Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vidím, že tento zákon, aj som to očakával, že vyburcuje emócie. Vidíte, jaké to, nie je to jednoduché dospieť k nejakému záveru, keď človek chce chrániť na Slovensku prírodu.
Takže, pán Kollár, tento zákon neobmedzuje v ničom nikoho. Tie kompenzácie, ktoré sú, sú aj naďalej. Skôr zvýhodňuje ešte neštátnych vlastníkov lesov, keď obhospodaruje ako urbariát, doteraz keď obhospodaruje ako urbariát pozemky neznámych vlastníkov, tak za to nedostávali peniaze, teraz budú dostávať podľa tohto zákona, keď ten prejde. V ničom sa ich pozícia nezhoršuje, skôr sa zlepšuje. Takže sa čudujem, že takéto máte informácie.
Majú ináč lesy, ktoré sú v chránených územiach, rozlohu 350-tisíc z tých 2 miliónov hektárov, ktoré Slovensko má. O týchto sa bavíme tu. Z tých 350-tisíc asi 150, približne polovička je v rukách neštátnych vlastníkov a z toho, neviem koľko, nemám informáciu, je nezistený vlastník, ale teraz už vlastne aj za to budú dostávať urbariáty kompenzáciu, ktorú doteraz nedostávali. A práve preto sú urbariáty, ktoré čakajú na tento zákon, aby sme sa mohli aj jednoduchšie dohodnúť, povedzme, na tej zonácii, o ktorej tu hovoríme.
Čo sa týka zonácie, veľmi blízko sme k dohode so samosprávami, to znamená, so ZMOS-om. Sme blízko k dohode s tými, ktorí podnikajú v tých chránených územiach, lebo aj oni chcú mať jasné čisté pravidlá. Kde sa nevieme dohodnúť, to sú práve neštátni vlastníci, kde tie podmienky a požiadavky sa stále stupňujú a stupňujú, a jednoducho štát musí ctiť základný zákon, a to je zákon o majetku. Takže musíme sa dohodnúť. Len na tom to zatiaľ stojí, ale dúfam, že aj tento zákon, keď sa prijme, tak nám pomôže k tomu, aby sme tú zonáciu vedeli dotiahnuť a aby sme vedeli nastaviť jasné pravidlá v chránených územiach, lebo to je, ja si myslím, že veľmi dôležité preto, aby sme to národné alebo to bohatstvo prírodné, ktoré máme, aby sme vedeli udržať aj pre ďalšie generácie.
Čo sa týka takých rečí, že tam nebolo vykonzultované, neboli dorokované. Dva roky sa rokovalo, pán Kollár. Konkrétne s odbormi, Zväzom lesníkov a drevárskych výrobcov som osobne rokoval. Osobne som rokoval s nimi nie raz, ale viackrát. A keby bola pravda to, čo vy hovoríte, tak tento zákon neprejde cez hospodársku radu vlády. A tento zákon cez hospodársku radu vlády prešiel.
Takže som rád, že tu je. Som rád, že sme sa vedeli dohodnúť. Áno, je to tak, jak hovoril aj pán premiér, že museli sme sa dohodnúť alebo nájsť zhodu a nájsť kompromisy s ministerstvom pôdohospodárstva. A ja si myslím, že boli veľmi ťažké rokovania. Niekedy búrlivé, ale korektné. A som rád, že sme vedeli túto vec posunúť dopredu a tento zákon tu v parlamente po toľkých rokoch je.
To, že máme infringement, to je jedna vec. Samozrejme, nechceme, aby Slovenská republika bola žalovaná. Ale čo je o to, oveľa dôležitejšie, je, že my nechceme, aby boli zdevastované naše národné parky. Nechceme, aby pokračovalo to, čo teraz funguje, a vidíme tie fotky z tých našich národných parkov, že ako to vyzerá, aby sme to vedeli zastaviť. Tento zákon tomu pomôže.
Pán Fecko, ty si mal otázku ešte na výbore, čo sa týka tých ochranných stĺpov. Tak mám tu nejaké údaje, môžem ti povedať, že sú tie ekochráničky a sú odkloňovače letov. Momentálne približne na 686-tisíc stĺpov sú tieto, tieto chrániče a na 149 kilometrov elektrického vedenia, aby sme predišli. A ešte stále sa realizuje live projekt Energia v krajine, kde sa to, kde sa to buduje ďalej.
Čo sa týka infringementu, nehlasujeme tu o infringemente, ale hlasujeme o zákone. To znamená, že je tu zákon, o ktorom sa hlasuje. My sme vyžiadali stanovisko ministerstva zahraničných vecí, že ako sa má narábať s infringementom. To znamená, či môžeme poskytnúť informáciu, informáciu o prebiehajúcom konaní o porušení zmluvy alebo o porušení podmienok v Európskej únii a Slovenskej republiky tretím stranám. A v tomto prípade aj poslanci sú tretia strana. Ja ako minister nemôžem o tom rozhodnúť, že poskytnem tieto, sprístupním tieto údaje, ale Národná rada to má k dispozícii, lebo oni to kontrolujú. Je to tak, takto to bolo vždy a takto to je teraz, aj teraz. Jednoducho sú to veci, ktoré sa týkajú, ktoré sa riešia medzi Európskou komisiou a medzi Slovenskou republikou. Ale ešte raz hovorím, Národná rada nehlasuje o infringemente a o tom, ale o konkrétnom zákone, o znení zákona. To znamená, že tam to je, tam to je všetko napísané.
Čo sa týka kompenzácie neštátnych vlastníkov, čo hovoril pán Dostál, ja sa plne stotožňujem s tým, že musíme plne kompenzovať neštátnych vlastníkov. A robíme to už aj dnes. Ročne len na obmedzenie bežného hospodárenia v lesoch vypláca štát okolo troch miliónov eur. A táto predložená novela, novela v tomto smere, jak som hovoril, nerieši, nerieši niečo, čo by im ubralo, skôr pridáva s tým, že neštátni vlastníci, ktorí obhospodarujú pozemky neznámych vlastníkov, budú môcť byť kompenzovaní aj za tieto pozemky.
Takže je to novela, ktorá, jak som hovoril, sa rodila veľmi ťažko. Boli fakt tie rokovania veľmi tvrdé, veľmi veľa ich bolo. Aj s neštátnymi vlastníkmi pôdy sme rokovali. Nie je to pravda, že nerokovali. Veľmi ťažko sa ale konštruktívne rokuje s niekým, ktorý povie, že oni toto jednoducho nechcú, ale konkrétne riešenia, konkrétne návrhy na tie problémy, ktoré sa ich týkajú, nedonesú. Tak sa rokovať veľmi ťažko dá. Fakt sme konštruktívni, ale keď z druhej strany nie je žiadna konštruktivita, tak sa tam veľmi ťažko rokuje. Aj keď sme rokovali aj s nimi, a nie málo.
Takže, dámy a páni, ten zákon je tu. Keď chceme posunúť ochranu prírody na Slovensku k lepšiemu a spraviť krok k tomu, aby to bolo lepšie, lebo tento zákon nie je všeliek, to vieme všetci, že je to dôležitý krok, ale ešte ďaleko sme od toho, aby sme mali taký stav, jako si napríklad ja predstavujem, že by bol ideálny. Ale je určite jeden veľmi dôležitý krok k tomu, aby tá situácia na Slovensku sa zlepšila. A jednak aj to, aby sme zbytočne s Európskou komisiou sa nesúdili a neplatili zbytočné peniaze za to, k čomu sme sa zaviazali a jednoducho to neplníme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nepredkladám do legislatívneho procesu len s cieľom zabezpečiť náležitú transpozíciu a uplatňovanie smerníc Európskej únie v oblasti ochrany prírody. Veľmi často sa schovávame za slovíčko transpozícia. No najmä pri ochrane nášho zeleného dedičstva si musíme povedať na rovinu, že našim národným parkom dlžíme ochranu, akú si zaslúžia a konania Európskej komisie len podčiarkujú túto skutočnosť.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, každý z nás za posledné obdobie prechádzal cez Národný park Nízke Tatry a napriek tomu, národný park vidieť nemohol. Plošné výruby, výstavba, zásahy do vzácnych území, turistické chodníčky rozryté ťažkými vozidlami a naloženým drevom. Stav ochrany prírody na Slovensku už dávno nie je ihriskom, na ktorom sa dohaduje hŕstka ochranárov a hŕstka lesníkov. Dnes sa právom verejnosť pýta, či vieme našim národným parkom zaistiť ochranu, pretože nielen my prechádzame pravidelne cez Nízke Tatry, ale minimálne polovica Slovenska. Povedzme si to otvorene, dnes síce máme národné parky zakreslené na mape, ale to je tak všetko. Ak sme sa ako krajina rozhodli národné parky chrániť, tak ich musíme chrániť. A práve to je cieľom návrhu, ktorý pred vás teraz predkladám.
To, čo nám vyčíta Európska únia, je pravdivé. Dnes nemáme nastavenú legislatívu tak, aby sme vedeli dodržať svoje medzinárodné záväzky, no máme rovnako dôležité, ak nie ešte dôležitejšie záväzky, a to voči občanom tejto krajiny, dnešným aj budúcim, a im dlžíme zdravé národné parky. A v prípade, že neprijmeme potrebné opatrenia na ochranu našich najvzácnejších lokalít, nehrozí nám len podanie žaloby na Európsky súdny dvor, hrozí nám ešte horší scenár. Raz na nás ukážu prstom a povedia: Mali ste možnosť spraviť zmenu a ochrániť naše zelené dedičstvo, no tú príležitosť ste nevyužili.
Účel návrhu zákona je jasný, zabezpečiť účinnejšie uplatňovanie ochrany prírody v chránených územiach, zakázať plošné výruby v národných parkoch a na tom území, ktoré chceme chrániť, dať štátnym ochranárom kompetencie aj ich reálne chrániť. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom v Európskej únii.
Vážená Národná rada, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Musím povedať, že tento zákon považujem za veľmi dôležitý, keďže týmto zákonom konečne peniaze, ktoré prichádzajú na Slovensko do Environmentálneho fondu, poputujú tam, kde majú, to znamená, na investície do ekologických a environmentálnych projektov. Je to dobré, že konečne Environmentálny fond bude mať stabilné príjmy a môžeme napríklad investovať do akčného plánu, ktorý pripravujeme na vodovody a kanalizácie, a môžeme, povedzme, za 10 rokov ukončiť veľa problémových takýchto projektov, lebo jednoducho po Slovensku keď chodíme alebo ja chodím a stretávam sa so starostami z celého Slovenska, tak to, čo ich veľmi tlačí, tak to sú presne kanalizácie a vodovody, nie sú dobudované a tak ďalej. To znamená, že tie peniaze konečne prídu do Environmentálneho fondu, budú príjmami Environmentálneho fondu, môžeme s tým plánovať a jednoducho takéto veci sa budú môcť na Slovensku zrealizovať.
Na druhej strane sme sa dohodli aj s priemyslom. Vítajú tento zákon, vítajú, že Slovensko pristupuje k tomu, že do modernizačného fondu dáva až 30 % príjmov z emisných, predaja emisných kvót práve na tie investície, čo spomenul aj pán Antal, to znamená, do modernizácie teplární, do rozvodových sietí, aby proste ľudia mali lacnejšie to teplo, aby proste nám neunikali veci do vzduchu, aby sme nevykurovali krajinu. Sú to veľké peniaze, na ďalších 10 rokov to bude dokopy skoro miliarda eur, ktoré Slovensko bude môcť, slovenský priemysel bude môcť využívať na inováciu a nové technológie práve preto, aby sme znížili vypúšťanie CO dvojek, aby sme znížili vypúšťanie uhlíka.
Slovensko sa hlási ako jediná krajina napríklad V4-ky ku klimatickej neutralite v roku 2050. A to si bude vyžadovať investície, nutné investície na transformáciu ekonomiky, aby sme tie ciele vedeli dosiahnuť. A tento zákon tomu dáva možnosť, veľmi vážnu možnosť, že proste aj priemysel, ale aj samotná krajina môže prísť k takým zdrojom, ktorým tieto ciele vieme dosiahnuť. Takže ďakujem pekne za ten pozmeňovák a dúfam, že Národná rada podporí tento zákon, lebo je dôležitý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, predloženým vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2018/410 s cieľom zlepšiť náklady o efektívne znižovanie emisie a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie Európskej únie 2015/1814. Cieľom tejto smernice je prispôsobiť doterajšie nastavenie schémy obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii pre 4. obchodovateľné obdobie, t. j. od roku 2021 do 2030.
Návrh zákona upravuje niektoré základné pojmy, ako napríklad povinný účastník systému obchodovania, nový účastník systému obchodovania, výrobca elektrickej energie, upravuje medzinárodné kredity, využitie výnosov z aukcií, modernizačný fond, platnosť emisných kvót, ustanovuje povinnosť Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zverejňovať informácie a podávať správy v súvislosti s kompenzáciami nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie. Návrh zákona nepredpokladá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu, služby verejnej správy pre občana, ani sociálne vplyvy, predpokladá negatívny, ale aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na životné prostredie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne aj za príspevky. Odznelo to už tu viackrát, aj na výbore, aj v prvom čítaní, tie isté veci. Takže niektoré veci by som chcel dať do poriadku.
Nezadal som, pani poslankyňa Zemanová, nezadal som takú úlohu inštitúcii, aby mi spravili analýzu na zálohovanie PET fliaš. To zadanie bolo o tom, aby zanalyzovali, že Slovenská republika, akým spôsobom vie dosiahnuť tie ciele, ktoré nám stanovuje Európska únia. A prijalo smernicu, to znamená, že v roku 2029, v roku 2025, myslím, sme 75 % a do roku 2029 90 % týchto plastových fliaš pozbierať a vyseparovať a recyklovať. Toto bolo zadanie, pani poslankyňa. Nie to, čo vy tvrdíte a jednoducho účelovo to hovoríte. A z toho zadania vyšlo to, že keď chceme dosiahnuť, tak ten systém, ktorý nám zaručí, že to dosiahneme, to je to zálohovanie.
Bolo to potvrdené aj externou analýzou. To znamená, my sme zadali aj externe, kde vyšli približne podobné údaje ako od nášho inštitútu. Nevymysleli sme teplú vodu, funguje to v desiatich štátoch a v tých štátoch tieto údaje jednoznačne dokazujú to, že tento systém je ten, ktorý nám zabezpečí, zabezpečí, aby sme vedeli tie ciele dosiahnuť.
Pätnásť rokov budujeme nejaký systém, teraz posledné štyri roky je na to zákon, dosiahli sme 60 percent. Nikde v Európe nejdú nad 80 % takýmto systémom. Túto analýzu od nás vyžiadali Rakúšania, vyžiadali Maďari, vyžiadali Malťania, lebo rozmýšľajú nad tým, že pravdepodobne budú musieť niečo spraviť a pravdepodobne budú, pravdepodobne zavedú také isté zálohovanie ako my tu.
Okrem toho, že má to obrovskú podporu verejnosti, pán Kvorka povedal aj to, že má to dosah, samozrejme, aj na zdravie. Povedal, že nevie si predstaviť jednu miliardu PET fliaš, koľko to je. Musím povedať, že ani ja nie. Ale tých 400 miliónov PET fliaš, ktoré nechávame niekde v prírode alebo nepozbierame, momentálne tých 40 %, to je 400 miliónov, to je toľko, ako keby sme Námestie slobody naplnili do 25-metrovej výšky. A to každý rok. Hovorím o každom roku. A všetko niečo stojí. Samozrejme, aby sme mali čistejšiu a zdravšiu krajinu, aj to niečo stojí.
A čo je veľmi dôležité, pani poslankyňa, je to, že tí, ktorí budú financovať tento systém, sa za to postavili a povedali, že majú veľa regulácií, ale táto regulácia je, povedal by som, že vznešená, že to berú.
Takže nemyslím si, alebo či podľa vás je systémové riešenie to, že máme zaplatiť slovenskému vodohospodárskemu, systémové riešenie tohto problému na Slovensku, hej, je to, že máme zaplatiť Slovenskému vodohospodárskemu podniku viac peňazí, aby zbierali fľaše, ktoré plavú v riekach a na hladine vôd. Toto je systémové riešenie, hej? Výborne. Ja si to nemyslím. Tú analýzu sme spravili zodpovedne a z tej analýzy vyšla, vyšlo presne to, o čom tu dnes hovoríme, a preto je tu ten zákon.
A čo sa týka toho, jednak tých malých predajní, je to, funguje to v Chorvátsku, funguje to v Litve, funguje to proste v tých krajinách, kde je to zavedené a nezasiahlo to tých malých, predajne. A nezasiahne aj to teraz, vedia sa s tým určite 100-percentne vysporiadať.
A čo sa týka tej obavy, že to bude mať dopad na ten separovaný zber, ktorý momentálne funguje. Bude to mať, samozrejme, dopad. My sme hovorili, že budeme musieť, samozrejme, to, že vyberáme z toho nejakú časť, to tam zohľadniť. Ale na druhej strane je to spravodlivé. Totižto ten celý systém alebo celá filozofia tohto separovaného zberu sa zakladá na tom, že, Ondrej, to hovorím tebe, zakladá sa na tom, že ten, ktorý, to znamená, že znečisťovateľ má platiť. Ten, ktorý ten produkt dá na trh, hej, má sa postarať o to, aby ten trh, keď sa z toho stane odpad, aby proste sa s tým nakladal tak, jak sa má a dostalo sa to tam, kam sa má. Aj tento zákon bude tlačiť výrobcov, takých, ktorí predávajú niečo iné ako PET fľaše, aby keď balia tovar do obalu, hej, jednak aby používali čo najmenej obalov, lebo bude ich to stáť veľa na výstupe, aby sa s tým vysporiadali a aby používali taký materiál, ktorý je recyklovateľný a ktorý je hodnotný aj vtedy, keď je z toho odpad. Keď to nebudeme robiť a budú za nich, za týchto výrobcov, ktorí toto nerobia, budú to platiť iní, povedzme tí, ktorí predávajú PET fľaše, lebo to je hodnotné, tak nikdy sa nedostaneme k tomu, aby proste sa, aby sme ten odpad znížili, aby sme mali menej odpadu, menej plastu a tak ďalej. A ešte takého odpadu, ktorý nevieme zrecyklovať a je nám problém sa vysporiadať s tým. To znamená, že buď to musíme spáliť alebo to dávať na skládky, ktoré, hovoríme, že to nie je riešenie, hej? Takže ten systém je spravodlivo nastavený vtedy, keď sa to aj spravodlivo robí.
Tak isto, čo ste povedali, pani poslankyňa, že ideme znevýhodňovať alebo, neviem, jak ste hovorili, tých, ktorí nebudú dávať, neodnesú naspäť tie fľaše a že budú sa z toho obohacovať tí, ktorí budú spravovať ten systém. Je to spravodlivé, lebo totižto to je daň, to je tá daň. My neideme tou cestou dane ako takej, ale je to vlastne daň toho občana, ktorý znečisťuje prostredie s tým, že to nevráti tú fľašu tam, kam má, že nedostane naspäť tú zálohu. Tá záloha je daň toho občana, ktorý je nezodpovedný, ktorý jednoducho alebo je lenivý, alebo proste sa mu nechce, kúpi tú fľašu a nezoberie to naspäť tam, kam má, ale zahodí to v prírode, nebodaj, niekde inde, hej? To znamená to je jeho daň, to je spravodlivé. Nie tak ako ste vy hovorila, že ideme nejakým spôsobom dávať do vrecák nejakým, nejakým veľkým spoločnostiam alebo správcovi peniaze.
Čo sa týka výberu správcu, pani poslankyňa, tak bola to jedna z požiadaviek tých, ktorí sa do toho chcú zapojiť, a dúfam, že sa do toho zapoja všetky veľké firmy. Či výrobcovia, či predajcovia, ktoré na tento trh tie produkty dávajú, lebo o nich sa to jedná, oni to musia, oni sa s tým odpadom musia vysporiadať do toho správcovstva. To znamená, oni chceli, aby to bolo čím skôr, lebo jednoducho chcú sa pripraviť na to, aby do roku 2022 ten systém už mohol fungovať. Takže ten zákon je tu, má to veľkú podporu, dostalo to 120 hlasov v prvom čítaní a dúfam, že to bude aj v druhom čítaní takto.
Ďakujem veľmi pekne.