Ďakujem za slovo. No, na začiatok len ako musím poznamenať, že je nás tu podstatne menej, čo by som aj čakal iné. Tak budem pokračovať v svojej rozprave. Čakal som, že tu bude nás trošku predsa viac. Takže som v úvode chcel, alebo chcel som len pripomenúť, o čom som hovoril vlastne v úvode svojho príspevku. Chcel som poukázať na základný argumentačný omyl, kedy si zamieňame asi príčinu s následkom, ktoré viedli vlastne k rozbehnutiu procesu prác na novom rokovacom poriadku, kde som čerpal i z verejne dostupných názorov, ktoré boli publikované. Ja s tým problém nemám, priznávam sa, že som čerpal zo zdrojov, konkrétne to bol článok pána Radoslava Štefančíka, ktorý bol publikovaný v Denníku N už 17. augusta. A len pripomínam, len pripomínam, že potrebujeme robiť úplne iným spôsobom a inak všetko pre to, aby sme naozaj zvyšovali úroveň politickej kultúry. A teraz ku konkrétnym úpravám, jednak predkladanej novely i jednotlivých pozmeňujúcich návrhov.
Plne v tomto podporujem všetky body v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Natálie Blahovej a pána poslanca Ondreja Dostála, ktoré sa pokúsili alebo pokúšajú o takmer nemožné. Jednoducho povedané, zachrániť, čo sa dá, napraviť tento, tento návrh a odstrániť z neho veci, ktoré naozaj, na ktoré budeme stále reagovať a budeme sa k nemu stále ozývať. Najmä vypustiť, mne osobne, akože pre mňa, tak v skryte duše dúfam, že predsa len by sa možno aspoň toto podarilo, vypustiť v § 27 ods. 7, čiže nielen vypustíme novelizačné opatrenie, ktoré zakazuje poslancom pri vystúpení použiť zvukovú, obrazovú alebo obrazovo-zvukovú prezentáciu, ale celé toto ustanovenie. Nielen preto, ako uvádza v pozmeňujúcom návrhu, citujem, "forma vystúpenia (voľný prednes, použitie poznámok, čítanie pripraveného textu) má byť ponechané na rečníka a nie je žiadny dôvod nariaďovať ju rečníkovi zákonom". Pretože, teraz to poriadne preženiem, za čo sa vopred ospravedlňujem, ale ak by bol Stephen Hawking poslancom v Národnej rade Slovenskej republiky, tak by nemohol byť podľa rokovacieho poriadku aktívne vystupujúcim poslancom. No aj preto, keďže toto jediné ustanovenie, čo som pozeral, opravte ma, ak sa mýlim, je, kde sa používa slovíčko "spravidla". A k tejto legislatívnej barličke mám veľké výhrady už od mojich prvých kontaktov so školskými zákonmi. Tam je to dosť časté. Slovo "spravidla" automaticky znamená, že existujú ešte aj iné možnosti. Vytvára sa tým priestor pre sugestívny výklad a pohľad na právnu úpravu. Je tam potom priestor na rôzne precedensy a špekulácie, prípadne i zneužitia.
K pozmeňujúcemu návrhu pánov poslancov Gábora Gála, Tibora Bernaťáka, Andreja Danka i Martina Glváča som počas jednak vystúpenia pána poslanca Gála a potom v preskenovej podobe v nádeji očakával vypustenie alebo preformulovanie tých najspornejších bodov, minimálne od aspoň § 32 ods. 3, ktorý znie, pre zopakovanie: "V rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácie na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov. To neplatí, ak ide o používanie technických zariadení kancelárie a ak ide o vyhotovenie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov kanceláriou alebo zástupcami hromadných informačných prostriedkov. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2." Veď dnes vyšiel v komentároch hlavne jeden postreh pána poslanca Beblavého, kde sa uvádza, že až 62 % dospelých Slovákov má vážne problémy s informačnými zručnosťami, kde musíte schopnosť pracovať s technológiami spojiť so schopnosťou pracovať s informáciami. A my pre to miesto toho, aby sa riešila príčina, neviem, prečo odtiaľ boli vysielané živé vstupy z rôznych technických zariadení, nielen smartfónov, ako sme videli aj v rozprave, dá sa to aj inak, tak nielenže zakážeme, ale hrozíme vykázaním zo sály ako daného poslanca ako neposlušného žiačika. Ale nestalo sa tak. Musím oceniť, že aspoň došlo k náprave, že poslanec môže vystúpiť i po ústnom prihlásení. Len upresním, ak sme už tak proti tým technickým prostriedkom, realizuje sa to stlačením tlačítka, ktoré môže zlyhať. A tu je, musím oceniť zase dnešné ústne prihlasovanie do rozpravy, kedy sa naozaj vyšlo mnohým v ústrety. Kiež by tomu bolo aj v budúcnosti. Ale prečo len desať minúť? Naozaj prečo? Dvadsať minút, desať minút, prečo sa dávali tieto časové relácie? Prečo nie viac? Alebo menej.
Našťastie, je tu v § 30 možnosť doformulácií, citujem, "ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času". Chcem dúfať, že toto opatrenie bude platiť pre každého a bude dobrá vôľa tak urobiť bez ohľadu na stranícku príslušnosť rečníka, ak si to daná téma bude vyžadovať. Ale to ukáže budúcnosť. Tak ako aj budúcnosť ukáže, či práve touto novelou rokovacieho poriadku naozaj pozdvihneme úroveň kultúry rokovania v parlamente, či naozaj pozdvihneme celkovú našu spoločnú snahu o pozdvihnutie politickej kultúry našej spoločnosti. Verejnosť nás vníma dosť negatívne, to si povedzme rovno. A ak ešte stále môžem dúfať, že sa dá zamyslieť sa nad tým, že či by sme nemali zísť z tejto cesty a rozhodnúť sa spoločne vypracovať rokovací poriadok, ktorý by bol prijatý tým najširším konsenzom, verím tomu, že je ešte čas, že je ešte čas, aby sme to mohli napraviť.
Ďakujem.