Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Uvádzajúci uvádza bod
25.5.2016 o 14:24 hod.
Mgr.
Simona Petrík
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v mene mojom a takisto aj v mene mojich kolegov Mira Beblavého a Katky Macháčkovej predložiť návrh zákona o garancii predškolskej starostlivosti.
Hlavným cieľom tohto zákona je vytvoriť garanciu pre rodičov, že pre ich deti od troch rokov bude dostupná predškolská starostlivosť, ak o to prejavia záujem.
Tento zákon reaguje na slovenskú situáciu, ale aj na európske trendy. Na slovenskú situáciu reaguje v tom, že ak v roku 2007 sme mali len 1074 nevybavených žiadostí o miesta v škôlkach, tak v roku 2013 ich už bolo 9 682 a minulý rok takmer 13 000. To znamená, že sa zdesaťnásobil počet detí, ktorým sa nedostalo miesto v materskej škôlke, pričom odborníci upozorňujú, že toto číslo je hrubým podhodnotením reálnej situácie, a to hneď z dvoch dôvodov. Jeden dôvod je, že mnohí rodičia aj napriek potrebe si žiadosti ani len nepodajú, pokiaľ vedia vopred, že to nemá v ich konkrétnom prípade šancu ani zmysel, alebo ak dokonca v ich obci ani škôlka nie je, čo je prípad menších obcí.
Druhý dôvod je ten, že aj keď slovenské škôlky oficiálne ponúkajú svoje služby pre deti už od dvoch rokov, táto služba dnes vôbec nie je naplnená, pretože škôlky, ako napríklad v Bratislavskom kraji, prednostne berú deti s odloženou školskou dochádzkou, deti od 5 rokov, deti štvorročné a pre tie trojročné väčšinou nezostane miesto.
Je dokázané, že dostupná predškolská starostlivosť je jedným zo zásadných opatrení, ktoré skutočne dokáže mať vplyv na to, aby sa ľudia rozhodli mať viac detí. Ako vyplýva z ekonomických prognóz, Slovensku hrozí najväčší prepad počtu produktívnych ľudí. V roku 2050 budú na jedného dôchodcu pracovať dvaja ľudia v produktívnom veku, zatiaľ čo dnes pracujú piati. Čiže aj nedostatkom miest v škôlkach dávame nebezpečný signál do spoločnosti, že mať deti je riziko, že štát nevie zabezpečiť adekvátnu podporu všetkým rodinám a že rodičovstvo neprebehne hladko. Navyše rodičia majú často negatívnu skúsenosť so službami štátu, a preto druhé a tretie dieťa už radšej neplánujú.
Budúcnosť nám kope hrob a my nevyužívame naplno ani jediný nástroj, ktorý proti tomu máme. Fakt, že približne desaťtisíc rodín zostane bez škôlky, má ďalekosiahle dôsledky, ktoré potom roky naprávame. Buď teda rodina siahne hlbšie do vrecka a zaplatí si súkromnú škôlku, čo je väčšinou okolo 380 - 420 eur. Tie sú ale také drahé, že vo väčšine prípadov rodič radšej zostane doma, a to je takmer vždy matka. Dôsledkom oboch scenárov je, že namiesto dvoch plnohodnotných príjmov sa mladá rodina musí veľmi uskromniť. Ak žena zostane doma, tak po dosiahnutí troch rokov veku jej dieťaťa vzniká nárok už len na prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur. To je ešte ten lepší prípad, keď sú rodičia dvaja. Ani nehovorím o finančnej situácii, tiesni matiek a otcov samoživiteľov, ktorí sú na škôlku existenčne odkázaní. Tí sú síce neformálne riaditeľmi škôlok uprednostňovaní, ale tiež im od troch rokov škôlka garantovaná nie je.
Vráťme sa k rodinám, ktoré majú to šťastie, kde sú dvaja rodičia. Keď sa mladá matka nevráti do práce v očakávanom čase, zvyšuje sa šanca, že hneď po nástupe svoje predošlé miesto stratí, prípadne si pohorší. Takmer určite si ale kariérne poškodí. Je dokázané, že dlhší výpadok už nikdy alebo len veľmi ťažko platom dobehne. Z výskumov vieme, že platové nožnice medzi mužmi a ženami sa začnú roztvárať práve v tomto čase. Takéto ženy potom v dôchodkovom veku padajú na hranicu chudoby a majú nízke dôchodky. Týchto cca 10-tisíc miest, ktoré nie sú dostupné, teda majú za následok finančnú tieseň, zlé kariérne vyhliadky okolo 10-tisíc žien a ich nižšie platy a dôchodky na roky dopredu.
Rozumný trend, ktorý sledujeme v Európskej únii vo viacerých štátoch, ako napr. Nemecko, je zavedenie individuálnej garancie pre rodiča, že to miesto pre svoje dieťa mať bude. V Nemeckej spolkovej republike zaviedli túto garanciu pred niekoľkými rokmi a dokonca ju rozšírili až na vek rok a pol dieťaťa. To znamená, že dnes v Nemeckej spolkovej republike každý rodič má garantovaný právny nárok na miesto v škôlke pre svoje dieťa, ktoré dosiahne rok a pol. Rovnako ako v Nemecku navrhujeme, aby túto garanciu realizovali obce ako subjekt, ktorý jednak zo zákona je zodpovedný za zriaďovanie týchto zariadení, a cez ktorého aj dnes už tečú finančné toky na financovanie nákladov škôlok. To znamená, že zodpovednosť navrhujeme dať obci. Lenže obciam musíme dať aj prostriedky a flexibilné možnosti realizácie, nielen povinnosti.
Navrhujeme, aby obec mohla túto zodpovednosť realizovať nielen priamo cez škôlky verejné, ale aby tak mohla robiť jednak napríklad cez uhradenie starostlivosti v cirkevných či v súkromných škôlkach zapísaných v sieti škôl a predškolských zariadení, ak je to pre obec efektívnejšie, alebo aby to mohla robiť cez tzv. detské skupiny, pretože jedna situácia, s ktorou sa dnes stretávame, je, že starosta by aj rád vyhovel rodičom, najmä v menšej obci, ale nemá nielenže žiadne peniaze, ale ani počet detí na to, aby naplnil klasickú škôlku, a vie, že aj keby ju zriadil, ju neudrží prevádzkovať.
Preto navrhujeme, aby existovala možnosť tzv. detskej skupiny, čo je príklad, ktorým sme sa nechali inšpirovať od susedov v Českej republike. Na tejto pôde ho tiež predkladala pani poslankyňa Jana Žitňanská pred tým, ako odišla do Európskeho parlamentu. Detské skupiny sú menšie zjednodušené formy starostlivosti o deti, ktoré sú vhodné najmä tam, kde štandardná škôlka nebude naplnená, a teda sa nedá ani finančne udržať. Je to tiež efektívna forma prechodného opatrenia, aby sme po opadnutí vlny malých detí, ktorá hrozí už o niekoľko rokov, nezostali opäť s prázdnymi budovami, ako sa to už stalo v minulosti.
V týchto skupinách, dovolila by som si poznamenať, nemá prebiehať len starostlivosť o tie deti, ale má byť zabezpečené aj vzdelávanie. Preto osoba, ktorá ich bude prevádzkovať, musí byť na to spôsobilá a kompetentná. Dnešný systém dane z príjmu fyzických osôb je veľmi dobre nadstavený v tom, že obec, ktorá má deti v škôlke, bude na ne dostávať primerane k tomu aj prostriedky z dane z príjmu fyzických osôb. To znamená, že nemusíme meniť finančný mechanizmus ako taký. Teda obce, ktoré napríklad kvôli tejto garancii budú musieť zriadiť nové škôlky alebo platiť detské skupiny, dostanú viac peňazí primerane k počtu umiestnených detí. Obciam sa zároveň za minulej vlády zvýšili podielové dane a výber daní je tiež priaznivý, takže požadovať po nich túto službu, máme zato, že je legitímne aj z hľadiska financií. Takisto navrhujeme postupný prístup, aby teda od budúceho roku bolo miesto garantované pre 5-ročné deti, od ďalšieho roku pre deti od 4 rokov a od ďalšieho roku pre 3-ročné deti. Inými slovami, aby obce mali čas sa pripraviť, či už tým, že si dohodnú partnerov, alebo samy postavia škôlky, alebo upravia existujúce kapacity tak, aby sa im tam deti zmestili.
Zároveň navrhujeme aj určitú poistku, a to v situácii, keď obec nezabezpečí žiadosť rodičov, ktorá je podaná v primeranej lehote. Tam navrhujeme, aby bola obec nútená vyplatiť rodičom tzv. kompenzačný príspevok v sume 203,20 eur a ako kompenzáciu. Zmyslom tejto finančnej čiastky nemá byť, aby sa obce z neschopnosti vytvoriť miesto v škôlke pre ich deti vykupovali. Ide o vytváranie motivácie, aby obce aktívnymi, aktívne rôznymi kreatívnymi spôsobmi hľadali voľné miesta a nemuseli tak pristupovať k vyplácaniu tohto kompenzačného príspevku. Návrh tohto zákona už raz podávala strana SIEŤ, konkrétne cez poslanca Miroslava Beblavého, vo veľmi podobnom znení. Krátko na to na pracovnom sneme v júni 2014 SMER oznámil, že chce tiež rozširovať kapacity škôlok, čo sa aj stalo, a ja to vítam a tieto prostriedky by mali byť aj boli ďalej navýšené, čo je potrebné pochváliť. Lenže budovanie nových kapacít škôlok sa ukázalo byť nedostatočné, pretože aj tento rok očakávame, že tisíce rodín opäť nedostanú od štátu službu, ktorú ako daňoví poplatníci očakávajú. V programovom vyhlásení vlády si vláda dala za cieľ vytvoriť postupne podmienky na to, aby sa Slovenská republika priblížila čo najviac k stopercentnej zaškolenosti detí v materských školách od štyroch rokov veku. To som zacitovala.
Toto postupné vytváranie podmienok trvá už veľmi dlhú dobu a každý rok doteraz zostalo viac a viac rodín bez škôlky. Nerozumiem, prečo vláda v tejto oblasti nie je ambicióznejšia, a nevidím dôvod, prečo by nemala pridať, aby naozaj týchto 10-tisíc miest, ktoré tu chýbajú, vytvorila kreatívnejšími a efektívnejšími spôsobmi, ako je samotná výstavba.
Ako som už spomenula, nové kapacity treba privítať, podľa môjho názoru to však samo osebe systémovo problém nerieši. V menších obciach, najmä v takých, ktoré nie sú veľmi blízko ďalšej obce, kde škôlka je, nie je jednoducho možnosť mať škôlku v tradičnom slova zmysle, pretože aj keby ju štát rovno zaplatil, že ju postaví, tak sa potom nedá finančne udržať pre malý počet detí, ktorý nastane v budúcnosti. Preto je podstatné zahrnúť do zákona aj spomínané detské skupiny. Tieto dokonca vedia riešiť aj umiestňovanie detí mladších ako tri roky, teda môžu slúžiť ako lacnejšia alternatíva jaslí. Problém je najvypuklejší v Bratislave a v bratislavskom regióne, preto by práve detské skupiny odľahčili Bratislave, ak by obce v jej okolí mohli vytvárať detské skupiny.
Druhým argumentom je, že množstvo zákonov u nás pozabúda na tzv. nečinnosť povinnej osoby, a práve preto je často nemožné donútiť povinnú osobu k jeho plneniu. Tento zákon práve túto potenciálnu nečinnosť povinnej osoby, ktorej, v tomto prípade je to obec, rieši práve spomínaným satisfakčným poplatkom a vytvára tak záväzok. Tu by som možno na tomto mieste poznamenala, že tento zákon sa možno naozaj netýka všetkých, en bloc všetkých obcí a miest, keďže veľa miest s týmto umiestňovaním problém nemá. Alebo teda regiónov. Ale sú tu regióny, ktoré s umiestňovaním majú veľký problém, napr. práve bratislavský región. A tam v poslednom období keď vláda vyčlenila finančné prostriedky na výstavbu nových škôlok alebo dostavanie súčasných škôlok, sa tie mestské časti nezaujímali o tieto, o tieto dotácie. To znamená, boli nečinné v tomto prípade. Takže práve možno tento zákon by mohol riešiť to, že budú nejakým spôsobom dotlačené, motivované k tomu, aby, aby vytvárali tie miesta aktívne. Z tohto pohľadu individuálna garancia na nemecký spôsob, aj keď Nemecko nie je jediný štát, ktorý to zaviedol, je práve príklad takéhoto prístupu. To znamená, že my dáme obci flexibilitu a nástroje na to, aby dokázala zabezpečiť miesta pre všetky deti. Nezaväzujeme alebo nezväzujeme ruky starostom. Ponúkame im široký rezervoár možností, aby, ak to rodičia potrebujú, vedeli to zabezpečiť, a štát, samozrejme, musí zabezpečiť obciam primerané finančné prostriedky, aby tak urobiť mohli. Za týchto okolností rodičia budú mať istotu, že ak v apríli prídu do škôlky alebo na obecný úrad a podpíšu žiadosť, predložia ju vo vhodnej lehote, od 1. septembra to miesto pre nich niekde musí byť. Nie, aby sa už tehotné ženy zapisovali do poradovníka alebo aby zúfalí rodičia stáli rady na zápis od skorých ranných hodín, ako je to dnes. Toto nami navrhované opatrenie bolo tiež jednou z desiatich priorít, s ktorými išla strana SIEŤ do volieb, a ja osobne sa cítim zaviazaná práve týmto opatrením, ktoré sme kolektívne spolu vypracovávali.
Z tohto dôvodu si vás, kolegovia, poprosím alebo dovolím požiadať o podporu tohto zákona, aby sme ekonomicky nepoškodzovali mnohé mladé rodiny.
Ďakujeme.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 31.1.2017 13:13 - 13:13 hod.
Simona PetríkĎakujem.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 1.12.2016 13:38 - 13:39 hod.
Simona PetríkPodporujem snahu kolegov a kolegýň zbaviť slovenských podnikateľov, ktorí podnikajú na voľnú živnosť, zbytočnej...
Podporujem snahu kolegov a kolegýň zbaviť slovenských podnikateľov, ktorí podnikajú na voľnú živnosť, zbytočnej byrokracie pri registrovaní nových podnikateľských činností. Keď je raz živnosť voľná, mala by byť naozaj. Nepotrebujeme ohlasovať veľkému bratovi, čo sme sa rozhodli v rámci nej robiť. Sama som viac ako dekádu podnikala a môžem povedať, že regulácia niektorých živností a povolaní je úplne zbytočná a bezzubá. Pri viazaných živnostiach je preto často ešte väčšia potreba deregulácie ako pri voľných živnostiach. Pri remeselných a viazaných živnostiach je podmienkou prevádzkovania živnosti napríklad preukázanie odbornej spôsobilosti alebo absolvovanie príslušného vzdelávacieho odboru. Zatiaľ čo pri voľnej živnosti vám stačí 5 eur a ohlásiť oblasť, do ktorej rozširujete podnikanie, pri viazaných živnostiach vás čaká byrokratická tortúra. Učenie sa na rozsiahle testy, mnohé roky praxe a pečiatka od úradníka. Slovensko, skrátka, reguluje príliš veľa povolaní. Ide až o 311 povolaní, čo predstavuje 4. miesto v počte regulovaných profesií v Európskej únii a v Európskom združení voľného obchodu. Predbehli nás iba ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky.
Pri mnohých povolaniach to, samozrejme, má opodstatnenie a regulujú ich takmer všetky krajiny. Ako sú zdravotnícke povolania napríklad, ktoré netvoria však ani tretinu z tohto čísla u nás, nepochybne istú reguláciu vyžadujú, keďže odborne nespôsobilý zdravotnícky pracovník by mohol pacientovi uškodiť. Na druhej strane pri povolaniach, ako sú turistický sprievodca alebo dražobník, je regulácia otázna, keďže dlhoročná prax, dobrá povesť a nízka cena pre zákazníka v týchto profesiách znamenajú často oveľa viac ako štátna nálepka kvality. Často teda regulujeme služby, ktoré si lepšie zreguluje trh sám. Zákazníkovi sa teda zvýši cena služieb a podnikateľovi pribudne chodenie po úradoch. Zbytočná regulácia sa môže nakoniec otočiť voči tým, ktorí licenciu získajú. Tá ma totiž svoje náklady. Jedného dňa iný podnikateľ vymyslí, ako rovnakú službu ponúkať napríklad cez internet bez regulácie a máme tu zrazu prípad vodičov taxi služieb, ktorí si nakúpili drahé licencie, lenže na trh prišiel UBER, ktorý ponúkol trochu inú službu, nižšie ceny a väčšina zákazníkov uprednostní nižšiu cenu pred licencovanými službami. Licencovaní taxikári tak zbytočne vyhodili finančné zdroje.
Čo je však horšie, zbytočnou reguláciou zvyšujeme šancu na korupciu a klientelizmus. Nuž tak, že keď dáte niekomu do ruky pečiatku, alebo teda testové hárky, tak získate moc rozhodovať o tom, či môže byť napríklad vodičom kamiónu. Je to dobrá pozícia na vyberanie úplatkov, ak je tento človek korupčník. Tiež si nemôžme byť úplne istí, či úradník kontroluje kvalitu naozaj svedomito, alebo len zbiera poplatky a povolenie vydá automaticky ako na niektorých STK kontrolách.
Cieľom regulácie môže byť aj snaha obmedziť vstup novej konkurencie na trh, to sa ale dá aj sťažovaním samotných kvalifikačných podmienok na výkon povolania. Takáto situácia nastala napríklad v roku 2012, keď SMER nezmyselne predĺžil dĺžku koncipientskej praxe pre budúcich právnikov z troch na päť rokov. Etablovaným advokátom takto SMER zaistil obmedzenie prílevu novej konkurencie a prísun lacnej pracovnej sily v podobe mladých koncipientov. Ale zhoršil tým kvalitu, pretože advokácia je pre mladých neatraktívna, len študenti z bohatých rodín si môžu finančné dovoliť natiahnuť získanie plnej kvalifikácie na desať rokov, kedy ich pravdepodobne dotujú rodičia.
Keď hovorím o mladých právnikoch, myslím aj na ženy právničky, ktoré novela ministra Boreca tiež odrádza od advokácie. Ako ukázala analýza Iniciatívy za lepšiu advokáciu, ženy sa na právo prestávajú hlásiť, pretože by sa nepostavili do 30-ky na vlastné nohy a šance na založenie vlastnej rodiny sa im zmenšujú.
V médiách bola niekoľkokrát informácia o tom, že komunitné centrá v osadách márne hľadajú riaditeľov práve preto, že kvalifikačné kritériá sú nastavené príliš vysoko. Implementačná agentúra ministerstva práce, ktorá má na starosti 153 centier, tvrdí, že šéfa sa nepodarilo nájsť pre dvanásť z nich. Okrem Moldavy aj v Plešivci či v Malčiciach. Napríklad Komunitné centrum, Budulovská, v Moldave nad Bodvou už vypísalo niekoľko konkurzov a záujemca s vysokoškolským vzdelaním sa nenašiel, a tak sa boja, že o centrum prídu. Pritom odborná pracovníčka centra Irma Horváthová má roky praxe, ktoré, všetci sa zhodnú, že je na túto prácu ako stvorená, ale nemá vysokú školu, a pritom toto centrum predtým dlhodobo viedla.
Naspäť k deregulácii. V našom právnom poriadku existujú mnohokrát absurdné požiadavky na výkon niektorých povolaní. Častým problémom sú prehnane vysoké nároky na zdanlivo bežné profesie. Položte si pri každej z nej otázku, či vás podobná podmienka ako spotrebiteľa ochráni pred podvodmi alebo nekvalitnou službou. Napríklad cestovnú kanceláriu alebo agentúru nemožno prevádzkovať len so základným vzdelaním. To isté platí aj pre výkon realitnej činnosti zasielateľov či chatárov. Každý sprievodca potrebuje mať osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu vydaného vzdelávacou inštitúciou akreditovanou ministerstvom školstva. Dražobníkom sa môže stáť len človek so strednou školou a ôsmimi rokmi praxe alebo vysokou školou a tromi rokmi praxe. Sprostredkovateľ práce potrebuje aspoň prvý stupeň vysokoškolského vzdelania a tak ďalej.
Uviedla som dostatok príkladov, kedy štát zbytočne pridáva regulačne bariéry, kde ich netreba. Na druhej strane donedávna vôbec nereguloval prevádzkovanie detských jaslí. Mohol si ich otvoriť ktokoľvek s podnikateľským plánom, ak splnil podmienky Úradu verejného zdravotníctva. A to je situácia, keď rodičia zverujú svoje deti niekomu cudziemu na niekoľko hodín denne. Aj keď tu po novom máme novelu o sociálnych službách, ktorá má ambíciu zaviesť poriadok a kvalitu do oblasti starostlivosti o naše najmenšie deti formou zavedenia pojmu jaslí do zákona, na založenie jaslí stále stačí voľná živnosť. To si značne odporuje, nemyslíte? Na jednej strane chceme kontrolu, kvalitu a jasné podmienky, na druhej strane máme tento typ podnikania stále na voľnú živnosť. Namiesto ťarbavej novely, ktorá úplne zbytočne zavádza jasle ako sociálnu službu, by stačilo súčasne voľnú živnosť na zakladanie jaslí zmeniť na viazanú a tam určiť podmienky, za akých by bolo možné si jasle zriadiť, vrátane pedagogických a opatrovateľských predpokladov, ale napríklad aj psychologickej spôsobilosti pre starostlivosť o naše najmenšie deti. Pretože tie ešte mnohokrát nevedia ani samy povedať, čo sa dialo, pokým boli v zariadení. O to viac by nás malo zaujímať, kto sa o ne stará v našej neprítomnosti. Takže v tomto prípade je regulácia živnosti vítanou, ba až nevyhnutnou a na vykonanie jednoduchou a praktickou zmenou oproti spomínanej novele o sociálnych službách.
Keď regulujeme, mali by sme sa vždy spýtať dve otázky. Po prvé, je regulácia nevyhnutná? Ak nie je silný dôvod, ako je napríklad nenávratné a zásadné poškodenie majetku alebo zdravia, regulácia by nemal vznikať. Po druhé, skutočne regulácia zabezpečí kvalitnejšie a bezpečnejšie služby? Regulovať by sme mali len vtedy, ak živnosť alebo povolanie naozaj regulovať dokážeme a pre jeho výkon je to nevyhnutné.
Preto podporujem zrušenie zbytočnej byrokracie, ako ju navrhujú kolegovia z SaS, a budem hlasovať za túto zmenu.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2016 17:30 - 17:32 hod.
Simona PetríkJa možno len poviem k tomu, keď hovoril o tom prekryve.
Ja s tým absolútne súhlasím, len tam je potom tá, tá argumentácia z toho titulu, že teda to dieťa, ktoré už dosiahlo tie tri roky a potom je tam teda až do konca školského roka, že naozaj možno bude strádať, strádať na vzdelávaní, ktoré by mu poskytla...
Ja možno len poviem k tomu, keď hovoril o tom prekryve.
Ja s tým absolútne súhlasím, len tam je potom tá, tá argumentácia z toho titulu, že teda to dieťa, ktoré už dosiahlo tie tri roky a potom je tam teda až do konca školského roka, že naozaj možno bude strádať, strádať na vzdelávaní, ktoré by mu poskytla tá škôlka, hej, ja tom rozumiem, no. O tom sme sa aj rozprávali dnes s tým pánom štátnym tajomníkom a zhodli sme sa na tom, tak prečo neurobiť naozaj generálne jednu, jeden dobrý zákon, ktorý by dajme tomu garantoval deťom škôlku už napríklad od jedného roka, pretože teraz tu máme chaos. Nevieme, čo je škôlka, čo sú jasle, jasle sa budú musieť teraz zapisovať do registra sociálnych služieb, škôlky sa zapisujú do siete škôl a školských zariadení, aj s tým majú veľký problém, čo mi je doteraz záhadou, prečo zastupiteľstvá majú problém ich zapisovať aj po splnení formálnych požiadaviek. Čiže a dokonca sú to škôlky, ktoré teda formálne by mali prijímať deti už od dvoch rokov veku, to znamená, že tam zrazu tie dvojročné deti už vzdelávané by mali byť, ale v tých jasliach teda ešte stále nie, takže ja len hovorím o tom, že možno by bolo načase za zamyslieť nad jedným dobrým zákonom, kde by si mohlo sadnúť ministerstvo práce s ministerstvom školstva a vymyslieť dobrý zákon o tom, ako by tým deťom mala byť garantovaná škôlka už od dajme tomu naozaj prvého roka, ako je to aj v iných západných krajinách, a tým pádom by sme vyriešili všetok chaos a nemuseli by sme sa trápiť nedostatkom miest v škôlkach.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 28.11.2016 16:59 - 17:14 hod.
Simona PetríkMusím povedať, že vo veľa veciach súhlasím takisto s kolegyňou Jankou Cigánikovou, nedvíhala som faktické, pretože som vedela, že vystúpim, takže by som sa možno podobným veciam rada venovala aj ja, trošku možno s odlišnými riešeniami. Sme čoraz bližšie k tomu, aby sa novelou v blízkej budúcnosti museli riadiť prevádzkovatelia jaslí. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní sa hrany medzi návrhom ministerstva a zriaďovateľmi sčasti obrúsili, no ešte zostalo veľa miest, na ktorých je potrebné pracovať. Som presvedčená, že sme pravidlá pre fungovanie jaslí potrebovali, no spôsob, ktorým to ministerstvo urobilo, je stále trochu nešťastný a môže mať viacero neblahých dôsledkov na ďalšie fungovanie jaslí, ktoré tu už spomenuli aj moje kolegyne. Preto dnes predkladám dva pozmeňujúce návrhy k tejto novele.
Hlavný problém vidím v tom, že starostlivosť v jasliach bude fungovať ako sociálna služba. V čom je to problematické? Zákon totiž tým pádom nedefinuje vzdelávanie ako súčasť týchto služieb, je tam len výchova a starostlivosť. Deti sa však, prirodzene, učia od narodenia a verím, že si zaslúžia služby, ktoré budú vzdelávanie zahŕňať, inak sa o kvalite dá len ťažko hovoriť. Nakoniec totiž nepôjde o tom, či je v triede 12 alebo 15 detí, ale či ich vychováva, vzdeláva a stará sa o nich kompetentná osoba.
Ja pevne verím, že vzdelávanie v jasliach a detských skupinách prebiehať bude už len preto, že tieto služby dnes prevádzkujú takmer výhradne súkromní zriaďovatelia, ktorí tak robia z lásky k deťom. No v zákone toto dnes napísané nie je a vzdelanie v jasliach nebude garantovať nikto. Ministerstvo sa oprávnene bráni, že to nie je v ich kompetencii, ja sa ale potom pýtam, kde bolo ministerstvo školstva, keď sa táto novela riešila. V novej koncepcii vzdelávania sa predprimárne vzdelávanie detí od 0 do 3 rokov spomína a spomína sa aj súčinnosť ministerstva školstva a ministerstva práce. Ja som dnes sedela tiež na ministerstve práce, dokonca aj s pánom štátnym tajomníkom ministerstva práce, pánom Ondrušom. A v podstate sme sa zhodli na tom, že tá súčinnosť je potrebná, ale ja sa teda stále pýtam, prečo nedošlo k tej spolupráci práve vtedy, keď sa táto novela písala.
Ďalším problémom je, že opatrovatelia, ktorí nemajú adekvátne vzdelanie, budú musieť absolvovať 220-hodinový akreditovaný kurz, aby sa podľa cieľov samotného zákona skutočne dosiahlo poskytovanie kvalitných a bezpečných sociálnych služieb deťom a ich rodičom. Tento kurz môže byť veľmi drahý alebo aj nie, o čom zákon teda nič nehovorí zatiaľ. Mohol by odradiť opatrovateľov a poskytovateľov od pokračovania v podnikaní alebo od samotného zriaďovania jaslí a detských skupín, na čo by opäť doplatili rodičia. A na trhu je momentálne veľa voľných pracovných miest a toto reálne hrozí, preto podávam prvý pozmeňujúci návrh, ktorý vzdelávanie do definície činností týchto služieb zavádza, a zároveň navrhujem, aby sa refundovala cena kurzu jeho úspešnému absolventovi, ktorý sa rozhodne predmetnú sociálnu službu aj reálne začať poskytovať, a teda ju riadne zapíše do registra. Podrobnejšie sa budem tomuto návrhu venovať, keď ho budem teda neskôr celý čítať.
Druhý problém, ktorý adresujem tiež pozmeňujúcim návrhom, je riešenie situácie detí, ktorým zle vychádzajú roky. Je to v podstate rovnaká situácia, ktorú opisovala aj kolegyňa Cigániková. Novela zákona predpokladá, že dieťa môže využívať jasle alebo detskú skupinu do konca kalendárneho roka, v ktorom dosiahlo tri roky. Deti, ktoré dosiahli tri roky veku od 1. septembra do 31. decembra roku, čiže na jeseň, vychádzajú im zle roky, sú dnes znevýhodnené pri snahe pokračovať v materskej škole, nakoľko prijímacie konanie do materských škôl prebieha spravidla v prvej polovici roka, teda v septembri. Mladšie ako trojročné deti nemajú už de facto šancu získať miesto v materskej škole nesúkromného zriaďovateľa. Ak sa dieťa narodilo od 1. septembra do 31. decembra a dosiahne vtedy tri roky veku, rodičovi je zastavené vyplácanie rodičovského príspevku a dieťa bude teda podľa novely zákona musieť sociálnu službu prestať využívať ku koncu kalendárneho roka. Do konca školského roka, väčšinou koncom júna, však zostáva ešte mnoho mesiacov, kedy rodič má nárok už len na prídavok na dieťa. Predĺžením poskytovania sociálnej služby do konca školského roka pre deti narodené práve v tých neskorších mesiacoch roka sa približne vyrovnajú podmienky detí a rodičov v prístupe k predmetným sociálnym službám bez ohľadu na mesiac ich..., narodenia ich dieťaťa.
K tomu poviem, že sme mali opäť diskusiu na ministerstve práce, za ktorú som ja naozaj vďačná, pretože sa mi naozaj venovali pomerne dlho vaši kolegovia a vysvetľovali sme si to. Nedošli sme teda k nejakému spoločnému riešeniu, čo do istej miery ja chápem, pretože opäť tam bol ten argument, že keď tie deti necháme v jasliach nielen do konca kalendárneho roka, ale do konca školského roka, teda do júna, výrazne sa predĺži ten ich vek ostávania v jasliach, kedy, kedy by už práveže mali byť v škôlkach. To znamená, že by sa mohlo stať, že dieťa, ktoré má dajme tomu tri roky sedem až sedem a osem mesiacov, by ešte stále bolo v jasliach, a pritom by malo byť v škôlke. Áno, v zákone sa uvádza, že škôlky môžu prijímať deti nielen v septembri, ale pribežne, to znamená aj počas roka, ale práve z dôvodu nedostatku miest v škôlkach sa to skrátka nedeje, čiže reálne praktická situácia je taká, že tie deti v tom januári to miesto v škôlke väčšinou nedostanú. A čo sa udeje u rodičov, je, že teda rodič musí vziať dieťa z toho prostredia, kde sa to dieťa socializovalo, a musí ho na tých pár mesiacov, od toho januára do toho konca júna minimálne nechať doma, čo spôsobí problémy aj tomu dieťaťu a zároveň aj rodičovi, ktorý dajme tomu začal pracovať a opäť musí prestať pracovať a zostať s dieťaťom doma. Ale o tom sme už tiež hovorili.
Aby som to teda zhrnula. Podávam dva pozmeňujúce návrhy, prvým je pridanie vzdelávania detí v jasliach a detských skupinách, a nielen starostlivosti a výchovy, a keďže vzdelávanie by primárne malo zastrešovať ministerstvo školstva a nie ministerstvo práce, zaradila som ho aspoň ako súčasť už spomínaného kurzu, ktorého časť by mala byť venovaná základnému vzdelávaciemu kurikulu adekvátnemu veku dieťaťa, ktorého by sa opatrovatelia detí držali. Súčasťou návrhu je aj refundácia ceny kurzu pre úspešných registrovateľov. Druhým je spôsob, ako zabezpečiť kontinuálny prechod z jaslí do škôlky, ak dieťaťu zle vychádzajú roky, aby nemusel rodič od januára opustiť zamestnanie a zostať s dieťaťom doma, ak dieťaťu vychádzajú zle roky.
Dovoľte mi teda teraz prečítať tieto dva pozmeňujúce návrhy.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík, Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála k vládnemu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242), a to nasledovne:
1. V čl. I v bode 43 sa v § 84, ods. 10, písmene b) sa nahrádza slovné spojenie "absolvovala akreditovaný kurz opatrovania detí najmenej v rozsahu 220 hodín." slovným spojením "absolvovala akreditovaný kurz opatrovania detí najmenej v rozsahu 220 hodín, ktorého súčasťou je základné vzdelávacie kurikulum adekvátne veku dieťaťa.
Podmienkou absolvovania kurzu je absolvovanie psychologického vyšetrenia v ambulancii klinického psychológa a jeho posudok s kladným hodnotením osobnosti pre prácu opatrovateľa. Kurz bude opatrovateľovi refundovaný Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v prípade jeho úspešného ukončenia a po zaregistrovaní služby na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života alebo zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa do registra."
K odôvodneniu: Navrhuje sa presnejšia definícia obsahu akreditovaného kurzu, ktorá aktuálne ešte stále nie je známa, aby sa podľa cieľov samotného zákona skutočne dosiahlo poskytnutie kvalitných a bezpečných sociálnych služieb deťom a ich rodičom. Služba na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života podľa § 32a a zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa podľa § 32b ignoruje vzdelávanie dieťaťa ako činnosť, ktorá v nich bude prebiehať počas poskytovania týchto služieb. Vzdelávanie však bude prebiehať bez ohľadu na to, či autori to napíšu do zákona, alebo nie. Deti sa učia nepretržite od narodenia a je pre kvalitu poskytovaných služieb nutné im napomáhať v rozvíjaní ich schopností. Na základe tohto faktu máme za to, že opatrovateľ bez pedagogického vzdelania alebo vzdelania v príbuznom odbore by mal získať zručnosti, ako deti v danom veku vzdelávať. Zároveň sa navrhuje refundácia ceny kurzu jeho úspešnému absolventovi, ktorý sa rozhodne predmetnú sociálnu službu poskytovať a riadne ju zapíše do registra. Vzhľadom k tomu, že novela zákona zavádza mnohé bariéry finančného charakteru pre zriaďovateľov a opatrovateľov, by bolo vhodné ich zmierniť a neodrádzať zakladanie týchto sociálnych služieb.
K tomu len teda poviem, k tej refundácii, že je to vyslovene nápad, ako uľahčiť týmto zriaďovateľom práve zriadenie takýchto, takýchto jaslí alebo detských skupín, keďže je to naozaj finančne náročné, a po zvládnutí takéhoto kurzu si viem predstaviť, že ministerstvo práce by mohlo tento kurz refundovať, a tým by aj získalo lojálneho zriaďovateľa, nad ktorým by malo kontrolu, nad kvalitou jeho služieb a takisto aj nad, nad jeho, nad priebehom jeho podnikania.
Druhý pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík, Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorými sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (opäť tlač 242):
1. V čl. I v bode 18 § 32a, ods. 3 sa znenie písmena a) nahrádza nasledovným znením:
"a) do konca kalendárneho roka v, ktorom dieťa v období od 1. januára do 31. augusta dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom."
2. V čl. I v 18. bode § 32a, ods. 3 sa za písmeno a) vkladá písmeno b) v znení:
"b) do konca školského roka, v ktorom dieťa v období od 1. septembra do 31. decembra dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom."
Ostatné písmená sa adekvátne prečíslujú.
No a k odôvodneniu k týmto dvom bodom.
Navrhujeme predĺženie poskytovania predmetných sociálnych služieb deťom, ktoré dosiahli tri roky veku od 1. septembra do 31. decembra, až do konca daného školského roku. Tieto deti a ich rodičia sú dnes znevýhodnení pri snahe pokračovať v zlaďovaní práce a rodičovských povinností v materskej škole, nakoľko prijímacie konanie do materských škôl prebieha spravidla v prvej polovici roka. Ak sa dieťa narodilo od 1. septembra do 31. decembra a dosiahne vtedy tri roky veku, rodičovi je zastavené vyplácanie rodičovského príspevku a dieťa bude podľa novely zákona musieť sociálnu službu prestať využívať do konca kalendárneho roka, ako som už spomínala.
Predĺžením poskytovania sociálnej služby do konca školského roka pre deti narodené v neskorších mesiacoch roka sa približne vyrovnajú podmienky detí a rodičov v prístupe k predmetným sociálnym službám bez ohľadu na mesiac narodenia dieťaťa.
Je to podobný návrh, aký predložila aj kolegyňa Jana Cigániková, až na to, že my sme sa rozhodli ho možno precizovať viac, možno zúžiť viac v tom, že sme teda udali ten koniec školského roka ako takú adekvátnu, adekvátne časové obdobie, ktoré je prípustné aj z toho titulu, aby to dieťa teda v tých jasliach nebolo dajme tomu do štyroch-piatich rokov alebo dovtedy, kým ho do tej škôlky nezoberú. Z mojej strany je to všetko. Ja by som si vás dovolila poprosiť o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, pretože si myslím, že výrazne vylepšia praktickú stránku tejto novely, a ešte raz prosím o ich podporu a verím, že ju nájdem.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 24.11.2016 18:26 - 18:34 hod.
Simona PetríkV málo ambicióznom programovom vyhlásení sa vláda zaviazala, že, citujem, "vytvorí postupne podmienky na to, aby sa Slovenská republika priblížila k čo najviac 100-percentnej zaškolenosti detí v materských školách do štyroch rokov veku". Ďalej: "Naďalej bude vytvárať podmienky pre rozširovanie kapacít materských škôl rozmanitými formami rešpektujúcimi možnosti zriaďovateľov", ktorí, "vytvorí lepšie možnosti prístupu detí ku kvalitnému predprimárnemu vzdelávaniu aj odstránením finančných bariér pre deti z rodín s nízkym príjmom." Ďalej: "Bude venovať osobitnú pozornosť predprimárnemu vzdelávaniu detí v materských školách od troch rokov veku v oblastiach s vysokou mierou nezamestnanosti a v ohrozených a vylúčených komunitách." A tak ďalej a tak podobne. Ponechajme bokom, že by vláda mala za cieľ zaškoliť všetky deti odvtedy, odkedy rodičia prestanú dostavať finančnú podporu od štátu, čiže už od dosiahnutého tretieho roku veku dieťaťa.
Vážená vláda, vám sa zatiaľ nedarí ani priblížiť sa k vlastnému neambicióznemu cieľu. Stojíme stále na mieste. Triedy, ktoré sľuboval premiér Fico v sociálnych balíčkoch, sú v nedohľadne. Aktuálne z tých spomínaných 200 vytvorených tried z balíka 14,5 mil. je vytvorených 30 tried. Ja som rada, že sa vytvárajú, ale ja sa pýtam, kedy sa vytvorí tých ďalších 170 tried, ktoré sú tak potrebné? Nevidím ani kroky, ani finančné zdroje, ktoré by naznačovali, že sa zaškolenosť 100 % detí od štyroch rokov môže za roky vašej vlády vôbec podariť.
Dnes mi píšu rodičia, ktorých päťročného autistického syna nevzali do škôlky, pretože nemajú peniaze na asistenta. Píšu mi osamelí rodičia, ktorí sú nútení do práce ísť, lebo finančne to skrátka doma nezvládajú, ale škôlka im nevezme dieťa. Rodina, ktorá je nútená posielať dieťa do súkromnej škôlky, zaplatí mesačne minimálne 400 eur, čo je ročne 4 800 eur z rozpočtu mladej rodiny. Neschopnosť štátu za dekádu, za dekádu vybudovať pár tisíc miest v škôlkach nesú na pleciach oni, mladí rodičia.
Pán minister Kažimír veľmi dobre vie, aký je u nás trend starnutia populácie a čo to bude znamenať pre rozpočet. Málo pracujúcich znamená málo vybratých daní a odvodov. Populácia ľudí, kde bude väčšina v dôchodkovom veku, bude o pár desaťročí znamenať obrovské výdaje pre sociálny systém. Zodpovedným prístupom by malo byť, aby sa rodičom chcelo mať viac detí, aby to nebola neprekonateľná prekážka. Jedinou univerzálne, nielen v našej krajine, ale aj v iných krajinách, funkčnou verejnou politikou, ktorou sa zvyšuje pôrodnosť, je dostupnosť predškolských zariadení. Všade na Západe to už pochopili. Nemecko to aj zrealizovalo a garantuje deťom škôlku od čoraz nižšieho veku. V Dánsku je napríklad garantovaná škôlka úplne od nula rokov veku. Ja v rozpočte nevidím financie na zásadné navýšenie miest v škôlkach. Nič sa nedeje a mladí rodičia stále platia a pritom sa rozhodujú, či vôbec mať ďalšie dieťa.
Musím pochváliť plánované zvýšenie rodičovského príspevku a materskej dávky. Pre rodičov detí, ktoré sa však nedostali do materskej školy, je to len náplasť na zlomeninu, pretože tí musia stále ročne vynaložiť spomínaných minimálne 4 800 eur. Dalo by sa im pomôcť viacerými spôsobmi. Ich finančná situácia by sa urýchlene dala sanovať tak, že by im bolo predĺženie buď rodičovského príspevku alebo príspevku na starostlivosť. Potrebujeme aj detské skupiny, v ktorých by sa deti mohli rozvíjať, a bola by im zabezpečená starostlivosť. Lenže ministerstvo školstva sa detských skupín nechytilo a namiesto toho sa toho chytili ministerstvo práce a tak budeme mať detské skupiny, ale opäť len pre deti do troch rokov veku. Čo je super, ja som rada, že tieto detské skupiny vôbec táto novela o sociálnych službách zavádza, pretože niečo podobné sme už navrhovali aj s kolegami v minulosti a boli sme menovaní za populistov a nakoniec sa to objavuje vo vládnom návrhu, čomu sa veľmi teším. Je to v poriadku. Ale my omnoho viac potrebujeme priestory pre deti od troch rokov. A tam sa vlastne opäť stále nič nedeje. V čo najkratšom čase by sme mali uzákoniť povinnosť obce miesto pre deti garantovať a zároveň tieto obce výrazne finančne podporiť pri tvorbe miest v materských školách. Dovedna prispela minulá Ficova vláda na rozširovanie a udržiavanie škôlok už spomínaných 14,5 mil. eur, čo je veľmi málo. Toľko zaplatí ročne 3-tisíc rodín z vlastného za súkromné škôlky ročne. To je zlomok rodín, ktoré škôlku nemajú. Potrebujeme oveľa vyššiu sumu, aby sa mohla škôlka postaviť naozaj všade, kde je miest nedostatok.
Druhou témou, ktorú by som rada na tomto mieste otvorila, je stav slovenských pôrodníc. Som si vedomá toho, že zdravotníctvo má mnohé problémy a pôrodníctvo je len jednou z oblastí. Ročne však na Slovensku rodí približne 53-tisíc žien, čo je obrovské číslo. Do zdravotníctva ide množstvo peňazí, ktoré sa stratia v systéme a nejdú tam, kam majú. Napríklad na pôrodnice. Niektoré sú opravené zo sponzorského príspevku súkromníkov, niektoré si skultivovali nemocnice samé. Na mnohé sa však zabudlo. Napríklad na najväčšiu pôrodnicu na Antolskej, kde končia aj najťažšie prípady a rodí tam najviac žien na Slovensku. Pôrod je oproti iným zdravotníckym výkonom špecifický. Keď je na vás lekár počas sadrovania zlomenej nohy nepríjemný, noha sa vám aj tak zrastie. Pri pôrode je však veľmi dôležitá psychika rodičky a ak sa necíti v bezpečí a v súkromí, tak sa môže pôrod zastaviť a žena s dieťaťom skončí sekciou, teda cisárskym rezom, čo je rozsiahla operácia s dlhodobými následkami najmä pre zdravie ženy, ale aj novorodenca. Náklady z verejného zdravotného poistenia nakoniec zaplatíme všetci. No a napríklad na Antolskej sú rodiace ženy oddelené iba plachtami v takzvaných boxoch, kde je, v podstate jedna druhú počujú a o nejakom súkromí a príjemnom prostredí sa nedá hovoriť. Pán Borovský, primár oddelenia, hovorí, že pôrodnica si na seba zarobí, ale nemocnica jej tieto peniaze vezme, a teda nemá financie na to, aby oddelenie prerobili a zabezpečili rodiacim ženám základné potreby na súkromie.
Na zdravotníctvo nejde málo peňazí, ale zdroje sa vedia prehajdákať. Preto som skutočne zvedavá a budem pozorne sledovať, ako a kam budú alokované práve zdroje v rámci kapitoly zdravotníctva a či si ministerstvo zdravotníctva uvedomí, aké dôležité je obrátiť pozornosť práve na pôrodnice.
To je všetko. Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.10.2016 11:21 - 11:21 hod.
Simona PetríkDoplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 8.9.2016 15:04 - 15:05 hod.
Simona PetríkUvádzajúci uvádza bod 25.5.2016 15:16 - 15:22 hod.
Simona PetríkV prvom rade, čo vám chcem povedať, je, že ja ďakujem za každú konštruktívnu kritiku, ktorú som spolu s kolegami na tento návrh zákona dnes počula. Ja si myslím, že aj od pána Dostála napríklad, aj od pána Sopka sú to veci, ktoré sú relevantné, ja si myslím, že na to máme...
V prvom rade, čo vám chcem povedať, je, že ja ďakujem za každú konštruktívnu kritiku, ktorú som spolu s kolegami na tento návrh zákona dnes počula. Ja si myslím, že aj od pána Dostála napríklad, aj od pána Sopka sú to veci, ktoré sú relevantné, ja si myslím, že na to máme práve druhé, tretie čítanie, aby sme sa o týchto veciach rozprávali, a keby som išla konkrétne k tomu financovaniu v tomto návrhu zákona, ak by som mohla ísť teda postupne, v tomto návrhu zákona konkrétne sa uvádza, že pokiaľ tá obec, to je úplne posledná inštancia, keď tá obec nebude schopná vytvoriť to miesto v škôlke, uvádza sa tam aj doplnok, že sa spočíta vlastne dokopy tá suma, ktorú by tá obec mala vyplatiť formou tohto kompenzačného príspevku, a tieto obce, ktoré budú mať vysoké sumy doplatku na tento kompenzačný príspevok, budú si môcť prednostne požiadať o štátnu dotáciu, aby bola vyplatená vlastne tejto obci, ktorá bude z neho môcť vyplatiť tento kompenzačný príspevok.
Štátne, sám pán Petrák reagoval, tie finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu tu sú, či už to boli naozaj sociálne balíčky v minulom období, ktoré, ste sám hovorili, že sú na nejakú polovicu zatiaľ vyčerpané, vláda takisto sľúbila ďalšie čerpanie ďalších finančných prostriedkov, či už je to v rámci Národného programu reforiem Slovenskej republiky, takisto sú tam eurofondy alebo teda prostriedky z európskych fondov v pomerne vysokých sumách, takže ja si myslím, že čo sa financovania nových miest týka, keď už by malo prísť k tomu, aby, aby sa vytvorilo nové miesto formou dostavania kapacít, nebudú problémom. To len k tomu financovaniu.
Čo sa týka tých detských skupín, ktoré hovoril pán kolega Dostál aj pán kolega Poliačik, my sme tento zákon doplnili do tohto zákona ako úplne normálnu bežnú formu, ja si myslím, keďže pani poslankyňa Žitňanská ho už podávala a už je v paragrafovom znení celý pripravený, takže si myslím, že nie je problém ho, ho podať opäť. Takže toto bol, my sme ho len nejakým spôsobom nechceli kopírovať, nechceli sme jej ho nejako "kradnúť", alebo ako by som to nazvala. Ale tie detské skupiny sme tam zaradili ako jednu z možných naozaj operatívnych efektívnych riešení, ako riešiť tieto miesta v škôlkach okrem samotnej výstavby. Čiže sú tam aj rôzne iné možnosti, ktoré, ktoré ponúkame obciam, aby tie miesta vytvorila.
Čo sa týka pána Sopka a tých, tých, možno tých výrazov predprimárne vzdelávanie verzus predškolská starostlivosť, absolútne súhlasím a naším cieľom určite nie je degradovať predprimárne vzdelávanie v škôlkach na nejakú formu detských kútikov, ako som spomenula, čo sa týka aj tých detských skupín, určite tá osoba, ktorá by si takúto detskú skupinu zriadila, musí byť kompetentná nielen na prevádzkovanie starostlivosti, ale aj na prevádzkovanie, alebo aj na prevádzanie vzdelávania pre to dieťa. Samozrejme, to je jasná vec.
No a k pánovi Petrákovi, a to je v podstate možno aj nejaký ten záver, ktorým by som chcela reagovať, vy ste hovorili, že, alebo ja by som to možno nazvala tak, že my sa pozeráme na tento problém každý inými, inými očami, a ja by som, lebo je to ten istý problém, ktorý vy chcete riešiť formou navyšovania kapacít a poskytovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a z prostriedkov Európskej únie.
My sa pozeráme na ten istý problém v prvom rade cez oči trojročných, teda rodičov trojročných detí a takisto aj možno cez efektívnejšie spôsoby riešenia tohto problému. Tak ako vy ste hovoril, že ste hovorili s pánom Bajanom. Tak možno ste sa mohli opýtať jeho vicestarostu, ktorý veľmi kreatívnym spôsobom práve v Petržalke, kde je najväčší problém s týmto umiestňovaním detí, to vyriešil tak, že sa dohodol so súkromnou škôlkou zapísanou v sieti školských zariadení, a dohodol s nimi rovnakú cenu, čiže tam nie sú deti dvoch kategórií, skrátka tam, kde nebolo možné vytvoriť miesto vo verejnej škôlke, posunú tie deti do súkromnej škôlky, kde doplácajú tí rodičia presne rovnakú sumu.
A vy ste spomínali konkrétne, konkrétne, konkrétne nejakých 140-tisíc eur mesačne, že by to v Petržalke stálo. No to je presne ono. To znamená, my tu Petržalku nejakým spôsobom nenútime, aby vytvárala tieto miesta, tak ich nevytvára. A tento zákon by práve riešil to, že pokiaľ je tam tá, ja to volám, teda my to voláme kompenzačný príspevok, nie tá pokuta, ale dobre, môžme to volať aj tak, aby tá obec bola nútená, aby sa zaujímala o to, že tam stoja, ako je možné, že tam stále stoja v radoch tí rodičia aj teraz od 03.00 hod. ráno a stále nemajú miesto pre svoje deti v škôlkach. Ako je to možné, že sa to stále deje? Tak vy hovoríte o 140 tisícoch eur, tak možno práve týmto zákonom by vôbec týchto 140-tisíc eur nemuseli platiť, pretože by využili napríklad prostriedky z eurofondov alebo zo štátneho rozpočtu, vytvorili nejakým spôsobom tie miesta a nemuseli by platiť tieto, tieto peniaze. Takže tým by som ukončila moje posledné slovo alebo záverečné slovo, a ja verím, že tento zákon alebo tento návrh zákona, pokiaľ je vôľa, pokiaľ je vôľa o tom, aby sme sa tu nebavili len o tom, že práve pre tieto a pre tieto nedostatky, ktoré sú poväčšine veľmi rýchlo vyriešiteľné, sa tento zákon nedostane do druhého čítania.
Ja si myslím, že pokiaľ existuje všeobecná vôľa na tom a všetci sa zhodneme na tom, že, že je naozaj potrebné, aby štát začal riešiť túto situáciu s nevybavenými žiadosťami o miesto v škôlke, tak si myslím, že v tom druhom a treťom čítaní by sme tento zákon spoločne vedeli upraviť tak, aby, aby nám slúžil všetkým.
Ďakujem. (Potlesk.)
Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2016 14:24 - 14:38 hod.
Simona PetríkHlavným cieľom tohto zákona je vytvoriť garanciu pre rodičov, že pre ich deti od troch rokov bude dostupná predškolská starostlivosť, ak o to prejavia záujem.
Tento zákon reaguje na slovenskú situáciu, ale aj na európske...
Hlavným cieľom tohto zákona je vytvoriť garanciu pre rodičov, že pre ich deti od troch rokov bude dostupná predškolská starostlivosť, ak o to prejavia záujem.
Tento zákon reaguje na slovenskú situáciu, ale aj na európske trendy. Na slovenskú situáciu reaguje v tom, že ak v roku 2007 sme mali len 1074 nevybavených žiadostí o miesta v škôlkach, tak v roku 2013 ich už bolo 9 682 a minulý rok takmer 13 000. To znamená, že sa zdesaťnásobil počet detí, ktorým sa nedostalo miesto v materskej škôlke, pričom odborníci upozorňujú, že toto číslo je hrubým podhodnotením reálnej situácie, a to hneď z dvoch dôvodov. Jeden dôvod je, že mnohí rodičia aj napriek potrebe si žiadosti ani len nepodajú, pokiaľ vedia vopred, že to nemá v ich konkrétnom prípade šancu ani zmysel, alebo ak dokonca v ich obci ani škôlka nie je, čo je prípad menších obcí.
Druhý dôvod je ten, že aj keď slovenské škôlky oficiálne ponúkajú svoje služby pre deti už od dvoch rokov, táto služba dnes vôbec nie je naplnená, pretože škôlky, ako napríklad v Bratislavskom kraji, prednostne berú deti s odloženou školskou dochádzkou, deti od 5 rokov, deti štvorročné a pre tie trojročné väčšinou nezostane miesto.
Je dokázané, že dostupná predškolská starostlivosť je jedným zo zásadných opatrení, ktoré skutočne dokáže mať vplyv na to, aby sa ľudia rozhodli mať viac detí. Ako vyplýva z ekonomických prognóz, Slovensku hrozí najväčší prepad počtu produktívnych ľudí. V roku 2050 budú na jedného dôchodcu pracovať dvaja ľudia v produktívnom veku, zatiaľ čo dnes pracujú piati. Čiže aj nedostatkom miest v škôlkach dávame nebezpečný signál do spoločnosti, že mať deti je riziko, že štát nevie zabezpečiť adekvátnu podporu všetkým rodinám a že rodičovstvo neprebehne hladko. Navyše rodičia majú často negatívnu skúsenosť so službami štátu, a preto druhé a tretie dieťa už radšej neplánujú.
Budúcnosť nám kope hrob a my nevyužívame naplno ani jediný nástroj, ktorý proti tomu máme. Fakt, že približne desaťtisíc rodín zostane bez škôlky, má ďalekosiahle dôsledky, ktoré potom roky naprávame. Buď teda rodina siahne hlbšie do vrecka a zaplatí si súkromnú škôlku, čo je väčšinou okolo 380 - 420 eur. Tie sú ale také drahé, že vo väčšine prípadov rodič radšej zostane doma, a to je takmer vždy matka. Dôsledkom oboch scenárov je, že namiesto dvoch plnohodnotných príjmov sa mladá rodina musí veľmi uskromniť. Ak žena zostane doma, tak po dosiahnutí troch rokov veku jej dieťaťa vzniká nárok už len na prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur. To je ešte ten lepší prípad, keď sú rodičia dvaja. Ani nehovorím o finančnej situácii, tiesni matiek a otcov samoživiteľov, ktorí sú na škôlku existenčne odkázaní. Tí sú síce neformálne riaditeľmi škôlok uprednostňovaní, ale tiež im od troch rokov škôlka garantovaná nie je.
Vráťme sa k rodinám, ktoré majú to šťastie, kde sú dvaja rodičia. Keď sa mladá matka nevráti do práce v očakávanom čase, zvyšuje sa šanca, že hneď po nástupe svoje predošlé miesto stratí, prípadne si pohorší. Takmer určite si ale kariérne poškodí. Je dokázané, že dlhší výpadok už nikdy alebo len veľmi ťažko platom dobehne. Z výskumov vieme, že platové nožnice medzi mužmi a ženami sa začnú roztvárať práve v tomto čase. Takéto ženy potom v dôchodkovom veku padajú na hranicu chudoby a majú nízke dôchodky. Týchto cca 10-tisíc miest, ktoré nie sú dostupné, teda majú za následok finančnú tieseň, zlé kariérne vyhliadky okolo 10-tisíc žien a ich nižšie platy a dôchodky na roky dopredu.
Rozumný trend, ktorý sledujeme v Európskej únii vo viacerých štátoch, ako napr. Nemecko, je zavedenie individuálnej garancie pre rodiča, že to miesto pre svoje dieťa mať bude. V Nemeckej spolkovej republike zaviedli túto garanciu pred niekoľkými rokmi a dokonca ju rozšírili až na vek rok a pol dieťaťa. To znamená, že dnes v Nemeckej spolkovej republike každý rodič má garantovaný právny nárok na miesto v škôlke pre svoje dieťa, ktoré dosiahne rok a pol. Rovnako ako v Nemecku navrhujeme, aby túto garanciu realizovali obce ako subjekt, ktorý jednak zo zákona je zodpovedný za zriaďovanie týchto zariadení, a cez ktorého aj dnes už tečú finančné toky na financovanie nákladov škôlok. To znamená, že zodpovednosť navrhujeme dať obci. Lenže obciam musíme dať aj prostriedky a flexibilné možnosti realizácie, nielen povinnosti.
Navrhujeme, aby obec mohla túto zodpovednosť realizovať nielen priamo cez škôlky verejné, ale aby tak mohla robiť jednak napríklad cez uhradenie starostlivosti v cirkevných či v súkromných škôlkach zapísaných v sieti škôl a predškolských zariadení, ak je to pre obec efektívnejšie, alebo aby to mohla robiť cez tzv. detské skupiny, pretože jedna situácia, s ktorou sa dnes stretávame, je, že starosta by aj rád vyhovel rodičom, najmä v menšej obci, ale nemá nielenže žiadne peniaze, ale ani počet detí na to, aby naplnil klasickú škôlku, a vie, že aj keby ju zriadil, ju neudrží prevádzkovať.
Preto navrhujeme, aby existovala možnosť tzv. detskej skupiny, čo je príklad, ktorým sme sa nechali inšpirovať od susedov v Českej republike. Na tejto pôde ho tiež predkladala pani poslankyňa Jana Žitňanská pred tým, ako odišla do Európskeho parlamentu. Detské skupiny sú menšie zjednodušené formy starostlivosti o deti, ktoré sú vhodné najmä tam, kde štandardná škôlka nebude naplnená, a teda sa nedá ani finančne udržať. Je to tiež efektívna forma prechodného opatrenia, aby sme po opadnutí vlny malých detí, ktorá hrozí už o niekoľko rokov, nezostali opäť s prázdnymi budovami, ako sa to už stalo v minulosti.
V týchto skupinách, dovolila by som si poznamenať, nemá prebiehať len starostlivosť o tie deti, ale má byť zabezpečené aj vzdelávanie. Preto osoba, ktorá ich bude prevádzkovať, musí byť na to spôsobilá a kompetentná. Dnešný systém dane z príjmu fyzických osôb je veľmi dobre nadstavený v tom, že obec, ktorá má deti v škôlke, bude na ne dostávať primerane k tomu aj prostriedky z dane z príjmu fyzických osôb. To znamená, že nemusíme meniť finančný mechanizmus ako taký. Teda obce, ktoré napríklad kvôli tejto garancii budú musieť zriadiť nové škôlky alebo platiť detské skupiny, dostanú viac peňazí primerane k počtu umiestnených detí. Obciam sa zároveň za minulej vlády zvýšili podielové dane a výber daní je tiež priaznivý, takže požadovať po nich túto službu, máme zato, že je legitímne aj z hľadiska financií. Takisto navrhujeme postupný prístup, aby teda od budúceho roku bolo miesto garantované pre 5-ročné deti, od ďalšieho roku pre deti od 4 rokov a od ďalšieho roku pre 3-ročné deti. Inými slovami, aby obce mali čas sa pripraviť, či už tým, že si dohodnú partnerov, alebo samy postavia škôlky, alebo upravia existujúce kapacity tak, aby sa im tam deti zmestili.
Zároveň navrhujeme aj určitú poistku, a to v situácii, keď obec nezabezpečí žiadosť rodičov, ktorá je podaná v primeranej lehote. Tam navrhujeme, aby bola obec nútená vyplatiť rodičom tzv. kompenzačný príspevok v sume 203,20 eur a ako kompenzáciu. Zmyslom tejto finančnej čiastky nemá byť, aby sa obce z neschopnosti vytvoriť miesto v škôlke pre ich deti vykupovali. Ide o vytváranie motivácie, aby obce aktívnymi, aktívne rôznymi kreatívnymi spôsobmi hľadali voľné miesta a nemuseli tak pristupovať k vyplácaniu tohto kompenzačného príspevku. Návrh tohto zákona už raz podávala strana SIEŤ, konkrétne cez poslanca Miroslava Beblavého, vo veľmi podobnom znení. Krátko na to na pracovnom sneme v júni 2014 SMER oznámil, že chce tiež rozširovať kapacity škôlok, čo sa aj stalo, a ja to vítam a tieto prostriedky by mali byť aj boli ďalej navýšené, čo je potrebné pochváliť. Lenže budovanie nových kapacít škôlok sa ukázalo byť nedostatočné, pretože aj tento rok očakávame, že tisíce rodín opäť nedostanú od štátu službu, ktorú ako daňoví poplatníci očakávajú. V programovom vyhlásení vlády si vláda dala za cieľ vytvoriť postupne podmienky na to, aby sa Slovenská republika priblížila čo najviac k stopercentnej zaškolenosti detí v materských školách od štyroch rokov veku. To som zacitovala.
Toto postupné vytváranie podmienok trvá už veľmi dlhú dobu a každý rok doteraz zostalo viac a viac rodín bez škôlky. Nerozumiem, prečo vláda v tejto oblasti nie je ambicióznejšia, a nevidím dôvod, prečo by nemala pridať, aby naozaj týchto 10-tisíc miest, ktoré tu chýbajú, vytvorila kreatívnejšími a efektívnejšími spôsobmi, ako je samotná výstavba.
Ako som už spomenula, nové kapacity treba privítať, podľa môjho názoru to však samo osebe systémovo problém nerieši. V menších obciach, najmä v takých, ktoré nie sú veľmi blízko ďalšej obce, kde škôlka je, nie je jednoducho možnosť mať škôlku v tradičnom slova zmysle, pretože aj keby ju štát rovno zaplatil, že ju postaví, tak sa potom nedá finančne udržať pre malý počet detí, ktorý nastane v budúcnosti. Preto je podstatné zahrnúť do zákona aj spomínané detské skupiny. Tieto dokonca vedia riešiť aj umiestňovanie detí mladších ako tri roky, teda môžu slúžiť ako lacnejšia alternatíva jaslí. Problém je najvypuklejší v Bratislave a v bratislavskom regióne, preto by práve detské skupiny odľahčili Bratislave, ak by obce v jej okolí mohli vytvárať detské skupiny.
Druhým argumentom je, že množstvo zákonov u nás pozabúda na tzv. nečinnosť povinnej osoby, a práve preto je často nemožné donútiť povinnú osobu k jeho plneniu. Tento zákon práve túto potenciálnu nečinnosť povinnej osoby, ktorej, v tomto prípade je to obec, rieši práve spomínaným satisfakčným poplatkom a vytvára tak záväzok. Tu by som možno na tomto mieste poznamenala, že tento zákon sa možno naozaj netýka všetkých, en bloc všetkých obcí a miest, keďže veľa miest s týmto umiestňovaním problém nemá. Alebo teda regiónov. Ale sú tu regióny, ktoré s umiestňovaním majú veľký problém, napr. práve bratislavský región. A tam v poslednom období keď vláda vyčlenila finančné prostriedky na výstavbu nových škôlok alebo dostavanie súčasných škôlok, sa tie mestské časti nezaujímali o tieto, o tieto dotácie. To znamená, boli nečinné v tomto prípade. Takže práve možno tento zákon by mohol riešiť to, že budú nejakým spôsobom dotlačené, motivované k tomu, aby, aby vytvárali tie miesta aktívne. Z tohto pohľadu individuálna garancia na nemecký spôsob, aj keď Nemecko nie je jediný štát, ktorý to zaviedol, je práve príklad takéhoto prístupu. To znamená, že my dáme obci flexibilitu a nástroje na to, aby dokázala zabezpečiť miesta pre všetky deti. Nezaväzujeme alebo nezväzujeme ruky starostom. Ponúkame im široký rezervoár možností, aby, ak to rodičia potrebujú, vedeli to zabezpečiť, a štát, samozrejme, musí zabezpečiť obciam primerané finančné prostriedky, aby tak urobiť mohli. Za týchto okolností rodičia budú mať istotu, že ak v apríli prídu do škôlky alebo na obecný úrad a podpíšu žiadosť, predložia ju vo vhodnej lehote, od 1. septembra to miesto pre nich niekde musí byť. Nie, aby sa už tehotné ženy zapisovali do poradovníka alebo aby zúfalí rodičia stáli rady na zápis od skorých ranných hodín, ako je to dnes. Toto nami navrhované opatrenie bolo tiež jednou z desiatich priorít, s ktorými išla strana SIEŤ do volieb, a ja osobne sa cítim zaviazaná práve týmto opatrením, ktoré sme kolektívne spolu vypracovávali.
Z tohto dôvodu si vás, kolegovia, poprosím alebo dovolím požiadať o podporu tohto zákona, aby sme ekonomicky nepoškodzovali mnohé mladé rodiny.
Ďakujeme.