178.
Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vystupujem v prvom čítaní k tomuto vládnemu návrhu zákona preto, aby som skôr vyzval pani ministerku, aby sa zamyslela nad tým, čo tu poviem, a možno poopravila vládny návrh zákona tak, aby naozaj slúžil v prospech občanov a podnikateľov na území Slovenskej republiky, a nie proti nim. Pritom dovoľte, aby som vyjadril svoj, svoje znepokojenie nad tým, že ministerstvo a jeho úradníci, nie pani ministerka, som o tom presvedčený, sa snažia riešiť problém znižovania plytvania potravinami tam, kde sa plytvá najmenej.
Kolegyne, kolegovia, plytvať v obchode. Ako plytvá obchod? Niekto kúpi v obchode tovar naviac? Každý obchodník sa snaží kúpiť len toľko, čo dokáže predať. Tam toho plytvania veľa neni. Takže plytvanie potravinami je v prvom rade v domácnostiach a nie v obchodných reťazcoch, a nie v obchode. Toľko k úvodnému slovu pani ministerky.
Doba minimálnej trvanlivosti. Bavíme sa o tovare, ktorý má trvanlivosť rok, dva, tri. To sú konzervy. Chcem verejne sa pýtať, prečo obchod nie je schopný predať tovar, ktorý má lehotu na predanie rok alebo až tri v prípade konzerv, ktoré stanovuje samotný výrobca. Tento dátum nie je stanovený z ľubovôle niekoho. Výrobca povedal, že do tohto dátumu garantuje, že ten tovar je zdravotne nezávadný a je konzumovateľný. Akonáhle chceme dať charite priestor, ktorý má aj dnes, tak sa pýtam, prečo nie je dostatočný priestor tri roky alebo rok na to, aby obchod mohol tento tovar v lehote spotreby posunúť charitatívnym organizáciám za posledný týždeň, aby ho rozpredal..., rozdistribuovali tým, ktorí sú na to odkázaní. No, akonáhle posunieme, že po tomto dátume je možné dostať tovar, ktorý je legálne po svojej životnosti, medzi ľudí, tak vytvárame dve kategórie aj medzi občanmi. Občanov druhej kategórie, ktorí môžu dostať tovar, ktorý môže zdraviu uškodiť.
A teraz k tomu systému, ktoré ministerstvo vymyslelo a napísalo len preto, aby si mohlo dať jednu fajku, tak ako pán premiér zvykol, že túto úlohu sme splnili. Úloha bude splnená, ale účel nie, pretože nepomôže občanom a nevie..., nerozdistribuuje tovar, ktorý by sme takýmto spôsobom rozdistribuovať chceli, a to z toho dôvodu, že všetky charitatívne organizácie, ktoré sa do tohto budú chcieť zapojiť, sa stanú potravinárskymi podnikmi. To znamená, že musia spĺňať aj tie najprísnejšie kritériá na skladovanie, na mrazené veci a na ostatné, ostatné chladiarenské zariadenia, distribučné vozidlá, a keď ich nesplnia, tak ich štátna správa, pekne krásne bude ich pokutovať.
Dnes to funguje tak, že keď to obchody majú, tak to posunú charite a charita to priamo zoberie a rozdistribuuje v ten deň ešte v čase garantovanom, teda v čase spotrebiteľskom.
Keď sa bavíme o ročnom termíne, nevidím dôvod, prečo posledné tri týždne ten obchod nemôže povedať, tak ako máme legálne zapracované do tohto zákona, zapracované, že môže umiestniť na osobitnom pulte a má zákazníkov upozorniť, že tento tovar je na konci svojej doby trvanlivosti, a teda viac-menej to predáva lacnejšie. Je to bežné všade na svete. Funguje to aj na Slovensku. Ak chodíte do tých obchodných reťazcov, tak všade máte taký pult, že zvýhodnené a sú tam vyložené rôzne druhy výrobkov. Pokiaľ sa obchodu nepodarí ani tu predať, tak nikto mu nebráni dnes, aby tento tovar posunul charite a rozdistribuoval v čase ešte, kým je ten tovar v garancii, ak by som tak povedal.
Ak to urobíme tak, že po dátume, po ktorú výrobca garantuje trvanlivosť, teda bezpečnostné parametre výrobku, bavíme sa o potravinách, tak bude musieť to urobiť charitatívna organizácia, ktorá to dostane. Kolegyne, kolegovia, to znamená, že charitatívna organizácia z každej jednej šarže výrobku musí zobrať vzorku, musí ju odniesť do laboratória a musí ho zatestovať, musí za to zaplatiť a potom ho rozdistribuuje. Z vlastnej skúsenosti viem, že charitatívne organizácie na Slovensku nebudú vedieť splniť ani to, že sú potravinárskou prevádzkou, a nebudú vedieť splniť ani kritérium, že na svoje vlastné náklady zanalyzuje výrobok a rozdistribuujú ho. Preto musím povedať, že, pani ministerka, to, čo vám úradníci sem napísali, je síce pekne..., dobré, dá sa odfajknúť, úloha splnená, ale účel sa nesplnil.
Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste apelovali na svojich zamestnancov, úradníkov, aby prehodnotili celý tento proces a možnože zjednodušili, aby..., alebo daňovo ešte viac zvýhodnili bezplatné rozdanie týchto potravín, ale v čase minimálnej dobe trvanlivosti. Nie zo srandy niekto vymyslí alebo výrobca, že je to konzumovateľné tri roky od dátumu výroby.
Tento zákon nerieši, že tie konzervy sa budú distribuovať koľko po dobe minimálnej trvanlivosti. Deň, týždeň, mesiac, päť rokov, koľko? To tam nie je vôbec povedané. Pričom chcem upozorniť na to, že aj v Trestnom zákone, v Trestnom poriadku existuje trestný..., teda trestný skutok, ktorý je na toto napojené, a týmto spôsobom, ako je to tu nadefinované, tak vytvárame dve kategórie, ktoré sa nedajú zlúčiť, a budeme mať na trhu v kolobehu tovary, ktoré sú v lehote a po lehote a obidve budú legálne rozdistribuované. Pričom musím povedať, že šetrenie s potravinami nie je treba riešiť v obchode, ale v domác..., teda skôr pri domácnostiach. A to je o vzdelávaní tých ľudí, aby nekupovali to, čo potom nespotrebujú a vyhadzujú.
Teraz poďme k tomu návrhu ďalšiemu. Odovzdávanie vzoriek Štátnej veterinárnej a potravinovej správe. Kolegyne, kolegovia, toto je veľmi nebezpečný precedens. Každý podnik na Slovensku, každý závod a každá prevádzka je povinná mať, potravinárska, bavíme sa o potravinárskych prevádzkach, potrebuje mať takzvané HCCP, to znamená systém kontroly kvality a bezpečnosti. Sám si podnikateľ platí, kontroluje sám seba, aby garantoval, že jeho výroba je bezpečná. Zoberie si vzorku, odnesie do akreditovaného laboratória, tam mu zistia, že je tam nejaká chyba, zaplatí si ju sám. Laboratórium je povinné ho poslať k Štátnej veterinárnej potravinovej správe, aby tá prišla podnikateľa pokutovať na základe výsledku, ktorý si on sám objednal. To všetko na území Slovenskej republiky.
Pani ministerka, tak, ako vám to napísali, tak to veľké "H" nebude fungovať. A poviem aj prečo. Väčšina tých akreditovaných laboratórií na Slovensku sú z nadnárodných koncernov. Keď to niekto chce obísť, tak neobjedná si rozbor v akreditovanom laboratóriu na území Slovenskej republiky, ale v Maďarsku, v Hamburgu v Nemecku, hocikde vo svete. Urobia mu ho na Slovensku a certifikát pošlú z inej krajiny a tento zákon je obídený par excellence.
Pýtam sa, prečo ho tam chceme dávať, keď vieme, že to nebude fungovať. Naviac, keď si to on robí sám. Potom po tomto kroku príde, že každá reštaurácia svoje HCCP, stery zo steny bude musieť nahlasovať hygiene a akonáhle náhodou tam nájde nejakú chybu, že dezinfekčný roztok, ktorý mu predali, nie je tých parametrov ktorých má byť, on za to síce nemôže, ale zistil si to sám, na vlastné náklady a štát mu ešte za to dá aj pokutu. Tak toto, k tomuto musím povedať ja osobne, že neviem to inakšie nazvať, len za štátne buzerovanie podnikateľov na území Slovenskej republiky.
Ďalší bod, bod 7 predloženej, predloženého návrhu. Pomoc malým výrobcom, aby nemuseli označovať, a teda ak budem presnejší, aby neuvádzali výživové, výživové hodnoty na baleniach. To, čo je tu napísané, musím povedať, že ide ďaleko, ďaleko nad rámec legislatívy Európskej únie. Preto by som, pani ministerka, veľmi láskavo vás chcela poprosiť, keď už nič iné, ale tento bod určite vypustite z tohto návrhu.
Slovenská republika má vynotifikované, čo sa považuje za malého výrobcu, ktorý môže dávať tovar na trh. Sú to stanovené v limitoch výrobcov, koľko môžete umiestňovať na trh, po kade sa považuje niekto za malého výrobcu. Nie je nijako definované, že za malého výrobcu sa považuje ten, ktorý má zamestnancov do pätnásť a obrat do 700-tisíc euro. Poviem vám jeden príklad.
Poľnohospodárske družstvo má 25 zamestnancov. Preto, aby si privylepšil, tak si urobí na sala..., pri salaši, má dve salaše, tak si urobí spracovňu ovčieho syra, teda ovčieho mlieka na ovčí hrudkový syr a bude ho predávať. Má štyroch bačov, má tam troch ľudí, celkový obrat firmy je väčší, počet zamestnancov je väčší a dodáva sotva tak pre malý región nejaký ten syr. Tohto, tohto výrobcu vy už, vy už, paradoxne, podľa tohto návrhu budete nútiť, že musí uvádzať výživové hodnoty na baleniach, to, čo dneska nemusí. Bavíme sa o slovenských podnikateľoch, slovenských poľnohospodároch, o tých, ktorí sa snažia urobiť niečo na domáci trh, predaj konečnému spotrebiteľovi. To je ten systém.
Preto vás chcem láskavo poprosiť, aby ste tento bod z tohto návrhu vypustili. Naviac, nemá to oporu ani v legislatíve Európskej únie, lebo legislatíva Európskej únie od nás toto nevyžaduje, lebo my máme odnotifikované množstevné obmedzenia, že kto sa považuje za malého. Preto hovorím, že u nás sa tento, toto opatrenie nedá presne uviesť, pretože u nás poľnohospodárske podniky majú široké portfólio hospodárenia. Aj súkromne hospodáriaci roľníci majú široké pole portfólia. Robia obilie, robia nejaký, nejaký ten výrobok, niečo sa snažia uvádzať na ten miestny trh, aby sme naozaj podporili, že nie donesieme zo Španielska paradajky, ale dáme to slovenské paradajky, ktoré sa tu vyprodukujú, alebo vajíčka. Nechápem, prečo to ministerstvo týmto spôsobom chce zrušiť.
Ďalší. Bod 9 samotného návrhu. Tiež nechápem, prečo ministerstvo chce zaviesť, zabezpečiť oddelenú prepravu nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich ich bezpečnosť a kvalitu. Chápem, že malý farmár, teda osobitne ich uskladňujeme. Ale keď je to zabalené a my ho prepravujeme v tom istom aute do toho istého obchodu alebo k tomu zákazníkovi, tak vy dnes týmto návrhom poviete, že nemôže ísť jedno auto, pôjdu dve. Alebo to auto bude musieť byť špeciálne upravené, ktoré je ekonomicky náročné. To znamená, že žiadna distribučná spoločnosť, ktorá robí pre obchodné siete, že dnes naložia na jednu paletu alebo naložia dve palety v chladiacom voze, vyndú, zastanú, v obchode vyložia dve palety, pri ďalšom zase dve palety. Dneska to urobí jedno auto. Do budúcna podľa vášho návrhu to budú dve autá, dvaja ľudia a výsledok bude, že potraviny budú drahšie. A to treba úprimne povedať. Aj mýto treba zaplatiť, aj auto treba zaplatiť, aj ľudí treba zaplatiť. Nechápem, prečo takýmito opatreniami, ktoré vieme, že povedú k povýšeniu ceny potravín, prečo ich chceme takýmto spôsobom uvádzať? Nechápem.
Keď už ministerstvo na jednej strane chráni spotrebiteľov a urobí všetko preto, aby sme ich chránili, tak nechápem, prečo na druhej strane im berie právo informácie. Pretože v bode desať návrhu, ktorý chce vypustiť § 12 ods. 1 písm. l), ktorý doteraz zabezpečil, že nebalené výrobky museli mať označenie zloženia. Chleba, z akej múky sa vyrobilo? Voľne vyložený nebalený tovar, musela tam byť etiketa, že z tohto je to vyrobené. Nechápem, pani ministerka, prečo vaši ľudia hovoria, že teraz už zákazník túto informáciu nemusí mať. Teraz ju má, prídem, pozriem, vidím. Takisto môžte mať aj mäsové výrobky, ktoré máte na pultoch, v chladiarenských zariadeniach, máte tam malú etiketu, je tam, je tam zloženie. Vy hovoríte, že to tam už nebude musieť byť.
Hneď v ďalšom bode, bode 11 uvádzate, že nebude musieť byť zloženie výrobku, ale bude musieť byť uvedený len alergén. To znamená, že keď slovenský spotrebiteľ si príde kúpiť párky, tak sa dozvie, či tam je lepok, alebo neni tam lepok. Ale to, že či tam je 70 alebo 40 % mäsa, alebo 5 % mäsa, to už sa nemusí dozvedieť podľa vás. Nechápem, prečo chceme ísť týmto spôsobom. To je čiste rozhodnutie Slovenskej republiky a nemá to nič spoločné s Európskou úniou.
Chápem, že keď ministerstvo príde s návrhom do parlamentu, tak je dobré, keď je dosť rozsiahle. Ale, pani ministerka, bod 22 § 28. Uvádzate v samotnom návrhu, ja to síce mám vytlačené vo väčšom, sú to tri strany a z toho predmetom zmeny, alebo ktoré by mali byť zmenené, sú dva maličké body. Všetko ostatné je v súčasnom platnom zákone a aj zostáva. Len ho zopakujeme. V tom zákone č. 152/1995 Z. z. už je taký guláš, že sa čudujem kolegyni Žitňanskej, že pri tomto návrhu už v predchádzajúcom období povedala, že tento zákon by už mal byť úplne novelizovaný, teda vydaný nový zákon a nie novelizácia zákona, lebo už pomaly sa v tom nevyzná ani divá sviňa.
Tento bod hovorí o pokutách. Pričom takú maličkosť naozaj. Váš návrh má osem strán, naozaj tí úradníci sú preťažení a nemôžu, nemôžu si všimnúť, že písm. l) § 28 hovorí o pokutovaní, keď neoznačuje krájané výrobky alebo potraviny predávané na hmotnosť údajom o ich zložení a dátume spotreby. Zloženie v bode 11 vypúšťate, ale v pokutách ich tam nechávate. Tak ich nebude musieť označiť, ale keď ho nebude mať označené, tak ho za to pokutujete. To je komplikovaná novela.
No. A teraz... Chápem, že lobing obchodných sietí je veľký. Dnes výhovorka obchodných reťazcov, kolegyne a kolegovia, dajte si tú námahu a pozrite sa, čím sa bránia obchodné reťazce na Slovensku, keď príde Štátna veterinárna potravinová správa urobiť kontrolu. Na regáli sa nachádza tovar po dobe spotreby, je tam uložený, nemalo by to tam byť, ale je tam. Ich reakcia, osobné zlyhanie predavača alebo tej konkrétnej fyzickej osoby. Pani ministerka v bode 23 zavádza, teda ďalší bod § 29 ods. 1 písm. e) znie, sú to tresty, teda postihy voči fyzickým osobám, predavačkám: "Umiestnim na trh potraviny nesprávne označené, neoznačené, klamlivo označené alebo ich ponúkam na spotrebu klamlivým spôsobom." Akonáhle toto bude v zákone, tak trúfam si povedať, že veľké pokuty pre obchody nebudú môcť byť, pretože obchod povie, že ne-ne, to ten človiečik, ktorý tam robí za minimálnu mzdu, tak tomu dajte, naparte 4-tisíc, lebo on urobil chybu, ale nie obchod. Ja len chcem poukázať na to, ako sa bude dať tie vysoké pokuty, ktoré dnes máme, miliónové pokuty v zákone, ako sa bude dať ďalej obchádzať.
K ostatným drobnostiam ani nebudem sa vyjadrovať. Myslím si, že pomerne dosť dobre som rozobral.
Snáď ešte jedna taká pripomienka. Pani ministerka, kontrolóri Štátnej veterinárnej a potravinovej správy pracujú a kontrolujú, dbajú na bezpečnosť potravín každého obyvateľa v tejto krajine mesačne za zhruba 500-600 euro. Ja chápem, že od úradníkov za 500-600 eur nie je možné alebo ťažko je možné očakávať, že sa postavia odborne, fundovane k tým najekonomicky silnejším obchodným reťazcom na Slovenku, a preto sa nedarí skutočne dotiahnuť veci do konca, to znamená, štátna správa udelí pokutu, ale za tri roky na súde to prehrá, resp. tá výška pokuty sa natoľko skresá, že to nefunguje. Keď na tom chceme niečo zmeniť, tak, trúfam si povedať, že, po skúsenostiach, nie je to výška sankcie v zákone, nie je to ani ďalšie paragrafové znenie, ale je to finančné ohodnotenie tých pracovníkov, ktorí to robia.
Chcem poukázať, ako pán minister Kaliňák je veľakrát spomínaný v tomto parlamente v negatívnom zmysle, ja poviem jeho jeden pozitívny za tie roky. Nech mu je uznané, že urobil veľa preto, aby policajti dostali slušne zaplatené. Keď niekto má slušne zaplatené, tak od neho môžeme očakávať aj slušný výkon. Keď na týchto úradoch robia vysokokvalifikovaní ľudia, ale podhodnotení, tak nemajú ani najmenší záujem doťahovať veci do konca alebo pracovať tak, aby naozaj tie veci sa dali dotiahnuť do konca. A pokiaľ veci sa budú riešiť tak, ako to sedliacky rozum káže, a nie buzerovaním ako v týchto prípadoch, na ktoré som sa snažil poukázať, že veci síce poriešime, ale fungovať to nebude, tak myslím si, že by bolo lepšie v tom rezorte.
Pani ministerka, som pripravený, pokiaľ budete mať záujem, tie moje poznámky vám..., pomôcť, pomôcť v prerobení tohto návrhu zákona tak, aby v praxi nielen sa niečo uviedlo do praxe, ale aby to aj fungovalo.
Ďakujem pekne.