v značnej miere motivujúci faktor preto, aby aj táto služba opatrovateľská zo strany ľudí, ktorí sú už na dôchodku, berú dôchodok, ale ich zdravotný stav dovoľuje, aby vykonávali tú opatrovateľskú činnosť a mohli sa venovať tým, ktorým majú záujem pomôcť.
No osobná asistencia, mimo toho tých 4 centov, ktoré tam momentálne vyskakujú a vyznievajú vzhľadom na to, že vypadol ten valorizačný mechanizmus, ktorý tomu dával úplne iný obraz, pretože na budúci rok by sa boli zvyšovali o, čo ja viem, 40 eur, ďalej o 30 eur, podľa toho, ako bude rásť minimálna mzda. Ale aj priateľom, ktorí sú na balkóne, ja garantujem, že ten valorizačný mechanizmus bude dodržaný. Nie je možné, aby valorizácia bola nižšia, ako pôjde hore minimálna mzda. Veď to by sme základnú filozofiu zákona v tomto prípade potlačili.
Dôležité je, že sa rozširuje okruh poberateľov peňažného príspevku na osobnú asistenciu a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately. Osobne to veľmi vítam a podporujem. No a samozrejmá vec, rozširuje sa aj, zavádza sa nová činnosť osobnej asistencie, a to je pomoc ťažko zdravotne postihnutému rodičovi pri starostlivosti o dieťa do troch rokov veku. Bohužiaľ, život aj takéto veci jednoducho prináša. Ale aj tie ďalšie zmeny, o ktorých sa tu málo hovorilo, sú, ja som osobne presvedčený, veľmi významné. Ruší sa povinnosť vrátiť jednorazový peňažný príspevok. Mal som veľmi veľakrát návštevy, kde plačúca rodina tvrdila, že musí buď si zobrať úver, ktorý od banky nedostane, alebo predať byt, aby sa vedeli vyrovnať so záväzkom na kompenzáciu, ktorú predtým na ich príbuzného, ktorý medzitým zomrel, dostali. Toto odstraňujeme. To znamená, deň pridelenia je rozhodujúci. Akonáhle ju obdrží a život môže priniesť, že na druhý deň už nebude, no jednoducho nemusí vracať. To sú veľmi dôležité veci.
Ďalej je tu rozšírenie o 15-tisíc parkovacích preukazov pre osoby ťažko zdravotne postihnuté, i keď aj tu som sa nedokázal dohodnúť s tými predstaviteľmi organizácií ťažko zdravotne postihnutými, pretože ich požiadavky boli niekde na 100-tisíc. Možnože parkoviská celé by neboli niekde stačili pre to, aby sme pokryli len otázku ich požiadaviek. To znamená, možnosti treba vidieť aj, aké majú jednotlivé zdravotnícke, sociálne zariadenia, kde sa takéto miesta, miesta jednoducho vyznačujú, ale dôležité je, že sú tam zahrnutí hlavne tí, ktorí to z hľadiska zdravotného stavu budú celkom iste potrebovať.
No a často kritizované veci, ktoré sa týkajú peňažných príspevkov pri, chronický, chronická, chronický dialyzačný program, transplantačné programy, onkologická liečba, hematoonkologické liečby. Áno, v podstate pacientov budeme sociálne podporovať príspevkom na PHM v súvislosti s používaním automobilu na tento účel, hoci on je ešte stále v medicínskej liečbe, je to PN, ale áno, takýmto ľuďom treba pomôcť, nehovoriac o tom, pokiaľ sa to týka rodičov, ktorí sa starajú takto o postihnuté dieťa, alebo liečiace sa dieťa dajme tomu na onkologické ochorenie. Toto je treba v komplexe tieto veci vidieť a poznať a jednoducho hodnotiť a možnože aj z toho titulu k jednotlivým pripomienkam som pripravený sa vrátiť jednak na výbore, prípadne aj predtým, ale som osobne presvedčený, že viaceré veci, ktoré tu boli pomenované, zdôvodňovanie, aby osobná asistencia bola riešená v zaradení minimálnej mzdy v koeficiente 1,4, ako nezodpovedá ničomu. My nemáme na tento výkon osobnej asistencie v zákone stanovené žiadne kvalifikačné predpoklady. Viete, kto je v treťom stupni náročnosti zaradený? Zdravotná sestra, ktorá veľakrát má vysokoškolský diplom, účtovník, ktorý možno má vysokoškolské ekonomické vzdelanie. To znamená, že tieto veci hodnotiť podľa toho, vlastnej úvahy, tiež asi celkom nie je správne.
K pani predsedníčke výboru, pani predsedníčka, použila si viaceré hodnotenia, ktoré poskytol inštitút, čo sa týka hodnotenia alebo stavu v rámci Európskej únie, no pre mňa je v tomto prípade porovnateľný partner v prvom rade krajina v rámci V4. My s tou minimálnou mzdou, bohužiaľ, dvojnásobná priemerná mzda je niekde menšia, ako je minimálna mzda, čo ja viem, nechcem povedať, v Holandsku, Luxembursku a v krajinách. Jednoducho to nedosahujeme a obávam sa, že ani nedosiahneme tie výkony a hlavne tú minimálnu mzdu, ktorú majú oni.
Ale pozrime sa, Slovensko, minimálna hodinová mzda je 2,759 eur, hodinová výška príspevku pre asistenciu je dneska 2,78, v návrhu je 2,82. Česi, hodinová minimálna mzda je 2,86. Česi majú 2,7 príspevok na asistenciu. Maďari 2,52 je hodinová mzda, a tá je v podstate obsiahnutá aj v príspevku. Poliaci majú 3,07 minimálnu mzdu a príspevok je 2,54. Možno len skonštatovať, že z krajín V4 sme na tom najlepšie, i keď minimálne, pretože to sú nejaké desatiny, ale v žiadnom prípade sa nedá hovoriť, že by tie podmienky na výkon tejto služby boli iné alebo horšie, naopak, sú lepšie, ako sú v susedných krajinách v rámci V4. S Rakúšanmi sa nemôžme porovnávať, tam je 10 eur príspevok pre osobnú asistenciu, no ale 10,09 majú aj priemernú minimálnu hodinovú mzdu. To je už, to je už proste iná kategória.
Dalo by sa veľa vecí hovoriť, ktoré sa týkajú aj napríklad otázky toho postavenia tej solidarity, štvornásobku. Tu málokto povedal, že keď hovoríme o tom štvornásobku, že hovoríme o čistom príjme, opakujem, čistom príjme, pretože od 1. 7. ak by tie zmeny takto prešli, výška peňažného príspevku 2,82 krát 10 hodín, ak by ten asistent robil tých 10 hodín, je 846 eur; 118,56 odvádza štát zaňho na dôchodkové poistenie; 36,48 odvádza štát naňho na povinné zdravotné poistenie. A potom je pravda, že priemerné výdavky štátu na osobného asistenta predstavujú 1 001,04 eura. Nie je to na slovenské pomery žiaden nejaký veľký prevrat, ale som osobne presvedčený, že sú to iné prostriedky, ako sú napríklad už u tých opatrovateľov, a preto hovorím o istej snahe vyrovnávať postavenie osobného asistenta a opatrovateľa, možno nie na úkor toho, toho osobného asistenta, ale možno vyšším príspevkom v súčasnosti pre tých, pre tých opatrovateľov.
Toľko možno k niektorým konkrétnym veciam, ale ešte raz, som pripravený hovoriť, som pripravený komunikovať, konzultovať, naďalej máme rozpracované rozhovory aj s ministerstvom financií. Ja by som bol rád, keby aspoň časť vecí, na ktoré poukazujete, sme dokázali zahrnúť do tohto zákona a dostať do rozpočtu a následne vedieť realizovať. Vyjadrujem pripravenosť sa aj spolu s vami podieľať na týchto veciach a samozrejmá vec, že konzultovať to aj s predstaviteľmi organizácií ťažko zdravotne postihnutých.
Ďakujem pekne. Uchádzam sa o podporu. (Potlesk.)
