Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

10.5.2019 o 9:05 hod.

Ing.

László Sólymos

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 18.6.2019 18:34 - 18:40 hod.

László Sólymos Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja by som najprv odpovedal pánovi poslancovi.
Mal si otázku, že koľko správcov sa prihlási. No neviem, koľko sa prihlási. Dúfam, že bude viac. A podľa tých indícií, ktoré mám, ktoré ku mne teraz už chodia, tak vyzerá tak, že bude o to celkom slušný záujem.
Čo sa týka poplatkov, nezavádzame, nehovoríme, že aký má byť poplatok. Hovorili sme minimálny, aký by mal byť. Pre nás je dôležité, že my zadávame ciele, pre správcov zadávame ciele. Tie ciele kopírujú tie záväzky, ktoré sme, a to, čo nám jednak dáva smernica, za ktorú sme hlasovali v Európskom parlamente, to znamená, do roku 2025 by sme mali odseparovať 77 % týchto plastových fliaš a do roku 2029 90 % plastových fliaš.
Čo sa týka pokuty, súhlasím s tým, že proste musia byť a musia byť také, aby sa neoplatilo obchádzať environmentálne predpisy a zákon. O tom sme tu hovorili viackrát, lebo keď sa to oplatí, tak jednoducho to obíde, zaplatí pokutu a tak ďalej. Takže my budeme nástojiť na tom a už inšpekcia životného prostredia už teraz rieši tie pokuty tak, aby boli také, aby sa neoplatilo pre tých, ktorí porušujú tie zákony, tie zákony obchádzať.
Takže čo sa týka odkladu, to znamená, že prečo dva roky. No preto dva roky, lebo jednoducho tak sa na to musí pripraviť. Tu odznelo veľa vecí. Musia nakúpiť automaty, musia prispôsobiť priestory, musí sa zorganizovať logistika, musí sa zorganizovať všetko okolo toho, aby to mohlo fungovať. V 2022-om, keď my to rozbehneme, som presvedčený, že v 2024-om alebo piatom tých 77 % hravo dosiahneme, čo musíme. A v 2029-om budeme v pohode na 90 %. Takže asi toľko.
Pani poslankyňa, hovoríte, že čistejšie životné prostredie. To je pekné, len za to nič nerobíte okrem toho, že o tom rozprávate. Poviem konkrétnu vec. Pred dvomi rokmi sme tu hlasovali o zákone, kde sme spoplatnili plastové, igelitové tašky, kde som hovoril tu pri tomto pulte, že máme 400 kusov, proste občan Slovenskej republiky použije 400 kusov za rok plastových tašiek. Vy ste za ten zákon nehlasovala, asi ste myslela, že to nebude dobré. Teraz posledné čísla ukazujú, že za ten rok, čo ten zákon platí, sme klesli s tými číslami na 160 kusov. Sme pod európskym priemerom.
Som o tom presvedčený, že tento zákon, ktorý teraz tu máte na stole, s týmto zákonom určite budeme mať čistejšie Slovensko, určite budeme mať zdravšie Slovensko. Pre mňa 400 mil. plastových fliaš, čo je rozdiel medzi tým zberom, čo je teraz, a tým, čo vieme dosiahnuť, je obrovský počet. Vy tu hovoríte o nejakých 100 mil. Jednoducho v tých krajinách, kde tento systém funguje, všade dosiahli tých 90 %, niekde až 95. V dvoch krajinách sú na 88 % preto, lebo nabiehajú na systém. Budú tam za chvíľočku, budú nad 90 %.
Takže nie je chcem byť lídrom, pani poslankyňa, ja by som chcel, aby Slovensko bolo lídrom v strednej Európe. Dúfam, že budete chcieť aj vy. Ja chcem, aby Slovensko bolo čistejšie, ja chcem, aby sme fakt žili v čistejšej krajine. Viete, koľko to je nádob či fliaš, čo zostáva niekde? 400 miliónov? Tuná Námestie slobody, čo máme pred Úradom vlády, by ste mohli naplniť do 30-metrovej výšky. Celé námestie s tými fľašami, čo niekde zostane. Lebo teraz pozbierame 58 %. Nehovoriac o tom, že čistota tých fliaš, ktoré pozbierame, je na 52 %, čistota, kým pri triedenom zbere je tá čistota 93 %. To znamená, že je to obrovský rozdiel na tom, že akú má hodnotu ten materiál, čo sme pozbierali.
Niekde, si myslím, pán poslanec hovorí o tom, že ako, čo s tým narobiť. Samozrejme, že tie recyklačné kapacity, ktoré máme, na niečo sú a na niečo nie sú dostatočné. Jedna vec je, že približne v septembri otvorí brány jedna veľká recyklačná nová firma pri Zvolene, ktorá bude môcť recyklovať až 40-tisíc ton plastových fliaš. To znamená, to je skoro toľko, koľko sa vyzbiera, by sa vyzbieralo, keby bol ten zálohovaný systém na Slovensku. To znamená, skoro všetko by vedeli spracovať. Ale na iné technológie Operačný program Kvalita životného prostredia, tam sú až dve výzvy okolo, za 200 mil. euro na rôzne technológie na spracovanie odpadu. Samozrejme, že my nemôžme naháňať podnikateľov, aby to brali, ale proste vytvárame priestor na to, aby tie separačné kapacity sme naplnili tak, aby sme mohli separovať čo najviac.
Takže, pani poslankyňa, nie rozprávať treba o čistom životnom prostredí na Slovensku, a robiť pre to niečo a konať. To, čo ste vy tunák rozprávala, tak to, ja si myslím, že, neviem, či zastupujete firmy, ktoré nechcú platiť za svoj odpad, alebo či zastupujete fakt záujmy Slovenska a ochrany prírody tuná na Slovensku, lebo mám obavy.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2019 16:46 - 16:49 hod.

László Sólymos Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý má za cieľ zaviesť zálohový systém jednorazových plastových a kovových obalov na nápoje.
V súčasnosti sa na výrobcov obalov vrátane jednorazových plastových a kovových obalov na nápoje vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, ktorá bola zavedená zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výrobcovia takýchto obalov si svoje povinnosti plnia prostredníctvom autorizovaných organizácií zodpovednosti výrobcov.
Vzhľadom na to, že súčasný systém zberu plastových a kovových nápojových obalov sa vyzbiera zhruba 60 % jednorazových plastových obalov uvedených na trh, ako aj vzhľadom na to, že uvedené nápojové obaly sú často zložkou takzvaného litteringu, teda odpadu voľne pohodeného v krajine, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona na zavedenie osobitného zálohového systému s cieľom dosahovania vyššej miery zberu odpadov z uvedených obalov.
Predkladaným návrhom zákona sa transponuje aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2018/852, ktorou sa mení smernica 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov. Navrhuje sa delená účinnosť návrhu zákona.
Účinnosť ustanovení, ktorými sa zabezpečuje príprava spustenia zálohového systému, sa navrhuje od 1. januára 2020 a účinnosť ostatných ustanovení sa navrhuje od 1. januára 2022.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 10.5.2019 9:24 - 9:26 hod.

László Sólymos Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, predložený vládny návrh zákona je druhou novelou zákona č. 346/2013 Z. z. o obmedzení používaní určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2017/2102 sa zameriava na problémy týkajúce sa rozsahu pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/65 z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach, ktoré nie je možné vyriešiť nahradením látky alebo výnimkami a usmerneniami napríklad v prípade konkrétnych skupín výrobkov s pretrvávajúcimi problémami s dosiahnutím súladu so Smernicou 2011/65 alebo v prípadoch, keď ustanovenia o rozsahu pôsobnosti vedú k deformáciám trhu. Ďalej sa vytvára výnimka zo všeobecného obmedzenia používaní určitých nebezpečných látok pre káble a náhradné diely určené na opravu, opätovné použitie, modernizáciu funkcie alebo zvýšenie kapacity skupín elektrozariadení, na ktoré sa postupne začína vzťahovať rozsah pôsobností tejto smernice.
Mení sa vymedzenie necestných pojazdných strojov sprístupnených výlučne na profesionálne používanie tak, aby zahŕňalo aj stroje s trakčným pohonom a taktiež sa pridávajú do zoznamu vyňatých zariadení píšťalové orgány z dôvodu neexistujúcich alternatív, ktoré by mohli nahradiť používanú látku.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 10.5.2019 9:12 - 9:14 hod.

László Sólymos Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vládny návrh zákona bol predložený do legislatívneho procesu z dôvodu potreby implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 1143/2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírení inváznych nepôvodných druhov, ako aj z dôvodu riešenia formálneho oznámenia č. 2018/2322, ktorým Európska komisia začala konanie o porušení zakladajúcich zmlúv v Európskej únii. Hrozba pre biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby, ktoré predstavujú invázne a nepôvodné druhy, má rozličné formy, vrátane vážnych vplyvov na pôvodné druhy a štruktúry či fungovanie ekosystému, a to najmä zmenou biotopov predátorským správaním, konkurenciou, prenosom chorôb, nahradením pôvodných druhov vo význame časti v oblasti výskytu a genetickými vplyvmi prostredníctvom hybridizácie.
Okrem toho môžu mať invázne nepôvodné druhy významný nepriaznivý vplyv aj na ľudské zdravie a hospodárstvo. Vo všeobecnosti je prevencia z environmentálneho hľadiska žiadajúcejšia a nákladovo efektívnejšia ako následná reakcia. Aj z tohto dôvodu sa návrh zákona, a s ním súvisiace nariadenia Európskej únie, zameriava na zabránenie úmyselného, neúmyselného rozšírenia aj takých potencionálnych inváznych druhov, ktorých výskyt nebol v Európskej únii dosiaľ zaznamenaný, alebo takých druhov, ktoré sa v členských štátoch Európskej únie nachádzajú v skorom štádiu invázie. Návrh zákona teda v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ustanovuje pravidlá na prevenciu, minimalizáciu a zmiernenie nepriaznivého vplyvu introdukcie a šírenie inváznych nepôvodných druhov na biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby, ako je ľudské zdravie, bezpečnosť a hospodárstvo.
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.5.2019 9:05 - 9:06 hod.

László Sólymos Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Prepáčte za meškanie.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona obsahuje úpravy a zmeny niektorých ustanovení v súčasnosti platného zákona, ktorých potreba zmeny a doplnenie vyplynula z praktickej aplikácie. Návrhom zákona sa dopĺňajú a presne vymedzujú náležitosti, ktoré musí obsahovať evidencia, ktorú vedú dovozcovia, vývozcovia a distribútori fluórovaných skleníkových plynov. Doterajšia úprava bola všeobecná a praktický výkon štátneho dozoru ukázal, že je potrebné sprehľadniť náležitosti tejto evidencie. Navrhuje sa zmena spôsobu oznamovania údajov pre prevádzkovateľov zariadení obsahujúcich fluórované skleníkové plyny, a to prostredníctvom elektronického systému, ktorý bude spravovať organizácia poverená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
Novelizáciou zákona sa dopĺňajú aj nové paragrafy, ktoré upravia podmienky a požiadavky na získanie poverenia na činnosť hodnotiaceho a certifikačného orgánu, ktoré v zákone absentovali. V ďalších ustanoveniach sa zmeny v malom rozsahu dotknú správnych deliktov a sankcií.
Návrh zákona predpokladá vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na rozpočet verejnej správy a na informatizáciu spoločnosti a nepredpokladá sociálne vplyvy, vplyv na služby verejnej správy pre občana a vplyv na životné prostredie.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, verím, že predložený návrh zákona odporúčate do druhého zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 2.4.2019 9:08 - 9:10 hod.

László Sólymos Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, predložený vládny návrh zákona je druhou novelou zákona č. 346/2013 Z. z. o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 314/2016 Z. z. a zabezpečuje úplnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2017/2102 sa zameriava na problémy týkajúce sa rozsahu pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/65 z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach, ktoré nie je možné vyriešiť nahradením látky alebo výnimkami a usmerneniami.
Napríklad v prípade konkrétnych skupín výrobkov s pretrvávajúcimi problémami s dosiahnutím súladu so Smernicou 2011/65/EÚ, alebo v prípadoch, keď ustanovenia o rozsahu pôsobnosti vedú k deformáciám trhu. Ďalej sa vytvára výnimka zo všeobecného obmedzenia používania určitých nebezpečných látok pre káble a náhradné diely určené na opravu, opätovné použitie, modernizáciu funkcií alebo zvýšenie kapacity skupín elektrozariadení, na ktoré sa postupne začína vzťahovať rozsah pôsobnosti tejto smernice. Mení sa vymedzenie necestných pojazdných strojov sprístupnených výlučne na profesionálne používanie tak, aby zahŕňalo aj stroje s trakčným pohonom a taktiež sa pridávajú do zoznamu vyňatých zariadení napríklad píšťalové organy z dôvodu neexistujúcich alternatív, ktoré by mohli nahradiť túto používanú a zakázanú látku.
Vážená Národná rada, verím, že predložený návrh schválite do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

2.4.2019 9:03 - 9:05 hod.

László Sólymos Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, vládny návrh zákona o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol predložený do legislatívneho procesu z dôvodu potreby implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1143/2014 z 22. októbra 2014, o prevencii a manažmente introdukcie a šírení inváznych nepôvodných druhov, ako aj z dôvodu riešenia formálneho oznámenia, č. 2018/23/22, ktorým Európska komisia začala konanie o porušení zakladajúcich zmlúv Európskej únie, vedené podľa čl. 258 zmluvy o fungovaní Európskej únie. Hrozba pre biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby, ktoré predstavujú invázne nepôvodné druhy, má rozličné formy, vrátane vážnych vplyvov na pôvodné druhy a štruktúru a fungovanie ekosystémov, a to najmä zmenu biotopov predátorským správaním, konkurenciou, prenosom chorôb, nahradením pôvodných druhov vo významnej časti v oblasti výskytu a genetickými vplyvmi prostredníctvom hybridizácie. Okrem toho môžu mať invázne nepôvodné druhy významný nepriaznivý vplyv aj na ľudské zdravie a hospodárstvo. Vo všeobecnosti je prevencia z environmentálneho hľadiska žiadajúcejšia a nákladovo efektívnejšia, ako následná reakcia.
Aj z tohto dôvodu sa návrh zákona a s ním súvisiace nariadenie Európskej únie zameriava na zabránenie úmyselnej, ale i neúmyselnej introdukcie aj takých potencionálnych inváznych druhov, ktorých výskyt nebol v Európskej únii dosiaľ zaznamenaný, alebo takých druhov, ktoré sa v členských štátoch Európskej únie nachádzajú v skorom štádiu invázie.
Návrh zákona je v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady a ustanovuje pravidlá na prevenciu, minimalizáciu a zmiernenie nepriaznivého vplyvu introdukcie a šírenie inváznych nepôvodných druhov na biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby, ako aj ľudské zdravie, bezpečnosť a hospodárstvo.
Vážené pani poslankyne, vážení pani poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.2.2019 14:06 - 14:18 hod.

László Sólymos Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte, aby som predniesol stanovisko vlády Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky predkladá stanovisko k pôsobeniu ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Martiny Lubyovej na účely mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zvolanej podľa § 109 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ministerka Martina Lubyová nastúpila do funkcie v septembri 2017 v neľahkej situácii, kedy bolo potrebné stabilizovať čerpanie eurofondov v rámci Operačného programu Výskum a inovácie, ktoré bolo pozastavené na základe varovného listu Európskej komisie. Vďaka včasnej a efektívnej intervencii ministerky Lubyovej v Bruseli na úrovni komisárky Cretu sa podarilo situáciu stabilizovať a zahájiť prípravu novej programovej dokumentácie, ktorá bola v koordinácii rezortu školstva a za spolupráce ďalších rezortov, národných inštitúcií aj Európskej komisie vypracovaná a predložená Európskej komisii. Po odsúhlasení novej dokumentácie orgánom auditu pristúpila ministerka školstva k vyhlasovaniu obnovených a nových výziev v rámci operačného programu v celkovom objeme približne 600 mil. eur. Ministerka Lubyová zároveň preorientovala čerpanie operačného programu od veľkých národných projektov smerom k dopytovým výzvam, čo bolo ocenené, ocenené aj predstaviteľmi Európskej komisie.
Pod vedením ministerky Lubyovej pripravil rezort školstva s partnerskými inštitúciami Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania na základe programového vyhlásenia vlády, autorského dokumentu Učiace sa Slovensko a Správy o stave školstva.
Národný program bol ministerkou Lubyovou predložený na rokovanie vlády a schválený v júni 2018 ako strategický dokument, ktorý po prvýkrát v histórii samostatnej Slovenskej republiky predstavuje strategický plán rozvoja výchovy a vzdelávania na 10-ročné obdobie, ktorý je schválený v podobe oficiálneho vládneho dokumentu s konkrétnym akčným plánom a rozpočtovým krytím plánovaných aktivít.
Významným pokrokom národného programu ako výsledku úspešného sociálneho dialógu je podstatné zvýšenie platov pracovníkov rezortu, a to prostredníctvom valorizácií o 2-krát 10 %, ako aj zvýšením platových tabuliek výskumných pracovníkov a doktorandov.
V operatívnej oblasti bolo významným úspechom zavedenie nového rezortného informačného systému od septembra 2018, čo umožňuje efektívnejšie financovanie škôl, ale aj vypracovanie analýz na základe kvalitnejších údajov o žiakoch v školách. Výsledkom intenzívnych rokovaní s ministerstvom financií bolo navýšenie prostriedkov na učebnice o 4 mil. eur v roku 2017, v roku 2018 až o 5 mil. eur a na asistentov učiteľa o 8 mil. eur. V oblasti vysokého školstva sa získali finančné prostriedky vo výške 50 mil. eur, ktoré už zlepšujú podmienky na vysokoškolských internátoch. Internáty prechádzajú opravami striech, výmenou okien i vnútorného zariadenia.
V legislatívnej oblasti presadila ministerka Lubyová niekoľko nových zákonov a zásadných noviel, ktoré priniesli zásadné zmeny v oblasti regionálneho a vysokého školstva. Predložila nový zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, ktorým sa zriaďuje nezávislá akreditačná agentúra. Slovensko sa tak dostáva do klubu európskych krajín, ktoré dodržujú pri hodnotení vysokých škôl medzinárodné zásady ENQA.
Novelou zákona o vysokých školách presadila interdisciplinárne štúdiá na úrovni bakalárskych študijných programov, zvýšenie otvorenosti vysokoškolského systému tým, že pri obsadzovaní miesta vysokoškolského učiteľa vo funkcii profesora a docenta sa umožňuje upustiť od požiadavky na predchádzajúce udelenie titulu docent alebo profesor, ako aj ďalšie pozitívne zmeny v oblasti vysokoškolského vzdelávania.
Významným posunom bolo aj predloženie novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorou boli prijaté opatrenia na uľahčenie vstupu a odstránenie bariér pri vstupe stredných odborných škôl a zamestnávateľov do systému duálneho vzdelávania, zavedenie tzv. priamych platieb, prijatia opatrení na odstránenie administratívnej záťaže pri poskytovaní duálneho vzdelávania, uľahčenie vstupu živnostníkov a malých podnikov do systému duálneho vzdelávania a podobne.
Novelizáciou zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, sa upravila problematika kariérového poradenstva. Ďalšou novelizáciou bola doriešená dlhodobo odkladaná problematika plánovania výkonov osemročných gymnázií a následne aj plánovania výkonov stredného školstva s cieľom priblížiť ho aktuálnym potrebám ekonomiky a trhu práce. Ministerka Lubyová predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky nový zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorý zlepšuje postavenie učiteľov a odborných zamestnancov, zvyšuje profesionalizáciu výkonu ich povolania a skvalitňuje systém ich vzdelávania v profesijnom rozvoji.
Osobitnú pozornosť venuje pani ministerka aj problematike šikany, v rámci ktorej rezort vypracoval novú smernicu k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a v školských zariadeniach, ktorá upravuje základné znaky, formy a prejavy šikanovania detí a žiakov, možnosti preventívneho pôsobenia a metódy riešenia šikanovania žiakov v nadväznosti na zodpovednosť školy a školského zariadenia podľa ustanovení školského zákona.
Rezort tiež schválil povinnú predškolskú výchovu v súlade s osvedčenou medzinárodnou praxou ako opatrenie zamerané na zlepšenie prosperity žiakov z marginalizovaných komunít a sociálne znevýhodneného prostredia. Pod vedením ministerky Lubyovej ministerstvo školstva, vedy a výskumu a športu na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020 pripravuje, rezort, reformu výchovného poradenstva, ktorej cieľom je optimalizácia a stabilizácia siete školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie. Zámerom je vytvoriť centrum poradenstva a prevencie poskytujúce komplexné odborné služby, vytvoriť podmienky transparentného financovania centra poradenstva a prevencie a skvalitniť priebeh poskytovania výchovného poradenstva.
S cieľom skvalitniť vzdelávanie a proces prípravy prác na vysokých školách rezort pripravul, pripravil novelu zákona o vysokých školách, ktorého cieľom je úprava zneplatňovania riadneho skončenia štúdia, odnímania akademických titulov a titulov docent a zneplatňovania návrhu na vymenovanie profesora.
V rámci podpory povolaní, ktoré sú v Slovenskej republike nedostatkové, rezort pripravuje novelu zákona o Fonde na podporu vzdelávania. Zámerom pripravovaného zákona je zabezpečiť, aby na študijné odbory, na ktoré sa hlási málo absolventov, a z nich vyplývajúcich prípadne v budúcnosti hrozí, že nedostatkové budú, nastúpilo viac absolventov, ako je to v súčasnosti.
Medzi významné úspechy rezortu v oblasti vedy a techniky patrí rozpracovanie nových štátnych programov pre výskum a vývoj, ktoré by mali byť kľúčovým nástrojom na podporu špičkovej vedy na národnej úrovni v rokoch 2019 až 2023. Programy boli schválené Radou vlády pre vedu, techniku a inovácie. Cieľom realizácie štátnych programov výskumu a vývoja je formou cielených riešení podporených zo štátneho rozpočtu dosiahnuť rozvoj kľúčových oblastí ekonomiky s priamou nadväznosťou na uplatnenie výsledkov a výstupov výskumu a vývoja v praxi, podpora zvyšovania konkurencieschopnosti hospodárstva Slovenskej republiky a podpora rozvoja spoločnosti.
V roku 2018 rezort podporil 30 projektov v rámci schémy Stimuly pre výskum a vývoj. Cieľom je podporiť zapojenie súkromnej sféry do výskumu a vývoja, rozšíriť výskumné kapacity domácich podnikov a ponúknuť riešenia a výsledky výskumu priamo aplikovateľné na trhu. Stimuly by mali prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenských podnikateľov v perspektívnych oblastiach rozvoja, ako sú biomedicína a inteligentné technológie pre kvalitu života a zdravia, biotechnológie, pôdohospodárstvo a životné prostredie, INDUSTRY 4.0, dopravné systémy a dátové hospodárstvo a bezpečnosť IKT.
Po prvýkrát boli stimuly rozdeľované na základe súťaže. Trojnásobne sa zvýšilo spolufinancovanie zo súkromných zdrojov a výrazne sa zvýšilo prepojenie pracovísk vedy a výskumu so súkromnou podnikovou sférou v rámci princípov PPP.
Významnou úlohou ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu na poli vedy a techniky bola aj analýza trendov slovenskej a zahraničnej vedy a vyvodenie záverov pre budúce opatrenia. V spolupráci s Agentúrou na podporu výskumu a vývoja ministerstvu sa podarilo v roku 2018 spustiť prvú pilotnú výzvu na podporu prípravy projektov európskeho rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont 2020. Ministerstvo v priebehu roku 2018 aktívne pracovalo na úrovni Európskej komisie na príprave nového rámcového programu Európskej únie pre výskum a inovácie na rok 2021 až 2027 Horizont Európa.
Pod vedením ministerky Lubyovej Ministerstvo, školstva, vedy, výskumu a športu sa úspešne rozvinulo bilaterálnu spoluprácu v oblasti vedy a techniky. Ministerka Lubyová podpísala nové dohovory s Južnou Kóreou, so Spojenými štátmi americkými, Čínou, Srbskom, s Rumunskom. Otvoril sa tak priestor nielen pre mobilitu slovenských výskumníkov, ale zároveň pre výskumné aktivity v oblastiach IKT, autonómnych automobilov alebo nových materiálov vrátane nanotechnológií.
Úspešne sa rozvíjala spolupráca Slovenskej republiky s Európskou vesmírnou agentúrou v rámci tzv. programu pre spolupracujúce krajiny. Cenu za vedu a techniku z rúk pani ministerky si v roku 2018 prevzalo 17 vedcov, 4 vedecko-technické tímy a Asociácia pre mládež, vedu a techniku.
Významným posunom práce rezortu pod vedením ministerky Lubyovej je aj zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce s multilaterálnymi medzinárodnými organizáciami. V rámci plnenia Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania rezort spolupracuje s OECD na Národnej stratégii rozvoja zručností, projekte Education 2030 a OECD Teachers Forum pre Slovensko zameranom na modernizáciu vzdelávacích obsahov a rozvoj kontinuálneho vzdelávania učiteľov. Rozvoj nastal aj v oblasti spolupráce s UNESCO, ktorej zámerom je podpora implementácie Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania.
Prioritné pre Slovensko je zameranie sa na kvalitu vzdelávania s prehlbovaním obsahového zamerania s ohľadom na požiadavky doby. S ohľadom na uvedené vláda Slovenskej republiky pokladá pôsobenie ministerky Lubyovej vo funkcie za mimoriadne kvalitné a plne ju podporuje v jej úsilí napĺňať programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v rezorte školstva, vedy, výskumu a športu a nesúhlasí
s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery voči jej osobe.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 6.12.2018 15:02 - 15:05 hod.

László Sólymos Zobrazit prepis
Budem rýchly alebo skúsim byť. Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Záväzok životného prostredia bol z dôvodu vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie identifikovaný ako hlavná prioritná téma zmena klímy. Najmenej prijateľnou alternatívou by bol tvrdý brexit, kedy by bolo potrebné prepočítanie celého klimatického cieľa a záväzkov Európskej únie pre zvyšných 27 členských štátov, pretože Veľká Británia má v rámci navrhovaných legislatív výrazný vplyv na splnenie redukčného cieľa. Vzhľadom na ambície Európskej únie byť svetovým lídrom v klimatickej politike aj vo formáte EÚ 27, Slovensko odporúča udržať ambicióznosť európskych cieľov, avšak metódami a postupmi, ktoré nepovedú k zvýšeniu klimatických cieľov Slovenska bez možnosti mobilizácie a dodatočných nástrojov a finančných prostriedkov na ich dosiahnutie. Najoptimálnejšie by teda bolo, aby Veľká Británia po brexite zostala súčasťou európskych klimatických cieľov a záväzkov.
Dovolím si upozorniť aj na konkrétny dopad vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie, ktorým je výpadok príjmov z Európskej únie. Z dôvodu vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie a potreby financovania nových priorít Európska komisia navrhuje vo viacročnom finančnom rámci ´21 až ´27 nové príjmy od členských štátov formou ekologickej dane ako zdroja rozpočtu Európskej únie. Rozpočet by mal byť navýšený o 20 % výnosu európskej schémy obchodovania s emisnými kvótami, ETS-ky, v každej členskej krajine a z novej dane z nerecyklovaných plastových obalov vo výške 80 centov za kilogram. Inštitút environmentálnej politiky na ministerstve odhaduje, že obe položky by v roku 2021 pre Slovensko predstavovali približne 88 mil. eur. Príjem z výnosu z aukcií kvót v rámci európskej schémy obchodovania s emisnými kvótami však nemá podporu ani našu, to znamená, ani Slovenska, ani ostatných členských štátov. To znamená, nechcú brať odtiaľ peniaze do spoločnej kasy. Zavedenie novej dane z nerecyklovaných plastových obalov je pre Slovensko akceptovateľné. Jej zavedenie by síce nemohlo mať pozitívny vplyv na životné prostredie priamo, no jej uplatnenie môže nepriamo viesť k ďalším snahám členských štátov o vyššiu recykláciu plastových obalov. Vo všeobecnosti môžme konštatovať, že z hľadiska environmentálnej politiky a politiky zmeny klímy nepredpokladáme dopady brexitu v rozsahu, ktorý by vyžadoval aj prijatie konkrétnych nejakých opatrení na tejto úrovni... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 29.11.2018 15:06 - 15:10 hod.

László Sólymos Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem veľmi pekne za otázku, ale pred tým, než vám odpoviem, by som rád reagoval na to, že nerozumiem, že z čoho vám vyplynulo, že Inštitút environmentálnej politiky neodporučil zaviesť zálohovanie PET fliaš. Tiež by som sa od vás rád dozvedel, či by ste radšej mali naďalej pohodené PET fľaše v prírode a v našich riekach, respektíve či máte iné riešenie, ktoré dosiahne viac ako 90-percentnú recykláciu.
A teraz zas späť k tej otázke. Inštitút environmentálnej politiky vo svojej štúdii nedáva odporúčanie, či zálohovať alebo nie. Inštitút odhadol, koľko by zavedenie a prevádzka zálohovania PET fliaš a plechoviek stála, a popísal ostatné prínosy a náklady. Kým o nákladoch zálohovania toho vieme povedať pomerne dosť, o environmentálnych prínosoch to neplatí. Dnes napríklad vieme, že plasty škodia ekosystémom, ale nevieme, aká je hodnota týchto negatívnych dopadov. Všetkým nám vadia pohodené plasty v lesoch, riekach či na uliciach, ale finančne vyjadriť túto zníženú hodnotu území je nemožné. A sú veci ako vplyv mikroplastov na zdravie, ktorých výskum je dnes len v začiatkoch, no už dnes viacerí bijú na poplach, že nemôžeme pokračovať v takejto miere znečisťovania prírody. Práve preto som sa rozhodol prijať rozhodnutie, po týchto analýzach, a ísť cestou zálohovania. Situáciu treba riešiť už teraz.
V neposlednom rade Európska únia presadzuje zavedenie cieľa recyklácie 90 % plastových nápojových obalov uvedených na trh do roku 2025. Som presvedčený o tom, že nijako inak ako zálohovaním to nedosiahneme. Dnes niet žiadnej krajiny v Európskej únii, ktorá by triedeným zberom dokázala vyzbierať takéto množstvo fliaš. Takúto úroveň nedosahujú ani tie najlepšie krajiny, ako Rakúsko a Belgicko, ktoré majú triedený zber zavedený podstatne dlhšie a aj povedomie o životnom prostredí je v týchto krajinách ďalej ako u nás.
Nepoznám žiadnu štúdiu, ktorá by preukázala, že zálohovanie znižuje množstvo ostatných vytriedených zložiek. Ani skúsenosti zo zahraničia tomu nenasvedčujú. Podľa dostupných dát ani v jednej krajine miera recyklácie plastových obalov po zavedení zálohovania neklesla. Práve naopak, rástla. Výnimkou je príklad Nemecka, kde po zavedení zálohovania v roku 2003 celková miera recyklovania plastov dočasne klesla. V rovnakom čase totiž nastala systémová zmena v organizácii rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ako aj zásadné zvýšenie množstva energeticky zhodnoteného odpadu z obalov a z plastov. Kým v roku 2003 Nemecko energeticky zhodnotilo len necelých 47-tisíc ton plastových obalov, v roku 2005 to už bolo 200-tisíc. A od roku 2007 Nemci spaľujú 1 až 1,5 mil. ton plastových obalov ročne. Triedený zber teda bude fungovať ako doteraz a budú sa tu triediť iné typy PET fliaš a ostatné plasty. Naopak, príklad Litvy, ktorá zavádza zálohovanie do fungujúceho triedeného zberu tak isto ako my, ukazuje, že systém dosahuje skvelé výsledky tak v zbere, ako aj v recyklácii, a to aj v podobnej krajine, ako je Slovensko.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis