Vážený pán predseda, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi krátko dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto bodu. Ako posledný vystupujúci musím z tohto miesta oceniť naozaj vecný charakter celej diskusie, čo ma naozaj teší, pretože vnímam a verím, že sme tu momentálne všetci, čo nám všetkým ide o čo najkvalitnejšie školstvo na Slovensku a čo najkvalitnejšie vzdelávanie. Môžu nás rozdeľovať pohľady, to je fakt. Tie pohľady môžu vychádzať...
Vážený pán predseda, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi krátko dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto bodu. Ako posledný vystupujúci musím z tohto miesta oceniť naozaj vecný charakter celej diskusie, čo ma naozaj teší, pretože vnímam a verím, že sme tu momentálne všetci, čo nám všetkým ide o čo najkvalitnejšie školstvo na Slovensku a čo najkvalitnejšie vzdelávanie. Môžu nás rozdeľovať pohľady, to je fakt. Tie pohľady môžu vychádzať na základe vlastných skúseností, pretože každý má z nás svoj príbeh, svoje prostredie, z ktorého prišiel do parlamentu a na základe toho aj formuluje svoje postoje a preto z tohto miesta sa chcem vyjadriť k takým trom veciam, ktoré sa nachádzajú vo výhradách pána prezidenta, kvôli čomu aj vetoval tento konkrétny návrh zákona, ale ešte predtým mi dovoľte, aby som zároveň vyjadril nádej, že my predsa musíme diskutovať. Možnože tá diskusia a polemika môže byť miestami tvrdšia, pokiaľ nebude zasahovať do nejakých osobných invektív, ale musíme diskutovať, pretože toto je oblasť, ktorá diskusiu nevyhnutne potrebuje. Nevyhnutne potrebuje rázne riešenia, pretože ľudia od nás očakávajú, aby sa konečne s celým školstvom pohlo.
Moje konkrétne veci, ktoré som spomínal už aj v niektorých verejných vystúpeniach, bolo, kde som sa stotožnil aj s názormi niektorých iných kolegov, bolo najmä ten stanovený počet, kedy z celkového počtu deväť členov akreditačnej komisie je potrebné, aby za prijatie konkrétneho rozhodnutia hlasovalo vždy najmenej sedem členov výkonnej rady. Vieme predsa všetci, že toto sa v pôvodnom návrhu nenachádzalo, tak ako to prišlo z ministerstva, a obávam sa, pretože vedel by som vo svojom živote nájsť množstvo paralel, kedy na základe rôznych kompromisov sa vždy nachádzalo aj to, čo už tu spomínal pán poslanec Poliačik, že jednoducho preváži ten stred, ten priemer. Jednoducho hľadanie kompromisov, ak chceme ráznejšie vstupovať do procesov, ak chceme ráznejšie meniť život na vysokých školách, ak bude k tomu vytvorené takéto prostredie, že naozaj sa bude hľadať čo najširšia dohoda a my všetci budeme pritom vedieť, že konkrétne riešenia nebudú ľahké a bude problém na dohodu a jednoducho tie rázne kroky budú musieť byť urobené, vtedy naozaj je dôležité, aby rozhodla väčšina, tak ako to bolo v pôvodnom návrhu, a nie 7 z 9, pretože naozaj nám reálne hrozí, že zase sa tak môžeme o tomto baviť o nejakých 5-10 rokov a zistíme, že napriek dobrým úmyslom, ktoré tu boli prezentované, sa urobilo len veľmi málo. Musíme byť ráznejší.
A teraz ku konkrétnym takým dvom detailom, ktoré sa nazdávam, že tu ani veľmi nezazneli, jeden sa nepriamo týka aj toho, čo tu už bolo hovorené o vnútornom systéme kontroly, konkrétne podľa ustanovenia čl. 1 § 24 sa nachádzajú odôvodnenia pána prezidenta, kde vysoká škola je povinná požiadať agentúru o posúdenie jej vnútorného systému najmenej raz za desať rokov, ale zo schváleného zákona nie je zrejmé, v akom rozsahu a či vôbec môže vysoká škola zasahovať do svojich vlastných jednotlivých vnútorných predpisov, ktoré budú súčasťou takéhoto vnútorného systému.
Nadväzujem aj na to, čo som už tu dnes počul, že áno, nie je to možno polopate všetko uvedené, ale práve to, že keď nezadefinujeme to, čo očakávame, aby predložila vysoká škola striktne, môže byť nástrojom na to, aby si to iná strana vykladala po svojom. Toto vôbec nie je malý problém a netýka sa len školstva. My, bohužiaľ, máme skúsenosti so svojvôľou a s rôznymi výkladmi. Preto je dôležité tieto veci vždy ošetriť, aby nedochádzalo potom k nedorozumeniam a najmä aby nedochádzalo k procesom, ktoré zhatia, čokoľvek pozitívne sa môže na konkrétnej vysokej škole stať.
A druhým takým, a druhou takou pripomienkou, ktorú som si všimol, a v tomto sa tiež stotožňujem s pánom prezidentom, je možno nie celkom protichodné, ale každopádne povážlivé ustanovenie čl. 1 § 34 ods. 5, ktorý upravuje kontrolnú právomoc ministerstva vo vzťahu k dodržiavaniu právnych predpisov agentúrou. Ministerstvo túto právomoc nemá, ak ide o konanie agentúry podľa ustanovení čl. 1 § 21 až 33, ktorý upravuje výkon pôsobnosti agentúry. Prečo to uvádzam? Takéto nejasnosti môžu tiež spôsobovať potom budúce problémy. Preto vyzývam aj k opatrnosti.
Je pravda, že prax ukazuje, ako tým spôsobom tie zákony u nás idú častokrát v tej polemike medzi nami na tých, ako som už povedal v úvode, tých rôznych pohľadov, ktoré do toho vnášame, sa málo rozprávame. A napriek tej diskusii, ktorá tu bola, myslím si, že pokiaľ by sme vedeli viac spolu hovoriť, vedeli by sme, aspoň takto u nás aj na škole sa hovorilo, aj tak som to hovoril deťom, viac hláv, viac rozumu. Vedeli by sme nachádzať budúce zárodky problémov, pretože tie sa nachádzajú a nespoliehajme sa na to, že sa to časom dá opraviť. Medzitým môže dôjsť k škodám, ktoré si v súčasnosti nevieme ani predstaviť.
Preto vyzývam k opatrnosti. Zvážte ten postoj, ktorý máte. Viem, že môžete mať názor k samotnej osobe pána prezidenta, aký máte, viem, že môžete mať názor k jednotlivým jeho krokom, ale nemyslím si, že stanovisko, ktoré sa vypracuje tiež s odborníkmi, jeho účelom je škodiť, respektíve ubližovať, ale skôr naopak, pomáhať a odhaľovať veci, ktoré by sa opraviť mali. A preto považujem za potrebné vás požiadať na opatrnosť pri tom, ak chcete veto prelomiť. Pretože častokrát realita je zložená z tých drobných krokov, ktoré môžu ovplyvniť celú budúcnosť.
Ďakujem.
Skryt prepis