Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, najprv tak v úvode, zo záznamu som si teraz spätne pozrel aj z toho, čo vidím teraz, aj keď sme možno trochu v komornejšej atmosfére tu, je dôležité, že táto téma má prevažne odborný charakter a naozaj sa tu argumentuje na základe vecí, ktoré sú skôr z praxe. A je to veľmi dôležité povedať hneď na začiatok, pretože školstvo a veci, ktoré sa týkajú školstva, by si mali odpustiť nejaké stranícke naťahovačky, pretože je to vec nás všetkých.
Téma zriaďovateľského veta v minulom roku vytvorila veľmi búrlivú diskusiu, vyvolala zhodu naprieč všetkými školskými organizáciami, napríklad výzvu na Changenete podpísalo 4 450 ľudí ako podporovateľov a výsledok poznáme. Stále je to vnímané v školskej verejnosti ako bolestivý bod, kedy sa ich vôľa obišla a zanechalo to veľmi nepríjemnú pamäťovú stopu. Mnohí to poznáme aj osobne zo života, keď sa nám tak deje krivda a chýba nám možno niekedy patričný nadhľad, tak ťažko sa vieme odosobniť.
Ale kľúčovým slovom, ktoré tu už zaznelo, a dovolím si opäť zopakovať pri týchto návrhoch a vychádza to aj z ducha filozofie prvého čítania ako otvárania tém, je hľadanie rovnováhy. Rovnováha, ktorá ako argument zaznela i v minulom roku, keď bola zmena zákona prijímaná. Argumentovalo sa konkrétne faktom, že tu ide o nastavenie rovnováhy medzi školskou samosprávou reprezentovanou radou školy a územnou samosprávou. Ale podľa môjho skromného názoru treba nastaviť dva druhy rovnováhy. Áno, tou prvou má byť rovnováha medzi školskou a územnou samosprávou. Ale je tu i rovnováha medzi ekonomicko-manažérskou a pedagogickou spôsobilosťou.
Najprv pár poznámok k tej druhej. Osobne by som sa v tejto sfére pridržal českého modelu, ktorý - ako aj ukazuje štúdia Parlamentného inštitútu, za ktorú ďakujem, že nechali alebo na požiadanie bola vypracovaná pre pána poslanca Petráka, predsedu nášho výboru - je pomerne rozšírený. Organizačno-ekonomickú stránku má plne v kompetencii územná samospráva, v pedagogických veciach má plnú právomoc riaditeľ školy, ktorý je pedagógom. Ďalej je nastavenie také, že riaditeľom školy vo veciach ekonomických alebo riaditelia školy vo veciach ekonomických pracujú pod kontrolou samosprávy, ktorá mu nastavuje mantinely.
A možno celá táto diskusia by sa mala preniesť aj na nastavenie týchto mantinelov. Riaditelia by mali mať dosah na rozpočet v otázkach pedagogických a zriaďovateľ by mal mať výraznejší vplyv na financovanie budov, prevádzku a vecí, ktoré sa ho bytostne týkajú. Čiže rovnomernejšie rozdelenie zodpovednosti nebude na škodu.
Ale teraz sa vrátim k rovnováhe medzi školskou a územnou samosprávou. Toto je o tom aj vlastne celý predmet návrhu. Tu by sme nemali zabudnúť na jeden dosť podstatný detail. Hlas zriaďovateľa je v rade už zastúpený cez jeho zástupcov, čo v mnohých európskych krajinách, ako bolo uvedené v tej štúdii, nie je zabezpečené. Áno, bavme sa o tomto, že ho posilníme alebo zvýrazníme. Zachovávajme rovnováhu. Ale nevychádzajme z predpokladu, že tu niečo nie je v poriadku v tom zmysle, ak rozhodnutia nie sú nám vždy po chuti. A teraz, dnes je rovnováha vychýlená na strane územnej samosprávy, pretože tam má svojich zástupcov zriaďovateľ, má ešte aj tento prostriedok. Ale ak samospráva chce trvať na tom, že jednoducho toto právo veta v prípade voľby riaditeľa musí mať, potom by sme mali nájsť aj mechanizmus, ako umožniť veto nejakému pedagogickému odborníkovi v procese výberového konania, napríklad inšpekcii. Často jej zásah v procese výberového konania dosahovala lepšiu voľbu, čo mám aj ako informácie z rôznych zdrojov. A dosť sa to podobá aj tomu poľskému modelu, ktorý tu bol teraz spomínaný.
Nechcem paušalizovať, pretože - tak ako som uviedol na stretnutí s riaditeľmi Združenia základných škôl Slovenska - mali by sme posilňovať vzťahy a príklady dobrej praxe medzi zriaďovateľmi a ich školami, nevyvolávať zbytočné napätia a nehádzať všetkých zriaďovateľov do jedného vreca. A to aj napriek tomu, že v rámci kampane Zber strachu bolo zaznamenaných viac ako 40 podnetov na nepráve, nulové správanie voči riaditeľom zo strany zriaďovateľov.
Pretože ďalším kľúčovým slovom, ktoré tu dnes musí zaznieť, sú ľudia. Je to o ľuďoch. To sa ale musím obrátiť na mojich kolegov a všetkých ľudí pracujúcich pre vzdelávanie našich detí. Napriek všetkému, čo im bude ktokoľvek hovoriť, tá sila je v nich. Ak ostane zachovaný súčasný model, keď je územná samospráva tá najkompetentnejšia rozhodovať, tak ich chcem vyzvať, chcem posmeliť, nech začnú uvažovať na svojom aktívnom zapojení do komunálnej politiky. Naozaj, na každom pracovisku sa nachádzajú prirodzení lídri, ktorí musia len zobrať odvahu. Nech miesto len šomrania v zborovniach, prežívania množstvá krívd odvážne zdvihnú hlavu a kandidujú na miesta v obecných a mestských zastupiteľstvách, resp. aj za starostov, aj primátorov.
Niektorých poznám, ktorí vyšli z učiteľského prostredia, a to je iná debata, to je iná diskusia. Ak ten človek prišiel z toho sveta školského, ktorý najlepšie a najdôveryhodnejšie pozná, to je vždy iná debata. Pretože akákoľvek úroveň politiky sa týka nás všetkých.
Ale len aktívnym vstupom do nej môžeme reálne niečo zmeniť od úrovne najzákladnejšie, priamo tam, vo svojich komunitách. A jedna dobrá rada: nech to nerobia osamotene. Nech pre túto vec verejnú získavajú čo najviac nielen svojich kolegov, ale aj všetkých, ktorým veci školské ležia na srdci. Nech prinútia zmeniť myslenie čo najväčšieho počtu, aby prestalo platiť to povestné slovenské, čo svojho času kritizoval i Janko Kráľ vo svojej Dume bratislavskej, veď to všetci poznáme, ten konkrétny verš, že "povedali mnohí, že pôjdu za nami, a teraz si po kútoch nôťa so svrčkami".
Ešte krátko k navrhovanému opatreniu ochrany, konkrétne k opatreniu tých dvoch mesiacov dlhšej výpovednej lehoty. Samozrejme, nejde o najideálnejšie riešenie, a je tu dôležitý alebo je tu dôležité ďalšie kľúčové slovo, ktoré chcem tu vyzdvihnúť, a to je čas. Získa sa čas, kedy sa môžu vyjadriť rôzne inštitúcie, kedy sa požiadava o stanoviská, kedy sa stanoviská vypracúvajú, doručia a kedy sa môže prehodnotiť rozhodnutie konkrétne. Áno, môže dôjsť aj k zmene rozhodnutia, ten čas by tu ľudia, ktorí sú angažovaní a ktorým záleží na tom, aby naše školy išli tou najlepšou cestou, ten čas si tí ľudia zaslúžia. A ten čas práve teraz nastal, aby sme sa možno pokúsili prehodnotiť svoje stanoviská, pozrieť sa na vec i z iného uhla pohľadu. Verte mi, bude akt zmierenia, ktoré určite naše školstvo potrebuje, ak sa v ňom v budúcnosti majú naozaj odohrať reálne zmeny.
Ďakujem. (Potlesk.)
