Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Pán kolega Krajniak, ďakujem za toto vaše vystúpenie. Ja by som to snáď doplnil jedným. Ja som rád, keď veci sa nazývajú tak, ako sa majú, a táto novela, ktorú predkladajú pán Petrák, Glváč a Podmanický, by bolo lepšie, keby sa nazývala zákon o umožnení prístupu ekonomickým migrantom na pracovný trh Slovenskej republiky, pretože tento zákon má tento cieľ. A mali by sme ho správne nazvať a nezakrývať to.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, naozaj dole klobúk, pragmatické vystúpenie. Snažili ste sa vyhnúť politickej rovine zamestnávania pracovníkov z tretích krajín, tak ako ste spomenuli vo vzťahu k Jaguaru. Ja by som ale predsa len nabádal v budúcnosti, aby ste veci pomenovali tak, ako ich začal pomenovávať predseda vlády Robert Fico. Sú to ekonomickí migranti. Pred pár rokmi ich Robert Fico vyzýval a túto krajinu a občanov vo voľbách, že on tu migrantov nechce, ekonomických migrantov tu nechce. A dnes vytvára legálne priestor, aby títo ekonomickí migranti, ktorí prídu so záujmom, nieže ich vyháňajú z vlastnej krajiny, preto, aby tu našli lepšie živobytie. Ale tým možnože nevytvárame priestor rovnocenný tým našim. Ale pomenujme ich, tak ako to je. Lebo niekto na tom si urobil politickú kampaň, kortešačku. Sú to ekonomickí migranti, ktorých sem Robert Fico a jeho vláda prináša a platí to z našich daní. Z našich daní všetkých. A ten Jaguar, no ja s vami súhlasím, že keby vláda miesto týchto investičných stimulov, keď sa ekonomike darí, zvolila nie individuálnu podporu, ale plošnú podporu pre každého, tým by zrušila priestor na korupciu a klientelizmus, ale potom by aj slovenskí podnikatelia mali rovnakú šancu ako z Jaguaru. Ale slovenský podnikateľ si neurobí taký biznis s pozemkami, ako niektorí urobili pri Jaguari. A neurobí biznis s investičnými stimulmi tak ako pri Jaguari.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Naozaj budem stručný.
Chcem len pripomenúť, že do zákona o pozemkových spoločenstvách sa dostáva aj riešenie nových pozemkových spoločenstiev, ktoré vznikli nie podľa tradície, teda toho, čo zanechala Mária Terézia, spoločenstvá, ktoré sú nedeliteľné a ktoré sa nedajú vypovedať, dávame druhé pozemkové spoločenstvá, ktoré sa založili za účelom spoločného obhospodarovania pozemkov, ale tento istý účel je aj u tých historických pozemkových spoločenstvách. Takže bude sa to mnohokrát mýliť a pliesť a bude to vytvárať chaos podľa mňa v legislatíve alebo v tom právnom prostredí, hoc súhlasím s tým meritom, čo ministerstvo chce riešiť touto oblasťou, že nové spoločenstvá, ktoré vznikli a nie sú na tej historickej základe, ich vlastníctvo nenabo..., nebolo nadobudnuté z pozemkovej reformy ale vychádza z dobrovoľného združenia, by sa malo takýmto spôsobom riešiť, ale osobitne si myslím, že možnože by to bolo lepšie v nejakom osobitnom zákone, ktoré by sa tomuto venovalo.
A nedá mi povedať, že, no, pani ministerka predložila zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ešte ten zákon poriadne ani nevstúpil do platnosti a už tu máme nepriamu novelu cez tento zákon čl. V, čo si nemyslím, že je správne. Pretože ten zákon ešte ani nevstúpil do platnosti poriadne, tie ustanovenia sa ešte nevykonávajú a už sa ide meniť.
Ja si myslím, že je tam oveľa viac tých chýb. Ide to z praxe, pani ministerka, ja navrhujem čl. V spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie a odporúčam kolegom, aby tento bod nebol schválený. A pani ministerke by som poprosil, počkajte ešte nejaké 2-3 týždne, pozbierajte všetky tie zmeny, ktoré prax aplikuje, a prídite s komplexnejšou novelou, lebo ja si, som presvedčený, že aj na budúcu schôdzu prídete s nejakou novelou, a to nemá zmysel dneska urobiť v jedno paragrafe dve vety, budúci mesiac zase, zase dve vety v tom istom zákone, lebo ten zákon je zle pripravený a ťažko aplikovateľný v praxi, a na to som vás upozorňoval aj vtedy, keď to bolo, keď sa to prijímalo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády, ministerka pôdohospodárstva, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia, zdanlivo veľmi ľúbivá téma, jednoduchá, každého to zaujíma, a predsa vyvoláva to také vášne.
Musím na úvod povedať, že táto krajina má veľa dobrých zákonov protikorupčných, a predsa korupcia rozkvitá. Nejaký zákon o zriadení nejakej inšpekcie mi tu problém s nelegálnou ťažbou, predajom dreva, nevyrieši. Tak ako kolegyňa Zemanová povedala, že nie je presvedčená o tom, že by mala vzniknúť ďalšia inštitúcia, ja si myslím, že táto inštitúcia, keď vznikne, nepomôže nič. Môže sa odfajknúť, že urobili sme inštitúciu, Brusel od nás niečo chcel, urobili sme to. Kolegyne, kolegovia, zákon o lesoch pamätá na vykonanie štátnej kontroly nad ťažbou, prepravou a distri..., teda celou tou vertikálou toho dreva, má tam osobitú stať o štátnom dozore. Áno, štátny dozor sa dá vykonávať, a táto inšpekcia má suplovať s deviatimi ľuďmi kontrolu štátneho dozoru, ktorú rieši sieť okresných úradov odboru lesného hospodárstva dnes. Bude to duálne.
Som presvedčený, že všetky tie podmienky, ktoré od nás Brusel chce, dnes sú obsiahnuté a zákonne na Slovensku v plnej miere. Len je treba dať tým ľuďom príkaz, nech začnú vykonávať svoju robotu tak, ako si ju majú vykonávať. To, že ho chceme zakryť, to nech sa páči. Chcem len pripomenúť rok 2003. V tejto krajine nikto, opakujem, nikto okrem mňa v roku 2003 neurobil krok, že zastavil všetky kamióny a všetky vlakové súpravy z tejto krajiny a urobil stopercentnú kontrolu vývozu dreva. Môžte si to, môžte si to vybrať, môžte si to prekontrolovať. Preto, lebo vtedy vyvážali drevo, a to drevo nebolo označené, nebolo ocajchované, to na to inšpektori natrafili. Zákon o lesoch, ktorý bol prijatý v roku 2005, vychádzal aj z týchto skúseností. Vychádzal aj z tých skúseností, ktoré tam polícia vtedy vykonala. Darmo budú odborníci konať svoju robotu dobre a zodpovedne, keď polícia pod tlakom politického trička pre niekoho ich zakrývajú. Ja to neviem iným spôsobom pomenovať. Nepoviem kde, možno, že niektorí si na to nájdu, že kde.
Keď som bol minister v roku 2011 či ’12, lesníci našli, že vyvážajú drevo, ktoré asi nepochádza zo súkromných lesov, ale zo štátnych. Išli tak ďaleko, že v rámci výkonu kontroly nechali to drevo vyložiť na skládku, osobitne pod dozorom polície. Bol taký poctivý horár, že si našiel peň, ku ktorému patrilo drevo, ktoré bolo na aute vyložené. Bolo explicitné, že je to zo štátneho. Čo si myslíte, ako sa to skončilo? Takýto skutok na Slovensku a nestal. To drevo, i keď je tam, sú tam letokruhy, dá sa to jednoznačne explicitne dokázať, skade to drevo bolo, predsa sa to nedokázalo. To bolo na rozhraní, keď nastupovala druhá Ficova vláda. Druhá Ficova vláda.
Keď tento zákon v tejto podobe prejde a má kontrolovať obchod s drevom, tak musím povedať, že každý, kto chce zlegalizovať svoju, svoje drevo, nech sa s dôverou obráti na SNS. SNS dozoruje ministerstvo obrany. Ministerstvo obrany má 70-tisíc ha, viac ako 70-tisíc ha lesa, má svoju vlastnú štátnu správu a aj kontrolovať toto drevo aj na ceste už nebude môcť vykonávať táto inšpekcia, z tohto zákona, lebo aj tu si budú dokazovať.
Keď si myslíme, že hráme sa o fazuľky, tak ročná, ich ročná ťažba, podľa toho, čo majú na internetovej stránke, je cez 300-tisíc kubíkov. Z toho dokázať, že to drevo práve pochádza od nich, neni umenie. Nechápem, nevidím najmenší dôvod, keď už zriaďujeme takúto superinšpekciu, ktorá má kontrolovať naozaj to drevo, či všetky sa dodržiavajú, urobíme paralelu alebo niečo naviac, tak nechápem, prečo máme povedať, že všetko, okrem ministerstva obrany. Tak potom aj ministerstvo obrany. Keď tam urobíme tú superkontrolu, a táto Národná rada to chce schváliť, tak nech je, nech do toho, nech do tohto zákona sa vypustia paragrafy týkajúce sa ministerstva obrany. Nech potom táto inšpekcia má právo kontrolovať každého.
Prečo môže ísť kontrolovať cirkevné lesy, súkromné lesy, a to, čo sa robí na ministerstve obrany, čo sa tam vyrúbe, ako sa to označí, kde sa to predá, komu sa to predá, ako sa to prepraví, tak to už nemáme kontrolovať, to je niečo tajné v tejto krajine? Nechápem.
Ako úprimne musím povedať aj s tým som mal problém a neustále mám s tým problém, aby bola akákoľvek osobitná štátna správa na Vojenské lesy, pretože keď Vojenské lesy niečo robia, tak aj na nich má platiť ten istý zákon, ten istý meter, čo na všetkých ostatných. Vtedy, keď sa to presadzovalo, nebola na to politická vôľa, ale keď už ideme robiť superinšpekciu, ktorá zastaví kamión na ceste, a akonáhle mu povie, že ministerstvo obrany, nech sa páči, na to my nemáme. Táto inšpekcia tam nemá právo kontrolovať. Prečo? V tejto podobe musím povedať, že nech sa páči, keď niekto bude potrebovať legalizovať, nech sa obráti na SNS, pod jeho kuratelou je ministerstvo obrany, má tam 300-tisíc kubíkov, ktoré sú kdesi úplne niekde bokom vyhodené, čokoľvek.
Druhá taká, druhý taký moment, ktorý ma v tom zaráža, vytvoríme osobitnú skupinu kontrolórov, ktorí majú kontrolovať drevo, ich pôvod, či pochádzajú z legálnej ťažby. Pritom máme aj kontrolórov, ktorí kontrolujú a majú zabezpečiť to, čo nám sa dostane na stôl, či je zdravé, alebo nie. To sú veterinári, ktorí chodia po obchodoch, po výrobniach a hľadajú, kde kto urobil nejaký ten prúser, a či tie potraviny sú zdravé, nezávadné, neškodné. To je tiež veľmi dôležitá úloha, len ich priemerný plat, ako hrubá mzda, keď som si to spočítal naspäť, tak keď je pravda, že ide tam 220-tisíc a má tam byť nejakých deväť ľudí, tak tu tá ich hrubá mzda bude okolo 1 500-1 600 eur. A hentam veterinári, ktorí kontrolujú každému, aj dieťaťu, či tá strava je zdravá alebo nezdravá, tak on sotva dostane tisícku. Ako ja s tým nemám problém, aby tu dostali toľko peňazí, len chcem poukázať na to, aký je to nepomer v rámci tej kontroly, v rámci toho istého rezortu a toho istého prístupu.
No, pani kolegyňa Zemanová, spomenuli ste tu tú rovnošatu, dovoľte, aby som odpovedal miesto pani ministerky. Viete, prečo to tak je? Lebo lesníci na ministerstve ešte niektorí stále žijú v dobe ministerstva lesného a vodného hospodárstva, čo je skupina, teda táto inštitúcia už desiatky rokov neexistuje na Slovensku, ale oni žijú v takej tej, v takom tom svojom sve..., svojom svete. Už dávno neplatí, že všetky lesy hospodária Štátne lesy. Sú tam súkromné, kadečo iné. A preto ja s vami súhlasím, že tento zákon z tohto ponímania nie je dobrý.
Ja tu nechcem, aby pani ministerka tento zákon sťahovala. Skôr som vystúpil a apeloval som len na to, že sú tam tie chyby a je, existuje ešte dostatočný priestor na to, aby sa to opravilo, kým to príde do druhého, tretieho čítania. A pokiaľ bude záujem, nech sa páči, veľmi rád pomôžem aj teda v riešení, pretože naozaj ako tie Vojenské lesy, ja tam nevidím dôvod, prečo by mali byť, byť osobitne. A, úprimne povedané, akonáhle sa drevo dostane na auto, to au.., to drevo je zlegalizované. Lebo už sa tam dal cajcha, a akonáhle vyjde z lesa, už sa to nedá spätne odkontrolovať. Pri súčasnej evidencii – jednoducho musím zodpovedne vyhlásiť –, že akonáhle naložíte drevo na skládke v lese na auto a to auto vyjde na komunikáciu, už neviete povedať, že to drevo skade pochádza. Lebo tá ciacha sa zmení, koniec pňa sa odreže, odreže a buchne sa tam iná ciacha, všetko sa s tým dá robiť. Každý s tým bude obchodovať. A problém s drevom a s ťažbou nie sú len veterné kalamity, ktoré nám spôsobujú preťažovanie. Ale problém je plánovanie lesného, teda ťažby dreva. A to je za koho činnosť? Je to činnosť lesného úradu, ktorý má prekontrolovať lesné hospodárske plány, či sú dodržiavané, ako sa plánovať, to je úloha ministerstva. Ministerstvo má povedať, že ťažba dreva sa má ako naplánovať v rámci celej krajiny, nielen jednotlivých lesných hospodárskych celkov, ako to bolo kedysi. Možnože treba reagovať aj na tie nové výzvy, ktoré nám prináša zmena klímy, koľko sme mali tých kalamít, a možnože musíme zmeniť ten pohľad trošku širšie. A práve preto tento zákon ja vnímam tak, keď neviem alebo nechcem nejaký problém vyriešiť, tak zriadim komisiu. Tu nezriadime komisiu, ale inšpekciu.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, úctivo ďakujem za možnosť vystúpiť vo faktickej na pána premiéra. Je naozaj pre mňa potešujúce, že pán premiér po dlhej dobe pri odvolávaní svojho ministra nabral odvahu a vystúpil v rozprave s možnosťou, aby opozícia a vôbec poslanci mohli naňho reagovať vo faktických pripomienkach.
Som ale trošku zmätený, lebo sa potom zachoval ako zbabelec, ktorý ušiel zo sály a nevypočul si tie faktické reakcie.
Musím povedať, že, pán premiér, tak ako ste vystupovali, z toho sršalo, á, hrôza a strach. Vám tečie do topánok. Chránite až hystericky svojho ministra, lebo vy s ním buď zostanete v kresle premiéra, alebo padáte. Je každému jasné. Vy asi ten strach ste dostali po tom, čo občania 4. novembra ukázali, že oni s touto krajinou myslia inakšie ako vy, že vediete ďalej do korupcie a klientelizmu v hesle vlády kontinuity.
Ďakujem.

Pani kolegyňa, nehnevajte sa na mňa, ale asi sa nechápeme. Ja som nehovoril o poľnohospodároch ako o špekulantoch, ja som hovoril o tom, že tento mechanizmus vytvorí pre úradníkov na pozemkovom fonde priestor na korupciu a klientelizmus. Hovoril som o tom, že mladí budú môcť uzatvárať zmluvu na 15 rokov a týmto zákonom vytvárate priestor pre tých, ktorí majú na 25 rokov, že im 25 rokov zostane. Hovorím o tom, že jednoducho znevýhodňujete tých mladých, lebo nie každý má rovnaké podmienky na trhu prenájmu poľnohospodárskych pozemkov. Mne išlo len a len o to.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, využívam túto možnosť opätovného otvorenia rozpravy, aby som vystúpil a možnože apeloval na vás, aby ste zvážili svoje hlasovanie pri tomto návrhu zákona.
O čom de facto ideme hlasovať? Týmto zákonom ideme skrátiť maximálnu dobu nájmu z 25 na 15 rokov. Je tam takýto pozmeňujúci návrh. Lenže skúsme sa na to pozrieť, čo to donesie v živote. Keď tu niekto za týmto rečníckym pultom kritizoval to, že veľkí majú podpísané zmluvy na 25 rokov, tak by tu za týmto rečníckym stolom malo odznieť, že im 25-ročná zmluva zachovaná zostane. A kým tento zákon vstúpi do platnosti, podpíšu takúto zmluvu, tak to bude platiť na 25 rokov. Teda povedzme, že drvivá väčšina poľnohospodárov na Slovensku, hlavne veľkých, majú zmluvu na 25 rokov. A tým mladým, tým idete teraz obmedzovať, že oni, nedajboh, aby si mohli zobrať na viac než na 15 rokov. Takže treba povedať, že v prvom rade, ktorého budete znevýhodňovať, nie sú veľkí, ale sú to práve malí.
Druhá otázka, to, čo vám kolega Gál predložil teraz, nie som si 100-percentne istý, či zostane zachované pravidlo, že to má byť mladý farmár z daného územia. Pretože tá sa tam ruší. To znamená, že ľahko sa môže stať, že keď niekto z Rimavskej Soboty sa rozhodne podnikať na Orave, príde tam, bude mladý, splní podmienku a bude chcieť hospodáriť na Orave. Doteraz platilo, že chceme zvýhodniť tých, ktorí sú miestni. Nie tých, ktorí sú cezpoľní, ktorí prídu krížom-krážom cez celú republiku, lebo to vytvorí ďalší problém.
Aj toho si musíme byť vedomí, či už veľkosť výmery ideme riešiť mladých farmárov, kolegyne, kolegovia, za týmto rečníckym pultom minister Jahnátek mal plné ústa, ako chce podporiť mladých farmárov. Žiadostí bolo cez 2-tisíc na ministerstve pôdohospodárstva, na platobnej agentúre, ktorú dnes vyhodnotili a povedali, že 420 z nich vyhovuje kritériám mladého farmára. Keď dnes táto krajina má problém získať pracovnú silu za dobre platené miesto do fabrík, kde majú stáť za linkami, a nemáme týchto ľudí, tak my ideme vytvárať nové pracovné miesta, súčasne ohrozovať existujúce pracovné miesta v podnikoch, ktoré zamestnávajú ľudí. Je to pre mňa nepochopiteľné.
Tento zákon nieže pomáha mladým, nieže pomôže vidieku, my im pomôžeme skôr do pekla než do rozvoja. Už aj len preto, lebo mladým dáme len na 15 rokov zmluvu, tí veľkí majú na 25. A celý tento systém, že Slovenský pozemkový fond bude môcť zobrať pôdu od veľkých farmárov sústredene, skončí, nechcem byť prorokom, dúfam, že sa to nestane, ale obávam sa, že to skončí tak, že toto opatrenie, ktoré sa prijme, bude prostriedkom výpalného zo Slovenského pozemkového fondu. Zaplatíš, necháme pôdu, nezaplatíš, zoberieme pôdu. A práve preto apelujem na vás, že súčasné riešenie je lepšie než to, tá, ktorú chce Národná rada prijať týmto návrhom zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, musím povedať, že problém riešenia uskladnenia maštaľného hnoja v poľnohospodárstve má priamy vplyv na existenciu živočíšnej výroby. Súhlasím s vami, že existuje tu problém, ktorý mali aj vo Francúzsku, mali v Nemecku, mali v Holandsku, Európska komisia voči nim konala a len tak na dovetok chcem povedať, že doterajšie znenie zákona o hnojivách, i keď sme vedeli aj v roku 2004, že to neni úplne v súlade, sme sa hľadali nájsť riešenie, pretože už v zákone o vodách takéto opatrenie bolo zakotvené, takže to bola reakcia.
To, čo som sa snažil kritizovať pri prvom čítaní a možnože sme sa nepochopili, je to slovo "vyvážať" alebo "vývoz" na voľné hnojisko. Nepovedal som, ale poľnohospodári dostali takú malú barličku doteraz. Mohli si zo svojej výmery vyčleniť hektár pôdy, ktorú si dali na inú spoločnosť a uskladnili si ten maštaľný hnoj tam a tú živočíšnu výrobu vedeli zachovať. Ale akonáhle vy do zákona dáte, že ten hnoj sa nemôže vyvážať na to hnojisko, tak túto barličku oni už nebudú môcť používať.
Pokiaľ by ste miesto formulácie vyvážania, by ste si zvolili nejaký iný spôsob, trebárs "naskladňovať" na toto poľné hnojisko, tak by mohli vyvážať prostredníctvom cez inú spoločnosť a mohli by to obísť.
Prečo to hovorím? Slovenská republika viac či menej úspešne vedela od roku 2004 plávať v týchto kalných vodách európskej byrokracie. Budúci rok, v roku 2018, je možné pristúpiť k prehodnoteniu týchto opatrení. Ale ja si kladiem otázku: Keď Slovenská republika pol roka pred tým, než by sme mohli požiadať Európsku komisiu o prehodnotenie tohto postupu, prijme takéto zákonné riešenie, tak už Slovenskej republike asi veľmi ťažko umožnia akúkoľvek zmenu. A ja som nabádal to, aby sme nezobrali farmárom tú malú barličku. Keď som hovoril o tom, že koľko stojí vybudovanie dnes skládky maštaľného hnoja, vybetónované, s kontrolou podzemných vôd, tak ako to vyžadujú zákony a smernice Európskej únie, tak z drvivej väčšine musím povedať, že to nebude biť tých najväčších.
Ako, pani ministerka, váš predchodca rozdal miliardy korún, 900 mil. eur rozdal na modernizáciu fariem, pre 600 firiem. Kde na Slovensku máme viac ako 16-tisíc žiadateľov o dotáciu, ktorú majú poľnohospodársku výrobu. Kde zostalo tých 16-tisíc alebo 15-tisíc žiadateľov? Oni nedostali peniaze na modernizáciu, oni to nemajú. Hlavne to sú mladí a malí, ktorých ste pred chvíľkou chceli podporiť pri nájme pôdy. Oni, keď sa dostanú k tej pôde, nebudú môcť mať živočíšnu výrobu. Lebo v tej chvíli, na druhý deň on potrebuje poľné hnojisko, kde uskladní maštaľný hnoj. Ten sa produkuje každý deň. A keďže on nebude vedieť uskladniť, vy mu síce hovoríte, že dostane od 500 do 5-tisíc euro pokuty a dáte mu najnižšiu hranicu 500 euro. Ale tým, že on porušil zákon o hnojivách, dostal sa do krížovej, v rozpore s krížovými pravidlami kontroly poskytovania dotácií, on bude vyradený z dotačnej schémy. Výsledok je taký. To znamená, že každý mladý farmár, ktorý sa začne a v tomto zákone žiadnu barličku, a otvorene už musíme povedať, že tam bola tá barlička. Žiadnu barličku tam nenecháme, tak žiadny mladý a nový farmár na Slovensku nemôže začať produkovať žiadnu živočíšnu výrobu, pretože toto ustanovenie ho práve bude likvidovať. Lebo on bude musieť splniť podmienku.
Teraz si zoberte, že farmár, ktorý chce mať 10 kráv, 50 oviec, nebavíme sa o veľkých číslach, potrebuje mať vybudované poľné hnojisko, schválenú eiu, kontrolu, monitoring spodných vôd. To sú náklady, ktoré jemu v tej chvíli znamená také predraženie živočíšnej výroby, že nech radšej od toho uteká. Na druhej strane poviete, že pôdu od Slovenského pozemkového fondu dostaneš vtedy, keď máš živočíšnu výrobu. Áno, nechali ste tam, že aj špecializovanú rastlinnú výrobu. Ale povedzte mi, pod Tatrami, v Nízkych Tatrách na holiach, kde, tam ako urobíte. Aj tam sú zraniteľné oblasti. Nielen na juhu Slovenska, ale aj na juhu Slovenska. V tej chvíli on sa nevie začať. Vy ste ho dostali do začarovaného kruhu.
Môj apel nebol na to, že netreba riešiť alebo nemusíme reagovať na to, čo Brusel od nás chce. Len som apeloval na to, že od roku 2004 do roku 2017 Slovenská republika vedela nájsť malú barličku pre svojich poľnohospodárov a prioritne by som povedal tých malých. Pretože tí, ktorí zobrali a začali tak, že sprivatizovali štátny majetok, tam to bolo vybudované, prebrali družstvá, kde to bolo vybudované, tí nemajú problém. Ale problém má tých 15-tisíc alebo 14-tisíc podnikateľov, ktorí začali nanovo od 2004. roku, ktorí toto všetko nemajú. Oni neboli úspešní. Ich korupčný systém, ktorý tu bol a zdieral, že chceš dostať peniaze z eurofondov, zaplať! On nemal na to, aby to zaplatil. Tak to nemá. A dneska, keď nemá, tak vy mu poviete, že nieže dostane 500 euro pokutu, to ma netrápi, to by ešte prežil. Mňa trápi to, že vzhľadom k krížovej kontrole pri podmienkach Pôdohospodárskej platobnej agentúry pri priamych platbách bude musieť byť vyradená.
Však ja som videl sám prvý prípad v roku 2004, kde chcem menovať poľnohospodárske družstvo Veľké, len preto, lebo mal nedovolenú látku. Zistili mu veterinári v mäse, neviem, akým spôsobom sa to tam dostalo. On, chudák, povedal, že a, neni problém, ako čo, tých 10-tisíc korún vtedy, zaplatím. To bol podnik, ktorý mal miliónové obraty. Zaplatil. A potom koncom roka, keď to dostal do krížovej nezhody a platobná agentúra mu odmietla vyplatiť milióny korún dotácií, tak podnik išiel k vode.
A toto isté sa môže stať s malými farmármi, a preto som na to apeloval, že keby tam nebolo striktne napísané, že vyvážať alebo len to, že uskladňovať, navážať alebo inú formuláciu, že by si to mohol prostredníctvom inej spoločnosti na jednom hektári uskladniť dočasne, tak možnože by dostal barličku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som hneď úvodom ešte sa vrátil jednou vetou k tomu predchádzajúcemu vládnemu návrhu zákona, ktorý sme tu riešili. Vyjadrili ste sa v záverečnom slove a nemal som možnosť na to reagovať. Chcem povedať, že neberte moje slová alebo kritiku alebo obavu ako osobný útok, je to odborný pohľad na veci a tam si myslím, že každý z nás má a život prinesie, kto mal pravdu a či sa moje obavy naplnia alebo nenaplnia. U vášho predchodcu pána Jahnátka sa mi pravidelne stalo, že návrhy, ktoré sem doniesol a som kritizoval, všetky tie obavy sa naplnili, a preto som trošku skeptický k tomu, keď vláda niečo predkladá a úradníci predkladajú.
Je mi ľúto, že kolega Gál odišiel z miestnosti, lebo ja som si hneď pripravil naň... (Reakcia z pléna.) Aha, tu je. Takže, Gábor, ak dovolíš, mal by som pár otázok k tvojmu vystúpeniu len preto, aby si bol v obraze. Predkladal si pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že poľnohospodár, ktorý má špeciálnu rastlinnú výrobu alebo má, robí finálny produkt. Preto chcem položiť otázku, pšenica je finálny produkt? Mlieko je finálny produkt alebo len maslo je finálny produkt? Pán minister Jahnátek pred časom povedal, že osobitnú dotáciu dostanú tí, ktorí majú, budú pestovať špeciálne plodiny. Na akej výmere z celkovej čiastky? Lebo keď niekto má 100 hektárov a na tom pestuje na 25 hektároch zemiaky a každé štyri roky to strieda, tak si myslím, že je na hrane. Ale na Slovensku, ako býva zvykom, pri tejto formulácii, ako si navrhol, tak stačí, keď niekto bude pestovať jeden hektár zemiakov a už sa bude brániť, že má špeciálnu rastlinnú výrobu. Alebo urobí jeden hektár čohokoľvek na papieri, nemusí ho ani pozbierať, ale vykáže, štatisticky bude sedieť, ale účinok to minie.
Kládol som si otázku, že, a neviem na to odpovedať, navyšuješ percentá, ktoré doteraz v zákone platili, tri percentá na päť percent a ostatné ďalej. Tieto percentá zaviedla predchádzajúca vláda. Pani ministerka, viete mi odpovedať, v koľkých prípadoch tieto percentá prispeli k tomu, že mladí farmári dostali pôdu? Koľko je tých mladých farmárov, ktorým Slovenský pozemkový fond za tie roky, čo ten zákon platí, vydal pôdu mladým farmárom? Nie sú húfne, len ojedinele, keď vôbec.
A teraz dovoľte, aby som k tomuto zákonu. Zákon o pôde a pozemkoch a vlastníctve vyvoláva vášne v Národnej rade. Martin Fecko tu poukázal na uhorské právo. Chcem povedať, že tá Mária Terézia, ktorá to uhorské právo zavádzala, tá mala jednu zásadu, ktorá platila. Jeden vlastník, jeden kataster, jeden list vlastníctva. V slovenských podmienkach jeden kataster, jeden vlastník a milión a jedna listov vlastníctva. Neskontrolovateľné, chaos a ťažko sa v tom vysomáriť. Takže nespomínajme ani to uhorské právo, lebo slovenská odbornosť aj toto všetko prekonala.
Hovoriť o tom, že Slovenský pozemkový fond vydal niekomu pôdu, tak ako to Gábor Gál povedal, si myslím, že je v mnohých prípadoch v katastroch, kde nebolo veľa pôdy skonfiškovanej alebo neprebehli pozemkové úpravy, je celý tento postup ireálny a nevykonateľný. Vlastníctvo slovenského; správa Slovenského pozemkového fondu v danom katastri za pozemkov, ktoré prenajíma, je mnohokrát len fiktívna. Fiktívna preto, lebo to sú podiely na celkoch a nie celé parcely. Keď Slovenský pozemkový fond má 100 ha na 1 050 parcelách v danom katastri, tak som presvedčený, že tam nenájde ani jednu parcelu, ktorú by mohol vydať nejakému vlastníkovi. Prikázať komukoľvek, aby prenajal náhradný pozemok alebo vyčlenil náhradný pozemok na pozemkoch, ktoré má prenajaté, je podľa mňa v rozpore s ústavou. A doterajší právny predpis hovoril, že keď užívateľ prenajme túto pôdu, dá do podnájmu na viac ako jeden rok, tak musí to oznámiť vlastníkovi a nájomné priamo ide tomu vlastníkovi. Ale prepáčte, keď poľnohospodár za svoje podiely si bude chcieť náhradný pozemok, tak ten náhradný pozemok, za ten náhradný pozemok nebude chcieť platiť nájomné tomu vlastníkovi. Už Ústavný súd povedal, že ako to bude pri náhradných pozemkoch? Keď vlastník, pôvodný vlastník nesúhlasí, tak je to nevykonateľné. A ja vám teraz poviem, že tí všetci veľkí majú súhlas od každého jedného vlastníka a nenájde sa jeden meter štvorcový, jedna jediná parcela pozemku Nižná v katastri, kde by vlastník súhlasil s tým, že na jeho pozemku bude náhradný pozemok niekoho iného.
Ono to vypadá tak, že týmto zákonom zavádzame systém, poviem príklad. Andrej Danko chce prikázať, že v záhrade pána Hrnka bude zberať ovocie alebo hospodáriť Robert Fico. Ktorýkoľvek trošku minimálne právne vzdelaný človek sa nad tým zamyslí, povie, že toto nie je s kostolným poriadkom. Toto nemôže byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ako prikážete komukoľvek, keď ja prídem do katastra, Martin, k tebe a poviem, že ja tam mám kúpenú pôdu a chcem tam hospodáriť. A poviem, že ja chcem hospodáriť na pôde, ktoré inak vlastní Martin Fecko. Je to v poriadku? Takýto systém chce parlament zaviesť? Ja chápem, že chceme, chceme riešiť pozemkové právo, ale toto pozemkové právo alebo nájomné vzťahy je možné riešiť už podľa mňa naprieč politickým spektrom a dohodou na komplexnom riešení pozemkového práva ako takého. Bez toho sa nevieme pohnúť ďalej z titulu rozdrobenosti. Problém sú aj pozemkové úpravy, lebo keď pozemkové úpravy nezastabilizujeme tak, ako povedal Martin Fecko, tak bude dochádzať neustále k tomu, že tie parcely sa budú drobiť. Kým dôjdeme do konca, už tie prvé budú rozdrobené. To je o tom, že ako sa budú deliť a využívať jednotlivé parcely.
Za choré a scestné uvažovanie považujem aj to, čo predkladatelia vymysleli do § 10 ods. 2, prečítam: "Na vznik zmluvy o nájme pozemkov podľa § 1 ods. 2 písm. v) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, je najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom území."
Je vo výške dvojnásobku obvyklej výšky nájomného! Chcem sa spýtať, ktorý vlastník bude natoľko blázon, že sa bude chcieť dohodnúť s užívateľom na nájomnom! Keď sa nedohodne, jemu zo zákona patrí dvojnásobok. Toto dávame obštrukciu. Chápal by som, ak predkladatelia by povedali, že ak sa nedohodnú, tak aj tomu vlastníkovi patrí to, čo v priemere patrí ostatným. Ale tomu vlastníkovi, ktorý sa nedohodne, tomu bude patriť dvojnásobok. Chápal by som, keby ten dvojnásobok bol za poľnohospodársku pôdu, ktorá je pod zastavaným územím, ale to je ďalšia veta, to znamená, že keby to bolo upravené.
Chcem apelovať už na snemovňu a nejdem predkladať procedurálny návrh, aby sme to vrátili na prepracovanie, lebo aj tak je to zbytočné, takže chcem apelovať na to, aby ste podporili ten návrh kolegu Fecka, ktorý rieši prechodné ustanovenia, že všetky zmluvy sa musia dostať do súladu s týmto zákonom. Ak ten jeho návrh neprejde, tento návrh je absolútne irelevantný a baviť sa o tom, že skrátime obdobia a podobne, je o ničom. To je mlátenie prázdnej slamy, pretože zákon má vstúpiť do platnosti od 1. mája budúceho roku a do tej doby by každý užívateľ v tejto krajine podpísal zmluvu na 25 rokov a keďže prechodné ustanovenia to neriešia, tak pre nich bude platiť 25 rokov. To znamená, že veľkí zostanú veľkými a malí zostanú malými.
Toto skrátenie, keď sa to skráti na minimálne päť, maximálne desať či pätnásť rokov, viem podporiť. Ostatne som bol stále proti predlžovaniu toho času nájmu, keď sa to predkladalo opakovane, niekoľkokrát počas prvej či druhej vlády Roberta Fica, pretože tento zákon bol prijímaný, teda menený hlavne v tomto období. Ja chápem, že v tom období jeho predĺženie na 25 rokov chcelo zastabilizovať hlavne tým, ktorí privatizovali po štátnych majetkoch.
Preto chcem povedať záverom, že aj s kozmetickými úpravami, ktoré navrhol Martin Fecko, alebo s návrhom, ktorý povedal pán kolega Gál, ako môžte, môže táto snemovňa tento zákon schváliť. Ale z praktického hľadiska ako človek žijúci na vidieku a permanentne hospodáriaci a viem, čo to tá pôda znamená a poznám tie vlastnícke vzťahy a tú rozdrobenosť slovenského, slovenských pozemkov, musím povedať, že tento zákon je len medovým motúzom a nie riešením. Nevyrieši problém mladých, aby sa dostali k tej pôde. Mnoho tých mladých nevie začať preto, lebo on kúpi spoluvlastnícky podiel a spoluvlastnícky podiel z parcely sa nemôže spočítavať. Keď väčšina na danej parcele rozhodne, že to prenajme veľkému, tak on s jednou desatinou nezmôže nič. A keď bude mať dvadsaťkrát jednu desatinu, aj tak nevie poskladať žiadnu parcelu. Ako je možné prinútiť niekoho ísť v rozpore s Občianskym zákonníkom, spoluvlastnícky podiel prenajať niekomu inému? To je ako keby ste mali v jednom dome, mali jednu štvrtinu a ten dom má štyri izby. Ako keď ich budete mať štyri tie domy, nemôžte povedať, že jeden byt je môj, lebo v každom máte len jednu štvrtinu.
A vy neriešite týmto zákonom komplexný problém, ako riešenie. A preto hovorím, že aj keď dôjde k tomu, aj keď pozemkový odbor okresného úradu tam príde a bude naliehať, ja si trúfam povedať, že sa nájde jeden vlastník, ktorý povie, že ja toho Paľa hospodáriť na mojom pozemku nechcem vidieť. V tej chvíli platí Ústava Slovenskej republiky a nemôžte nikoho donútiť, že na jeho vlastníctve, na jeho pozemku bude niekto iný hospodáriť. A práve preto tento zákon v tejto podobe je neúčinný a nerieši problém, to, aby sa mladí dostali k pôde.
To, čo tento zákon jediné vyrieši, čo pomôže, tak to je skrátenie lehoty, keď nebude 25 rokov, ale skrátime tú lehotu minimálne päť, maximálne 15 rokov. To je jediné rozumné riešenie v tomto návrhu zákona. Inak žiadne skutočné riešenie tento zákon nedáva.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som nadviazal na kolegu Dostála a zverejňovania údajov, snáď jedna taká pripomienka. Existuje nález Európskeho súdneho dvora, ktorý hovorí o priamych platbách a o zverejňovaní. Tá vyslovene zakazuje zverejňovať údaje týkajúce sa fyzických osôb pri priamych platbách. Takže toto nie je problém, s ktorým sa ľahko vie popasovať. Pri iných opatreniach ako o štrukturálnych fondoch, pri projektových podporách to neplatí, ale pri priamych platbách existuje takýto nález Európskeho súdneho dvora a tu musím povedať na obhajobu pani ministerky, že tu asi postupujú správne. Možnože medzičasom mohlo dôjsť k nejakému inému výkladu, ale ak si dobre pamätám, tak existuje takýto nález Európskeho súdneho dvora vo vzťahu, týka sa to vo vzťahu k priamym platbám.
Teraz dovoľte, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona. Predtým, než vôbec začnem bližšie k tomuto návrhu, tak by som chcel predložiť procedurálny návrh, vrátiť tento návrh zákona pani ministerke a vláde na prepracovanie. A teraz dovoľte, aby som to aj odôvodnil patričným spôsobom.
Tento návrh zákona je, tak ako pani ministerka povedala, o procesnom postupe podávania a vybavovania žiadostí, a to musím povedať, že absolútne, ale absolútne zle. Je tam viac tých nedostatkov podľa mňa, ale zameriam sa na to hlavné, to, čo ma najviac trápi. Ministerstvo chce postupovať spôsobom, ktorý je v rozpore podľa mňa s európskou smernicou. Paragraf 39 ods. 2 sa píše: "Ministerstvo pôdohospodárstva vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky oznámi odchýlky od termínu určeného podľa osobitného predpisu, odkaz 99", ktorý je k § 13 ods. 1 nariadenia vlády 342/2014. Nazdávam sa, že v vestníku ministerstva pôdohospodárstva nemôžme prijať a oznámiť iný termín, ako je v nariadení vlády, ktorá implementuje samotné nariadenie Európskej komisie a Rady.
Ďalej by ma veľmi zaujímalo, že aký termín tam chcete oznámiť. 15. máj je v tomto nariadení vlády určený. Pani ministerka, vy tam chcete oznámiť, že predkladanie žiadostí je možné do 30. mája? Pokiaľ to tak je, tak je mi to nesmierne ľúto, ale vedome nútite farmárov, aby podávali žiadosti a ich žiadosti boli finančne krátené.
Nariadenie Európskej komisie hovorí, dovolím si z neho zacitovať, že členské štáty stanovia konečné termíny na predloženie jednotlivých žiadostí o pomoc alebo žiadosť o platbu, najneskorší dátum, ktorý je teda 15. júna. 15. júna je termín ale s odpočítaním, prosím pekne, 25 dní, kde zase nariadenie hovorí, že v tom termíne za každý jeden deň meškania sa kráti vyplatená podpora o jedno percento.
Hovoríte ďalej v návrhu o vybavení žiadostí, do 13 mesiacov, o posúdenie a vydanie rozhodnutia. Ale Komisia vám; členskej krajine určuje každý rok najneskorší termín do 30. júna aj vyplatiť tie peniaze, o ktorých ste rozhodli. Keď vy ten dátum 15. mája posuniete, čo by len o jeden deň, už vám nebudú sedieť termíny, aby platobná agentúra o tom rozhodla. A nestačí o tom rozhodnúť, aby platobná agentúra rozhodla, ale je treba aj vyplatiť, lebo to vychádza z tejto smernice. Preto musím apelovať na vás a nesúhlasiť s tým, aby v tomto návrhu zákona o dotáciách bol zavedený takýto mechanizmus.
Naviac, nie je možné veci, ktoré sú priamo nadriadené smernici, takýmto spôsobom riešiť, pretože okamžite poľnohospodár sa dostane do konfliktu a budeme riešiť jeden problém za druhým spôsobom: Platí vyhláška ministerstva? Alebo platí smernica Európskej rady a parlamentu, ktorá je predradená slovenskej judikatúre? Lebo tu, myslím si, že idete v rozpore, a ja preto by som, a preto som podal ten procedurálny návrh a možnože by bolo lepšie tento návrh zobrať späť, opraviť a potom ho takým spôsobom sem doniesť.
Ja chápem, že potrebujete tie vzťahy vyčistiť, vyjasniť, aby to začalo inakšie fungovať, ale sú niektoré termíny, ktoré platia pre Slovenskú republiku, a tu mi to nejako nesedí, pretože, kontroloval som, smernice platia a verte mi, vtedy, keď sa nariadenie prijímalo v roku 2004 prvýkrát a potom aj za predchádzajúcej vlády i niekoľkokrát sa tento zákon dotýkal, menil, prijímal sa nový, tie dátumy zostali stále zachované.
A ja osobne chcem vyvarovať každého od toho, aby ministerstvo vyhláškou mohlo zmeniť termíny, ktoré sú určené Bruselom ako fixné. Pretože keď ministerstvo preto, lebo nestíha, a ja chápem, že vy začínate mať setsakramentský, veľký problém, preto lebo platobná agentúra nie je pripravená pre budúci rok na elektronické podávanie žiadostí od 100 % žiadateľov. Ak je tento problém, tak, prosím, riešte informatizáciu a ministerstvo, teda platobnú agentúru, to, čo bol prvotný problém, keď ste sama nastúpila a zdedili ste tento problém od pána ministra Jahnátka. Ale ste tam už dosť dlho, aby sa táto otázka vyriešila. Keď vy posuniete tam tie termíny, tak Slovenská republika nebude stíhať tento proces.
Áno, mohli by ste argumentovať tým, že európska smernica dáva možnosť pre niektoré členské krajiny v zónach s osobitnými klimatickými podmienkami alebo v regiónoch. Lenže Slovenská republika nemá stanovené a vyhlásené, odsúhlasené Bruselom žiadne osobitné klimatické regióny s osobitnými klimatickými podmienkami alebo regiónmi, kde by sa tento dátum dal posunúť. A pokiaľ by došlo k akémukoľvek posunu, tak sa dostaneme do stretu a do problému, že pri posudzovaní žiadostí už v podhorských oblastiach a vo Vysokých Tatrách, Nízkych Tatrách už sa dostaneme do klimatických podmienok. A táto oblasť nie je dotiahnutá, a preto dávam ten procedurálny návrh, ktorý som dal.
Samozrejme, politická zodpovednosť je na vás, ako sa rozhodnete, a ja chápem, že vy máte väčšinu a ten návrh zákona prejde. Mojou úlohou nie je ani tomu zabrániť, ani nemám tú moc. Mojou zodpovednosťou je poukázať na to, že to čo hovorí európska smernica a či nám to sedí. A naviac ako nechápem, aký je problém s tým, že nariadenie vlády má silu, ktorou je možné aproximovať samotné nariadenie, prečo chce ministerstvo takýmto spôsobom podliezť a jednoducho si zmeniť a vyhláškou. Pani ministerka, nielen vy, ja chápem, že možnože vy to nevyužijete, ale z predchádzajúceho obdobia sme mali obdobie, že čo rok, to minister. A potom v tom prípade tá právna istota pre poľnohospodárov asi veľmi vysoká nie je.
Ďakujem pekne.