Videokanál poslanca

Budem rýchly alebo skúsim byť. Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Záväzok životného prostredia bol z dôvodu vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie identifikovaný ako hlavná prioritná téma zmena klímy. Najmenej prijateľnou alternatívou by bol tvrdý brexit, kedy by bolo potrebné prepočítanie celého klimatického cieľa a záväzkov Európskej únie pre zvyšných 27 členských štátov, pretože Veľká Británia má v rámci navrhovaných legislatív výrazný vplyv na splnenie redukčného cieľa. Vzhľadom na ambície Európskej únie byť svetovým lídrom v klimatickej politike aj vo formáte EÚ 27, Slovensko odporúča udržať ambicióznosť európskych cieľov, avšak metódami a postupmi, ktoré nepovedú k zvýšeniu klimatických cieľov Slovenska bez možnosti mobilizácie a dodatočných nástrojov a finančných prostriedkov na ich dosiahnutie. Najoptimálnejšie by teda bolo, aby Veľká Británia po brexite zostala súčasťou európskych klimatických cieľov a záväzkov.
Dovolím si upozorniť aj na konkrétny dopad vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie, ktorým je výpadok príjmov z Európskej únie. Z dôvodu vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie a potreby financovania nových priorít Európska komisia navrhuje vo viacročnom finančnom rámci ´21 až ´27 nové príjmy od členských štátov formou ekologickej dane ako zdroja rozpočtu Európskej únie. Rozpočet by mal byť navýšený o 20 % výnosu európskej schémy obchodovania s emisnými kvótami, ETS-ky, v každej členskej krajine a z novej dane z nerecyklovaných plastových obalov vo výške 80 centov za kilogram. Inštitút environmentálnej politiky na ministerstve odhaduje, že obe položky by v roku 2021 pre Slovensko predstavovali približne 88 mil. eur. Príjem z výnosu z aukcií kvót v rámci európskej schémy obchodovania s emisnými kvótami však nemá podporu ani našu, to znamená, ani Slovenska, ani ostatných členských štátov. To znamená, nechcú brať odtiaľ peniaze do spoločnej kasy. Zavedenie novej dane z nerecyklovaných plastových obalov je pre Slovensko akceptovateľné. Jej zavedenie by síce nemohlo mať pozitívny vplyv na životné prostredie priamo, no jej uplatnenie môže nepriamo viesť k ďalším snahám členských štátov o vyššiu recykláciu plastových obalov. Vo všeobecnosti môžme konštatovať, že z hľadiska environmentálnej politiky a politiky zmeny klímy nepredpokladáme dopady brexitu v rozsahu, ktorý by vyžadoval aj prijatie konkrétnych nejakých opatrení na tejto úrovni... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem veľmi pekne za otázku, ale pred tým, než vám odpoviem, by som rád reagoval na to, že nerozumiem, že z čoho vám vyplynulo, že Inštitút environmentálnej politiky neodporučil zaviesť zálohovanie PET fliaš. Tiež by som sa od vás rád dozvedel, či by ste radšej mali naďalej pohodené PET fľaše v prírode a v našich riekach, respektíve či máte iné riešenie, ktoré dosiahne viac ako 90-percentnú recykláciu.
A teraz zas späť k tej otázke. Inštitút environmentálnej politiky vo svojej štúdii nedáva odporúčanie, či zálohovať alebo nie. Inštitút odhadol, koľko by zavedenie a prevádzka zálohovania PET fliaš a plechoviek stála, a popísal ostatné prínosy a náklady. Kým o nákladoch zálohovania toho vieme povedať pomerne dosť, o environmentálnych prínosoch to neplatí. Dnes napríklad vieme, že plasty škodia ekosystémom, ale nevieme, aká je hodnota týchto negatívnych dopadov. Všetkým nám vadia pohodené plasty v lesoch, riekach či na uliciach, ale finančne vyjadriť túto zníženú hodnotu území je nemožné. A sú veci ako vplyv mikroplastov na zdravie, ktorých výskum je dnes len v začiatkoch, no už dnes viacerí bijú na poplach, že nemôžeme pokračovať v takejto miere znečisťovania prírody. Práve preto som sa rozhodol prijať rozhodnutie, po týchto analýzach, a ísť cestou zálohovania. Situáciu treba riešiť už teraz.
V neposlednom rade Európska únia presadzuje zavedenie cieľa recyklácie 90 % plastových nápojových obalov uvedených na trh do roku 2025. Som presvedčený o tom, že nijako inak ako zálohovaním to nedosiahneme. Dnes niet žiadnej krajiny v Európskej únii, ktorá by triedeným zberom dokázala vyzbierať takéto množstvo fliaš. Takúto úroveň nedosahujú ani tie najlepšie krajiny, ako Rakúsko a Belgicko, ktoré majú triedený zber zavedený podstatne dlhšie a aj povedomie o životnom prostredí je v týchto krajinách ďalej ako u nás.
Nepoznám žiadnu štúdiu, ktorá by preukázala, že zálohovanie znižuje množstvo ostatných vytriedených zložiek. Ani skúsenosti zo zahraničia tomu nenasvedčujú. Podľa dostupných dát ani v jednej krajine miera recyklácie plastových obalov po zavedení zálohovania neklesla. Práve naopak, rástla. Výnimkou je príklad Nemecka, kde po zavedení zálohovania v roku 2003 celková miera recyklovania plastov dočasne klesla. V rovnakom čase totiž nastala systémová zmena v organizácii rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ako aj zásadné zvýšenie množstva energeticky zhodnoteného odpadu z obalov a z plastov. Kým v roku 2003 Nemecko energeticky zhodnotilo len necelých 47-tisíc ton plastových obalov, v roku 2005 to už bolo 200-tisíc. A od roku 2007 Nemci spaľujú 1 až 1,5 mil. ton plastových obalov ročne. Triedený zber teda bude fungovať ako doteraz a budú sa tu triediť iné typy PET fliaš a ostatné plasty. Naopak, príklad Litvy, ktorá zavádza zálohovanie do fungujúceho triedeného zberu tak isto ako my, ukazuje, že systém dosahuje skvelé výsledky tak v zbere, ako aj v recyklácii, a to aj v podobnej krajine, ako je Slovensko.
Ďakujem pekne.

Ja vám na to môžem povedať jednu vec. To, čo hovoril pán Gál, že len ten môže spraviť to rozhodnutie, koho sa to týka a, samozrejme, za to nesie aj zodpovednosť. Za to každý nesie svoju zodpovednosť. Aj za to rozhodnutie, aké spravil pán Danko, to je jeho rozhodnutie a on za to nesie rôznu zodpovednosť. Inde sa rozhodli ináč.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku v mene kolegu, ktorý je v Prahe na služobnej ceste. Takže prečítam odpoveď: "Vážený pán poslanec, za svoj titul či prípadné podozrenie ohľadom svojho titulu zodpovedá jeho nositeľ. On je jediný, kto môže spraviť rozhodnutie a niesť za rozhodnutie zodpovednosť. Nie je mojou úlohou jeho rozhodnutie hodnotiť a komentovať."
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Určite je kompetentnejší na tú otázku odpovedať ako ja. Ale spýtam sa ho a potom nejakým spôsobom doručím odpoveď.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec, prečítam odpoveď pána ministra spravodlivosti Gábora Gála: "Trojročnú."
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem pekne. Takže aby sme to dali na pravú mieru. Ciele recyklácie sú dané, tak jak ste hovorila, pani poslankyňa, smernicou, to znamená, že to sú dané. To, čo my sme zaviedli do tohto zákona, je, to sú ciele zberu pre OZV-čky, síce na obce, to znamená, že ony sú dané na obce, že koľko v tej obci majú pozbierať, ale to nie je cieľ pre obec, to je cieľ pre pre OZV-čku. To znamená pre výrobcu, ktorý sa má postarať o ten odpad. To znamená, ten cieľ, o čom tu, o čom sa tu rozprávame, to je práve daný pre tých, ktorí to majú pozbierať, lebo tak jak tu pán poslanec hovoril, boli obce, kde ľudia triedili a jednoducho zberovka sa na to vykašľala, lebo OZV-čka si neplnila svoju povinnosť. To znamená, že jakým spôsobom iným chcete vy prijať, priňať tú OZV-čku, aby splnila svoju povinnosť, že mu stanovíte cieľ, ktorý musí splniť, lebo to je jeho povinnosť, zodpovednosť zo zákona, musí sa postarať o ten odpad, ktorý dá na trh.
To znamená, tie ciele sú takto nastavené a ako budú vyrátané tie ciele, to bude vo vyhláške, kde bude ten vzorec na to, že akým spôsobom sa vyratúvajú jednotlivé ciele pre jednotlivé OZV-čky v jednotlivých obciach. To znamená, že má to svoju logiku, a práveže to vychádza z praxe.
Totižto keď si myslíte, pani poslankyňa, že keď sa zavedie takýto nový systém, ktorý ja teraz nechcem hodnotiť, že či mohol byť lepší, keď sa to, keď sa to začalo, alebo nemohol byť lepší, keď sa začal, ale jednoducho, že to zavedieme a bude to fungovať bez toho, jak keby sme čarovným prútikom zamávali, tak to nejde. Nikde to nešlo. Aj v Rakúsku ešte aj stále teraz, kde už 20 rokov to riešia, ten systém stále, stále nejakým spôsobom podľa praxe a podľa nových smerníc Európskej únie a podľa nových, nových vecí upravujú. Takisto to robíme aj my, preto som tu s tým zákonom.
To znamená, že aj ten predchádzajúci, kde sme hovorili o poplatkoch, aj tento zákon, ktorý už rieši povedzme aj okrem viacerých vecí, lebo tam riešime aj skládky, riešime tam európsku smernicu, ktorú sme museli implementovať, riešime aj to, aby sme upravovali, stále vylepšovali ten systém, aby sme mali, čo najlepší výber toho separovaného odpadu. Toto tu my teraz riešime. To znamená, vôbec nie sú tie ciele pre obce, ciele sú síce pre obec, ale musí a je to pre zberovku. To nie zberovku, preto pre OZV-čku. To znamená pre toho, ktorý tam má povinnosť, určitý podiel toho odpadu pozbierať a sa o to postarať.
Čo sa týka plastových PET fliaš, čo ste vy hovorila, že je to ako čerešnička na torte. Áno, je to pár percent z toho všetkého odpadu plastového, ktorý tu máme, ale je to jednak najviditeľnejší a najproblémovejší. To znamená, že týmto systémom, keby sme to nechali v tomto systéme zberu, jako to máme teraz, môžeme dosiahnuť úspešnosť zberu, efektivitu zberu okolo 60 %. Teraz máme, teraz sa hýbeme medzi 50 a 60 %. To znamená, viete, koľko PET fliaš sa dá na trh na Slovensku za rok? 1 mld., 1,1 mld. kusov. To znamená, keď si vyrátate, že 60 %, koľko to je, tak si vyrátate, že koľko zostane niekde, v prírode, neviem kde. Sú štúdie, ktoré jednoznačne ukazujú, že štáty, ak ich je 10 v Európe, ktoré už zaviedli zálohovanie PET fliaš, tú efektivitu, kde my sme na 60 %, ony sú medzi 90 až 98 %. (Reakcia z pléna.) Nemám pravdu. (Povedané so smiechom.) Dobre, nemám pravdu, O. K. To neni pravda, tak si, možnože vy máte iné čísla, máme dve štúdie. Jednu robilo IEP-čko, to znamená, že náš inštitút, a druhé nezávislá firma, ktorej sme to zadali, a tie čísla, to necucali z prsta, to dávali tie štáty, ktoré, kde sa to koná. To znamená, že keď chceme a Európska komisia ide tým smerom, to znamená, že tá smernica, ktorá sa teraz pripravuje a bude ešte prijatá teraz, pred voľbami novej, novými parlamentnými a európskymi voľbami, bude stanovovať tú hranicu, kde vyzbieranie PET fliaš a tých plechoviek, na úrovni okolo 90 %. To znamená, že my inú možnosť ani nebudeme mať a jednoducho iná efektívna možnosť na to, aby sme to dosiahli, aby sme nemali všade PET fľaše pohádzané, ani nie je.
Ja som presvedčený o tom, po týchto štúdiách a po tých všetkých veciach, lebo 6 mesiacov sa o to, o to zaujímame a 6 mesiacov to riešime, že inú možnosť nebudeme mať, a tým pádom my sme sa rozhodli na ministerstve životného prostredia, že už nebudeme sa baviť o tom, či áno alebo či nie, alebo akým spôsobom, ale ako a kedy zaviesť. To znamená, že robíme na tom, aby sme zaviedli zálohovanie PET fliaš. Áno, bude to niečo stáť, ale nebude to o nič viac stáť, jak stojí to v tých štátoch, kde to funguje. V 10 štátoch Európy, v 8 Európskej únie funguje. Funguje to aj v Chorvátsku, v Lotyšku a neviem ešte kde. A my chceme ten systém nastaviť tak, aby čo najviac korešpondoval s tým systémom, ktorý my už tu máme, to znamená s tým zberom odpadu, ktorý tu máme, lebo vo viacerých štátoch, musím povedať, že najprv bolo zálohovanie, až potom bol vlastne ten systém zavedený na separovaný zber. My to máme opačne, my už máme nejaký systém zavedený na separovaný zber a z toho musíme vyňať PET fľaše, a tie plechovky a urobiť to tak, aby to korešpondovalo, aby to, aby to nejakým spôsobom fungovalo.
Takže takto to je a verte mi, že tie čísla od 90 až 98 % sú pravdivé. To znamená, my približne na Slovensku nepozbierame toľko PET fliaš, jako keby sme, nám to vyrátali, v Bratislave na Námestí slobody, naplnili Námestie slobody do 22 metrov výšky PET fľašami. Približne toľkoto zostane niekde mimo.
Takže a keď to chceme spraviť, tak inú možnosť nemáme, aj keď nás to bude niečo stáť. A máme predbežné odhady na to, že koľko to bude stáť. Nebude to stáť, nebude to stáť málo, tie počiatočné náklady, lebo ten počiatočný náklad je značný, lebo treba investovať do tých strojov, ktoré to budú zbierať a tak ďalej, ale potom už ten samotný zber, to znamená ten systém, keď tie investície spravíme, tak tam už ten náklad nie je taký veľký na to, akú budeme mať čistú krajinu. To znamená, že, ja si myslím, že takto by ste mala rozmýšľať aj vy.
Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, cieľom tohto vládneho návrhu zákona je predovšetkým implementovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1257/2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia európskej smernice 1013/2006 a smernice 2009/16 o úprave na základe požiadaviek, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Vládnym návrhom zákona sa zjednocuje postup orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vo veci riešenia zodpovednosti za nezákonné umiestnenie odpadu, tzv. čierne skládky. Na novo upravujú ustanovenia týkajúce sa účelovej finančnej rezervy, ktorú je povinný tvoriť každý prevádzkovateľ skládky odpadov. Zavádzajú ciele zberu pre triedený zber a komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov v obciach a mestách Slovenskej republiky. Zavedenie týchto cieľov má dosiahnuť zlepšenie triedenia zberu komunálnych odpadov a zníženie množstva odpadov ukladaných na skládkach. Vládnym návrhom zákona sa ďalej zavádza postup pri podozrení na nelegálnu cezhraničnú prepravu batérií a akumulátorov, znižujú, znižuje administratívna záťaž napríklad zrušením povinnosti mať schválený prevádzkový poriadok, zariadenie na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton, ako aj vypustením vyjadrenia okresného úradu pre podnikateľské subjekty v prípade jednoduchých a drobných stavieb v dokumentácii v kolaudačnom konaní. Vládny návrh zákona rieši aj výhrady Európskej komisie v konaní o porušení povinností podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ide o výhradu na neprijatie opatrení na čo najrýchlejšie zatvorenie skládok odpadov v súlade s čl. 7 písm. g) a čl. 13 smernice Rady 1999/31.
Navrhovanou úpravou sa v spojení s úpravou v stavebnom zákone umožní uzavretie tých skládok odpadov alebo ich častí, kde prekážkou pre skončenie konania právoplatných rozhodnutí na uskutočnenie stavby uzavretie skládky odpadov, bolo preukazovanie práva k pozemku. Prevádzkovateľovi skládky odpadov bude možné nariadiť vykonanie potrebných úkonov a prác za účelom uzavretia skládky odpadov alebo jej časti, alebo ich zabezpečiť na náklady prevádzkovateľa. Návrhom zákona sa tiež rieši výhrada Európskej komisie ohľadne nesplnenej povinnosti čl. 14 písm. a) až c) smernice o skládkach vo vzťahu k prevádzkovým skládkam odpadov, ktoré boli uvedené do prevádzky do 30. júna 2001, a vzťahovala sa na ne povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov. Dotknuté skládky odpadov budú predmetom posúdenia ohľadom možnosti pokračovanie ich činnosti z hľadiska splnenia povinností podľa uvedeného článku smernice o skládkach.
Navrhovaná úprava vychádza aj z posúdenia skládky odpadov Považský Chlmec Súdnym dvorom, keďže tieto skládky odpadov sú v rovnakom postavení ako skládka Považský Chlmec. Vládny návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie a s Ústavou Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dúfam, že tento návrh podporíte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Bez toho, aby sme nezvýšili tie poplatky, tak sa nepohneme a súhlasím s tým, že to je len jeden krok. Je tam viac krokov, ktoré potrebujeme urobiť preto, aby sme dosiahli tie ciele separácie, nie recyklácie, ale separácie, aj recyklácie, ale u obcí ide o separáciu, separácie, aké máme. K tomu, aby sme to dosiahli, práve preto prichádzame aj s touto novelou. A aj ten, tá ďalšia novela, ktorá po tomto príde, sa s tým zaoberá, to znamená tam ste hovorili, áno, zvyšujeme ciele zberu pre OZV-čky, aby mali cieľ, že v tých obciach, ktoré majú zazmluvnené, aké množstvo toho odpadu musia vyzbierať podľa toho, že aké množstvo odpadu sa tam zvyčajne nahromadí. Máme, máme čísla, hej, keď vieme, že tunák je ix ton odpadu, tak z toho, neviem, je ypsilon ton, 30, 40, 50 % musia vyzbierať, to sú tie ciele zbere, zberu, ktoré oni jednoducho musia splniť, lebo to je ich zodpovednosť. Zodpovednosť výrobcov, aby, aby sa, aby sa o ten odpad postarali.
Súhlasím tu s pánom kolegom, s pánom primátorom a s poslancom, že veľa obcí, bohužiaľ, dotuje ten odpad a tým pádom tí občania necítia, že koľko za to platia. Sú obce, ktoré, myslím si, že sú, neviem, či Topoľčianky nie je, nie je tak, ktoré znížili práve preto, lebo majú dobrú odpadovú politiku, tak vedeli znížiť tie poplatky, ale dovtedy, kým jednoducho ten občan nepocíti na vlastnej peňaženke to, že keď separujem, dám na to tú námahu a jednoducho vytriedim ten odpad, tak za ten komunálny budem platiť menej, tak ťažko vyriešime tento problém.
A čo sa týka toho skládkovného, sme ďaleko, ďaleko na konci v celej Európe, Európskej únie určite, kým okolité štáty začínajú od tých 15-20 eur, my tu máme 5 za tonu odpadu, čo sa platí, a tým pádom sme skládkovacia veľmoc. Kým v Rakúsku dávajú na skládku 4 %, tak na Slovensku my dávame 67 %. Takže toto je tak, jak ste hovorila aj vy, toto je jeden krok, ale tento krok jednoducho musíme spraviť. Mali by sme to spraviť už dávno a teraz máme, teraz by sme už mali robiť ten, tú druhú etapu toho a teraz sme tu len, bohužiaľ, pri tej prvej. Takže ja si myslím, že je to dôležité, aby sme ten zákon jednoducho schválili. A čo sa týka toho rozdeľovania, čo ste hovorili, že to býva netransparentné, transparentné, je to tam evidentne napísané, že ako bude Environmentálny fond narábať s tými peniazmi, ktoré prídu z tohto poplatku, kto je za to, kto môže žiadať, kto bude mať na to nárok automaticky, kedy, ako, presne je to tam napísané, ja si myslím, že to je veľmi solidárne nastavený systém, a hlavne aj ten, aj to zvyšovanie tých poplatkov, aj to je nastavené úplne motivačne pre tie obce. To znamená, že ten, kto viac triedi, bude mať nižší poplatok. Je to jednoduché ako facka, len akurát bude otázne, že to a to, ktoré vedenie mesta, primátor a tí, ktorí to mesto riadia, ako sa k tomu postavia, je to už potom na nich, že aký systém si zvolia na svoje, riešenia na svojej odpadovej politiky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona nadväzuje a zároveň nahrádza existujúci zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a v znení neskorších predpisov. Účelom vládneho návrhu zákona je znevýhodnenie skládkovania odpadov, ktoré je posledné v hierarchii odpadového hospodárstva, vytvorenie motivačného faktora pre triedený zber komunálnych odpadov a zvýšenie zhodnocovania recyklácie komunálnych odpadov.
Predmetom vládneho návrhu zákona je vymedzenie poplatkovej povinnosti, stanovenie výpočtu poplatkov za uloženie odpadov na skládku odpadov a na odkalisko. Hlavná zmena novej právnej úpravy spočíva predovšetkým v ustanovení Environmentálneho fondu ako subjektu, ktorému prevádzkovatelia skládok odpadov a prevádzkovatelia odkalísk budú odvádzať príjmy z poplatkov za uloženie odpadov na skládku alebo na odkalisko. Environmentálny fond bude následne tieto prostriedky odvádzať a poskytovať jednotlivým subjektom podľa ustanoveného mechanizmu prerozdeľovania. Príjmy z poplatkov za uloženie odpadov budú výlučne určené obciam, na území ktorých sa nachádzajú skládky odpadov alebo odkaliská, obciam, cez ktoré prechádza účelová príjazdová komunikácia ku skládkam odpadov alebo ku odkaliskám, obciam, ktoré budú spĺňať zákonom ustanovené podmienky a podnikateľským subjektom.
Návrhom zákona sa zároveň mení a dopĺňa zákon o Environmentálnom fonde, najmä v oblasti použitia príjmov z poplatkov za uloženie odpadu na skládku odpadov alebo odkalisko. Pôvodne návrh zákona upravoval aj sadzby za uloženie jednotlivých druhov odpadu na skládku odpadov alebo na odkalisko, ako aj sadzby pre výpočet príjmov z týchto poplatkov pre obce, na území ktorých sa skládky odpadov a odkaliská nachádzajú. Z dôvodov flexibility potrebných zmien v nastavení mechanizmu prerozdeľovania príjmov z poplatkov za uloženie odpadov boli v rámci legislatívneho procesu tieto sadzby a relevantné ustanovenie odčlenené z návrhu zákona a sú predmetnom nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška sadzieb poplatkov za uloženie odpadov a podrobnosti súvisiace s prerozdeľovaním príjmov za poplatkov za uloženie odpadov.
Návrh tohto nariadenia je predložený do legislatívneho konania ako samostatný materiál. Vládny návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie a s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami.
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada verím, že predložený návrh zákona schválite.
Ďakujem pekne.