Videokanál poslanca

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k tomuto vládnemu návrhu, ktorý v princípe samozrejme podporujem, pretože ide o zvýšenie tak dôležitej, tak dôležitého príspevku, ako je rodičovský príspevok. Avšak dovoľte mi povedať k nemu aj pár kritických slov a možno nejakých návrhov na zlepšenie.
Vláda predložila tomuto plénu návrh, ktorý v prípade jeho schválenia, zvýši rodičovský príspevok o 10 eur a teda zo sumy 203,20 eura na 213,20 eura. Každé takéto zvýšenie je určite potrebné privítať. Rodičovský príspevok sa tri roky nezvyšoval, lebo je naviazaný na životné minimum, a vnímam dlhodobú nespokojnosť rodičov v tomto smere. Rodičovský príspevok je častokrát občanmi kritizovaný z viacerých dôvodov. Prvým a hlavným dôvodom je práve jeho výška. Ide o sumu, z ktorej sa dá po materskej chvíľu prežiť, no rodina s malým dieťaťom sa musí pripraviť na uťahovanie opaskov.
Druhú negatívnu charakteristiku rodičovského príspevku vnímam, že nie je citlivý na situáciu v rodine. Automaticky počíta s príjmom druhého partnera, ktorý pracuje na plný pracovný úväzok. Ak nie je rodina úplná, rodičovský príspevok niekedy vedie k poberaniu príspevkov v hmotnej núdzi. No niekedy sú príjmy rodiny o kúsok vyššie a tieto rodiny teda nemajú nárok ani na tieto príspevky. Aby bolo jasné, nerozprávame sa tu o ľuďoch, ktorí nechcú pracovať alebo stratili pracovné návyky. Do situácie, keď musí občan vyžiť len z rodičovského príspevku, sa ľahko môže dostať takmer ktokoľvek. Úplne stačí, že jeden partner toho druhého opustí, starí rodičia už nežijú a prípadne dieťa nemôže ísť do jaslí, pretože má napríklad zníženú alebo oslabenú imunitu. Ide o tri pomerne bežné životné okolnosti a keď sa nám tieto v živote stanú, potom ste takmer s istotou odkázaní na niekoľkoročnú v podstate chudobu.
Dovolím si opäť prečítať skutočný príbeh, ktorý som si ja sama prečítala v decembrovom Nota bene. Mladej zdravotnej sestre sa narodil synček Samko. S mužom žili spolu štyri roky, no ten potom začal piť a v šiestom mesiaci tehotenstva ju udrel a tak od neho odišla. Býva v byte, ktorý poskytuje nemocnica za zvýhodnený nájom svojim zamestnancom, a keďže ona tam robí tú sestru, tak jej poskytli takýto nájom. Zatiaľ sestra pracovala a po materskej dávala Samka do jaslí. No čoraz viac vymeškávala z práce práve kvôli tomu, že Samko bol často chorý, keďže je astmatik. Absencie v práci jej už v nemocnici odmietali tolerovať. Nedalo sa teda inak len zostať doma. Dnes mladá žena nedostáva dostatok peňazí z rodičovského príspevku, aby sa prestravovala a aby zaplatila aspoň to lacné ubytovanie, ktoré jej nemocnica ešte stále z dobrej vôle poskytuje. Jej a jej synovi hrozí bezdomovectvo. Preto ten príbeh bol aj uvedený v Nota bene. Takýchto príbehov sú na Slovensku s malými obmenami tisíce. Riešenie zatiaľ nemáme a mojím názorom je, že chýba záchranná sieť, ktorú by mal predstavovať práve rodičovský príspevok.
Tretím negatívnym aspektom rodičovského príspevku, ktorý by som rada prízvukovala, je, že sa dá poberať len po fixnú dobu a teda po dobu tri roky. V prípade dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom je to šesť rokov. Čiže podpora rodín medzi materskou a tromi rokmi malého dieťatka je nastavená tak, že rodina dostáva malú sumu peňazí pomerne dlhú dobu, ktorá je teda určená štátom, ak to porovnávame napríklad so zvyškom Európy, kde je to oveľa flexibilnejšie.
Mnohí rodičia aj tak začínajú pracovať skôr ako v troch rokoch dieťaťa a rodičovský príspevok potom vymenia napríklad za príspevok na starostlivosť o dieťa, alebo poberajú rodičovský príspevok ďalej a popritom pracujú. To je možnosť, ktorú ponúka tento štát, a je to fajn. Lenže časy, kedy sme my všetci písali rovnakým modrým perom, sú už dávno preč. Takže táto jednotná politika troch rokov naznačuje rodičom, že s dieťaťom treba zostať doma práve a len tieto tri roky veku.
V Českej republike pochopili, že rodičia majú dnes rôzne predstavy o tom, kedy sa vrátiť do práce. Flexibilné poberanie rodičovského príspevku majú už dlhšie a rodičia si ho obľúbili, a preto tam zavádzajú už dokonca štvrtú rýchlosť čerpania tohto príspevku.
Podala som preto zásadnú pripomienku k chystanému zákonu v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktorá navrhuje, aby výška mesačného vyplácaného rodičovského príspevku závisela od počtu mesiacov, za ktorých sa ho rodič rozhodne čerpať. Tak isto som tam navrhla aj ten najnižší strop, čo je v podstate doba dvoch rokov. Takže celková suma, ktorá sa nemení a je 6 396 eur, ktorú by rodič získal za celú dobu poberania rodičovského príspevku, bolo by ju možné ukončiť aj v inom mesiaci ako v tom, keď dieťa dosiahne vek tri roky. Výška rodičovského príspevku by sa tak pohybovala v intervale od 355,33 eura, ak by si teda tú sumu vyčerpal rodič v mesiaci, keď dieťa dovŕši práve tie dva roky, čiže to minimum, až do tých spomínaných 213,20 eura, ktoré by dostal rodič, ak by príspevok poberal celé tri roky, tak ako je to teraz.
Ministerstvo práce môj návrh odmietlo, pretože som vraj nemyslela na prípad, kedy je dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom a rodičia si už teda prostriedky vyčerpali. No tak v tom prípade by bolo riešenie veľmi jednoduché a pri troche dobrej vôle by na to prišli aj na ministerstve práce. Podmienkou by bolo, že ak by rodič chcel poberať rodičovský príspevok po dobu 6 rokov, ihneď po uznaní dlhodobo nepriaznivého stavu by bol povinný nahlásiť túto skutočnosť úradu práce a rodičovský príspevok by sa vyplácal v pôvodnej výške 213 eur až do 6 rokov veku dieťaťa. Čiže ja v tom nevidím žiaden problém. Tu by mohli vzniknúť rozpočtové výdavky, ale len vo veľmi špecifických prípadoch. To znamená, v prípade detí s nepriaznivým zdravotným stavom, ktorým sa zdravie zhoršilo počas poberania rodičovského príspevku a ktorým bol rodičovský príspevok vyplácaný rýchlejšie na základe môjho návrhu flexibility. Toto opatrenie by si teda vyžiadalo minimálne zvýšenie rozpočtových výdavkov. A je to skôr o manažmente a o dobrej vôli.
Na záver chcem povedať, že budem hlasovať za tento návrh vlády, aby bolo zvýšenie rodičovského príspevku posunuté do druhého čítania. Avšak tam budem ďalej presadzovať pozmeňujúcim návrhom práve flexibilitu rodičovského príspevku, ktorá by mladým rodinám určite pomohla. Som pripravená o jeho znení rokovať aj s ministerstvom práce a budem rada ak budeme vedieť spolupracovať.
Ďakujem pekne.

Ja by som tak isto chcela sa ospravedlniť a nahlásiť svoju vlastnú chybu pri hlasovaní, teda neviem ako konkrétne nazvať to hlasovanie, ale bolo to hlasovanie o tom druhom súbore pripomienok pána prezidenta, lebo tam boli teda dve hlasovania, som hlasovala omylom proti a chcela by som byť za. Ak sa to dá ešte opraviť. Ten druhý súbor pripomienok pána prezidenta. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja takisto musím povedať na úvod, že absolútne kvitujem, že ste s takýmto záujmom pristúpili k tejto tematike, a takisto aj, že ste takto obsiahlo reagovali na ten email, ktorý som vám poslala. Takže za toto máte naozaj veľkú pochvalu.
Ale aby som išla tiež bod po bode, hovorili ste, že jasle v minulosti boli pod gesciou ministerstva zdravotníctva. No tak keby sme sa mali, a v minulosti to bolo tak a tak, tak keby sme sa na to mali takto pozerať, tak prečo sú teraz pod gesciou ministerstva sociálnych vecí a nie zdravotníctva, keby ste teda mali ísť podľa vašich, podľa vašich predstáv. Fakt je ten, že žijeme v inej dobe a je potrebné sa prispôsobiť iným pravidlám, a tento zákon tú realitu nezohľadňuje.
Ďalšia vec, jasle verzus škôlka, ste hovorili, že sa to tu mieša. No, mieša sa to preto, pretože tu stále nemáme nejak dobre zadefinované, čo sú jasle, čo je škôlka, a potom sa nám deje to, že teda niektoré deti, ktoré majú dva roky, sú v jasliach a niektoré sú v škôlke, ako som spomínala, čo teda nie je dobré. Hej, ale nehovorím, že to je predmetom tejto novely, ale je to fakt, ktorý tiež pôsobí na túto novelu. Chcem tým povedať, vy ste hovorili, že v jasliach by potom boli 6-mesačné detičky a potom by, a boli by aj 3-ročné detičky. To isté aj v škôlkach. V škôlkach sú 3-ročné deti a 5-ročné deti napríklad, hej. Dobré jasle vedia takéto veci, takéto skupiny detí oddeliť a majú ich skrátka v iných, iných skupinách. V tomto ja problém nevidím.
Ďalej hovorili ste o kvalite, práve tento zákon, táto novela spôsobí, že tá kvalita bude obchádzaná, pretože hovorí o tom, že je potrebné zaradiť škôlky do registra sociálnych služieb, teda, pardon, škôlky, jasle. A tie, ktoré sa do toho registra nezaradia, budú lacnejšie, nebudú musieť spĺňať všetky tie kritériá a rodičia si potom možno nevedomky vyberú aj tie horšie jasle, ktoré budú menej kvalitné.
No, a teda mám už málo času, len som chcela povedať, že tu nikto nehovorí o tom, že pravidlá nie sú dobré. Pravidlá sú O. K., len je potrebné ich nastaviť dobre a efektívne.

Ďakujem pekne. V prvom rade chcem poďakovať všetkým dámam za podporu a bodaj by takúto podporu sme dostali aj od koaličných partnerov.
Možno ešte na kolegyňu Jurinovú, samozrejme, ja by som tiež bola najradšej, keby sme tento zákon úplne urobili nanovo, ale keďže sme naozaj postavení zoči voči realite, tak preto som reagovala, že aspoň tá náprava by bola dobrá, keď ho už tu máme druhýkrát na stole.
No a teda by som chcela reagovať na kolegu poslanca Antala, veď ja s vami súhlasím v tomto, len ja hovorím, že existuje veľká skupina rodičov, ktorí sa nijakým spôsobom nepripravujú na trh práce. Ani sa nevzdelávajú, ani nechodia na žiaden kurz, ani... - a teraz si budú musieť buď zbytočne takéto kurzy hľadať, aby mohli takýto papier doložiť, alebo vlastne aj nie, lebo vlastne sa to kontrolovať nebude, čiže tá pointa je v tom, že štát nemá v žiadnom prípade právo regulovať súkromníkom to, aby k nim mohol prísť, alebo nie súkromníkom, skôr tým osobám, ktoré si to zaplatia, či už z toho titulu, že majú naozaj veľa peňazí a že si povie, že nepotrebujem ani rodičovský príspevok, nepotrebujem nič od štátu, chcem si proste zaplatiť jasle. A ja si nebudem môcť to dieťa na základe tohto zákona tam dať? Alebo sú tam potom rodičia, ktorí naozaj na základe zlého zdravotného stavu ako pani, o ktorej som čítala, tak nijakým spôsobom nemôže doložiť, že sa pripravuje na trh práce, pretože sa regeneruje po rakovine. Tak skrátka ona si tiež nebude môcť to dieťa tam dať, aby sa odbremenila, aby mohla nejakým spôsobom mať čas, aby sa dala dokopy a mohla potom neskôr na ten trh práce nastúpiť? O toto ide.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, aj ja sa chcem vyjadriť, samozrejme, k tejto, k tejto novele, ktorú prezident vrátil, za čo som veľmi vďačná, a že teda môžme ďalej diskutovať na túto tému a možno sa nám nakoniec podarí otvoriť oči koaličným poslancom a uvedomiť si, akú hlúposť, s akou hlúposťou prišlo ministerstvo sociálnych vecí, bohužiaľ, aj napriek snahe, ktorú sme, myslím, že viacerí mali, aby sme, aby sme tento zákon minimálne zlepšili, keď už nie, keď už nie úplne odložili.
S viacerými výhradami, ktoré vyjadrili opozičné poslankyne aj poslanci počas troch čítaní novely jasličkového zákona, sa stotožnil aj prezident, a preto mu chcem za všetky deti a ich rodičov poďakovať, že dal tomuto plénu ešte jednu šancu, aby prehodnotilo a prerobilo novelu zákona o sociálnych službách.
Ja by som sa vrátila ešte na začiatok, prečo vôbec vláda prišla so snahou regulovať fungovanie jaslí. Prvým, prvou, prvým bodom alebo prvou vecou, ktorú chceli riešiť, bola práve kvalita. Štát chcel získať prehľad o tom, kto sa opatrovaniu detí reálne venuje, a mať právo zasiahnuť do toho, komu opatrovanie nepovolí. Chcel tiež upraviť podmienky, ako musí byť o deti postarané. Preto zaviedol reguláciu na priestory a na personál. Druhým dôvodom bolo lepšie zosúladenie rodinného a pracovného života.
Potiaľto by bolo všetko v poriadku a som presvedčená, že pravidlá na fungovanie jaslí sme potrebovali. No spôsob, ktorým ministerstvo zákon nakoniec napísalo, je veľmi nešťastný. Tento zákon nakoniec bude mať za následok presný opak. V tejto podobe by každému dotknutému občanovi, či už dieťaťu, alebo rodičom, prevádzkovateľom či opatrovateľom, viac uškodil ako pomohol. Ohrozí zlaďovanie rodinného a pracovného života, nie naopak, napomôže jeho zosúlaďovaniu, pretože náročné podmienky existujúce jasle predražia a znížia ich dostupnosť. Inými slovami, existujúce prevažne súkromné zariadenia buď zdražejú, alebo sa budú musieť úplne zavrieť.
K horšiemu zlaďovaniu prispeje aj nové obmedzenie, kedy dieťa bude môcť byť v jasliach len do konca kalendárneho roka, kedy dosiahne 3 roky. Ja to opäť zopakujem. Deti narodené v rozmedzí od septembra do decembra tak budú musieť v decembri jasle opustiť, keď dosiahnu 3 roky, a zostáva im aj ich rodičom od šesť do osem mesiacov, kedy rodičia budú musieť hľadať náhradné spôsoby riešenia starostlivosti pre svoje dieťa, než bude môcť nastúpiť opäť do škôlky, čo býva spravidla v septembri. Na toto som podávala tiež pozmeňujúci návrh, rokovala som o tom tak, ako aj moje kolegyne poslankyne, na ministerstve. Nebolo to vypočuté. Úplne zbytočne, si myslím, že táto vec tam bola nejakým spôsobom zaradená. Stačilo by možno vymeniť len jedno slovo v zákone, aby v jasliach boli deti do konca školského roka, kedy dosiahli 3 veky, 3 roky veku, a nie kalendárneho. Prechod do škôlky by bol pre ne oveľa jednoduchší a takisto aj pre ich rodičov.
Nakoniec ministerstvo celú kvalitatívnu zmenu pochovalo tým, že deti sa v jasliach nebudú musieť vzdelávať. Aj to už spomínali moje kolegyne predtým, ale naozaj potrebujem sa k tomu vyjadriť opäť a zdôrazniť dôležitosť tohto faktu. Je to podľa nich čisto sociálna služba, takže ministerstvo nám inými slovami tvrdí, že deti do troch rokov stačí prebaliť, nechať sa hrať, spať a to úplne stačí. Súkromníci v jasliach pritom bežne deti vzdelávajú už teraz. Je množstvo bilingválnych jaslí alebo jaslí, kde učia deti cez rôzne hravé techniky napríklad počítať. Teraz vám, súkromníci a rodičia, náš štát odkazuje práve rečou tohto zákona, že to nemá význam, že to nie je treba, že kvalita sa meria inak a deti sa začínajú učiť až od troch rokov. Alebo povie, že na to nemá kompetenciu a že by to malo riešiť ministerstvo školstva.
Na to, že sú deti vzdelávateľné už skôr ako od troch rokov, sme chceli poukázať aj naším protestom, ktorý sme urobili v spolupráci s Alianciou kvalitných súkromných jaslí a škôlok, a viacerí z vás kolegov si zobrali na svoj stôl detskú kresbu, ktorú si vyložili na svoju poslaneckú lavicu, ktoré vytvorili vlastne deti z jasličiek. Týmito kresbami alebo týmito dielkami sme chceli práve poukázať na to, že deti aj do 3 rokov sú vzdelávateľné a mali by byť vzdelávané. Že je to nonsens, ukazuje už dnes aj samotný štát. Štátny vzdelávací program v materských školách - teraz pozor, hovorím o materských školách - je zostavený pre deti už od 2 rokov. To vieme, že síce v škôlkach máme deti od troch alebo od štyroch, pretože nie sú miesta a tak ďalej, to už sa stalo takým, takou rozprávkou alebo takým, zľudovelo to v podstate, ale fakt je, že štátny vzdelávací program v materských školách je zostavený pre deti od 2 rokov. Tak je to v zákone. Takže deti do troch rokov v jasliach vzdelanie nepotrebujú, lebo sú v jasliach, ale v materských školách, pokiaľ také deti existujú a majú menej ako tri roky, tak tam to povinné je. Toto sa volá dvojaký meter pre naše deti.
Na zákone nespolupracovalo ministerstvo školstva, čo som kritizovala už počas druhého čítania tohto zákona, pritom mnohé zariadenia už teraz sú kombinované, nerozdeľujú deti na jasle a na škôlku. Sú to centrá pre deti od dvoch do šiestich rokov. Opäť opakujem, väčšinou súkromné. Dnes budú musieť spĺňať aj nariadenia ministerstva práce, aj nariadenia ministerstva školstva. Nikto z navrhovateľov zákona mi doteraz nezodpovedal na otázku, ako chcú túto situáciu riešiť, a síce že tieto deti budú mať štandardy alebo že pre tieto deti budú mať vlastné štandardy aj jedno, aj druhé ministerstvo.
Tretím aspektom, ktorý zákon nedomyslel, je obmedzenie rodičov ako súkromných osôb a takisto aj súkromníkov, ktorí prevádzkujú jasle, a keď si chcú teda rodičia zaplatiť službu u súkromníka, a vlastne nebudú môcť. Ja ešte dokážem pochopiť, že štát chce kvôli efektivite brať do štátnych jaslí deti, ktoré sú deťmi pracujúcich rodičov, lebo tí nepracujúci majú, je to jednoduchšie pre nich postarať sa o dieťa doma. Ale je škandalózne, že chcete zabrániť súkromníkom, ktorí si jasle vybudovali bez pomoci štátu, žiadne peniaze od štátu neberú, že im chcete zakázať prijať do jaslí dieťa rodičov, ktoré, ktorí nepracujú, ale vedia si to zaplatiť.
Tu by som chcela prečítať naozaj jeden príbeh, ktorý ma absolútne šokoval. Prišiel mi len pred asi 20 minútami a to je vlastne ďalšia, ďalší príklad toho, ako v tejto, v tejto situácii ten štát naozaj nemyslel, alebo teda tvorcovia novely naozaj nemysleli napríklad aj na takúto skupinu ľudí:
"Dobrý deň. Mám pripomienku k jasličkovému zákonu. Moja situácia sa vôbec nerieši a takých silných matiek je viac. Som matka na rodičovskej dovolenke. Počas rodičovskej dovolenky mi zistili rakovinu. Stala som sa invalidnou dôchodkyňou. Našťastie liečba zabrala, syna som z chorôb, čo mal, vylízala, no odniesol si to aj vzťah. Takže dnes som matka na rodičovskej dovolenke a invalidnom dôchodku a nemám partnera. Potrebujem čas na regeneráciu, doštudovanie a hľadanie roboty, ktorú by som ako matka aj stihla a financie by som pre seba a syna zabezpečila. A teraz nebudem mať možnosť dať dieťa do jaslí? Toto je sociálna politika? Potrebujem odbremeniť, nech sa zaradím späť do života a nebudem na dávkach, a zároveň aj na dvojročnom, a menej ako dvojročnom synovi vidím, že potrebuje detský kolektív, aby sa posúval dopredu. Diskriminovať choré matky, ktoré chcú opäť žiť a robiť a štátu platiť odvody? Čo bojujú a nakoniec im štát chce podkopať kolená? Moja pripomienka je tou, ktorú napísal sám život. Ja som svoje vyhrala, no ak aj hociktorá iná žena podstupuje takú ťažkú liečbu, aby nemala v takej chvíli mať kde dať dieťa, aby rodiny v mne podobnej situácii mohli prežiť, je podľa mňa choré."
Takže toto je napríklad jedna zo situácií, ktorú dnes na výbore pani Vaľová hovorila, že rodina je na prvom mieste, a že teda keď je matka doma s jedným dieťaťom a že teda by mala byť doma aj s druhým, aj keby to bolo jedno dieťa, skrátka existujú situácie, napríklad aj zdravotné situácie, kedy tá matka skrátka s tým dieťaťom nemôže byť a je na rodičovskej dovolenke, ale má napríklad zdravotné komplikácie. Čiže táto novela nerieši ani túto skupinu obyvateľov.
Tu je potrebné si uvedomiť, koho ide štát regulovať, pretože sú to naozaj prevažne súkromníci. Dnes sú takmer všetky jasle súkromné, štát im pri ich štarte nič neprispel ani na budovy, ani na vybavenie. Títo súkromníci majú na zariadenia často hypotéky. Napríklad hlavné mesto Bratislava má na svojich stránkach uvedené štyri štátne jasle z celej Bratislavy. Ostatné sú súkromné. Podľa informácií hygienikov, ktorí schvaľujú už dnes fungovanie práve takýchto súkromných zariadení, je v Bratislave viac ako 400 súkromných zariadení. Koľko z nich po tejto novele bude podľa vás musieť zavrieť? Ich klienti, rodičia, dávajú deti do jaslí z vlastného alebo za peniaze z európskych fondov v podobe príspevku na starostlivosť o dieťa. No a v tomto momente prichádza štát a ide súkromníkom hovoriť, že nemôžu prijať dieťa rodičov, ktorí nepracujú alebo sa nepripravujú na povolanie, hoci by si to celé mohli zaplatiť sami. Títo súkromní prevádzkovatelia jaslí pomáhali a dodnes pomáhajú našej spoločnosti suplovať dieru po zrušených štátnych jasliach.
Ministerstvo sa k tomuto nezmyslu postavilo šalamúnsky. Pán hovorca Stužka vyhlásil, citujem: "Zákon však dáva istý priestor na rozhodnutie zriaďovateľa v individuálnych prípadoch. Rodič nemusí dokladovať zariadeniu potvrdenie o pracovnom vzťahu. Existujú rôzne formy, ktoré napĺňajú cieľ zosúlaďovania rodinného a pracovného života." Pán hovorca potom vymenúva alternatívu k zamestnaniu alebo k vzdelávaniu. Napríklad jazykový kurz v jazykovke alebo školenia, alebo práca z domu, takže sa bude nakoniec dať akoby dohodnúť.
Presne na toto som upozorňovala aj dnes na výbore pre sociálne veci a bolo to komunikované aj zo strany ministerstva, aj voči zriaďovateľom, že nakoniec sa to kontrolovať nebude. Čo by na toto povedala EÚ? Neviem. Len potom zostáva otázka, na čo tam potom v zákone toto ustanovenie o pracujúcom rodičovi je, ak každému bude stačiť doniesť potvrdenie zo školenia alebo z jazykovky? A keď sa nejaký aktívny úradník rozhodne prevádzkovateľom za toto udeliť jednu z tých likvidačných pokút v hodnote 35-tisíc eur, aké sú v zákone vymyslené, tak čo? Potom sa čo udeje?
Dlhodobo tvrdím, že ak bude zákon schválený v tejto podobe, dôjde k zníženiu počtu miest v jasliach, ktoré už existujú. Ako to ja môžem tvrdiť? Nie je to môj výmysel, na rozdiel od ministerstva, konkrétne Aliancia kvalitných súkromných škôlok a jaslí, ktorú vedie Lucia Gomez, prieskum medzi zriaďovateľmi alebo prevádzkovateľmi jasiel urobila. S rozpočtom 0 eur urobila prieskum, do ktorého sa zapojilo 88 súkromných zariadení, ktoré sa spolu starajú o 1 817 detí, majú, a majú 38 zamestnancov, z ktorých už teraz je 75 % kvalifikovaných. Takže toto spĺňajú. Pýtala sa ich na to, ako ich fungovanie ovplyvnia nové regulácie v tejto novele. Výsledkom je, že približne polovica z týchto zariadení, ktoré sa zúčastnili prieskumu, nedokáže splniť nároky, ktoré ministerstvo žiada pod hrozbou vysokých pokút v zákone, a majú obavu o to, či nebudú musieť zavrieť. To je viac ako 900 miest ohrozených len pri 44 zariadeniach, ktoré sa zúčastnili tohto prieskumu.
Keby malo ministerstvo zodpovedný prístup, v prvom rade by som čakala analýzu dopadov takejto novely. Dnes dokonca ani nevieme, koľko súkromných zariadení na Slovensku máme a koľko detí ich navštevuje. Štát na centrálnej úrovni tieto údaje nemá a pri novele zákona pracoval vo vzduchoprázdne.
Pani poslankyňa Vaľová – opäť spomínam –, ktorá je zároveň primátorkou Humenného, povedala dnes na výbore, že toto nie je pravda, že tieto čísla máme. Mestá tieto čísla vraj majú, lebo schvaľujú otváracie hodiny týchto zariadení. Áno, to je pravda, a preto sa pýtam, ako je možné, že ministerstvo práce si nezozbieralo napríklad čísla, kontakty na tieto zariadenia a nespýtalo sa ich na túto situáciu, aké dopady by to napríklad pre ne malo, táto konkrétna novela. Na to sa budem ešte pána ministra určite pýtať aj ja.
Ako samotné ministerstvo priznalo, ponáhľa sa s prijatím zákona kvôli čerpaniu eurofondov na výstavbu nových 90 štátnych jaslí. Aby ste vedeli, 90 jaslí, to je vytvorenie 1 800 miest, ďalších nových 1 800 miest za 28 mil. eur. Keď si to predelíme, je to 15 555 eur na jedno miesto v jasliach. Ako neviem, možno kolegyňa Cigániková má viacej skúseností, ale skrátka, myslím si, že za 15-tisíc eur by vedela vybudovať ďalšiu novú škôlku a... Alebo tri dokonca, nie jedno miesto. Takže nech mi nehovoria kompetentní, že je to málo peňazí. Je to dosť peňazí, len ich treba efektívne využívať. So zlým zákonom je však možné zničiť aj tie jasle, ktoré už fungujú, a spôsobiť problémy aj pre tie budúce a to všetko len preto, že máme niekde v ďalekej budúcnosti, v roku 2020, vidinu jaslí, ktorá bude postavená z eurofondov. Ak sa unáhlime, môžeme zničiť tú energiu, ktorá už do vybudovania jaslí bola vynaložená našimi spoluobčanmi, ktoré si jasle založili sami.
Na záver ešte spomeniem, že rodičia si dobre uvedomujú, že tento zákon mnohým z nich sťaží prístup k jasliam, preto nami zverejnená petícia, ktorú sme dali von v piatok, získala na portáli Changenet za 48 hodín viac ako 2-tisíc podpisov a teraz ich už má takmer 3-tisíc.
Vážené kolegyne a kolegovia, ja by som vás skutočne poprosila, aby ste sa naozaj zaoberali touto novelou, pretože verejnosť s touto novelou zákona jednoznačne nesúhlasí, nesúhlasí s ňou ani pán prezident v tomto znení, ja nehovorím, že túto novelu máme teraz nejakým spôsobom dať preč, lebo už je na to neskoro, aj to sme skúšali, ale keď už ju tu máme, tak ju aspoň urobme lepšou a efektívnejšou pre realitu, s ktorou sa potýkajú práve zriaďovatelia alebo prevádzkovatelia jaslí a rodičia. Apelujem na vás, aby ste neničili súkromné jasle, lebo vezmete mnohým rodinám zariadenia, ktoré oni sami vybudovali, pretože častokrát ani nemali kam dať vlastné dieťa, a preto vytvorili zariadenie niekde v hladovej doline, kde, kde sú radi, že majú aspoň to jedno zariadenie, a keď to zanikne, tak nebudú ani miesta pracovné, ktoré vytvárajú tie jasle, a nebudú tie deti mať ani kam ísť. Prosím vás preto, aby ste prijali návrhy prezidenta Kisku na zmeny a aby sme tento zákon zmenili a prerobili.
Ďakujem.