Videokanál poslanca

Dobrý deň prajem či dobré ráno prajem. Ďakujem pekne za všetky vystúpenia. Nemám tu kolegu Budaja, ale rád odpoviem na tie námety, ktoré on včera povedal.
Chcem povedať jednu vec, tieto emisné kvóty, o ktorých teraz rokujeme, sú, nie sú tie, ktoré sa obchodujú v tej schéme, ale sú také, ktoré sme dostali my, ako každý štát Európskej únie dostane určité limity na emisie, ktoré sú produkované v rôznych politikách, ako je doprava, ako je pôdohospodárstvo, ako je, ako sú domácnosti a ako je odpadové hospodárstvo napríklad.
A v roku 2020 končí to obdobie, to prvé obdobie, a vyzerá to tak, že Slovensko si ušetrí nejaké tieto kvóty. Zatiaľ nemáme v legislatíve upravený systém, že čo môžme s týmito kvótami robiť, a keď tento zákon proste neschválime alebo by sme neschválili, tak by sme nemohli nakladať s tými kvótami, ktoré sme si ušetrili. Je tu možnosť, že tie kvóty, emisné kvóty, ktoré si ušetríme, aby nám neprepadli, lebo inak by nám prepadli, tak by sme mohli predať takým členským štátom, lebo sa dá, tieto kvóty sa dajú obchodovať len medzi členskými štátmi, ktoré o to budú mať záujem.
Pán Budaj mal obavu, aby ten predaj, keď k tomu dôjde vôbec, aby bol transparentný. Ja si myslím, že bude úplne transparentný, aj keď chápem po tých skúsenostiach, čo sa na Slovensku dávno urobilo s tými kvótami alebo s tým obchodovaním, že sú tu tie obavy, ale musím povedať, že nie sú tie obavy teraz už namieste, lebo tento predaj by sa uskutočnil medzi štátmi, to znamená, medzi ministerstvami by bolo dohadované a vládou schválené. To znamená, že ten proces by bol úplne transparentný, to je jedna vec.
A druhá vec je, že vyzerá to tak, že z tých 26 členských štátov asi 24 bude mať prebytok a dvaja budú takí, ktorí možnože budú chcieť kúpiť. To znamená, aj keď prijmeme ten zákon, aj keby sme to chceli predať, možnože sa nám to nepodarí alebo sa to podarí len za minimálnu cenu.
Potom, samozrejme, tento zákon hovorí aj o tom, že keby sme získali tie prostriedky, tak jako s nimi nakladať, tak je to logické, že by tie peniaze mali ísť do Environmentálneho fondu. Totižto pri dohode, keby došlo k dohode medzi nejakými štátmi, medzi nami a iným štátom na tom, že od nás odkúpia tie kvóty, tak v tej dohode by sa stanovilo aj to, musí sa stanoviť aj to, že na čo sa majú využiť tie prostriedky, ktoré budeme mať z toho predaja, a musia sa použiť proste na zníženie emisií, na také programy, s ktorými vieme znížiť emisie v tých oblastiach, o ktorých som hovoril, či to je doprava, či sú to domácnosti, alebo proste povedzme odpadové hospodárstvo. Takže tie peniaze by išli do Environmentálneho fondu a Environmentálny fond by podľa tej dohody, ktorá by sa vyrokovala s tým členským štátom, ktorý kupuje tie, tieto kvóty, by boli tieto peniaze použité na takéto projekty. Takže nič neštandardné, úplne všetko je štandardné, úplne všetko je logické a hlavne – čo je najdôležitejšie – je to úplne transparentné.
Chcem ešte povedať pani poslankyni, lebo my sme už na výbore sa bavili o tom, že prečo má envirofond proste takéto, prečo takéto, má takéto príjmy alebo proste nastavené má takéto príjmy. Jednoducho je to aukcia, nevieme, že aká bude cena. Ministerstvo financií nastaví nejaký príjem a či sa to naplní, alebo nenaplní, tak to závisí od toho, že za akú cenu sa na tej aukcii, na čo nemáme, samozrejme, dosah, sa tie kvóty speňažia. A, samozrejme, je tam tá, je v tom zákone vlastne tá klauzula, že ministerstvo životného prostredia alebo minister životného prostredia každý rok rokuje s ministrom financií o tom, že koľko z tých peňazí, ktoré natečú do Environmentálneho fondu sa použije v tom danom roku. Minulý rok to bolo 24 mil., tento rok to bude určite viac, vlastne budúci rok to bude určite viac, ale vždy to je na dohode. A proste to, že na čo sa použijú, tak to je úplne transparentné a proste sa tie schémy zverejňujú na Environmentálnom fonde, zverejňuje to Environmentálny fond, každý má k tomu prístup. Ale, samozrejme, keď bude chcieť výbor, tak tieto údaje môžme preposielať aj výboru, že proste kam idú, na čo sa vypisujú tie schémy a čo chce Environmentálny fond v danom roku, jaké projekty podporiť.
Čo sa týka medzinárodných záväzkov alebo tej klauzuly, ktorá sa tam vkladá, tak, samozrejme, Slovensko je v medzinárodných štruktúrach, sme na to aj hrdí patrične, že sme. Tak ochrana prírody, životné prostredie, vzduch je jednoducho spoločný. To znamená, to nemôžme si nejak tu na Slovensku oddeliť a riešiť to sami.
Ale musím povedať jednu vec. Neviem, či viete o tom, možnože nie, že v rámci V4 Slovensko je jedna jediná krajina, ktorá ešte vôbec doteraz neprispela nikde. Ja si myslím, že to je nie korektné, lebo nemôžme len čakať podporu, ale proste musíme sa aj my, samozrejme, v tej miere, v akej môžme, k tomu pristúpiť, ale my sme jediní, ktorí sme doteraz neprispeli. To, že sem dávame do tohto zákona túto možnosť riešiť cez Environmentálny fond, to je tá možnosť, ktorú ja si myslím, že by sme mali potom aj patrične robiť tak, aby sme si hanbu nenarobili.
Takže z mojej strany k tomuto zákonu toľko. Ja dúfam, že prijmete, aby sme aspoň mali možnosť tie kvóty, ktoré sme si ušetrili, keď sa bude dať, aby sme speňažili, aby sme to využili na rozumné veci, ktoré jednoducho budú v boji proti klimatickým zmenám na Slovensku nám všetkým a našim podnikateľom, podnikom, obciam, mestám a občanom pomáhať. Ďakujem pekne.

Dobrý večer prajem. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, prepáčte za meškanie, ale neodovzdali mi včas informáciu. Ide to? (Reakcie z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No ako to je s tým mikrofónom pre pána ministra? (Reakcie z pléna.)

Sólymos, László, minister životného prostredia SR
Už to ide? Áno, ďakujem pekne. Ďakujem pekne, takže ešte raz, prepáčte za meškanie.
Účelom vládneho návrhu zákona je ustanovenie povinností pre spoločnosti zahrnuté do schémy obchodovania registrovať sa a predkladať vybrané údaje o emisiách prostredníctvom elektronického systému správy o emisiách, správy o úrovni činnosti, správy o overení a monitorovacie plány.
Návrh zákona okrem toho upravuje aj predaj nových emisných kvót a ustanovuje nové spôsoby použitia výnosov z ich predaja. Tieto nové emisné kvóty slúžia na pokrytie vlastných emisií zo sektorov mimo schémy obchodovania a obchodovať s nimi môžu iba členské štáty. Slovenská republika predpokladá nadbytok týchto kvót do roku 2020, a preto ich bude môcť predávať. Z tohto dôvodu novela definuje túto novú emisnú kvótu, určuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako správcu kvót a definuje spôsoby ich predaja.
Okrem toho novela určuje Environmentálny fond ako príjemcu výnosov získaných z predaja týchto kvót s odkazom na konkrétne spôsoby ich použitia.
V súvislosti s definovaným predajom nových kvót je potrebné v čl. II novelizovať aj zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde. Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy a vplyvy na životné prostredie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za príspevok. Začiatkom roka nás zaskočil smog. Vtedy sme dali verejný prísľub, že do konca roka znovelizujeme zákon o ovzduší. Ten zákon je tu pred parlamentom v druhom čítaní. Zlepšujeme informovanosť obyvateľov, o smogových udalostiach budú informovať verejnoprávne médiá. Takisto s týmto zákonom vytvárame priestor pre zavedenie nízkoemisných zón. A takisto zavádzame prísnejšie limity a efektívnejšie kontroly pre stredne veľké spaľovacie zariadenia, ako sú napríklad teplárne. To všetko je o kvalite v ovzduší, o čom aj pani poslankyňa hovorila, že je veľmi dôležitá zložka kvality života.
A o tom pozmeňováku, čo ona rozprávala, čo pani poslankyňa hovorila, ten program jednoducho zatiaľ nie je právnym predpisom. Nie je možné sankcionovať za ten program nikoho. Ale môžem ju ubezpečiť, že budúci rok máme vyčlenené finančné prostriedky z rozpočtu na vypracovanie štúdie na zlepšenie kvality ovzdušia, ktorej výstupom bude aktualizácia programov na zlepšenie kvality ovzdušia, kde chceme práve nájsť tie opatrenia, ako spraviť z tohto programu efektívny nástroj. Ale to nejde bez toho, aby sme sa porozprávali aj s inými a dohodli s inými politikmi, s inými ministerstvami, VÚC-kami a so samosprávou.
Takže ďakujem pekne. Dúfam, že ten zákon podporíte.

Dámy a páni, ďakujem pekne za všetky príspevky, ktoré tu odzneli, aj za pozmeňujúce návrhy. Chcem by som začať s tým na začiatku, že fakt vyzerá hrozivo ten náš pozmeňovací návrh, alebo ten pozmeňujúci návrh, ktorý tu bol predložený, 21 bodov, ale je tam málo takých vecí, ktoré by mohli reálne nejakým spôsobom ovplyvniť veci tak, aby sme to skomplikovali. V každom prípade aj to ukazuje, že ten problém je veľmi živý, a my sme sa pokúsili až do posledného dňa vlastne rokovať s tými, ktorých sa to týka, a dostali sa tam len také veci, ktoré prichádzali hlavne z trhu, a ostatné veci sú len veci, s ktorými sme legislatívne nedostatky odstraňovali. Ale dám prísľub, že budeme sa snažiť, aby sme takéto pozmeňujúce návrhy čo, redukovali čo najmenej.
Čo sa týka tohto zákona, rok a pol je v praxi alebo rok aj štvrť a ako prebiehajú mesiace, tak sa dostávame, alebo tak nám ten zákon ukazuje vždy proste nové veci, ktoré, keďže to je úplne nový systém riešenia odpadov a separovaného odpadu, tak nové veci, ktoré jednoducho musíme doplniť, aby sme ten zákon zdokonalili. Môžem vám jednu vec už teraz povedať, že nie sme poslednýkrát tu. Keď vyriešime tento zákon, určite to budeme riešiť aj budúci rok. Už sa to pripravuje a samozrejme to, čo hovoril pán Fecko, nebránime sa diskusii o tomto zákone, ale už veľmi intenzívne rokujeme s tými partnermi, ktorých sa to týka.
Skúsili sme s touto novelou odstrániť všetko, všetky poznatky, všetky veci, ktoré sme zistili počas približne polročného pôsobenia toho zákona, lebo vtedy sme začali pracovať na tejto novele. A jak som hovoril, jak ide ten zákon dopredu, tak prichádzajú poznatky z trhu, že kde to musíme nejakým spôsobom upraviť, aby sme ten systém spresnili. Čo je veľmi dôležité, je to, aby sme dosiahli spoločne proste taký systém zberu odpadu, konkrétne aj komunálneho, ale aj separovaného odpadu, aby tie peniaze, ktoré do toho idú, aby boli využité správne, aby išli na správnu vec a aby boli využité hlavne efektívne. To, aby sme zaviedli separáciu na Slovensku takú, akú chceme, ako sme sa zaviazali aj v Európskej únii, ale nielen kvôli tomu, ale preto, aby sme sa nezahatali tu na Slovensku so smeťami všade. Tak tento zákon je, ak by som povedal, jedna noha, aby sme k tomu spravili, ale k tomu potrebujeme viac vecí, to nestačí. Tento samotný zákon niečo spraví, ale nestačí dovtedy, kým nevieme nastaviť ten systém tak, aby občania cítili na vlastnej peňaženke, že keď separujem, tak platím menej, keď neseparujem, keď som lenivý, tak platím viac. Dovtedy to nebude celkom fungovať a k tomu budeme musieť pravdepodobne pristúpiť. Aj k tomu, aby sme zvýšili tzv. poplatky na skládkovanie, aby sme sa prinútili k tomu, aby sme separovali intenzívnejšie, aby sme fakt nezahatali naše okolie a našu prírodu so skládkami a so smetím.
To znamená, táto novela rieši hlavne tieto veci. Okrem toho, čo pán Fecko spomínal, že má to, neviem koľko, 200 alebo koľko bodov, tak strašne veľa bodov je transpozícia smernice o ortuti. Je to vážna smernica, ktorú okrem toho, že upravujeme nejaké veci z praxe z tohto zákona, ale tá hlavná časť je hlavne o tom, o transpozícii smernice a samozrejme aj o tom, že prechádza Recyklačný fond pod Environmentálny fond, to znamená, že tam sa robia, prepáčte (predkladateľ ruší zvonenie mobilu), sa robia určité úpravy.
Čo sa týka, k tým pozmeňujúcim návrhom, čo predložila aj pani poslankyňa, aj pán kolega Fecko. Jedna vec boli knihy a tam máme iný názor troška na to. Si myslíme, že knihy, to je troška iné, kultúrne dedičstvo, to nie je taký, že odpad. To znamená, že preto sme vyňali knihy z tohto balíka. A samozrejme, ten papier, ten neobal, o čom sme sa bavili, o tom sme pripravení rozprávať sa, že ako to vyriešiť, lebo teraz tak, jak ste to spomínala aj vy, platia to všetci výrobcovia, tie žlté kontajnery, aj tí, ktorí za to neplatia. Ale má to zádrhely, má to veľký dopad aj na verejné financie. A tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že potom môžme sa rozprávať, ale aby sme o tom vedeli, že to tak je.
A čo sa týka tých zberových spoločností a zmluvy so zberovými spoločnosťami obce, aby proste, aby to OZV-čka odsúhlasila, že tá zberová spoločnosť, či môže, alebo nemôže, by mala alebo nemala uzatvoriť zmluvu s obcami, to je taká vec, ktorá je na stole, poviem úprimne, ale sú tu veci, ktoré musíme brať do úvahy. Jednoducho sú obce, ktoré majú vlastné zberové spoločnosti, sú obce, ktoré na to dostali podporu z Recyklačného fondu, kde majú nábehové krivky a proste nedá sa to len tak jedným šmahom povedať, že keď OZV-čka nesúhlasí, tak obec nemôže uzavrieť zmluvu s tou zberovou spoločnosťou, s ktorou má. Ale nesmie byť tá zmluva taká, aby zber bol predražený, lebo jednoducho výrobcovia nechcú platiť predražený zber separovaného odpadu, to je na druhej strane. Ale komunikujem o tom veľmi intenzívne aj so zástupcami ZMOS-u, aj so zástupcami RÚZ, AZZZ, že ako tento problém riešiť.
Takže čo sa týka výpovedí, čo pán kolega hovoril, že aby mohli vypovedať zmluvu len ku koncu roka bez udania dôvodu. To je aj teraz, to znamená, 60 dní predtým hocikto môže odstúpiť takisto, jak hocikto si môže vybrať, povedzme, poisťovňu zdravotnú, ale má termín, keď to musí spraviť, nemôže to robiť hocikedy. Tento zákon tiež nedovoľuje, aby to robili hocikedy, dovoľuje to ale v prípade, keď jednoducho OZV-čka poruší zákon. Keď OZV-čka poruší zákon a neplní svoje zákonné povinnosti, tak jednoducho do 30 dní, hej, sa môže, môžu žiadať o rozviazanie tejto zmluvy, lebo jednoducho to neplní, hej, to je ten problém. A keby sme to zrušili, tak proste rok by neplnili povinnosti a nemali by ani výrobcovia možnosť s tým niečo spraviť. To znamená, že to už tam je, akurát, že majú možnosť ešte riešiť svoje problémy vtedy, keď OZV-čka neplní to, čo má.
Ešte by som sa vrátil troška aj k tomu, čo povedal pán predseda výboru, čo sa týka zdražovania cien napríklad potravín skrz tohto zákona. No nie je to pravda. To je to isté, jak keby sme povedali, že to zdražovanie masla, ktoré je teraz také známe, je kvôli tomu, lebo je zabalené do papiera, ale ten papier je drahý. No nie je to tak. Stále sme ešte veľmi lacní oproti okolitým štátom, čo sa týka poplatku na recykláciu, recyklačného poplatku na obaly, a proste nemôžme prijať také návrhy alebo také pozmeňujúce návrhy, ktoré by chceli zrušiť podstatu toho zákona, a to je jednoducho to, čo je všade v Európe, že znečisťovateľ platí. To znamená, teraz výrobcovia majú zodpovednosť za ten odpad, ktorý jednoducho sem donesú na tento trh, aby zaplatili likvidovanie toho odpadu a celý ten systém a majú na to svoje, tu chcem podotknúť, svoje organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorý oni založili, aby túto službu za nich robili. To znamená, oni platia OZV-čkám a OZV-čká majú za úlohu toto za ich peniaze pre obce a mestá a pre občanov jednoducho splatiť. Občan už zaplatí za to v produkte. To znamená, v cene toho produktu.
Ani to nemôžem prijať, aby sa to rozložilo aj na obce, aj neviem ešte koho, tento problém, lebo jednoducho občan nechce platiť dvakrát. Občan zaplatí túto službu už vtedy, keď kúpi tú fľašku, lebo to je v cene. A je to na výrobcoch, aby tú svoju zodpovednosť jednoducho uplatnili a uplatnili to tak, aby urobili pre obce také služby, aby obce jednoducho a hlavne občania v tých obciach na to dané podmienky mali. Toto je zodpovednosť výrobcov, preto sa volajú organizácia zodpovednosti výrobcov. A preto tam dávame, a nesúhlasím s tým, aby tam štát nešiel, to je lobing OZV-čiek, do tých rozhodných orgánov, lebo keď to nefunguje, hej, keď sa nevedia medzi sebou dohodnúť, tak od nás očakávajú, aby sme to riešili. Ale nechcú, aby sme do toho videli. Takto to nejde. Proste my do toho musíme vidieť, aby sme tu my vedeli prijať také opatrenia, aby ten systém mohol fungovať. To znamená, neviem s tým súhlasiť, aby sme my tam tých ľudí v tých dozorných radách tých OZV-čiek nemali.
Takisto sme vyšli, vyšli sme v ústrety výrobcom, ktorí sa dožadovali, že vtedy, keď ten zákon bol tvorený, tak aj sa priznali, že aj oni pochybili a brali to na ľahkú váhu, že keď sa vytvárali tie OZV-čká, jednoducho tam nešli. To znamená, tí výrobcovia, ktorí sa teraz sťažujú, že je ten systém drahý, ten systém platia oni. Podmienky k tomu vytvárajú oni cez tie OZV-čká, oni sa dohadujú s obcami, oni dohadujú zberové spoločnosti. To znamená, keď dohodne OZV-čka so zberovou spoločnosťou, ktorá robí pre nich tú službu draho, tak ten výrobca bude musieť zaplatiť draho. Ale to sú všetko oni. Nerobí to štát, je to výrobca, je to organizácia pre zodpovednosť výrobcov, aby, lebo nie všetci to, to vieme, že ako to funguje. Veľmi jednoducho to hovorím, ale takýmto spôsobom to funguje.
To znamená, že dovtedy, kým nebude ten systém tak transparentný, aby výrobcovia vedeli, že za čo platia, hej, vždy budú problémy. A vtedy, keď to budú vedieť, jednoducho vtedy budú môcť vytvárať pre obce serióznu službu, takú, ktorú od nich aj obec očakáva, aby tie kontajneri tam boli, aby to smetie odvážali. A tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej.
A dovtedy nebude fungovať, ten systém, ešte, musím povedať, kým občan nebude platiť 100-percentne za odvoz odpadu. To znamená, kým nebude mu spoplatnený celý náklad jeho na odvoz odpadu. Kým bude dotovaný ten občan, povedzme, z obce, tak nebude nútený separovať, lebo ten separovaný odpad mu zoberú zadarmo. Mali by mu zobrať zadarmo, keď ten systém funguje, tak OZV-čka to musí zariadiť. On by mal platiť len za to, čo dá to tej čiernej nádoby, lebo to nevie vyseparovať. Keď niekto je lenivý a nič nevyseparuje a všetko dáva do tej čiernej nádoby, tak samozrejme preňho to bude stáť drahšie, a ten, ktorý bude zodpovedný a bude separovať, tak preňho ten poplatok bude nižší. Ale len vtedy, keď to nebude vydotovaný, lebo keď to bude vydotovaný, tak veľmi ťažko primäme tých občanov, aby k tomu zodpovedne pristúpili. Takýto je stav a k tomu sa približujeme aj s touto novelou, aby, aby to takto aj fungovalo.
Ďakujem pekne ešte raz za všetky príspevky a dúfam, že ten zákon podporíte v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom návrhu zákona je implementácia nového nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2017 č. 852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia Európskej smernice 1102/2008, ktoré sa uplatňuje od 1. januára 2018, a odstránenie nedostatočnej transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012 č. 19 zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení.
Cieľom tohto zákona je aj riešenie aktuálnych problémov na trhu a zapracovanie požiadaviek, ktoré vyplynuli počas obdobia platnosti nového zákona o odpadoch z praxe, a to nielen zo strany ministerstva a iných orgánov štátnej správy, ale aj zo strany podnikateľských subjektov.
Medzi hlavné zmeny, ktoré sa od tejto aplikačnej novely zákona o odpadoch očakávajú, patrí jednak riešenie vyhradeného prúdu odpadu obaly a neobalové výrobky vo väzbe na spresnenie definície výrobcu tak, aby nevznikali nedorozumenia v aplikácii týchto ustanovení. Zlepšenie kontroly organizácií zodpovednosti výrobcov a výrobcov jednak zo strany štátu a jednak zo strany výrobcov. Zlepšenie autorizačného procesu organizácie zodpovednosti výrobcov, spružnenie mechanizmu odnímania autorizácie ministerstvom v prípade neplnenia podmienok autorizácie a požiadaviek na funkčný systém organizácie zodpovednosti výrobcov. Riešenie problematiky koordinačných centier a jednotlivé prúdy odpadov, jasné definovanie podmienok ich vzniku a zániku, zlepšenie kontroly ich fungovania, odstránenie administratívnej a ekonomickej záťaže zavedením zmien týkajúcich sa ohlasovacích povinností povinných subjektov a zavedenie spodného limitu pre obaly a neobalové výrobky. Možnosť obce rozhodnúť sa pre zavedenie množstevného zberu drobného stavebného odpadu alebo pre zavedenie paušálneho poplatku za drobný stavebný odpad, tak ako to bolo do roku 2016.
Vládny návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Ďakujem pekne.

Dobré ráno prajem. Vážený pán predsedajúci Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom vládneho návrhu zákona je ustanovenie povinností pre spoločnosti zahrnuté do schémy obchodovania registrovať sa a predkladať vybrané údaje o emisiách prostredníctvom elektronického systému, správy o emisiách, správy o úrovni v ich činnosti, správy o overení a monitorovacie plány.
Návrh zákona okrem toho upravuje aj predaj nových emisných kvót AEA a ustanovuje nové spôsoby použitia výnosov z ich predaja. Tieto nové emisné kvóty slúžia na pokrytie vlastných emisií zo sektorov mimo schémy obchodovania a obchodovať s nimi môžu iba členské štáty. Slovenská republika predpokladá nadbytok týchto kvót do roku 2020, a preto ich bude môcť predávať. Z tohto dôvodu novela definuje túto novú emisnú kvótu, určuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako správcu kvót a definuje ich spôsob predaja.
Okrem toho novela určuje Environmentálny fond ako príjemcu výnosov získaných z predaja týchto kvót s odkazom na konkrétne spôsoby ich použitia. V súvislosti s definovaním predaja kvót je potrebné v čl. II novelizovať zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde. Návrh zákona predpokladá pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy a vplyvy na životné prostredie.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite a postúpite do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Jasné. V každom prípade s tými, nie je len problém, nie je tam len problém, netýka sa ten problém tých pozemkov, ktoré sú, kde sú súkromný vlastníci. Týka sa to aj tých pozemkov, ktoré vlastní štát, lebo tam sa jedná o hospodárenie. To znamená, že samozrejme aj na štátnych pozemkoch, napríklad konkrétne v Poloninách štátny podnik robí ťažbu a je ten štátny podnik najväčším zamestnávateľov v tej doline a tam veľmi veľa pracovných príležitostí, keď sa nespravia také opatrenia, ktoré komplexne riešia cestovný ruch, atď., preto sú tam iné ministerstvá, aby sa to riešilo. Lebo len ministerstvo životného prostredia jednoducho tento problém riešiť jednoznačne nevie. Už len keby sme hovorili o tých pozemkoch, o ktorých ste vy pred chvíľkou hovorili, tak tam musí byť súčinnosť s ministerstvom pôdohospodárstva, lebo však oni riešia. Ale nielen v tom momente musí byť súčinnosť, ale napríklad aj pri hospodárení v lesoch štátnych, lebo to tiež patrí pod ministerstvo pôdohospodárstva. A samozrejme oni, nielen oni, nielen súkromní vlastníci, ale aj štátny podnik má ujmu v nejakej miere, lebo keď nemôže tak hospodáriť, tak ako má, tak logicky nemôže mať taký zisk a tým pádom musí prepúšťať, sme tam, kde sme. Takže aj tento problém treba riešiť.
Čo je vlastne dôležité, že prvýkrát, prvýkrát takýto problém sa rieši na úrovni vlády. To znamená, že je to už medzirezortné, to znamená, lebo tie ujmy ministerstvo životného prostredia jednoducho nevie vykryť. Tam musí byť dohoda s ministerstvom financií. To znamená to, že nad týmto prevzala záštitu vláda, je prvý krok k tomu, aby sa to mohlo komplexne riešiť. Takže ja práve preto som rád a dúfam, že keď sa nám to podarí vyriešiť v Poloninách, tam, kde je UNESCO, tak bude tu príklad na to, aby sme vedeli vyriešiť ostatné, fungovanie ostatných národných parkov na Slovensku. Aj povedzme takým spôsobom, ako ste vy hovorili, keď sa dá, ale aj takým spôsobom, aby sa dohodlo na kompenzácii na tých, pre tých hospodáriacich tam. Jedna vec. A druhá vec, aby sme našli spôsoby na to, aby sme tam zaviedli iné možnosti zamestnávania pre ten región, či to je turizmus, alebo či to je niečo iné. Ale hovorím, že práve preto treba to riešiť medzirezortne, a preto je veľmi dôležité to rozhodnutie, čo bolo toho 17. júla, keď proste vláda sa zhodla, že je tam, že zaúkolovala viac ministerstiev, aby tento problém riešili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní. Ďakujem pánovi poslancovi Feckovi za otázku, ktorá je mimoriadne aktuálna. Uznesením č. 382 zo 16. augusta 2017, pred mesiacom približne, vláda Slovenskej republiky schválila materiál Lokalita svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy, informácie k aktuálnej situácii a návrh opatrení, ktorým reaguje na odporúčania výboru Svetového dedičstva UNESCA v zmysle záverov jeho 41. zasadnutie v Krakove. Uznesenie ukladá v októbri 2017 vypracovať komplexný návrh opatrení na zabezpečenie odporúčaní Výboru Svetového dedičstva UNESCO v zmysle záverov jeho 41. zasadnutia UNESCO v Krakove a predložiť vláde Slovenskej republiky spoločný materiál o komplexnom návrhu opatrení na zabezpečenie odporúčaní Výboru Svetového dedičstva UNESCO v zmysle záverov jeho 41. zasadnutia v Krakove.
Zachovania výnimočných bukových pralesov v rámci Polonín je jednou z našich priorít. Som preto veľmi rád, že opatrenia na zachovanie bukových pralesov v rámci Polonin, ale aj Vihorlatu, ktoré je zaradené do medzinárodnej lokality UNESCO, sú riešené už nielen na úrovni ministerstva životného prostredia, ale po dlhých rokoch konečne na úrovni celej vlády. Aj pri tejto príležitosti chcem preto vysloviť poďakovanie členom vlády za ich podporu v tomto probléme.
Finalizácia hranice lokality UNESCO a jej nárazníkovej zóny vytvorí predpoklady pre všetky ďalšie opatrenia. Z tohto dôvodu moje ministerstvo v rámci Národného parku Poloniny pripravilo aj návrh na dve ďalšie prírodné rezervácie nachádzajúce sa na hranici s Poľskom. Ich vyhlásením vznikne taký súvislý pás s najprísnejšou ochranou tejto časti národného parku, t. j. pás s bezzásahovým režimom. Zároveň s týmito aktivitami si uvedomujeme, že ide o región s veľmi obmedzenými pracovnými príležitosťami, a preto diskutujeme navrhované opatrenia s miestnymi subjektmi, a to so štátnymi i neštátnymi.
Spoločne s ostatnými rezortmi hľadáme možnosť podpory regiónu, aby miestni obyvatelia nechápali opatrenie ochrany prírody a značky UNESCO len ako obmedzenia, ale aj ako príležitosť pre ďalší rozvoj podnikateľských príležitostí. Skĺbenie záujmov ochrany prírody s ekonomickými a sociálnym rozvojom sme diskutovali na mnohých stretnutiach vrátane medzinárodnej konferencie organizovanej v spolupráci s UNESCO v máji tohto roku v Bardejove. Ďalším významným opatrením bolo schválenie Programu starostlivosti o Národný park Poloniny na rok 2017 – 2026 uznesením vlády č. 293 zo 7. júla tohto roka 2017. Program obsahuje nielen veľmi podrobný prehľad údajov o území, ale aj ciele ochrany a návrh opatrení na ich dosiahnutie vrátane spôsobov obhospodarovania aj tej časti Národného parku Poloniny, ktorá aktuálne nie je súčasťou prírodných rezervácií s najprísnejším stupňom ochrany, ale sú v nej veľmi cenné lesné porasty.
Ako som už uviedol, ministerstvo životného prostredia spolu s ministerstvom pôdohospodárstva, ministerstvom dopravy aj vnútra a samozrejme s ministerstvom financií aktuálne pripravuje materiál na rokovanie vlády Slovenskej republiky, ktorého súčasťou bude jednak spresnená mapa tej lokality a návrhy konkrétnych krokov na komplexné riešenie tohto, riešenie tejto situácie a celého problému. Rád vám preto viem konkrétnejšie veci sprostredkovať v novembri 2017 tohto roka.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená Národná rada, Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealský protokol o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, sú významnými medzinárodnými zmluvami, ktoré sa venujú problematike ochrany ozónovej vrstvy Zeme v medzinárodnom meradle. Slovensko je zmluvnou stranou Viedenského dohovoru, Montrealského protokolu a všetkých jeho dodatkov.
V minulom storočí sa začali na základe týchto medzinárodných zmlúv postupne odstraňovať z výroby a používania látky, ktoré mali na ozónovú vrstvu najničivejší účinok. Jednou skupinou látok, ktoré sa stali náhradou za odstránené látky, sú fluorované uhľovodíky. Až neskôr sa zistilo, že tieto sú aj silnými skleníkovými plynmi a prispievajú ku globálnej zmene klímy. Ich výroba a spotreba v posledných rokoch významne rastie. Preto bol na 28. stretnutí strán Montrealského protokolu v Kigale prijatý ďalší dodatok k Montrealskému protokolu, kde sa strany dohodli postupne znižovať spotrebu a výrobu fluorovaných uhľovodíkov. Celosvetovo je postupné znižovanie ich spotreby a výroby nevyhnutné na účely zníženia príspevku k zmene klímy.
Kigalský dodatok sa bude implementovať prostredníctvom už platných právnych predpisov Európskej únie. Všetky doplnenia protokolu sú v plnej miere transponovaných právnych predpisov EÚ a zavedené vo vnútroštátnom, našom, právnom poriadku. Preto nie je potrebné prijatie žiadnych legislatívnych úprav ani vyhodnotiť vplyvy a dopady. Ratifikácia dodatku nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie ani žiadne iné vplyvy. Slovenská republika má vytvorené podmienky na plnenie záväzkov vyplývajúcich z tohto dodatku. Ratifikácia dodatku bude dôležitým príspevkom k vykonávaniu Parížskej dohody a ochrane klimatického systému.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, týmto si vás dovoľujem požiadať o schválenie predloženého materiálu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za príspevok. Veľmi dobrý bol. Musím povedať, že, samozrejme, zákon sa príde predkladať preto, lebo niečo riešia, ale nie vždy majú dopady. V tomto prípade takýto dopad má, čo aj pani poslankyňa hovorila, že jednak sa zjednoduší to, že sa zosúladí to, čo my musíme prihlasovať podľa nášho zákona, s tým, čo musíme odvádzať, čo musíme nahlasovať, znečisťovatelia čo musia nahlasovať, štát musí nahlasovať do Európskej únie, aby tam tie disproporcie sa zmenili, aby to bolo zjednodušené, aby to bolo zjednotené hlavne. A zjednocuje sa, vlastne zjednodušuje sa to pre tých našich podnikateľov, že môžu to hlásiť aj elektronicky, čo mohli aj predtým, ale bolo to tak napísané, že musia aj papierovo. To znamená, že zjednodušujeme pre našich podnikateľov jednoducho ich povinnosti týmto konkrétnym zákonom.
Ďakujem pekne.