Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

31.1.2017 o 17:14 hod.

Mgr.

Simona Petrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 5.4.2017 18:03 - 18:12 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, ktorí ste ešte zostali v pléne, opäť sme sa s kolegami Mirom Beblavým, Zuzkou Zimenovou a Katkou Macháčkovou rozhodli podať návrh zákona, ktorý by každému dieťaťu garantoval predškolskú výchovu od troch rokov v prípade záujmu rodičov o takéto miesto. Stále totiž považujeme vytvorenie takejto garancie za účinný systémový krok v oblasti rodinnej politiky. Politiky, ktorá je dlhodobo na periférii záujmu posledných vlád.
V minulom roku bolo opäť zamietnutých vyše 11-tisíc žiadostí o umiestnenie detí do škôlok. To sú tisíce mladých rodín, ktoré musia siahať hlbšie do vrecka a zaplatiť si drahú súkromnú škôlku, na ktorú často ani nemajú peniaze, ale uskromnia sa, lebo nemajú na výber. A to nehovorím o finančnej tiesni matiek a otcov samoživiteľov, ktorí sú na škôlku existenčne odkázaní. A to všetko len preto, že tento štát ich dlhé roky ignoruje a nie je schopný im miesto v škôlke pre ich deti zagarantovať. Je dokázané, že dostupná predškolská starostlivosť je jediným alebo jedným zo zásadných opatrením, ktoré skutočne dokáže mať vplyv na to, aby sa ľudia rozhodli mať viac detí. Ako vyplýva z ekonomických prognóz, Slovensku hrozí najväčší prepad počtu produktívnych ľudí, v roku 2050 na jedného dôchodcu budú pracovať dvaja ľudia v produktívnom veku, zatiaľ čo dnes pracujú piati. Čiže aj nedostatkom miest v škôlkach dávame nebezpečný signál do spoločnosti, že mať deti je riziko, že štát nevie zabezpečiť adekvátnu podporu všetkým rodinám a že rodičovstvo neprebehne hladko.
Rozumný trend, ktorý sledujeme v Európskej únii vo viacerých štátoch, ako je napríklad Nemecko, je zavedenie individuálnej garancie pre rodiča, že to miesto pre svoje dieťa mať bude. V Nemecku zaviedli túto garanciu pred niekoľkými rokmi a dokonca ju rozšírili až na jeden rok veku dieťaťa. My navrhujeme začať garanciou pre všetky deti od troch rokov. Rovnako ako v Nemecku zároveň navrhujeme, aby túto garanciu realizovali obce ako subjekt, ktorý je jednak zo zákona zodpovedný za zriaďovanie týchto zariadení a cez ktorého aj dnes už tečú finančné toky na financovanie nákladov spojených so škôlkami.
Okrem toho v návrhu zavádzame aj kompenzačný prvok v sume 213,20 eur, čo je aktuálna mesačná výška rodičovského príspevku, ktorý bude obec nútená vyplatiť rodičovi, ak nebude schopná zabezpečiť jeho dieťaťu miesto v škôlke. Robíme to preto, aby sa obce začali aktívne zaujímať o túto situáciu a aby boli motivované hľadať spôsoby, ako deti umiestniť. Tu je, samozrejme, dôležité povedať aj to B, teda nielen dať obciam tú povinnosť garantovať miesta v škôlke, ale dať im aj prostriedky a flexibilné možnosti realizácie tohto návrhu.
Preto navrhujeme, aby obec mohla túto zodpovednosť realizovať nielen priamo cez škôlky verejné, ako je to teraz, ale aby tak mohla robiť jednak napríklad cez uhradenie starostlivosti v cirkevných alebo súkromných škôlkach zapísaných v sieti škôl a predškolských zariadení alebo aby to mohla urobiť aj cez tzv. detské skupiny. Pretože jedna situácia, s ktorou sa dnes stretávame, je aj napríklad, že starosta by aj rád vyhovel rodičom, najmä v menšej obci, ale nemá nielenže žiadne peniaze, ale ani počet detí na to, aby naplnil klasickú škôlku alebo triedu do škôlky, a tak na ňu získal prostriedky. Alebo vie, že aj keby ju zriadil, neudrží ju prevádzkovať. Zároveň už máme príklady aj spolupráce obce, resp. mestskej časti so súkromnými škôlkami, už teraz takéto príklady sú, či už napríklad v mestskej časti v Petržalke, ktoré majú bilaterálne dohodnuté, dohodnutú spoluprácu so súkromnými škôlkami, ktorá, ktoré majú voľné kapacity, a tie teraz ponúkajú pre deti, ktoré nedostali miesto v štátnej škôlke, a obec im potom prispieva sumou, ktorá je veľmi blízka normatívu, a tým pádom rodičia nedoplácajú takú veľkú sumu. Čiže tie pozitívne príklady už teraz na Slovensku máme. Je vidieť, že keď samospráva alebo keď obec chce, tak to ide. A tu je koreň problému. Čiže naozaj nie je to o tom, že my chceme samosprávy pokutovať.
Nami navrhovanú kompenzáciu vo výške rodičovského príspevku, ako som spomínala, 213,20 eur mesačne, zástupca ZMOS-u v médiách označil za neprijateľnú. Podľa mňa je neprijateľné, že dnes sú všetci rodičia platcami daní, ale len niektorí získajú miesto v škôlke pre svoje dieťa. To je podľa mňa neprijateľné. Naším návrhom by sa odstránila diskriminácia týchto rodičov a ich detí. K udeľovaniu pokút by vôbec nemuselo dochádzať, pretože spoločne so zákonom o garancii miesta v škôlke predkladáme aj zákon o detských skupinách, ktoré som už viackrát spomínala, a ten zaručí, že každá obec bude môcť veľmi jednoducho lacno zriadiť vo svojej obci detské skupiny, ktoré sa budú vedieť samé zafinancovať. Stačí prejaviť dobrú vôľu a samosprávy by sa nemuseli ničoho obávať. Moja kolegyňa a spoluautorka zákona Katka Macháčková je sama primátorkou mesta Prievidza a viete, koľko detí od troch rokov je umiestnených u nich v škôlkach? Všetky. A dokonca nie od troch, ale už od dva a pol roka. Takisto aj v malých obciach sú dostupné riešenia a dôkazom je napríklad starostka pani Erika Cintulová z Kláštora pod Znievom, ktorá veľmi briskne zareagovala a medzi prvými využila vládnu dotáciu, expresne otvorila škôlku, expresne škôlku rozšírila.
Viaceré samosprávy na jednej strane majú záujem, ale boli odmietnuté a zas mnohé samosprávy, naopak, sa tie peniaze ani nesnažia získať. Príklad, niektoré mestské časti v Bratislave sa o umiestňovanie svojich detí nezaujímajú a radšej teda to ponechajú na súkromné škôlky, ktoré sú potom, ktoré spadajú potom pod Magistrát mesta Bratislavy, ktorý je za ne zodpovedný, a ten nie je ochotný nejakým spôsobom súkromné škôlky zapísané v sieti podporovať, pretože tie peniaze idú na úkor iných, iných častí Bratislavy.
Ja sa teda pýtam, prečo to teda niekde ide a niekde nie? A z tohto dôvodu v rámci nášho návrhu zákona zavádzame aj spomenutú kompenzáciu. Mnohým samosprávam, ja som o tom hovorila s viacerými starostami, primátormi, samozrejme, ten kompenzačný prvok sa im nepáči, to je jasné, ale povedia mi na to, že tak nájdite iný spôsob, ako prinútiť tie samosprávy, aby to urobili. Ale aký je ten iný spôsob? Tak ak máte nejaký nápad, budem rada, ale myslím si, že zaviesť povinnosť kompenzácie je presne ten spôsob, ktorý dotlačí samosprávy k aktívnemu záujmu o vytváranie miest v škôlkach, pretože ono to naozaj možné je.
Výstavba či rekonštrukcia existujúcich budov materských škôl z aktuálnych vládnych programov je pomalá a nedostatočne finančne podporená, a preto by nemala byť jediným spôsobom, ako zvýšiť počet miest pre deti. Pretože aj v budúcnosti pri poklese súčasného babyboomu, ktorý máme teraz, keď rodí generácia tzv. Husákových detí, môže opäť dôjsť k tomu, že sa, že zostanú tieto priestory opäť prázdne a nevyužité. Preto opäť zdôrazňujem dôležitosť druhého zákona, ktorý s kolegami poslancami predkladáme, a to je, teda s kolegyňou Zuzkou, a to je zákon o detských skupinách.
Na záver chcem ešte dodať, že garancia miesta v škôlke nie je populizmus. Naopak, je to dobrý systémový krok, ktorý tu chýba. Schopnosť a ochota štátu garantovať každému dieťaťu miesto v škôlke by mala byť trendom aj u nás tak ako inde. Skrátka uistiť rodiča, že keď sa mu narodí dieťa, že preňho existuje záruka, že o tri roky nebude ponechaný bez príjmu alebo bez škôlky. To je jediná propopulačná politika, ktorá dnes funguje. Po jej zavedení sa už napríklad v tom spomínanom Nemecku pôrodnosť výrazne zvýšila.
Preto prosím vážené plénum, aby zvážilo tento návrh a vopred ďakujem každému, kto ho podporí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 30.3.2017 14:49 - 14:50 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, ja by som vám chcela povedať na úvod v prvom rade, že ma mrzí, že nám nedôverujete, teda konkrétne mne a skupine kolegov, s ktorými sme podali tieto otázky, pretože už ste druhý minister, ktorý na to upozorňuje. Aj pán minister Kažimír nedávno hovoril o tom, že je mu veľmi podozrivé, že nejakí občania kladú otázku a že sú to fiktívni občania. Tak ja by som veľmi rada vyvrátila tieto vaše obavy. My naozaj máme dotazníky, ktoré posielame občanom a toto je skutočný občan, ten pán Bratislavčan z Dunajskej Stredy je Bratislavčan preto, lebo k Bratislavčanom sa presťahoval. Takže to len k tej prvej časti. A naozaj by som chcela zdôrazniť, že to sú reálne otázky od reálnych ľudí, ktoré duplikujeme preto, lebo sa snažíme, aby bolo vyžrebovaných čo najviac z nich, a preto duplikujeme niektoré tieto otázky spolu s ďalšími kolegami poslancami. Nerobíme to nejako často. Snažíme sa byť konštruktívni.
A čo sa týka ešte k obsahu vašej odpovede. Ďakujem. Rozumiem, že zrejme ten zákon patrí pod gesciu ministerstva školstva, ale moja otázka znie. Vy ste hovorili o navyšovaní hodín, o menšom počte študentov, ale podstata je, že tá metodika výučby je stále rovnaká. Pristupuje sa k tým žiakom tak, ako keby to boli slovenskí prváci, druháci a nie občania s iným jazykom, ku ktorým by sa malo pristupovať, skrátka, inou metodikou. Čiže moja otázka je, či ministerstvo kultúry má nejaké rokovania alebo debatovalo na túto tému s ministerstvom školstva v otázke zmeny metodiky. Teda prístupu k tomu, k tej výučbe študentov s iným jazykom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.3.2017 16:50 - 17:01 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Lebo my sme mali s pánom Mihálom takú dohodu, pretože my spolu predkladáme vlastne pozmeňujúci návrh, tak aby to malo nejaký logický sled. Tak pôjdem ja prvá, ak dovolíte.
Takže ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi teda, aby som povedala pár slov k problematike rodičovského príspevku, pretože spolu s kolegami Miroslavom Beblavým a Jozefom Mihálom sme podali pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka jeho sflexibilnenia. Takže o tom by som rada hovorila.
Výška vyplácaného rodičovského príspevku by závisela od počtu mesiacov, za ktorý sa ho rodič rozhodne čerpať. To je naša základná idea. Rodičovský príspevok by tak mohol mať počas najkratšieho obdobia poberania, a to je do dvoch rokov veku dieťaťa, výšku 355 eur 33 centov, mesačnú výšku myslím.
Vládny návrh zákona, ktorý pripomienkujeme, navrhuje zvýšenie rodičovského príspevku o 10 eur, ako sme to už párkrát počuli, a je to potrebné privítať určite, aj keď je to teda len táto suma.
Náš pozmeňujúci návrh už počíta s týmto zvýšením pri výpočte. Pri tejto príležitosti by sme však radi presadili väčšiu slobodu rodičov pri starostlivosti o dieťa prostredníctvom flexibilného poberania rodičovského príspevku. Podali sme aj rovnaký návrh zákona na túto schôdzu, ktorý zavádza flexibilitu rodičovského príspevku, a sme ochotní ho stiahnuť za predpokladu, že táto zmena pre rodičov bude akceptovaná formou nášho pozmeňujúceho návrhu.
Teraz by som vám rada predstavila, ako si fungovanie flexibilného rodičovského príspevku predstavujeme. Celkovú sumu 6 396 eur, ktorú by rodič získal za celé obdobie poberania rodičovského príspevku a ktorá sa, podotýkam, nemení oproti tej, ktorá by bola vyplatená za tri roky, by bolo možné vybrať aj skôr, ako dieťa dosiahne tri roky veku. Zároveň navrhujeme, aby dolnou hranicou výberu bolo 48 mesiacov veku dieťaťa, čiže dva roky. Výška rodičovského príspevku by tak bola v intervale od základnej sumy 213, eur 20 centov, ako je to teraz, až do spomínaných 355 eur 33 centov, a to v závislosti od mesiaca, v ktorom by rodič poberanie rodičovského príspevku ukončil. To znamená, že ak by sa rodič rozhodol, že si rodičovský príspevok vyčerpá dajme tomu, keď jeho dieťa bude mať dva a pol roka, podľa toho sa mu prispôsobí mesačná suma.
Chcem podotknúť, že nejde o nevyskúšaný experiment. Rovnaký systém sa osvedčil a funguje v Českej republike, kde zavádzajú už štvrtú rýchlosť čerpania, lebo rodičia túto možnosť radi využívajú. To znamená, že tam si rodičia už môžu tento rodičovský príspevok čerpať aj skôr, ako keď dieťa dosiahne dva roky, čiže napríklad na jeden a pol alebo jeden rok to dieťa.
Životné situácie sú rôzne a mnohým rodičom môže táto možnosť pomôcť v rodinnom rozpočte práve v období, keď je rodič doma s dieťaťom a nemá príjem. Napadajú mi aj osamelí rodičia, ktorí sú ešte viac odkázaní na zvýšenú pomoc pri bežných výdavkoch na život, než sa opätovne zamestnajú. Rodičovský príspevok v súčasnej výške nestačí na to, aby rodina s jedným rodičom z neho dôstojne vyžila. A takýchto rodín je na Slovensku mnoho.
Zrýchlené čerpanie rodičovského príspevku by pomohlo aj rodičom, ktorým sa narodili deti za sebou s menším odstupom, ako sú tri roky, aby neprišli o finančné zdroje od štátu. Tu musím povedať, že tým, že je rodičovský príspevok aktuálne nastavený na fixne tri roky, veľa rodičov vyslovene plánuje, kedy bude mať to druhé alebo tretie dieťa, pretože nechcú prísť o ten rodičák. Lebo vieme, že keď máte dve deti do troch rokov, tak ten rodičovský príspevok čerpáte síce v trochu vyššej sume, ako je 213 eur, ale je to len asi o 40 eur vyššie na to druhé dieťa. Zároveň sa zlepší zamestnanosť žien, pretože namiesto šiestich rokov mimo pracovný trh budú na rodičovskej dovolenke štyri roky.
Áno, ja viem, že aj v súčasnosti ženy pracujú popri poberaní rodičovského príspevku, ale práve tým, že im umožníme túto flexibilitu, možno dosiahneme aj to, že reálne budú chcieť s tým dieťaťom ostať doma dva roky a naplno si užijú tú starostlivosť a potom zasa naplno pôjdu pracovať.
Ministerstvo práce náš návrh odmietlo v medzirezortnom pripomienkovom konaní a to preto, že sme vraj v návrhu neriešili situáciu detí s nepriaznivým zdravotným stavom. Vzali sme to do úvahy a náš súčasný návrh ustanovuje, že rodičia týchto detí budú môcť poberať rodičovský príspevok až do šiestich rokov veku dieťaťa. Ihneď, ako sa zistí alebo objaví nepriaznivý zdravotný stav a rodič má záujem poberať rodičovský príspevok šesť rokov, bude musieť prejsť na čerpanie základnej fixnej sumy 213 eur 20 centov. Tu treba dodať, že takýchto rodín nie je veľa. V súčasnosti ich je približne 10 500, teda konkrétne detí, pričom mnohé tieto deti majú zdravie zhoršené už od narodenia a dá sa preto očakávať, že počet prípadov rodín, ktoré by čerpali rodičovský príspevok zrýchlene a následne by nastalo zhoršenie zdravotného stavu ich dieťaťa, by bol minimálny.
Taktiež by som rada adresovala otázku vzťahu medzi dvoma príspevkami, o ktorých sme už dnes aj hovorili. A to medzi rodičovským príspevkom a príspevkom na starostlivosť o dieťa. Dnes sú oba tieto príspevky nastavené tak, že ich poberanie končí v treťom roku veku dieťaťa a spolu ich poberanie nie je možné. Rodina teda poberá buď jeden, alebo druhý príspevok, väčšinou podľa toho, či dieťa pošle do súkromných jaslí alebo nie. Tu by som chcela povedať, že nie všetky rodiny, ktoré poberajú rodičovský príspevok, tak ich deti sú doma. Nie je to pravda, pretože veľa rodín využíva štátne jasle, ktoré sú lacnejšie, a ten rodičovský príspevok im stačí, a preto nevyužívajú príspevok na starostlivosť o dieťa, ale využívajú tú fixnú sumu, z ktorej platia štátne jasle alebo lacnejšie jasle. Niekoľko tisíc rodín si teda vyberá radšej príspevok na starostlivosť, podľa toho, ak dávajú deti do súkromných jaslí, lebo jeho maximálna suma je vyššia.
Po vyčerpaní rodičovského príspevku zrýchleným spôsobom chceme ponechať nárok rodičov na príspevok na starostlivosť, kým dieťa nedosiahne vek tri roky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále.

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Milé kolegyne a kolegovia, zhrniem tento náš návrh do niekoľkých viet. Flexibilné čerpanie rodičovského príspevku by výrazne mohlo zlepšiť finančnú situáciu mladých rodín s deťmi do troch rokov a zároveň sa tu bavíme o zanedbateľnej záťaži pre štátny rozpočet. Ide preto z môjho pohľadu o elegantné a efektívne riešenie. Dnes majú rodiny rôzne pracovné a výchovné stratégie. Rozdielne sú tak isto aj deti, ktoré potrebujú kolektív v rôznom veku, no aktuálne nastavený rodičovský príspevok je vždy na tri roky a je to zbytočne obmedzujúce. Preto vás žiadam o podporu nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý, dúfam, že ešte stihnem celý prečítať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík, Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 347).
V čl. I sa pred doterajší text návrhu zákona vkladá nový 1. bod, ktorý znie:
1. § 3 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
"(11) Oprávnená osoba, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa podľa odseku 2 písm. a) a ktorej vznikol nárok... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v rokovacej sále.

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
... na rodičovský príspevok po vyčerpaní nároku na materské alebo nároku na obdobnú dávku ako materské v členskom štáte, môže vlastným prihlásením určiť kratšie obdobie čerpania nároku na rodičovský príspevok ako do troch rokov veku dieťaťa, nie však kratšie ako do 24 mesiacov veku dieťaťa; nárok v prípade podľa odseku 2 písm. b) tým nie je dotknutý."
Doterajší text návrhu zákona sa označuje ako 2. bod.
Odôvodnenie: Navrhuje sa možnosť flexibilného poberania rodičovského príspevku tak, že namiesto súčasnej doby poberania (tri roky veku dieťaťa) sa bude môcť poberať do dvoch rokov veku dieťaťa, avšak vo vyššej sume. Náklady z hľadiska verejných financií pritom ostávajú rovnaké ako v súčasnosti, dochádza len k tomu, že pri využití tejto možnosti budú prostriedky vyplatené skôr. Zároveň sa ustanovuje, že pokiaľ by v prípade využitia tejto možnosti došlo k dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu dieťaťa, nárok na poberanie rodičovského príspevku do šiestich rokov veku by ostal zachovaný v rovnakej podobe ako v súčasnosti. Počíta sa s možnosťou, že rodič bude mať po rýchlejšom vyčerpaní rodičovského príspevku možnosť využívať príspevok na starostlivosť o dieťa do troch rokov veku dieťaťa.
V čl. I sa za doterajší text návrhu zákona vkladá nový 2. bod, ktorý znie:
2. § 4 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
"(7) Suma rodičovského príspevku pre oprávnenú osobu uvedenú v § 3 odseku 11 sa stanoví ako násobok sumy v odseku 1 a koeficientu určeného ako podielu počtu mesiacov zostávajúcich do troch rokov veku dieťaťa a počtu mesiacov, ktorý si oprávnená osoba určila prihlásením ako obdobie čerpania rodičovského príspevku."
A odôvodnenie k tomuto bodu: V nadväznosti na bod 1 sa navrhuje spôsob výpočtu zvýšenej sumy rodičovského príspevku, pokiaľ oprávnená osoba využije možnosť flexibilného poberania.
V súvislosti s bodmi 1 a 2 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa v názve návrhu zákona za slovo "mení" vkladajú slová "a dopĺňa".
Ďakujem, skončila som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 10.2.2017 12:56 - 12:57 hod.

Simona Petrík
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10.2.2017 12:50 - 12:52 hod.

Simona Petrík
 

Vystúpenie v rozprave 1.2.2017 9:55 - 10:02 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k tomuto vládnemu návrhu, ktorý v princípe samozrejme podporujem, pretože ide o zvýšenie tak dôležitej, tak dôležitého príspevku, ako je rodičovský príspevok. Avšak dovoľte mi povedať k nemu aj pár kritických slov a možno nejakých návrhov na zlepšenie.
Vláda predložila tomuto plénu návrh, ktorý v prípade jeho schválenia, zvýši rodičovský príspevok o 10 eur a teda zo sumy 203,20 eura na 213,20 eura. Každé takéto zvýšenie je určite potrebné privítať. Rodičovský príspevok sa tri roky nezvyšoval, lebo je naviazaný na životné minimum, a vnímam dlhodobú nespokojnosť rodičov v tomto smere. Rodičovský príspevok je častokrát občanmi kritizovaný z viacerých dôvodov. Prvým a hlavným dôvodom je práve jeho výška. Ide o sumu, z ktorej sa dá po materskej chvíľu prežiť, no rodina s malým dieťaťom sa musí pripraviť na uťahovanie opaskov.
Druhú negatívnu charakteristiku rodičovského príspevku vnímam, že nie je citlivý na situáciu v rodine. Automaticky počíta s príjmom druhého partnera, ktorý pracuje na plný pracovný úväzok. Ak nie je rodina úplná, rodičovský príspevok niekedy vedie k poberaniu príspevkov v hmotnej núdzi. No niekedy sú príjmy rodiny o kúsok vyššie a tieto rodiny teda nemajú nárok ani na tieto príspevky. Aby bolo jasné, nerozprávame sa tu o ľuďoch, ktorí nechcú pracovať alebo stratili pracovné návyky. Do situácie, keď musí občan vyžiť len z rodičovského príspevku, sa ľahko môže dostať takmer ktokoľvek. Úplne stačí, že jeden partner toho druhého opustí, starí rodičia už nežijú a prípadne dieťa nemôže ísť do jaslí, pretože má napríklad zníženú alebo oslabenú imunitu. Ide o tri pomerne bežné životné okolnosti a keď sa nám tieto v živote stanú, potom ste takmer s istotou odkázaní na niekoľkoročnú v podstate chudobu.
Dovolím si opäť prečítať skutočný príbeh, ktorý som si ja sama prečítala v decembrovom Nota bene. Mladej zdravotnej sestre sa narodil synček Samko. S mužom žili spolu štyri roky, no ten potom začal piť a v šiestom mesiaci tehotenstva ju udrel a tak od neho odišla. Býva v byte, ktorý poskytuje nemocnica za zvýhodnený nájom svojim zamestnancom, a keďže ona tam robí tú sestru, tak jej poskytli takýto nájom. Zatiaľ sestra pracovala a po materskej dávala Samka do jaslí. No čoraz viac vymeškávala z práce práve kvôli tomu, že Samko bol často chorý, keďže je astmatik. Absencie v práci jej už v nemocnici odmietali tolerovať. Nedalo sa teda inak len zostať doma. Dnes mladá žena nedostáva dostatok peňazí z rodičovského príspevku, aby sa prestravovala a aby zaplatila aspoň to lacné ubytovanie, ktoré jej nemocnica ešte stále z dobrej vôle poskytuje. Jej a jej synovi hrozí bezdomovectvo. Preto ten príbeh bol aj uvedený v Nota bene. Takýchto príbehov sú na Slovensku s malými obmenami tisíce. Riešenie zatiaľ nemáme a mojím názorom je, že chýba záchranná sieť, ktorú by mal predstavovať práve rodičovský príspevok.
Tretím negatívnym aspektom rodičovského príspevku, ktorý by som rada prízvukovala, je, že sa dá poberať len po fixnú dobu a teda po dobu tri roky. V prípade dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom je to šesť rokov. Čiže podpora rodín medzi materskou a tromi rokmi malého dieťatka je nastavená tak, že rodina dostáva malú sumu peňazí pomerne dlhú dobu, ktorá je teda určená štátom, ak to porovnávame napríklad so zvyškom Európy, kde je to oveľa flexibilnejšie.
Mnohí rodičia aj tak začínajú pracovať skôr ako v troch rokoch dieťaťa a rodičovský príspevok potom vymenia napríklad za príspevok na starostlivosť o dieťa, alebo poberajú rodičovský príspevok ďalej a popritom pracujú. To je možnosť, ktorú ponúka tento štát, a je to fajn. Lenže časy, kedy sme my všetci písali rovnakým modrým perom, sú už dávno preč. Takže táto jednotná politika troch rokov naznačuje rodičom, že s dieťaťom treba zostať doma práve a len tieto tri roky veku.
V Českej republike pochopili, že rodičia majú dnes rôzne predstavy o tom, kedy sa vrátiť do práce. Flexibilné poberanie rodičovského príspevku majú už dlhšie a rodičia si ho obľúbili, a preto tam zavádzajú už dokonca štvrtú rýchlosť čerpania tohto príspevku.
Podala som preto zásadnú pripomienku k chystanému zákonu v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktorá navrhuje, aby výška mesačného vyplácaného rodičovského príspevku závisela od počtu mesiacov, za ktorých sa ho rodič rozhodne čerpať. Tak isto som tam navrhla aj ten najnižší strop, čo je v podstate doba dvoch rokov. Takže celková suma, ktorá sa nemení a je 6 396 eur, ktorú by rodič získal za celú dobu poberania rodičovského príspevku, bolo by ju možné ukončiť aj v inom mesiaci ako v tom, keď dieťa dosiahne vek tri roky. Výška rodičovského príspevku by sa tak pohybovala v intervale od 355,33 eura, ak by si teda tú sumu vyčerpal rodič v mesiaci, keď dieťa dovŕši práve tie dva roky, čiže to minimum, až do tých spomínaných 213,20 eura, ktoré by dostal rodič, ak by príspevok poberal celé tri roky, tak ako je to teraz.
Ministerstvo práce môj návrh odmietlo, pretože som vraj nemyslela na prípad, kedy je dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom a rodičia si už teda prostriedky vyčerpali. No tak v tom prípade by bolo riešenie veľmi jednoduché a pri troche dobrej vôle by na to prišli aj na ministerstve práce. Podmienkou by bolo, že ak by rodič chcel poberať rodičovský príspevok po dobu 6 rokov, ihneď po uznaní dlhodobo nepriaznivého stavu by bol povinný nahlásiť túto skutočnosť úradu práce a rodičovský príspevok by sa vyplácal v pôvodnej výške 213 eur až do 6 rokov veku dieťaťa. Čiže ja v tom nevidím žiaden problém. Tu by mohli vzniknúť rozpočtové výdavky, ale len vo veľmi špecifických prípadoch. To znamená, v prípade detí s nepriaznivým zdravotným stavom, ktorým sa zdravie zhoršilo počas poberania rodičovského príspevku a ktorým bol rodičovský príspevok vyplácaný rýchlejšie na základe môjho návrhu flexibility. Toto opatrenie by si teda vyžiadalo minimálne zvýšenie rozpočtových výdavkov. A je to skôr o manažmente a o dobrej vôli.
Na záver chcem povedať, že budem hlasovať za tento návrh vlády, aby bolo zvýšenie rodičovského príspevku posunuté do druhého čítania. Avšak tam budem ďalej presadzovať pozmeňujúcim návrhom práve flexibilitu rodičovského príspevku, ktorá by mladým rodinám určite pomohla. Som pripravená o jeho znení rokovať aj s ministerstvom práce a budem rada ak budeme vedieť spolupracovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 31.1.2017 17:14 - 17:14 hod.

Simona Petrík
Ja by som tak isto chcela sa ospravedlniť a nahlásiť svoju vlastnú chybu pri hlasovaní, teda neviem ako konkrétne nazvať to hlasovanie, ale bolo to hlasovanie o tom druhom súbore pripomienok pána prezidenta, lebo tam boli teda dve hlasovania, som hlasovala omylom proti a chcela by som byť za. Ak sa to dá ešte opraviť. Ten druhý súbor pripomienok pána prezidenta. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2017 16:38 - 16:40 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, ja takisto musím povedať na úvod, že absolútne kvitujem, že ste s takýmto záujmom pristúpili k tejto tematike, a takisto aj, že ste takto obsiahlo reagovali na ten email, ktorý som vám poslala. Takže za toto máte naozaj veľkú pochvalu.
Ale aby som išla tiež bod po bode, hovorili ste, že jasle v minulosti boli pod gesciou ministerstva zdravotníctva. No tak keby sme sa mali, a v minulosti to bolo tak a tak, tak keby sme sa na to mali takto pozerať, tak prečo sú teraz pod gesciou ministerstva sociálnych vecí a nie zdravotníctva, keby ste teda mali ísť podľa vašich, podľa vašich predstáv. Fakt je ten, že žijeme v inej dobe a je potrebné sa prispôsobiť iným pravidlám, a tento zákon tú realitu nezohľadňuje.
Ďalšia vec, jasle verzus škôlka, ste hovorili, že sa to tu mieša. No, mieša sa to preto, pretože tu stále nemáme nejak dobre zadefinované, čo sú jasle, čo je škôlka, a potom sa nám deje to, že teda niektoré deti, ktoré majú dva roky, sú v jasliach a niektoré sú v škôlke, ako som spomínala, čo teda nie je dobré. Hej, ale nehovorím, že to je predmetom tejto novely, ale je to fakt, ktorý tiež pôsobí na túto novelu. Chcem tým povedať, vy ste hovorili, že v jasliach by potom boli 6-mesačné detičky a potom by, a boli by aj 3-ročné detičky. To isté aj v škôlkach. V škôlkach sú 3-ročné deti a 5-ročné deti napríklad, hej. Dobré jasle vedia takéto veci, takéto skupiny detí oddeliť a majú ich skrátka v iných, iných skupinách. V tomto ja problém nevidím.
Ďalej hovorili ste o kvalite, práve tento zákon, táto novela spôsobí, že tá kvalita bude obchádzaná, pretože hovorí o tom, že je potrebné zaradiť škôlky do registra sociálnych služieb, teda, pardon, škôlky, jasle. A tie, ktoré sa do toho registra nezaradia, budú lacnejšie, nebudú musieť spĺňať všetky tie kritériá a rodičia si potom možno nevedomky vyberú aj tie horšie jasle, ktoré budú menej kvalitné.
No, a teda mám už málo času, len som chcela povedať, že tu nikto nehovorí o tom, že pravidlá nie sú dobré. Pravidlá sú O. K., len je potrebné ich nastaviť dobre a efektívne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2017 16:20 - 16:22 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V prvom rade chcem poďakovať všetkým dámam za podporu a bodaj by takúto podporu sme dostali aj od koaličných partnerov.
Možno ešte na kolegyňu Jurinovú, samozrejme, ja by som tiež bola najradšej, keby sme tento zákon úplne urobili nanovo, ale keďže sme naozaj postavení zoči voči realite, tak preto som reagovala, že aspoň tá náprava by bola dobrá, keď ho už tu máme druhýkrát na stole.
No a teda by som chcela reagovať na kolegu poslanca Antala, veď ja s vami súhlasím v tomto, len ja hovorím, že existuje veľká skupina rodičov, ktorí sa nijakým spôsobom nepripravujú na trh práce. Ani sa nevzdelávajú, ani nechodia na žiaden kurz, ani... - a teraz si budú musieť buď zbytočne takéto kurzy hľadať, aby mohli takýto papier doložiť, alebo vlastne aj nie, lebo vlastne sa to kontrolovať nebude, čiže tá pointa je v tom, že štát nemá v žiadnom prípade právo regulovať súkromníkom to, aby k nim mohol prísť, alebo nie súkromníkom, skôr tým osobám, ktoré si to zaplatia, či už z toho titulu, že majú naozaj veľa peňazí a že si povie, že nepotrebujem ani rodičovský príspevok, nepotrebujem nič od štátu, chcem si proste zaplatiť jasle. A ja si nebudem môcť to dieťa na základe tohto zákona tam dať? Alebo sú tam potom rodičia, ktorí naozaj na základe zlého zdravotného stavu ako pani, o ktorej som čítala, tak nijakým spôsobom nemôže doložiť, že sa pripravuje na trh práce, pretože sa regeneruje po rakovine. Tak skrátka ona si tiež nebude môcť to dieťa tam dať, aby sa odbremenila, aby mohla nejakým spôsobom mať čas, aby sa dala dokopy a mohla potom neskôr na ten trh práce nastúpiť? O toto ide.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.1.2017 15:57 - 16:13 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, aj ja sa chcem vyjadriť, samozrejme, k tejto, k tejto novele, ktorú prezident vrátil, za čo som veľmi vďačná, a že teda môžme ďalej diskutovať na túto tému a možno sa nám nakoniec podarí otvoriť oči koaličným poslancom a uvedomiť si, akú hlúposť, s akou hlúposťou prišlo ministerstvo sociálnych vecí, bohužiaľ, aj napriek snahe, ktorú sme, myslím, že viacerí mali, aby sme, aby sme tento zákon minimálne zlepšili, keď už nie, keď už nie úplne odložili.
S viacerými výhradami, ktoré vyjadrili opozičné poslankyne aj poslanci počas troch čítaní novely jasličkového zákona, sa stotožnil aj prezident, a preto mu chcem za všetky deti a ich rodičov poďakovať, že dal tomuto plénu ešte jednu šancu, aby prehodnotilo a prerobilo novelu zákona o sociálnych službách.
Ja by som sa vrátila ešte na začiatok, prečo vôbec vláda prišla so snahou regulovať fungovanie jaslí. Prvým, prvou, prvým bodom alebo prvou vecou, ktorú chceli riešiť, bola práve kvalita. Štát chcel získať prehľad o tom, kto sa opatrovaniu detí reálne venuje, a mať právo zasiahnuť do toho, komu opatrovanie nepovolí. Chcel tiež upraviť podmienky, ako musí byť o deti postarané. Preto zaviedol reguláciu na priestory a na personál. Druhým dôvodom bolo lepšie zosúladenie rodinného a pracovného života.
Potiaľto by bolo všetko v poriadku a som presvedčená, že pravidlá na fungovanie jaslí sme potrebovali. No spôsob, ktorým ministerstvo zákon nakoniec napísalo, je veľmi nešťastný. Tento zákon nakoniec bude mať za následok presný opak. V tejto podobe by každému dotknutému občanovi, či už dieťaťu, alebo rodičom, prevádzkovateľom či opatrovateľom, viac uškodil ako pomohol. Ohrozí zlaďovanie rodinného a pracovného života, nie naopak, napomôže jeho zosúlaďovaniu, pretože náročné podmienky existujúce jasle predražia a znížia ich dostupnosť. Inými slovami, existujúce prevažne súkromné zariadenia buď zdražejú, alebo sa budú musieť úplne zavrieť.
K horšiemu zlaďovaniu prispeje aj nové obmedzenie, kedy dieťa bude môcť byť v jasliach len do konca kalendárneho roka, kedy dosiahne 3 roky. Ja to opäť zopakujem. Deti narodené v rozmedzí od septembra do decembra tak budú musieť v decembri jasle opustiť, keď dosiahnu 3 roky, a zostáva im aj ich rodičom od šesť do osem mesiacov, kedy rodičia budú musieť hľadať náhradné spôsoby riešenia starostlivosti pre svoje dieťa, než bude môcť nastúpiť opäť do škôlky, čo býva spravidla v septembri. Na toto som podávala tiež pozmeňujúci návrh, rokovala som o tom tak, ako aj moje kolegyne poslankyne, na ministerstve. Nebolo to vypočuté. Úplne zbytočne, si myslím, že táto vec tam bola nejakým spôsobom zaradená. Stačilo by možno vymeniť len jedno slovo v zákone, aby v jasliach boli deti do konca školského roka, kedy dosiahli 3 veky, 3 roky veku, a nie kalendárneho. Prechod do škôlky by bol pre ne oveľa jednoduchší a takisto aj pre ich rodičov.
Nakoniec ministerstvo celú kvalitatívnu zmenu pochovalo tým, že deti sa v jasliach nebudú musieť vzdelávať. Aj to už spomínali moje kolegyne predtým, ale naozaj potrebujem sa k tomu vyjadriť opäť a zdôrazniť dôležitosť tohto faktu. Je to podľa nich čisto sociálna služba, takže ministerstvo nám inými slovami tvrdí, že deti do troch rokov stačí prebaliť, nechať sa hrať, spať a to úplne stačí. Súkromníci v jasliach pritom bežne deti vzdelávajú už teraz. Je množstvo bilingválnych jaslí alebo jaslí, kde učia deti cez rôzne hravé techniky napríklad počítať. Teraz vám, súkromníci a rodičia, náš štát odkazuje práve rečou tohto zákona, že to nemá význam, že to nie je treba, že kvalita sa meria inak a deti sa začínajú učiť až od troch rokov. Alebo povie, že na to nemá kompetenciu a že by to malo riešiť ministerstvo školstva.
Na to, že sú deti vzdelávateľné už skôr ako od troch rokov, sme chceli poukázať aj naším protestom, ktorý sme urobili v spolupráci s Alianciou kvalitných súkromných jaslí a škôlok, a viacerí z vás kolegov si zobrali na svoj stôl detskú kresbu, ktorú si vyložili na svoju poslaneckú lavicu, ktoré vytvorili vlastne deti z jasličiek. Týmito kresbami alebo týmito dielkami sme chceli práve poukázať na to, že deti aj do 3 rokov sú vzdelávateľné a mali by byť vzdelávané. Že je to nonsens, ukazuje už dnes aj samotný štát. Štátny vzdelávací program v materských školách - teraz pozor, hovorím o materských školách - je zostavený pre deti už od 2 rokov. To vieme, že síce v škôlkach máme deti od troch alebo od štyroch, pretože nie sú miesta a tak ďalej, to už sa stalo takým, takou rozprávkou alebo takým, zľudovelo to v podstate, ale fakt je, že štátny vzdelávací program v materských školách je zostavený pre deti od 2 rokov. Tak je to v zákone. Takže deti do troch rokov v jasliach vzdelanie nepotrebujú, lebo sú v jasliach, ale v materských školách, pokiaľ také deti existujú a majú menej ako tri roky, tak tam to povinné je. Toto sa volá dvojaký meter pre naše deti.
Na zákone nespolupracovalo ministerstvo školstva, čo som kritizovala už počas druhého čítania tohto zákona, pritom mnohé zariadenia už teraz sú kombinované, nerozdeľujú deti na jasle a na škôlku. Sú to centrá pre deti od dvoch do šiestich rokov. Opäť opakujem, väčšinou súkromné. Dnes budú musieť spĺňať aj nariadenia ministerstva práce, aj nariadenia ministerstva školstva. Nikto z navrhovateľov zákona mi doteraz nezodpovedal na otázku, ako chcú túto situáciu riešiť, a síce že tieto deti budú mať štandardy alebo že pre tieto deti budú mať vlastné štandardy aj jedno, aj druhé ministerstvo.
Tretím aspektom, ktorý zákon nedomyslel, je obmedzenie rodičov ako súkromných osôb a takisto aj súkromníkov, ktorí prevádzkujú jasle, a keď si chcú teda rodičia zaplatiť službu u súkromníka, a vlastne nebudú môcť. Ja ešte dokážem pochopiť, že štát chce kvôli efektivite brať do štátnych jaslí deti, ktoré sú deťmi pracujúcich rodičov, lebo tí nepracujúci majú, je to jednoduchšie pre nich postarať sa o dieťa doma. Ale je škandalózne, že chcete zabrániť súkromníkom, ktorí si jasle vybudovali bez pomoci štátu, žiadne peniaze od štátu neberú, že im chcete zakázať prijať do jaslí dieťa rodičov, ktoré, ktorí nepracujú, ale vedia si to zaplatiť.
Tu by som chcela prečítať naozaj jeden príbeh, ktorý ma absolútne šokoval. Prišiel mi len pred asi 20 minútami a to je vlastne ďalšia, ďalší príklad toho, ako v tejto, v tejto situácii ten štát naozaj nemyslel, alebo teda tvorcovia novely naozaj nemysleli napríklad aj na takúto skupinu ľudí:
"Dobrý deň. Mám pripomienku k jasličkovému zákonu. Moja situácia sa vôbec nerieši a takých silných matiek je viac. Som matka na rodičovskej dovolenke. Počas rodičovskej dovolenky mi zistili rakovinu. Stala som sa invalidnou dôchodkyňou. Našťastie liečba zabrala, syna som z chorôb, čo mal, vylízala, no odniesol si to aj vzťah. Takže dnes som matka na rodičovskej dovolenke a invalidnom dôchodku a nemám partnera. Potrebujem čas na regeneráciu, doštudovanie a hľadanie roboty, ktorú by som ako matka aj stihla a financie by som pre seba a syna zabezpečila. A teraz nebudem mať možnosť dať dieťa do jaslí? Toto je sociálna politika? Potrebujem odbremeniť, nech sa zaradím späť do života a nebudem na dávkach, a zároveň aj na dvojročnom, a menej ako dvojročnom synovi vidím, že potrebuje detský kolektív, aby sa posúval dopredu. Diskriminovať choré matky, ktoré chcú opäť žiť a robiť a štátu platiť odvody? Čo bojujú a nakoniec im štát chce podkopať kolená? Moja pripomienka je tou, ktorú napísal sám život. Ja som svoje vyhrala, no ak aj hociktorá iná žena podstupuje takú ťažkú liečbu, aby nemala v takej chvíli mať kde dať dieťa, aby rodiny v mne podobnej situácii mohli prežiť, je podľa mňa choré."
Takže toto je napríklad jedna zo situácií, ktorú dnes na výbore pani Vaľová hovorila, že rodina je na prvom mieste, a že teda keď je matka doma s jedným dieťaťom a že teda by mala byť doma aj s druhým, aj keby to bolo jedno dieťa, skrátka existujú situácie, napríklad aj zdravotné situácie, kedy tá matka skrátka s tým dieťaťom nemôže byť a je na rodičovskej dovolenke, ale má napríklad zdravotné komplikácie. Čiže táto novela nerieši ani túto skupinu obyvateľov.
Tu je potrebné si uvedomiť, koho ide štát regulovať, pretože sú to naozaj prevažne súkromníci. Dnes sú takmer všetky jasle súkromné, štát im pri ich štarte nič neprispel ani na budovy, ani na vybavenie. Títo súkromníci majú na zariadenia často hypotéky. Napríklad hlavné mesto Bratislava má na svojich stránkach uvedené štyri štátne jasle z celej Bratislavy. Ostatné sú súkromné. Podľa informácií hygienikov, ktorí schvaľujú už dnes fungovanie práve takýchto súkromných zariadení, je v Bratislave viac ako 400 súkromných zariadení. Koľko z nich po tejto novele bude podľa vás musieť zavrieť? Ich klienti, rodičia, dávajú deti do jaslí z vlastného alebo za peniaze z európskych fondov v podobe príspevku na starostlivosť o dieťa. No a v tomto momente prichádza štát a ide súkromníkom hovoriť, že nemôžu prijať dieťa rodičov, ktorí nepracujú alebo sa nepripravujú na povolanie, hoci by si to celé mohli zaplatiť sami. Títo súkromní prevádzkovatelia jaslí pomáhali a dodnes pomáhajú našej spoločnosti suplovať dieru po zrušených štátnych jasliach.
Ministerstvo sa k tomuto nezmyslu postavilo šalamúnsky. Pán hovorca Stužka vyhlásil, citujem: "Zákon však dáva istý priestor na rozhodnutie zriaďovateľa v individuálnych prípadoch. Rodič nemusí dokladovať zariadeniu potvrdenie o pracovnom vzťahu. Existujú rôzne formy, ktoré napĺňajú cieľ zosúlaďovania rodinného a pracovného života." Pán hovorca potom vymenúva alternatívu k zamestnaniu alebo k vzdelávaniu. Napríklad jazykový kurz v jazykovke alebo školenia, alebo práca z domu, takže sa bude nakoniec dať akoby dohodnúť.
Presne na toto som upozorňovala aj dnes na výbore pre sociálne veci a bolo to komunikované aj zo strany ministerstva, aj voči zriaďovateľom, že nakoniec sa to kontrolovať nebude. Čo by na toto povedala EÚ? Neviem. Len potom zostáva otázka, na čo tam potom v zákone toto ustanovenie o pracujúcom rodičovi je, ak každému bude stačiť doniesť potvrdenie zo školenia alebo z jazykovky? A keď sa nejaký aktívny úradník rozhodne prevádzkovateľom za toto udeliť jednu z tých likvidačných pokút v hodnote 35-tisíc eur, aké sú v zákone vymyslené, tak čo? Potom sa čo udeje?
Dlhodobo tvrdím, že ak bude zákon schválený v tejto podobe, dôjde k zníženiu počtu miest v jasliach, ktoré už existujú. Ako to ja môžem tvrdiť? Nie je to môj výmysel, na rozdiel od ministerstva, konkrétne Aliancia kvalitných súkromných škôlok a jaslí, ktorú vedie Lucia Gomez, prieskum medzi zriaďovateľmi alebo prevádzkovateľmi jasiel urobila. S rozpočtom 0 eur urobila prieskum, do ktorého sa zapojilo 88 súkromných zariadení, ktoré sa spolu starajú o 1 817 detí, majú, a majú 38 zamestnancov, z ktorých už teraz je 75 % kvalifikovaných. Takže toto spĺňajú. Pýtala sa ich na to, ako ich fungovanie ovplyvnia nové regulácie v tejto novele. Výsledkom je, že približne polovica z týchto zariadení, ktoré sa zúčastnili prieskumu, nedokáže splniť nároky, ktoré ministerstvo žiada pod hrozbou vysokých pokút v zákone, a majú obavu o to, či nebudú musieť zavrieť. To je viac ako 900 miest ohrozených len pri 44 zariadeniach, ktoré sa zúčastnili tohto prieskumu.
Keby malo ministerstvo zodpovedný prístup, v prvom rade by som čakala analýzu dopadov takejto novely. Dnes dokonca ani nevieme, koľko súkromných zariadení na Slovensku máme a koľko detí ich navštevuje. Štát na centrálnej úrovni tieto údaje nemá a pri novele zákona pracoval vo vzduchoprázdne.
Pani poslankyňa Vaľová – opäť spomínam –, ktorá je zároveň primátorkou Humenného, povedala dnes na výbore, že toto nie je pravda, že tieto čísla máme. Mestá tieto čísla vraj majú, lebo schvaľujú otváracie hodiny týchto zariadení. Áno, to je pravda, a preto sa pýtam, ako je možné, že ministerstvo práce si nezozbieralo napríklad čísla, kontakty na tieto zariadenia a nespýtalo sa ich na túto situáciu, aké dopady by to napríklad pre ne malo, táto konkrétna novela. Na to sa budem ešte pána ministra určite pýtať aj ja.
Ako samotné ministerstvo priznalo, ponáhľa sa s prijatím zákona kvôli čerpaniu eurofondov na výstavbu nových 90 štátnych jaslí. Aby ste vedeli, 90 jaslí, to je vytvorenie 1 800 miest, ďalších nových 1 800 miest za 28 mil. eur. Keď si to predelíme, je to 15 555 eur na jedno miesto v jasliach. Ako neviem, možno kolegyňa Cigániková má viacej skúseností, ale skrátka, myslím si, že za 15-tisíc eur by vedela vybudovať ďalšiu novú škôlku a... Alebo tri dokonca, nie jedno miesto. Takže nech mi nehovoria kompetentní, že je to málo peňazí. Je to dosť peňazí, len ich treba efektívne využívať. So zlým zákonom je však možné zničiť aj tie jasle, ktoré už fungujú, a spôsobiť problémy aj pre tie budúce a to všetko len preto, že máme niekde v ďalekej budúcnosti, v roku 2020, vidinu jaslí, ktorá bude postavená z eurofondov. Ak sa unáhlime, môžeme zničiť tú energiu, ktorá už do vybudovania jaslí bola vynaložená našimi spoluobčanmi, ktoré si jasle založili sami.
Na záver ešte spomeniem, že rodičia si dobre uvedomujú, že tento zákon mnohým z nich sťaží prístup k jasliam, preto nami zverejnená petícia, ktorú sme dali von v piatok, získala na portáli Changenet za 48 hodín viac ako 2-tisíc podpisov a teraz ich už má takmer 3-tisíc.
Vážené kolegyne a kolegovia, ja by som vás skutočne poprosila, aby ste sa naozaj zaoberali touto novelou, pretože verejnosť s touto novelou zákona jednoznačne nesúhlasí, nesúhlasí s ňou ani pán prezident v tomto znení, ja nehovorím, že túto novelu máme teraz nejakým spôsobom dať preč, lebo už je na to neskoro, aj to sme skúšali, ale keď už ju tu máme, tak ju aspoň urobme lepšou a efektívnejšou pre realitu, s ktorou sa potýkajú práve zriaďovatelia alebo prevádzkovatelia jaslí a rodičia. Apelujem na vás, aby ste neničili súkromné jasle, lebo vezmete mnohým rodinám zariadenia, ktoré oni sami vybudovali, pretože častokrát ani nemali kam dať vlastné dieťa, a preto vytvorili zariadenie niekde v hladovej doline, kde, kde sú radi, že majú aspoň to jedno zariadenie, a keď to zanikne, tak nebudú ani miesta pracovné, ktoré vytvárajú tie jasle, a nebudú tie deti mať ani kam ísť. Prosím vás preto, aby ste prijali návrhy prezidenta Kisku na zmeny a aby sme tento zákon zmenili a prerobili.
Ďakujem.
Skryt prepis