Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v mene mojom a takisto aj v mene mojich kolegov Mira Beblavého a Katky Macháčkovej predložiť návrh zákona o garancii predškolskej starostlivosti.
Hlavným cieľom tohto zákona je vytvoriť garanciu pre rodičov, že pre ich deti od troch rokov bude dostupná predškolská starostlivosť, ak o to prejavia záujem.
Tento zákon reaguje na slovenskú situáciu, ale aj na európske...
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v mene mojom a takisto aj v mene mojich kolegov Mira Beblavého a Katky Macháčkovej predložiť návrh zákona o garancii predškolskej starostlivosti.
Hlavným cieľom tohto zákona je vytvoriť garanciu pre rodičov, že pre ich deti od troch rokov bude dostupná predškolská starostlivosť, ak o to prejavia záujem.
Tento zákon reaguje na slovenskú situáciu, ale aj na európske trendy. Na slovenskú situáciu reaguje v tom, že ak v roku 2007 sme mali len 1074 nevybavených žiadostí o miesta v škôlkach, tak v roku 2013 ich už bolo 9 682 a minulý rok takmer 13 000. To znamená, že sa zdesaťnásobil počet detí, ktorým sa nedostalo miesto v materskej škôlke, pričom odborníci upozorňujú, že toto číslo je hrubým podhodnotením reálnej situácie, a to hneď z dvoch dôvodov. Jeden dôvod je, že mnohí rodičia aj napriek potrebe si žiadosti ani len nepodajú, pokiaľ vedia vopred, že to nemá v ich konkrétnom prípade šancu ani zmysel, alebo ak dokonca v ich obci ani škôlka nie je, čo je prípad menších obcí.
Druhý dôvod je ten, že aj keď slovenské škôlky oficiálne ponúkajú svoje služby pre deti už od dvoch rokov, táto služba dnes vôbec nie je naplnená, pretože škôlky, ako napríklad v Bratislavskom kraji, prednostne berú deti s odloženou školskou dochádzkou, deti od 5 rokov, deti štvorročné a pre tie trojročné väčšinou nezostane miesto.
Je dokázané, že dostupná predškolská starostlivosť je jedným zo zásadných opatrení, ktoré skutočne dokáže mať vplyv na to, aby sa ľudia rozhodli mať viac detí. Ako vyplýva z ekonomických prognóz, Slovensku hrozí najväčší prepad počtu produktívnych ľudí. V roku 2050 budú na jedného dôchodcu pracovať dvaja ľudia v produktívnom veku, zatiaľ čo dnes pracujú piati. Čiže aj nedostatkom miest v škôlkach dávame nebezpečný signál do spoločnosti, že mať deti je riziko, že štát nevie zabezpečiť adekvátnu podporu všetkým rodinám a že rodičovstvo neprebehne hladko. Navyše rodičia majú často negatívnu skúsenosť so službami štátu, a preto druhé a tretie dieťa už radšej neplánujú.
Budúcnosť nám kope hrob a my nevyužívame naplno ani jediný nástroj, ktorý proti tomu máme. Fakt, že približne desaťtisíc rodín zostane bez škôlky, má ďalekosiahle dôsledky, ktoré potom roky naprávame. Buď teda rodina siahne hlbšie do vrecka a zaplatí si súkromnú škôlku, čo je väčšinou okolo 380 - 420 eur. Tie sú ale také drahé, že vo väčšine prípadov rodič radšej zostane doma, a to je takmer vždy matka. Dôsledkom oboch scenárov je, že namiesto dvoch plnohodnotných príjmov sa mladá rodina musí veľmi uskromniť. Ak žena zostane doma, tak po dosiahnutí troch rokov veku jej dieťaťa vzniká nárok už len na prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur. To je ešte ten lepší prípad, keď sú rodičia dvaja. Ani nehovorím o finančnej situácii, tiesni matiek a otcov samoživiteľov, ktorí sú na škôlku existenčne odkázaní. Tí sú síce neformálne riaditeľmi škôlok uprednostňovaní, ale tiež im od troch rokov škôlka garantovaná nie je.
Vráťme sa k rodinám, ktoré majú to šťastie, kde sú dvaja rodičia. Keď sa mladá matka nevráti do práce v očakávanom čase, zvyšuje sa šanca, že hneď po nástupe svoje predošlé miesto stratí, prípadne si pohorší. Takmer určite si ale kariérne poškodí. Je dokázané, že dlhší výpadok už nikdy alebo len veľmi ťažko platom dobehne. Z výskumov vieme, že platové nožnice medzi mužmi a ženami sa začnú roztvárať práve v tomto čase. Takéto ženy potom v dôchodkovom veku padajú na hranicu chudoby a majú nízke dôchodky. Týchto cca 10-tisíc miest, ktoré nie sú dostupné, teda majú za následok finančnú tieseň, zlé kariérne vyhliadky okolo 10-tisíc žien a ich nižšie platy a dôchodky na roky dopredu.
Rozumný trend, ktorý sledujeme v Európskej únii vo viacerých štátoch, ako napr. Nemecko, je zavedenie individuálnej garancie pre rodiča, že to miesto pre svoje dieťa mať bude. V Nemeckej spolkovej republike zaviedli túto garanciu pred niekoľkými rokmi a dokonca ju rozšírili až na vek rok a pol dieťaťa. To znamená, že dnes v Nemeckej spolkovej republike každý rodič má garantovaný právny nárok na miesto v škôlke pre svoje dieťa, ktoré dosiahne rok a pol. Rovnako ako v Nemecku navrhujeme, aby túto garanciu realizovali obce ako subjekt, ktorý jednak zo zákona je zodpovedný za zriaďovanie týchto zariadení, a cez ktorého aj dnes už tečú finančné toky na financovanie nákladov škôlok. To znamená, že zodpovednosť navrhujeme dať obci. Lenže obciam musíme dať aj prostriedky a flexibilné možnosti realizácie, nielen povinnosti.
Navrhujeme, aby obec mohla túto zodpovednosť realizovať nielen priamo cez škôlky verejné, ale aby tak mohla robiť jednak napríklad cez uhradenie starostlivosti v cirkevných či v súkromných škôlkach zapísaných v sieti škôl a predškolských zariadení, ak je to pre obec efektívnejšie, alebo aby to mohla robiť cez tzv. detské skupiny, pretože jedna situácia, s ktorou sa dnes stretávame, je, že starosta by aj rád vyhovel rodičom, najmä v menšej obci, ale nemá nielenže žiadne peniaze, ale ani počet detí na to, aby naplnil klasickú škôlku, a vie, že aj keby ju zriadil, ju neudrží prevádzkovať.
Preto navrhujeme, aby existovala možnosť tzv. detskej skupiny, čo je príklad, ktorým sme sa nechali inšpirovať od susedov v Českej republike. Na tejto pôde ho tiež predkladala pani poslankyňa Jana Žitňanská pred tým, ako odišla do Európskeho parlamentu. Detské skupiny sú menšie zjednodušené formy starostlivosti o deti, ktoré sú vhodné najmä tam, kde štandardná škôlka nebude naplnená, a teda sa nedá ani finančne udržať. Je to tiež efektívna forma prechodného opatrenia, aby sme po opadnutí vlny malých detí, ktorá hrozí už o niekoľko rokov, nezostali opäť s prázdnymi budovami, ako sa to už stalo v minulosti.
V týchto skupinách, dovolila by som si poznamenať, nemá prebiehať len starostlivosť o tie deti, ale má byť zabezpečené aj vzdelávanie. Preto osoba, ktorá ich bude prevádzkovať, musí byť na to spôsobilá a kompetentná. Dnešný systém dane z príjmu fyzických osôb je veľmi dobre nadstavený v tom, že obec, ktorá má deti v škôlke, bude na ne dostávať primerane k tomu aj prostriedky z dane z príjmu fyzických osôb. To znamená, že nemusíme meniť finančný mechanizmus ako taký. Teda obce, ktoré napríklad kvôli tejto garancii budú musieť zriadiť nové škôlky alebo platiť detské skupiny, dostanú viac peňazí primerane k počtu umiestnených detí. Obciam sa zároveň za minulej vlády zvýšili podielové dane a výber daní je tiež priaznivý, takže požadovať po nich túto službu, máme zato, že je legitímne aj z hľadiska financií. Takisto navrhujeme postupný prístup, aby teda od budúceho roku bolo miesto garantované pre 5-ročné deti, od ďalšieho roku pre deti od 4 rokov a od ďalšieho roku pre 3-ročné deti. Inými slovami, aby obce mali čas sa pripraviť, či už tým, že si dohodnú partnerov, alebo samy postavia škôlky, alebo upravia existujúce kapacity tak, aby sa im tam deti zmestili.
Zároveň navrhujeme aj určitú poistku, a to v situácii, keď obec nezabezpečí žiadosť rodičov, ktorá je podaná v primeranej lehote. Tam navrhujeme, aby bola obec nútená vyplatiť rodičom tzv. kompenzačný príspevok v sume 203,20 eur a ako kompenzáciu. Zmyslom tejto finančnej čiastky nemá byť, aby sa obce z neschopnosti vytvoriť miesto v škôlke pre ich deti vykupovali. Ide o vytváranie motivácie, aby obce aktívnymi, aktívne rôznymi kreatívnymi spôsobmi hľadali voľné miesta a nemuseli tak pristupovať k vyplácaniu tohto kompenzačného príspevku. Návrh tohto zákona už raz podávala strana SIEŤ, konkrétne cez poslanca Miroslava Beblavého, vo veľmi podobnom znení. Krátko na to na pracovnom sneme v júni 2014 SMER oznámil, že chce tiež rozširovať kapacity škôlok, čo sa aj stalo, a ja to vítam a tieto prostriedky by mali byť aj boli ďalej navýšené, čo je potrebné pochváliť. Lenže budovanie nových kapacít škôlok sa ukázalo byť nedostatočné, pretože aj tento rok očakávame, že tisíce rodín opäť nedostanú od štátu službu, ktorú ako daňoví poplatníci očakávajú. V programovom vyhlásení vlády si vláda dala za cieľ vytvoriť postupne podmienky na to, aby sa Slovenská republika priblížila čo najviac k stopercentnej zaškolenosti detí v materských školách od štyroch rokov veku. To som zacitovala.
Toto postupné vytváranie podmienok trvá už veľmi dlhú dobu a každý rok doteraz zostalo viac a viac rodín bez škôlky. Nerozumiem, prečo vláda v tejto oblasti nie je ambicióznejšia, a nevidím dôvod, prečo by nemala pridať, aby naozaj týchto 10-tisíc miest, ktoré tu chýbajú, vytvorila kreatívnejšími a efektívnejšími spôsobmi, ako je samotná výstavba.
Ako som už spomenula, nové kapacity treba privítať, podľa môjho názoru to však samo osebe systémovo problém nerieši. V menších obciach, najmä v takých, ktoré nie sú veľmi blízko ďalšej obce, kde škôlka je, nie je jednoducho možnosť mať škôlku v tradičnom slova zmysle, pretože aj keby ju štát rovno zaplatil, že ju postaví, tak sa potom nedá finančne udržať pre malý počet detí, ktorý nastane v budúcnosti. Preto je podstatné zahrnúť do zákona aj spomínané detské skupiny. Tieto dokonca vedia riešiť aj umiestňovanie detí mladších ako tri roky, teda môžu slúžiť ako lacnejšia alternatíva jaslí. Problém je najvypuklejší v Bratislave a v bratislavskom regióne, preto by práve detské skupiny odľahčili Bratislave, ak by obce v jej okolí mohli vytvárať detské skupiny.
Druhým argumentom je, že množstvo zákonov u nás pozabúda na tzv. nečinnosť povinnej osoby, a práve preto je často nemožné donútiť povinnú osobu k jeho plneniu. Tento zákon práve túto potenciálnu nečinnosť povinnej osoby, ktorej, v tomto prípade je to obec, rieši práve spomínaným satisfakčným poplatkom a vytvára tak záväzok. Tu by som možno na tomto mieste poznamenala, že tento zákon sa možno naozaj netýka všetkých, en bloc všetkých obcí a miest, keďže veľa miest s týmto umiestňovaním problém nemá. Alebo teda regiónov. Ale sú tu regióny, ktoré s umiestňovaním majú veľký problém, napr. práve bratislavský región. A tam v poslednom období keď vláda vyčlenila finančné prostriedky na výstavbu nových škôlok alebo dostavanie súčasných škôlok, sa tie mestské časti nezaujímali o tieto, o tieto dotácie. To znamená, boli nečinné v tomto prípade. Takže práve možno tento zákon by mohol riešiť to, že budú nejakým spôsobom dotlačené, motivované k tomu, aby, aby vytvárali tie miesta aktívne. Z tohto pohľadu individuálna garancia na nemecký spôsob, aj keď Nemecko nie je jediný štát, ktorý to zaviedol, je práve príklad takéhoto prístupu. To znamená, že my dáme obci flexibilitu a nástroje na to, aby dokázala zabezpečiť miesta pre všetky deti. Nezaväzujeme alebo nezväzujeme ruky starostom. Ponúkame im široký rezervoár možností, aby, ak to rodičia potrebujú, vedeli to zabezpečiť, a štát, samozrejme, musí zabezpečiť obciam primerané finančné prostriedky, aby tak urobiť mohli. Za týchto okolností rodičia budú mať istotu, že ak v apríli prídu do škôlky alebo na obecný úrad a podpíšu žiadosť, predložia ju vo vhodnej lehote, od 1. septembra to miesto pre nich niekde musí byť. Nie, aby sa už tehotné ženy zapisovali do poradovníka alebo aby zúfalí rodičia stáli rady na zápis od skorých ranných hodín, ako je to dnes. Toto nami navrhované opatrenie bolo tiež jednou z desiatich priorít, s ktorými išla strana SIEŤ do volieb, a ja osobne sa cítim zaviazaná práve týmto opatrením, ktoré sme kolektívne spolu vypracovávali.
Z tohto dôvodu si vás, kolegovia, poprosím alebo dovolím požiadať o podporu tohto zákona, aby sme ekonomicky nepoškodzovali mnohé mladé rodiny.
Ďakujeme.
Skryt prepis