Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, ako ďakujem aj za odpoveď. Len by som chcel doplniť a poprosil by som tlmočiť pánu ministrovi, že tento problém je už pomerne dlhý, má dlhší čas, odkiaľ, čo si ja pamätám, sa spúšťa ten Rezortný informačný systém a neustále je problém ani nie tak zo strany dodávateľov týchto softvérov, ktorí sa snažia naozaj komunikovať so školami a často prispôsobujú jednotlivé zostavy k ich potrebám a komunikujú s nimi, ako skôr práve aj na strane webových serverov, ktoré spravuje práve ministerstvo.
Čiže naozaj moja otázka bola nasmerovaná k tomu, aby sa naozaj tieto systémy sfunkčnili do tej miery, nedochádzalo k tomu, čo naozaj riaditelia, áno, aj riaditelia, samozrejme aj zástupcovia a samozrejme aj často školskí administrátori počítačových sietí riešia posledné dni, niekedy aj noci, že naozaj ten systém padá a jednoducho nedarí sa tie dáta odosielať. A je to naozaj veľmi frustrujúce, pretože, verte mi, ako sám som si to zažil, keď som pomáhal, aj som vo vedení školy, pri nahadzovaní týchto dát. A myslím si, že naše vedenia škôl a naše manažmenty školské by mohli tento čas využiť podstatne, podstatne lepšie. A verím, že ministerstvo vykoná ten informačný audit do tej miery, že ktoré údaje naozaj sú potrebné a ktoré nie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Blanár, spomenuli ste aj moje meno vo svojom vystúpení. Možnože sme sa nepochopili, pretože ja som uvádzal tú svoju výzvu nielen ku kolegom učiteľom, ale k všetkým ľuďom, ktorým záleží na školstve, ako dôsledok toho opatrenia, ktoré momentálne je. Čiže je to dôsledok toho, že súčasná právna úprava je taká, aká je, a pravdepodobne možnože aj ostane.
A ono s tou príčinou a následkom niekedy mám aj ja problém. Vždy si pri tom spomeniem na príklad, ktorý uvádzal filozof Schopenhauer, keď sa ho pýtali: "K čomu je vlastne filozofia?" Tak filozofia podľa neho často dokáže nachádzať odpovede na veľmi zložité otázky, ako je, keď si niekto zamieňa príčinu s následkom, a stále uvádzal príklad, keď ide za pohrebným vozom akože dlhoročného pacienta jeho lekár. Čiže najprv ten dôsledok, potom príčina.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým za faktické poznámky, ktoré vždy vnímam ako veci, z ktorých sa môžem ďalej učiť aj zlepšovať, pretože o tom je vlastne aj školstvo a vzdelávanie, nikdy nekončiaci proces. Aj diskusia k tomuto zákonu možno nebude ukončená tým, ako to dopadne, pretože je to tiež nikdy nekončiaci proces, a naším spoločným záujmom má byť vytvoriť podmienky pre čo najlepšie vzdelanie pre naše deti.
A chcem vyzvať ešte raz, skúsme sa zamyslieť, spoločne pozrieť sa na to aj z iného uhla pohľadu a vykonať taký akt zmierenia, pritom by sme mohli naštartovať naozaj reálne zmeny pre slovenské školstvo.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, najprv tak v úvode, zo záznamu som si teraz spätne pozrel aj z toho, čo vidím teraz, aj keď sme možno trochu v komornejšej atmosfére tu, je dôležité, že táto téma má prevažne odborný charakter a naozaj sa tu argumentuje na základe vecí, ktoré sú skôr z praxe. A je to veľmi dôležité povedať hneď na začiatok, pretože školstvo a veci, ktoré sa týkajú školstva, by si mali odpustiť nejaké stranícke naťahovačky, pretože je to vec nás všetkých.
Téma zriaďovateľského veta v minulom roku vytvorila veľmi búrlivú diskusiu, vyvolala zhodu naprieč všetkými školskými organizáciami, napríklad výzvu na Changenete podpísalo 4 450 ľudí ako podporovateľov a výsledok poznáme. Stále je to vnímané v školskej verejnosti ako bolestivý bod, kedy sa ich vôľa obišla a zanechalo to veľmi nepríjemnú pamäťovú stopu. Mnohí to poznáme aj osobne zo života, keď sa nám tak deje krivda a chýba nám možno niekedy patričný nadhľad, tak ťažko sa vieme odosobniť.
Ale kľúčovým slovom, ktoré tu už zaznelo, a dovolím si opäť zopakovať pri týchto návrhoch a vychádza to aj z ducha filozofie prvého čítania ako otvárania tém, je hľadanie rovnováhy. Rovnováha, ktorá ako argument zaznela i v minulom roku, keď bola zmena zákona prijímaná. Argumentovalo sa konkrétne faktom, že tu ide o nastavenie rovnováhy medzi školskou samosprávou reprezentovanou radou školy a územnou samosprávou. Ale podľa môjho skromného názoru treba nastaviť dva druhy rovnováhy. Áno, tou prvou má byť rovnováha medzi školskou a územnou samosprávou. Ale je tu i rovnováha medzi ekonomicko-manažérskou a pedagogickou spôsobilosťou.
Najprv pár poznámok k tej druhej. Osobne by som sa v tejto sfére pridržal českého modelu, ktorý - ako aj ukazuje štúdia Parlamentného inštitútu, za ktorú ďakujem, že nechali alebo na požiadanie bola vypracovaná pre pána poslanca Petráka, predsedu nášho výboru - je pomerne rozšírený. Organizačno-ekonomickú stránku má plne v kompetencii územná samospráva, v pedagogických veciach má plnú právomoc riaditeľ školy, ktorý je pedagógom. Ďalej je nastavenie také, že riaditeľom školy vo veciach ekonomických alebo riaditelia školy vo veciach ekonomických pracujú pod kontrolou samosprávy, ktorá mu nastavuje mantinely.
A možno celá táto diskusia by sa mala preniesť aj na nastavenie týchto mantinelov. Riaditelia by mali mať dosah na rozpočet v otázkach pedagogických a zriaďovateľ by mal mať výraznejší vplyv na financovanie budov, prevádzku a vecí, ktoré sa ho bytostne týkajú. Čiže rovnomernejšie rozdelenie zodpovednosti nebude na škodu.
Ale teraz sa vrátim k rovnováhe medzi školskou a územnou samosprávou. Toto je o tom aj vlastne celý predmet návrhu. Tu by sme nemali zabudnúť na jeden dosť podstatný detail. Hlas zriaďovateľa je v rade už zastúpený cez jeho zástupcov, čo v mnohých európskych krajinách, ako bolo uvedené v tej štúdii, nie je zabezpečené. Áno, bavme sa o tomto, že ho posilníme alebo zvýrazníme. Zachovávajme rovnováhu. Ale nevychádzajme z predpokladu, že tu niečo nie je v poriadku v tom zmysle, ak rozhodnutia nie sú nám vždy po chuti. A teraz, dnes je rovnováha vychýlená na strane územnej samosprávy, pretože tam má svojich zástupcov zriaďovateľ, má ešte aj tento prostriedok. Ale ak samospráva chce trvať na tom, že jednoducho toto právo veta v prípade voľby riaditeľa musí mať, potom by sme mali nájsť aj mechanizmus, ako umožniť veto nejakému pedagogickému odborníkovi v procese výberového konania, napríklad inšpekcii. Často jej zásah v procese výberového konania dosahovala lepšiu voľbu, čo mám aj ako informácie z rôznych zdrojov. A dosť sa to podobá aj tomu poľskému modelu, ktorý tu bol teraz spomínaný.
Nechcem paušalizovať, pretože - tak ako som uviedol na stretnutí s riaditeľmi Združenia základných škôl Slovenska - mali by sme posilňovať vzťahy a príklady dobrej praxe medzi zriaďovateľmi a ich školami, nevyvolávať zbytočné napätia a nehádzať všetkých zriaďovateľov do jedného vreca. A to aj napriek tomu, že v rámci kampane Zber strachu bolo zaznamenaných viac ako 40 podnetov na nepráve, nulové správanie voči riaditeľom zo strany zriaďovateľov.
Pretože ďalším kľúčovým slovom, ktoré tu dnes musí zaznieť, sú ľudia. Je to o ľuďoch. To sa ale musím obrátiť na mojich kolegov a všetkých ľudí pracujúcich pre vzdelávanie našich detí. Napriek všetkému, čo im bude ktokoľvek hovoriť, tá sila je v nich. Ak ostane zachovaný súčasný model, keď je územná samospráva tá najkompetentnejšia rozhodovať, tak ich chcem vyzvať, chcem posmeliť, nech začnú uvažovať na svojom aktívnom zapojení do komunálnej politiky. Naozaj, na každom pracovisku sa nachádzajú prirodzení lídri, ktorí musia len zobrať odvahu. Nech miesto len šomrania v zborovniach, prežívania množstvá krívd odvážne zdvihnú hlavu a kandidujú na miesta v obecných a mestských zastupiteľstvách, resp. aj za starostov, aj primátorov.
Niektorých poznám, ktorí vyšli z učiteľského prostredia, a to je iná debata, to je iná diskusia. Ak ten človek prišiel z toho sveta školského, ktorý najlepšie a najdôveryhodnejšie pozná, to je vždy iná debata. Pretože akákoľvek úroveň politiky sa týka nás všetkých.
Ale len aktívnym vstupom do nej môžeme reálne niečo zmeniť od úrovne najzákladnejšie, priamo tam, vo svojich komunitách. A jedna dobrá rada: nech to nerobia osamotene. Nech pre túto vec verejnú získavajú čo najviac nielen svojich kolegov, ale aj všetkých, ktorým veci školské ležia na srdci. Nech prinútia zmeniť myslenie čo najväčšieho počtu, aby prestalo platiť to povestné slovenské, čo svojho času kritizoval i Janko Kráľ vo svojej Dume bratislavskej, veď to všetci poznáme, ten konkrétny verš, že "povedali mnohí, že pôjdu za nami, a teraz si po kútoch nôťa so svrčkami".
Ešte krátko k navrhovanému opatreniu ochrany, konkrétne k opatreniu tých dvoch mesiacov dlhšej výpovednej lehoty. Samozrejme, nejde o najideálnejšie riešenie, a je tu dôležitý alebo je tu dôležité ďalšie kľúčové slovo, ktoré chcem tu vyzdvihnúť, a to je čas. Získa sa čas, kedy sa môžu vyjadriť rôzne inštitúcie, kedy sa požiadava o stanoviská, kedy sa stanoviská vypracúvajú, doručia a kedy sa môže prehodnotiť rozhodnutie konkrétne. Áno, môže dôjsť aj k zmene rozhodnutia, ten čas by tu ľudia, ktorí sú angažovaní a ktorým záleží na tom, aby naše školy išli tou najlepšou cestou, ten čas si tí ľudia zaslúžia. A ten čas práve teraz nastal, aby sme sa možno pokúsili prehodnotiť svoje stanoviská, pozrieť sa na vec i z iného uhla pohľadu. Verte mi, bude akt zmierenia, ktoré určite naše školstvo potrebuje, ak sa v ňom v budúcnosti majú naozaj odohrať reálne zmeny.
Ďakujem. (Potlesk.)

... pán predsedajúci.
K vystúpeniu mojej kolegyne len toľko, že ako rozprávala, tak sa mi objavovali v mysli obrazy detí, ktoré som spoznal v škole, ktoré mali ten problém, a spomenul som si aj na to, akým spôsobom, ako ťažko pre ich rodiny bolo zvládať to, aby ich čo najlepšie začlenili do školských kolektívov. Možnože si musíme všetci uvedomiť a predstaviť si, čo všetko tieto rodiny prežívajú, a vidieť aj súvislosti toho, aby naozaj tieto deti sa začleňovali a mohli užívať si spôsob života v týchto kolektívoch tým spôsobom, aby sme naozaj ich pripravovali pre budúcnosť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Nemyslím si, že som filozofoval alebo že by som niečo spomínal z toho. Samozrejme, beriem, že jedným z hlavných cieľov školy je pripravovať na i ten pracovný život, na ten bežný pracovný život. Dovolím si k tomu stále dodať, podľa mňa je jednou z dôležitých úloh aj na úspešný život, ktorý sa nemeria len výškou bankového konta, veľkosťou domu alebo ako ja mám pekné auto, ale aj to, akým budem manželom, rodičom, občanom. A myslím si, že k tomu, áno, na to asi dáta sa momentálne nedajú zmerať.
Nebránim sa žiadnej diskusii, len chcem upozorňovať, že naozaj ako praktik viem, k čomu môžu niekedy pevné dáta viesť a kam môžu niektorých ľudí zavádzať. Takže len toľko som chcel.

Vážený pán predsedajúci, ešte raz, milé kolegyne, kolegovia, rozhodol som sa vystúpiť v rozprave priamo a nie ako v záverečnom slove ako spravodajca aj kvôli tomu, lebo chcem – a možnože vyprovokujem trošku k faktickým poznámkam – aj vaše reakcie, pretože ma veľmi táto téma zaujíma aj z toho dôvodu, keďže v minulosti som pôsobil na pozícii výchovného poradcu na základnej škole a viem veľmi dobre, ako niekedy bola ťažká komunikácia jednak s rodičmi, jednak aj s deťmi ohľadom toho, kam ísť na strednú školu, pretože častokrát im chýbali informácie. Naozaj, aj ako sa píše v dôvodovej správe, informačná nerovnosť je vážny problém.
Prvýkrát som zachytil asi takýto terminus technicus o tej informačnej nerovnosti ako veľkom probléme aj pri rokovaniach na ministerstve školstva minulý rok, kde sme rokovali aj o iných veciach. A uvedomujem si, že naozaj dobrých informácií nikdy nie je dosť. Ja som sa snažil zo svojej pozície dávať deťom aj rodičom maximálne množstvo informácií a diskutoval som o tom aj s kolegami na poradách výchovných poradcov, ktoré organizujú v jednotlivých regiónoch centrá pedagogicko-psychologického poradenstva, kde sa častokrát dostávajú výchovní poradcovia k ďalším informáciám a kde sa tie informácie ďalej posúvajú. Ja som im aj navrhoval spôsob, jakým sa dá dostať alebo akými cestičkami sa dá dostať k tomu, aby sme mohli zistiť viac o tom danom odbore, ktorý sa na tej strednej škole študuje.
Ale myslím si, že by sme si mali aj uvedomiť jednu vec, že či vieme hodnoverne zistiť aj na základe už potom ďalších datasetov, ktoré tým pádom budú k dispozícii, a či sa na základe toho dá tá informačná nerovnosť odstraňovať a hlavne ako sa dá odstraňovať a či vieme aj pomenovať, čo všetko ešte budú môcť rodičia vedieť o škole, kam ich dieťa pôjde. Pokiaľ by to mali byť len dáta, ktoré sa týkajú platových pomerov, prípadne nezamestnanosti, aby sa nám tu nevytvorila potom, nazvem to, taká štrukturálna informačná nerovnosť, kedy o určitých veciach budeme mať more dát a zase o ostatných ani veľmi nie. Pretože ľudia často rozmýšľajú v skratkách. Príkladom sú už tu spomínané rebríčky. Ako zámer bol určite dobrý, ale aj vďaka médiám a tom prezentovaní, tie, rebríček jednotlivých škôl sa to občas skĺzavalo a v mnohých rodičoch sa vytváral potom klamlivý dojem, že áno, jedine správne a najlepšie školy sú len tie, ktoré sú na tých vrchných priečkach týchto rebríčkov.
Čiže na to by som veľmi rád upozornil, aby sme si všímali aj ostatné aspekty, ktoré nám môžu niečo o danej škole povedať. Samozrejme, nie na základe emócií. Ono je to naozaj na širšiu diskusiu. A ja osobne som zástancom postupných krokov, toto je jeden z takých krokov, ktorý môže prospieť celkovému, celkovej možnože aj zmene nazerania rodiča aj jeho dieťaťa na to, kam ísť ďalej. Aby si uvedomil, že rozhoduje o svojej budúcnosti. Som zástancom malých krokov. Možnože aj poznáte tú báseň od Antoina de Saint-Exupéryho, čo je skoro možno modlitba než báseň, o malých krokoch, ktoré jednoducho nás posúvajú vpred a možno aj toto jedno opatrenie môže nás kamsi posunúť. Minimálne v tom, aby sme menili atmosféru a rozvíjali diskusiu o tom, že naozaj sa tie deti budú musieť čím skôr začať o sebe rozhodovať a tá zodpovednosť k nim prichádza.
A mali by sme začať aj rozprávať o tom, čo možno až tak nezaznieva často, a to o prepracovanom systéme kariérneho poradenstva už od základnej školy. Nemyslím teraz systém, lebo keď sa to takto povie natvrdo, môže to znieť len o, zase o štatistikách. A určite by to nemalo byť so zameraním len na potreby zamestnávateľov, ale o systéme kariérneho poradenstva ako cesty, ktorá odhaľuje silné stránky, jedinečné osobnosti každého žiaka a bude potom ho viesť aj k tomu najlepšiemu výberu. Myslím si, že táto diskusia je tu mimoriadne potrebná.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 206). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Poprosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Áno, mali by sme si naozaj všetci uvedomiť dôležitosť dopadov našich konaní na našu planétu. A tu chcem pripomenúť, že už v našom vzdelávacom systéme na Slovensku prebiehajú už dlhé roky projekty, môžem to potvrdiť ako v minulosti koordinátor environmentálnej výchovy, či je to projekt ekologickej stopy, do ktorej už vyše 800 škôl základných, materských i stredných je zapojených, kde si môžu školy zmerať vlastnú ekologickú stopu, to, koľko vlastne ten daný človek, ak by ste si to chceli vyskúšať, vlastne potrebuje pre prežitie. Len pre porovnanie, priemerný Slovák by, keby všetci obyvatelia tejto planéty mali potrebu spracovania vo svojom živote, tak potrebujeme 2,4 planéty, priemerný Zambijčan polovičku tejto planéty. Máme tu obrovské množstvo metodických materiálov, ktoré sa týkajú aktívnej globálnej výchovy, kde sa tiež hovorí o dôležitosti a dopadov klimatických zmien.
Takže myslím si, že je dôležité o tejto veci nielen hovoriť, prijať určité dohody, ale tiež ich dostávať od tých najmenších k výchove a vzdelávaniu, aby sme sa všetci učili tomu, že táto planéta je tu pre nás a my ju máme užívať v súlade s tým, aby sme mohli naozaj mať budúcnosť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem oceniť v prejave pána kolegu Viskupiča, že spomenul problematiku zisťovania povinnej školskej dochádzky a pri tých zisteniach, ktoré sa uvádzajú v správe, chcem tu pripomenúť, že naozaj máme rezortný informačný systém v školských informačných systémoch a pre riaditeľov škôl, základných škôl, ako aj pre školských administrátorov informačných systémov. Je to niekedy už nekonečný príbeh, kedy sa často stáva, že tie softvéry vykazujú veci, ktoré nie celkom načítavajú dáta a myslím si, že je už najvyšší čas uskutočniť také opatrenia, aby naozaj tento rezortný informačný systém už konečne začal fungovať a naozaj sa dochádzalo k zlučovaniu databáz tak, aby nám vykazovali tie veci o žiakoch, ktoré potrebujeme. Ďakujem.