Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, aj ja sa chcem vyjadriť, samozrejme, k tejto, k tejto novele, ktorú prezident vrátil, za čo som veľmi vďačná, a že teda môžme ďalej diskutovať na túto tému a možno sa nám nakoniec podarí otvoriť oči koaličným poslancom a uvedomiť si, akú hlúposť, s akou hlúposťou prišlo ministerstvo sociálnych vecí, bohužiaľ, aj napriek snahe, ktorú sme, myslím, že viacerí mali, aby sme, aby sme tento zákon minimálne zlepšili, keď už nie, keď už nie úplne odložili.
S viacerými výhradami, ktoré vyjadrili opozičné poslankyne aj poslanci počas troch čítaní novely jasličkového zákona, sa stotožnil aj prezident, a preto mu chcem za všetky deti a ich rodičov poďakovať, že dal tomuto plénu ešte jednu šancu, aby prehodnotilo a prerobilo novelu zákona o sociálnych službách.
Ja by som sa vrátila ešte na začiatok, prečo vôbec vláda prišla so snahou regulovať fungovanie jaslí. Prvým, prvou, prvým bodom alebo prvou vecou, ktorú chceli riešiť, bola práve kvalita. Štát chcel získať prehľad o tom, kto sa opatrovaniu detí reálne venuje, a mať právo zasiahnuť do toho, komu opatrovanie nepovolí. Chcel tiež upraviť podmienky, ako musí byť o deti postarané. Preto zaviedol reguláciu na priestory a na personál. Druhým dôvodom bolo lepšie zosúladenie rodinného a pracovného života.
Potiaľto by bolo všetko v poriadku a som presvedčená, že pravidlá na fungovanie jaslí sme potrebovali. No spôsob, ktorým ministerstvo zákon nakoniec napísalo, je veľmi nešťastný. Tento zákon nakoniec bude mať za následok presný opak. V tejto podobe by každému dotknutému občanovi, či už dieťaťu, alebo rodičom, prevádzkovateľom či opatrovateľom, viac uškodil ako pomohol. Ohrozí zlaďovanie rodinného a pracovného života, nie naopak, napomôže jeho zosúlaďovaniu, pretože náročné podmienky existujúce jasle predražia a znížia ich dostupnosť. Inými slovami, existujúce prevažne súkromné zariadenia buď zdražejú, alebo sa budú musieť úplne zavrieť.
K horšiemu zlaďovaniu prispeje aj nové obmedzenie, kedy dieťa bude môcť byť v jasliach len do konca kalendárneho roka, kedy dosiahne 3 roky. Ja to opäť zopakujem. Deti narodené v rozmedzí od septembra do decembra tak budú musieť v decembri jasle opustiť, keď dosiahnu 3 roky, a zostáva im aj ich rodičom od šesť do osem mesiacov, kedy rodičia budú musieť hľadať náhradné spôsoby riešenia starostlivosti pre svoje dieťa, než bude môcť nastúpiť opäť do škôlky, čo býva spravidla v septembri. Na toto som podávala tiež pozmeňujúci návrh, rokovala som o tom tak, ako aj moje kolegyne poslankyne, na ministerstve. Nebolo to vypočuté. Úplne zbytočne, si myslím, že táto vec tam bola nejakým spôsobom zaradená. Stačilo by možno vymeniť len jedno slovo v zákone, aby v jasliach boli deti do konca školského roka, kedy dosiahli 3 veky, 3 roky veku, a nie kalendárneho. Prechod do škôlky by bol pre ne oveľa jednoduchší a takisto aj pre ich rodičov.
Nakoniec ministerstvo celú kvalitatívnu zmenu pochovalo tým, že deti sa v jasliach nebudú musieť vzdelávať. Aj to už spomínali moje kolegyne predtým, ale naozaj potrebujem sa k tomu vyjadriť opäť a zdôrazniť dôležitosť tohto faktu. Je to podľa nich čisto sociálna služba, takže ministerstvo nám inými slovami tvrdí, že deti do troch rokov stačí prebaliť, nechať sa hrať, spať a to úplne stačí. Súkromníci v jasliach pritom bežne deti vzdelávajú už teraz. Je množstvo bilingválnych jaslí alebo jaslí, kde učia deti cez rôzne hravé techniky napríklad počítať. Teraz vám, súkromníci a rodičia, náš štát odkazuje práve rečou tohto zákona, že to nemá význam, že to nie je treba, že kvalita sa meria inak a deti sa začínajú učiť až od troch rokov. Alebo povie, že na to nemá kompetenciu a že by to malo riešiť ministerstvo školstva.
Na to, že sú deti vzdelávateľné už skôr ako od troch rokov, sme chceli poukázať aj naším protestom, ktorý sme urobili v spolupráci s Alianciou kvalitných súkromných jaslí a škôlok, a viacerí z vás kolegov si zobrali na svoj stôl detskú kresbu, ktorú si vyložili na svoju poslaneckú lavicu, ktoré vytvorili vlastne deti z jasličiek. Týmito kresbami alebo týmito dielkami sme chceli práve poukázať na to, že deti aj do 3 rokov sú vzdelávateľné a mali by byť vzdelávané. Že je to nonsens, ukazuje už dnes aj samotný štát. Štátny vzdelávací program v materských školách - teraz pozor, hovorím o materských školách - je zostavený pre deti už od 2 rokov. To vieme, že síce v škôlkach máme deti od troch alebo od štyroch, pretože nie sú miesta a tak ďalej, to už sa stalo takým, takou rozprávkou alebo takým, zľudovelo to v podstate, ale fakt je, že štátny vzdelávací program v materských školách je zostavený pre deti od 2 rokov. Tak je to v zákone. Takže deti do troch rokov v jasliach vzdelanie nepotrebujú, lebo sú v jasliach, ale v materských školách, pokiaľ také deti existujú a majú menej ako tri roky, tak tam to povinné je. Toto sa volá dvojaký meter pre naše deti.
Na zákone nespolupracovalo ministerstvo školstva, čo som kritizovala už počas druhého čítania tohto zákona, pritom mnohé zariadenia už teraz sú kombinované, nerozdeľujú deti na jasle a na škôlku. Sú to centrá pre deti od dvoch do šiestich rokov. Opäť opakujem, väčšinou súkromné. Dnes budú musieť spĺňať aj nariadenia ministerstva práce, aj nariadenia ministerstva školstva. Nikto z navrhovateľov zákona mi doteraz nezodpovedal na otázku, ako chcú túto situáciu riešiť, a síce že tieto deti budú mať štandardy alebo že pre tieto deti budú mať vlastné štandardy aj jedno, aj druhé ministerstvo.
Tretím aspektom, ktorý zákon nedomyslel, je obmedzenie rodičov ako súkromných osôb a takisto aj súkromníkov, ktorí prevádzkujú jasle, a keď si chcú teda rodičia zaplatiť službu u súkromníka, a vlastne nebudú môcť. Ja ešte dokážem pochopiť, že štát chce kvôli efektivite brať do štátnych jaslí deti, ktoré sú deťmi pracujúcich rodičov, lebo tí nepracujúci majú, je to jednoduchšie pre nich postarať sa o dieťa doma. Ale je škandalózne, že chcete zabrániť súkromníkom, ktorí si jasle vybudovali bez pomoci štátu, žiadne peniaze od štátu neberú, že im chcete zakázať prijať do jaslí dieťa rodičov, ktoré, ktorí nepracujú, ale vedia si to zaplatiť.
Tu by som chcela prečítať naozaj jeden príbeh, ktorý ma absolútne šokoval. Prišiel mi len pred asi 20 minútami a to je vlastne ďalšia, ďalší príklad toho, ako v tejto, v tejto situácii ten štát naozaj nemyslel, alebo teda tvorcovia novely naozaj nemysleli napríklad aj na takúto skupinu ľudí:
"Dobrý deň. Mám pripomienku k jasličkovému zákonu. Moja situácia sa vôbec nerieši a takých silných matiek je viac. Som matka na rodičovskej dovolenke. Počas rodičovskej dovolenky mi zistili rakovinu. Stala som sa invalidnou dôchodkyňou. Našťastie liečba zabrala, syna som z chorôb, čo mal, vylízala, no odniesol si to aj vzťah. Takže dnes som matka na rodičovskej dovolenke a invalidnom dôchodku a nemám partnera. Potrebujem čas na regeneráciu, doštudovanie a hľadanie roboty, ktorú by som ako matka aj stihla a financie by som pre seba a syna zabezpečila. A teraz nebudem mať možnosť dať dieťa do jaslí? Toto je sociálna politika? Potrebujem odbremeniť, nech sa zaradím späť do života a nebudem na dávkach, a zároveň aj na dvojročnom, a menej ako dvojročnom synovi vidím, že potrebuje detský kolektív, aby sa posúval dopredu. Diskriminovať choré matky, ktoré chcú opäť žiť a robiť a štátu platiť odvody? Čo bojujú a nakoniec im štát chce podkopať kolená? Moja pripomienka je tou, ktorú napísal sám život. Ja som svoje vyhrala, no ak aj hociktorá iná žena podstupuje takú ťažkú liečbu, aby nemala v takej chvíli mať kde dať dieťa, aby rodiny v mne podobnej situácii mohli prežiť, je podľa mňa choré."
Takže toto je napríklad jedna zo situácií, ktorú dnes na výbore pani Vaľová hovorila, že rodina je na prvom mieste, a že teda keď je matka doma s jedným dieťaťom a že teda by mala byť doma aj s druhým, aj keby to bolo jedno dieťa, skrátka existujú situácie, napríklad aj zdravotné situácie, kedy tá matka skrátka s tým dieťaťom nemôže byť a je na rodičovskej dovolenke, ale má napríklad zdravotné komplikácie. Čiže táto novela nerieši ani túto skupinu obyvateľov.
Tu je potrebné si uvedomiť, koho ide štát regulovať, pretože sú to naozaj prevažne súkromníci. Dnes sú takmer všetky jasle súkromné, štát im pri ich štarte nič neprispel ani na budovy, ani na vybavenie. Títo súkromníci majú na zariadenia často hypotéky. Napríklad hlavné mesto Bratislava má na svojich stránkach uvedené štyri štátne jasle z celej Bratislavy. Ostatné sú súkromné. Podľa informácií hygienikov, ktorí schvaľujú už dnes fungovanie práve takýchto súkromných zariadení, je v Bratislave viac ako 400 súkromných zariadení. Koľko z nich po tejto novele bude podľa vás musieť zavrieť? Ich klienti, rodičia, dávajú deti do jaslí z vlastného alebo za peniaze z európskych fondov v podobe príspevku na starostlivosť o dieťa. No a v tomto momente prichádza štát a ide súkromníkom hovoriť, že nemôžu prijať dieťa rodičov, ktorí nepracujú alebo sa nepripravujú na povolanie, hoci by si to celé mohli zaplatiť sami. Títo súkromní prevádzkovatelia jaslí pomáhali a dodnes pomáhajú našej spoločnosti suplovať dieru po zrušených štátnych jasliach.
Ministerstvo sa k tomuto nezmyslu postavilo šalamúnsky. Pán hovorca Stužka vyhlásil, citujem: "Zákon však dáva istý priestor na rozhodnutie zriaďovateľa v individuálnych prípadoch. Rodič nemusí dokladovať zariadeniu potvrdenie o pracovnom vzťahu. Existujú rôzne formy, ktoré napĺňajú cieľ zosúlaďovania rodinného a pracovného života." Pán hovorca potom vymenúva alternatívu k zamestnaniu alebo k vzdelávaniu. Napríklad jazykový kurz v jazykovke alebo školenia, alebo práca z domu, takže sa bude nakoniec dať akoby dohodnúť.
Presne na toto som upozorňovala aj dnes na výbore pre sociálne veci a bolo to komunikované aj zo strany ministerstva, aj voči zriaďovateľom, že nakoniec sa to kontrolovať nebude. Čo by na toto povedala EÚ? Neviem. Len potom zostáva otázka, na čo tam potom v zákone toto ustanovenie o pracujúcom rodičovi je, ak každému bude stačiť doniesť potvrdenie zo školenia alebo z jazykovky? A keď sa nejaký aktívny úradník rozhodne prevádzkovateľom za toto udeliť jednu z tých likvidačných pokút v hodnote 35-tisíc eur, aké sú v zákone vymyslené, tak čo? Potom sa čo udeje?
Dlhodobo tvrdím, že ak bude zákon schválený v tejto podobe, dôjde k zníženiu počtu miest v jasliach, ktoré už existujú. Ako to ja môžem tvrdiť? Nie je to môj výmysel, na rozdiel od ministerstva, konkrétne Aliancia kvalitných súkromných škôlok a jaslí, ktorú vedie Lucia Gomez, prieskum medzi zriaďovateľmi alebo prevádzkovateľmi jasiel urobila. S rozpočtom 0 eur urobila prieskum, do ktorého sa zapojilo 88 súkromných zariadení, ktoré sa spolu starajú o 1 817 detí, majú, a majú 38 zamestnancov, z ktorých už teraz je 75 % kvalifikovaných. Takže toto spĺňajú. Pýtala sa ich na to, ako ich fungovanie ovplyvnia nové regulácie v tejto novele. Výsledkom je, že približne polovica z týchto zariadení, ktoré sa zúčastnili prieskumu, nedokáže splniť nároky, ktoré ministerstvo žiada pod hrozbou vysokých pokút v zákone, a majú obavu o to, či nebudú musieť zavrieť. To je viac ako 900 miest ohrozených len pri 44 zariadeniach, ktoré sa zúčastnili tohto prieskumu.
Keby malo ministerstvo zodpovedný prístup, v prvom rade by som čakala analýzu dopadov takejto novely. Dnes dokonca ani nevieme, koľko súkromných zariadení na Slovensku máme a koľko detí ich navštevuje. Štát na centrálnej úrovni tieto údaje nemá a pri novele zákona pracoval vo vzduchoprázdne.
Pani poslankyňa Vaľová – opäť spomínam –, ktorá je zároveň primátorkou Humenného, povedala dnes na výbore, že toto nie je pravda, že tieto čísla máme. Mestá tieto čísla vraj majú, lebo schvaľujú otváracie hodiny týchto zariadení. Áno, to je pravda, a preto sa pýtam, ako je možné, že ministerstvo práce si nezozbieralo napríklad čísla, kontakty na tieto zariadenia a nespýtalo sa ich na túto situáciu, aké dopady by to napríklad pre ne malo, táto konkrétna novela. Na to sa budem ešte pána ministra určite pýtať aj ja.
Ako samotné ministerstvo priznalo, ponáhľa sa s prijatím zákona kvôli čerpaniu eurofondov na výstavbu nových 90 štátnych jaslí. Aby ste vedeli, 90 jaslí, to je vytvorenie 1 800 miest, ďalších nových 1 800 miest za 28 mil. eur. Keď si to predelíme, je to 15 555 eur na jedno miesto v jasliach. Ako neviem, možno kolegyňa Cigániková má viacej skúseností, ale skrátka, myslím si, že za 15-tisíc eur by vedela vybudovať ďalšiu novú škôlku a... Alebo tri dokonca, nie jedno miesto. Takže nech mi nehovoria kompetentní, že je to málo peňazí. Je to dosť peňazí, len ich treba efektívne využívať. So zlým zákonom je však možné zničiť aj tie jasle, ktoré už fungujú, a spôsobiť problémy aj pre tie budúce a to všetko len preto, že máme niekde v ďalekej budúcnosti, v roku 2020, vidinu jaslí, ktorá bude postavená z eurofondov. Ak sa unáhlime, môžeme zničiť tú energiu, ktorá už do vybudovania jaslí bola vynaložená našimi spoluobčanmi, ktoré si jasle založili sami.
Na záver ešte spomeniem, že rodičia si dobre uvedomujú, že tento zákon mnohým z nich sťaží prístup k jasliam, preto nami zverejnená petícia, ktorú sme dali von v piatok, získala na portáli Changenet za 48 hodín viac ako 2-tisíc podpisov a teraz ich už má takmer 3-tisíc.
Vážené kolegyne a kolegovia, ja by som vás skutočne poprosila, aby ste sa naozaj zaoberali touto novelou, pretože verejnosť s touto novelou zákona jednoznačne nesúhlasí, nesúhlasí s ňou ani pán prezident v tomto znení, ja nehovorím, že túto novelu máme teraz nejakým spôsobom dať preč, lebo už je na to neskoro, aj to sme skúšali, ale keď už ju tu máme, tak ju aspoň urobme lepšou a efektívnejšou pre realitu, s ktorou sa potýkajú práve zriaďovatelia alebo prevádzkovatelia jaslí a rodičia. Apelujem na vás, aby ste neničili súkromné jasle, lebo vezmete mnohým rodinám zariadenia, ktoré oni sami vybudovali, pretože častokrát ani nemali kam dať vlastné dieťa, a preto vytvorili zariadenie niekde v hladovej doline, kde, kde sú radi, že majú aspoň to jedno zariadenie, a keď to zanikne, tak nebudú ani miesta pracovné, ktoré vytvárajú tie jasle, a nebudú tie deti mať ani kam ísť. Prosím vás preto, aby ste prijali návrhy prezidenta Kisku na zmeny a aby sme tento zákon zmenili a prerobili.
Ďakujem.
