Tak ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, kolegovia, ako som už spomínala na úvod, už piatykrát som sa rozhodla podať tento návrh zákona, ktorý by každému dieťaťu garantoval predškolskú výchovu od troch rokov veku v prípade záujmu rodičov o takéto miesto.
My v koalícii Progresívne Slovensko a SPOLU totiž stále považujeme vytvorenie takejto garancie za zásadný systémový krok v oblasti rodinnej politiky, ktorá je dlhodobo na periférii záujmu posledných vlád SMER-u. Podľa štatistiky CVTI boli posledné tri školské roky vrátane aktuálneho na Slovensku zamietnuté zhruba, bolo zamietnutých zhruba 11 500 žiadostí o miesto v škôlke. Ja toto číslo stále opakujem. Ja viem, veľakrát ma potom naspäť nejak atakujú kolegovia z koalície, že to sú len žiadosti, že to nie je reálny počet tých miest, pretože mnoho rodičov si zo zúfalstva dáva aj viac ako jednu prihlášku do škôlky. Veľakrát, aj keď si podajú tri prihlášky, aj tak sa im to dieťa skrátka neumiestni. Ale všeobecne, dávali sme si to prepočítavať, nie je to úplne jednoduché prepočítať, ale reálne sa tu bavíme o okolo 8-tisíc deťoch, ktoré nemajú každoročne miesto v škôlke a musia platiť buď drahé súkromné škôlky, alebo zostávať doma s rodičmi. Situácia sa teda nijakým spôsobom každoročne nezlepšuje.
Mne to príde už trapné, ja som poslankyňou skoro štyri roky, podávam tento návrh piatykrát. Skrátka bavíme sa o tom stále dookola. Vládna koalícia na čele so SMER-om opakuje, ako veľa robí pre rodiny, najmä teraz pol roka pred voľbami, ale keď sa pozrieme na túto situáciu, že skrátka tí rodičia stále nemajú to miesto v škôlkach pre svoje deti, tak ja neviem potom, čo robíte tie štyri roky už? Mne to už príde samej trapné predkladať tento návrh zákona dookola.
Sú to naozaj tisícky mladých rodín, ktoré musia siahať hlbšie do vrecka, zaplatiť si drahú súkromnú škôlku, na ktorú častokrát ani nemajú peniaze, ale tak čo už, uskromnia sa, lebo však nemajú na výber. Títo rodičia sú diskriminovaní a trestaní štátom, lebo mali deti. Tak povedzte mi, čo je to za podpora rodiny, keď musíte každý mesiac z vrecka vytiahnuť, ja neviem, 350 až 500 eur, aby vaše dieťa mohlo ísť do kolektívu a vy do práce? To nie je skutočný sociálny štát a nie je to ani poctivé vládnutie. A to nehovorím o finančnej tiesni matiek a otcov samoživiteľov, ktorí sú na škôlku priamo existenčne odkázaní. A to len preto, že tento štát ich dlhé roky ignoruje, nie je schopný im miesto v škôlke pre ich deti skrátka zagarantovať. Rok čo rok sa tu opakujú tie isté alarmujúce čísla a ministerstvo školstva zostáva nečinné.
Je dokázané, že dostupná predškolská starostlivosť je jedným zo zásadných opatrení, ktoré skutočne môžu mať vplyv na to, aby sa ľudia rozhodli mať viac detí. Ako vyplýva z ekonomických prognóz, už sme to aj niekoľkokrát spomínali na tejto schôdzi, Slovensku hrozí najväčší prepad počtu produktívnych ľudí. V roku 2050 na jedného dôchodcu budú pracovať dvaja ľudia v produktívnom veku, zatiaľ čo dnes pracujú piati. Čiže aj nedostatkom miest v škôlkach dávame jasný nebezpečný signál do spoločnosti, že mať deti je riziko, že štát nevie zabezpečiť adekvátnu podporu všetkým rodinám a že skrátka rodičovstvo neprebehne hladko.
Trend, ktorý je potrebné sledovať a ktorý je rozumný a sledujeme ho v niektorých krajinách Európskej únie, ako je napríklad aj Nemecko, je zavedenie individuálnej garancie pre rodiča, že to miesto pre svoje dieťa skrátka mať bude. V Nemecku zaviedli túto garanciu pred niekoľkými rokmi a už ju rozšírili až vlastne na minimum od jedného roku veku dieťaťa. U susedov v Českej republike majú tiež uzákonenú garanciu miesta v škôlke pre deti od štyroch rokov a chystá sa tam novela posunúť to na tie tri roky. Môžu si to dovoliť, pretože v praxi sa im to darí napĺňať, pretože české ministerstvo práce povolilo a podporilo tvorbu detských skupín. Tvoria sa tým pádom kapacity tam, kde sú potrebné. Tvoria sa za pomerne nízke peniaze a efektívne.
My navrhujeme začať garanciou pre všetky deti od troch rokov. Rovnako ako v Nemecku zároveň navrhujeme, aby takúto garanciu realizovali obce ako subjekt, ktorý je jednak zo zákona zodpovedný za zriaďovanie týchto zariadení a cez ktorý z rozpočtu aj dnes už tečú finančné toky na financovanie nákladov spojených so škôlkami.
Okrem tohto návrhu zavádzame aj kompenzačný prvok v sume, v mesačnej sume rodičovského príspevku, ktorý bude obec nútená mesačne vyplatiť rodičovi, ak nebude schopná zabezpečiť jeho dieťaťu miesto v škôlke. Prečo to robíme? Nie preto, aby obce išli platiť pokuty. Stále to opakujem, robíme to preto, aby sa obce začali aktívne zaujímať o túto situáciu a aby boli motivované hľadať spôsoby, ako deti umiestniť. Sú to ich deti na ich území. Tam ich rodičia platia dane.
Tu je, samozrejme, dôležité povedať aj to b, teda nielen dať obciam povinnosť garantovať miesta v škôlke, ale dať im aj prostriedky a flexibilné možnosti realizácie tohto návrhu. A tým riešením sú už spomínané, tiež to tu do nemoty opakujem, detské skupiny. Ja mám pocit, že detské skupiny, že to je akože nejaká, nejaké abstraktné vyjadrenie, ktoré my tu, my tomu nerozumieme, hlavne že detské skupiny v iných krajinách fungujú úplne bezproblémovo. To je len preto, lebo ich skrátka nemáme. A preto navrhujem, aby obec mohla túto zodpovednosť realizovať nielen priamo cez škôlky verejné, ako je to teraz, ale aby tak mohla urobiť napríklad cez uhradenie starostlivosti aj zapojením cirkevných alebo súkromných škôlok, ktoré sú ale zapísané v sieti škôl a predškolských zariadení, alebo aby tak mohla urobiť cez detské skupiny. Pretože je situácia, reálna situácia, s ktorou sa dnes stretávame, napríklad že teda starosta alebo starostka by radi vyhoveli rodičom, najmä v menších obciach, ale oni nielenže nemajú žiadne peniaze, ale ani počet detí na to, aby naplnili klasickú škôlku alebo či len triedu do škôlky, a tak na ňu tým pádom nemôžu získať prostriedky. Alebo vedia, že by ju aj mohli zriadiť, ale neudržia ju prevádzkovať. A preto detská skupina môže umožniť vytvoriť menšie skupiny detí, vyslovene tri, štyri, päť detí, a tak každá malá obec bude môcť poskytovať takúto službu bez toho, aby musela stavať budovu a musela dávať pozor, či umývadielka v tej budove sú v predpísanej výške alebo nie.
Nami navrhovanú kompenzáciu vo výške rodičovského príspevku, ako som spomínala, už zástupcovia ZMOS-u častokrát v médiách označili za neprijateľnú, že teda čo som si to tu vymyslela, hej? Podľa mňa je neprijateľné, že dnes sú všetci rodičia platcami daní a len niektorí získajú miesto v škôlke pre svoje dieťa. To je z môjho pohľadu neprijateľné. Obec dostáva normatív na každé prijaté dieťa do obecnej škôlky. Je neprijateľné, aby sme diskriminovali tých rodičov a ich deti, ktorým sa nedostane miesto v škôlke, a teda podporovali situáciu, že niektorí rodičia platia za škôlku 60 euro mesačne a niektorí 300 až 500. Každý rodič platí dane a z nich formou podielových daní by sa mala obec postarať o to, aby všetky deti na ich území mali dostupné miesto v škôlke.
Ono to ide. Už v mnohých samosprávach to ide. Skrátka ako je možné, že v niektorých samosprávach to funguje a v niektorých nie? Povedzte mi. Ja si myslím, že stačí prejaviť dobrú vôľu a samosprávy by sa nemuseli ničoho obávať. Napríklad moja kolegyňa Katka Macháčková, ktorá je primátorkou mesta Prievidza, tam bolo umiestnených alebo každý rok sú tam umiestňované všetky deti od troch rokov, dokonca sa podarí umiestňovať aj deti od zhruba 2,5 roka.
Na záver chcem ešte dodať, že garancia miesta v škôlke nie je populizmus. Je to reálne vyskúšaná politika, ktorá, propopulačná politika, ktorá funguje. Áno, bude to náročné, áno, bude to aj drahšie, lebo súhlasím, nie je to len o tom, že budeme budovať detské skupiny a že, a že samosprávy budú sa dohadovať napríklad s cirkevnými škôlkami, je potrebné vyčleniť nejaké finančné prostriedky aj konkrétne mestám a obciam presne na túto garanciu, ale skrátka treba to začať robiť. Ja som presvedčená, že skutočný sociálny štát musí garantovať každému dieťaťu miesto v škôlke. My musíme uistiť rodiča, že keď sa mu narodí dieťa, že preňho existuje záruka, že o tri roky nebude ponechaný bez príjmu alebo bez škôlky. To je jediná propopulačná politika, ktorá dnes funguje. Po jej zavedení sa už napríklad v spomínanom Nemecku pôrodnosť výrazne zvýšila a verím tomu, že by to pomohlo aj nám.
Zároveň by som rada pani ministerku Lubyovú upozornila, že tento dlhodobo neriešený problém, to je desať rokov neriešený problém, ak nie viac, s nedostatkom miest v škôlkach, sa už pomaly premieta do akútneho nedostatku miest v základných školách. Tam, po prvé, nie je kde učiť a nie je, nemá kto učiť. To je ďalšia vec, o ktorej teda tento návrh zákona nie je, a toto budeme musieť riešiť. Nehovoriac o tom, že tu máme aj diletantsky pripravený zákon o povinnom predškolskom vzdelávaní, ktorý nedostatok miest v škôlkach ešte navýši a vytlačí zo škôlok práve tie najmladšie trojročné deti. Pokiaľ budeme k takto závažným opatreniam, ktoré sa týkajú mladých rodín a detí, pristupovať takto čiastkovo a diletantsky a neuvažovať nad dôsledkami týchto zákonov, ktoré spolu súvisia, nikdy nedospejeme k riešeniu a rodičia nebudú mať služby, ktoré si za svoje dane zaslúžia a nutne ich k životu potrebujú. Preto prosím vážené plénum, aby zvážilo tento návrh a vopred ďakujem každému, kto ho podporí.
Ďakujem pekne.
