Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, môj príspevok do rozpravy bude krátky, keďže veľa z toho, čo chcem povedať, už povedali predrečníci a pán minister aj na to reagoval.
My sme medzičasom dostali, ako iste viete, stovky listov od občanov práve s tým podnetom, o ktorom ste hovorili. To znamená, že došlo k opakovanému a preukázateľnému, že tre..., aby mohla vôbec, mohla obec organizovať petíciu a následne vydať o...
Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, môj príspevok do rozpravy bude krátky, keďže veľa z toho, čo chcem povedať, už povedali predrečníci a pán minister aj na to reagoval.
My sme medzičasom dostali, ako iste viete, stovky listov od občanov práve s tým podnetom, o ktorom ste hovorili. To znamená, že došlo k opakovanému a preukázateľnému, že tre..., aby mohla vôbec, mohla obec organizovať petíciu a následne vydať o tom VZN-ko, bude treba opakovane a preukázateľne dokázať, že došlo k porušeniu verejného poriadku. No a stovky občanov sa obracajú na nás a žiadajú nás o to, aby bol prijatý pozmeňovací návrh, aby toto ustanovenie bolo vypustené.
Ja k tomu ešte dodávam to, že priznám sa, že ja som dúfala, že pán minister vypustí zo zákona povinnosť pre obce organizovať petíciu a povinnosť vyzbierať 30 % podpisov. Dúfala som, to najmä z toho dôvodu po udalostiach, ku ktorým došlo na bratislavskom magistráte.
V Bratislave sa totiž podaril husársky kúsok. Ja sama som tomu neverila, keď sa spúšťala občianska iniciatíva, do ktorej sa zapojili viacerí aktivisti, viaceré organizácie, a bola som skeptická. Hovorila som, v Bratislave sa nám nikdy nepodarí vyzbierať viac ako 100-tisíc podpisov. To je nerealizovateľné, nikdy sa to nepodarilo, nepodarí sa to. Napriek tomu som sa teda zapojila do zbierania podpisov spoločne s ostatnými dobrovoľníkmi. Stálo nás to všetkých – a česť dobrovoľníkom, ktorí sa do toho zapojili – veľmi veľa času, veľmi veľa úsilia, často to robili na úkor svojich rodín, na úkor voľného času zbierali podpisy, chodili, stáli na uliciach a nakoniec sa tie podpisy, viac ako 130-tisíc podpisov vyzbieralo. Bolo to obrovské prekvapenie.
A to, čo sa stalo na bratislavskom magistráte, je nepredstaviteľné. Ja si nepamätám príklad takejto arogantnej hrubosti, kedy niekto drzo ukradol z budovy magistrátu petičné hárky. To znamená, že pre mňa je to dôkaz, o čom tento biznis, hráčsky biznis je. Niekto sa uchýli k tomu, že ukradne z magistrátu petičné hárky. Nebudem sa vyjadrovať k reakcii pána Nesrovnala, to na túto pôdu nepatrí, ale preto som dúfala, že v novom návrhu zákona pán minister zareaguje a túto podmienku vypustí.
Pre mňa je to aj ako pre komunálneho politika nepredstaviteľné, že obec, miestne mestské zastupiteľstvo nemá právo rozhodovať o niečom bez toho, aby občania vyzbierali 30 percent. Však to ako keby sme povedali, že obec, ty nemôžeš rozhodovať o tom, napríklad o hluku alebo o porušovaní verejného poriadku, alebo o sprísnení otváracích hodín bez toho, ak sa ti nevyzbiera 30 % podpisov, potom môžeš rozhodnúť. Však takéto; samosprávy predsa by mali mať možnosť rozhodovať o čomkoľvek bez toho, aby sa musel, aby sa im občania museli vyzbierať petíciou a povoliť im vôbec o tom v zastupiteľstve rokovať.
Takže budeme podávať pozmeňovací návrh v druhom čítaní a tak isto podávame aj novelu zákona, ktorou chceme odstrániť práve túto 30-percentnú petíciu; povinnosť vyzbierať petíciu.
A teraz ešte k samotnej povahe hráčskeho biznisu a k hazardu. Najčastejším argumentom v prospech hazardu je chybný predpoklad, že akákoľvek regulácia tohto odvetvia je porušením slobody podnikania, ktorú zaručuje zmluva o fungovaní Európskej únie. S týmto sa zrejme ľudia, ktorí sa zaoberajú hazardom a bojujú za obmedzenie hazardu, tak pravdepodobne ich navštívili lobisti za hráčsku asociáciu a toto bol jeden z argumentov, ktorý sme neustále počúvali. A tu by som chcela povedať len toľko, že poskytovanie služieb týkajúcich sa hazardných hier spadá pod články 49 a 56 zmluvy o fungovaní Európskej únie, ale samotná zmluva pripúšťa obmedzenie voľného poskytovania služieb, ak sa jedná o opodstatnené dôvody všeobecného záujmu. A Súdny dvor EÚ opakovane rozhodol, že právna úprava hazardných hier je súčasťou tých oblastí, kde existujú významné rozdiely morálneho, náboženského a kultúrneho charakteru medzi členskými štátmi a každý členský štát si môže určiť na základe vlastnej stupnice hodnôt požiadavky, ktoré si vyžaduje ochrana predmetných záujmov. To znamená, že členské štáty tak môžu úplne alebo čiastočne zakázať činnosti týkajúce sa hier a stávok alebo rozhodnúť, či ich stačí len obmedziť a stanoviť spôsoby kontroly, ako ich obmedziť.
Druhým argumentom, ktorý často počúvame od proplementov hazardu, je argument, že hráčsky priemysel vytvára pracovné miesta a koľkí ľudia, také číslo tu často padá, že 14-tisíc ľudí je zamestnaných a ľudia by stratili tieto miesta a bola by to aká škoda na pracovnom trhu. Viaceré štúdie však dokázali, že náklady spojené s hazardom prevyšujú akúkoľvek prospešnosť tohto podnikania aj pre štát, aj pre obyvateľov. U hráčov je zvýšené riziko kriminality, bezdomovectva a zadlženosti.
My sme organizovali ešte ako mimovládna platforma konferenciu, kde sme mali prípady hráčov, ktorí takéto tragické príbehy prežili. A to boli tragédie celých ich rodín, ocitli sa v úplnej sociálnej núdzi, stali sa z nich bezdomovci. Veľmi dlho trval proces ich resocializácie a prišli svedčiť o tom, aké negatívne a zničujúce dopady mal hazard na ich život. A niektorí hráči uvádzali, že v priebehu jedného večera sú schopní prehrať tisíce eur, čo následne vedie k neschopnosti splácať obrovské dlhy. U hráčov sa vo všeobecnosti zhoršuje kvalita práce, produktivita, čím trpí súkromný sektor, ale aj štát. A v konečnom dôsledku kvôli patologickému hráčstvu príde o prácu viac ľudí, ako tento sektor zamestnáva, a z pracovného trhu sa strácajú kvalifikovaní zamestnanci a stráca sa cenný ľudský potenciál.
Ďalším argumentom za lepšie obmedzenie hazardu sú morálne a sociálne dôsledky hazardu. Osobné svedectvá hráčov, ktoré som spomínala, často prezrádzajú takú temnú stránku tohto sveta, v ktorom sa títo ľudia pohybujú. Permanentný stres, klamstvo svojim najbližším, keď sa snažia získať peniaze na splácanie dlhov, ktoré narobili, depresie, úzkostné stavy sú každodenne prítomné v ich živote. Hráčstvo je často spojené s užívaním alkoholu a drog a liečba týchto závislostí si vyžaduje ďalšie náklady pre spoločnosť. U hráčov dochádza častejšie k rozvodom a zanedbávaniu výchovy detí, čo má viacgeneračné negatívne dopady. Rádius morálnych a sociálnych škôd tak zďaleka nie je limitovaný na jedného jediného hráča, ale odborníci uvádzajú, že jeden patologický hráč zhorší kvalitu života ďalších desiatich až pätnástich ľudí.
Už pri alkohole bolo vypočítané, že ekonomické škody presahujú výnosy, ktoré štát získa z daní. Odborníci z Čiech, ktorí sa veľmi podrobne venujú výskumu patologického hráčstva, odhadli, že, použili teda metodiku, ktorá sa používa pri výpočte škôd, ktoré vznikajú, ekonomické škody z alkoholu, použili podobnú metodiku a odhadli celkovú stratu na daniach približne na 26,5 miliardy českých korún, kde ešte nezapočítali spoločenské náklady. A ak by aj táto suma v slovenskom kontexte bola o 50 % nižšia, ďaleko presahuje príjmy, ktoré do štátneho rozpočtu plynú z licencií, daní a pracovných miest, ktoré tento priemysel vytvára. Nehovoriac o zničených životoch, ktoré sa v peniazoch nedajú merať.
A ja len uvediem údaje z ministerstva financií. My sa zameriavame hlavne, keď som ešte ako aktivistka zbierala podpisy, tak bolo to hlavne proti videohrám a výherným prístrojom. Videohry, len na vysvetlenie, je to v podstate to isté čo výherné prístroje, len sú sofistikovanejšie a ten herný mechanizmus je rýchlejší, čiže ich počet neuveriteľne rastie. Kým v roku 2011 bolo 9 250 videohier, teraz hovorím len o videohrách, v roku 2015 ich bolo 17 817, čiže exponenciálne rastie počet videohier. Teraz vklady, ktoré do videohier vložia ľudia. V roku 2011 vklady boli 750 miliónov. 750 miliónov ľudia vložili ako vklady vo videohrách. V roku 2015 ich už bola 1 miliarda 426-tisíc, takmer jeden a pol miliardy vkladov. A koľko z týchto vkladov má štát a obce? Takže v roku 2015 štát z tej jedna a pol miliardy mal 74 miliónov a obce 14 miliónov, čo si myslím, že je v porovnaní s vkladmi, ktoré ľudia, a často sú to chudobní ľudia, sociálne odkázaní ľudia, vkladajú do týchto hier, ten zisk štátu je minimálny.
No a posledný argument, a to je hlavne argument za odstránenie tej povinnosti zbierať 30 %, aby vôbec mohla obec rozhodovať o tom, sú brlohy v mestách. A mestá by mali mať možnosť, mestá a obce a mestské časti v Bratislave a v Košiciach by mali mať možnosť regulovať, pretože sa to priamo dotýka života ich obyvateľov. Ako som uviedla, za posledné roky sa dramaticky zvyšuje počet videohier a s videohrami sa rozmáhajú aj herne. Len v historickom centre Bratislavy, ktorá by mala byť výkladná skriňa nášho štátu, je ich niekoľko a nehovoriac o iných mestách. Tam, kde kedysi boli nejaké komunitné priestory alebo kaviarničky, alebo užitočné obchodíky, dnes stoja zatemnené brlohy, ktoré sú oblepené rôznymi pútačmi a tam ľudia chodia prehrať ťažko zarobené peniaze.
A na záver už len toľko, že tento druh podnikania síce generuje zisk zopár podnikateľom, a budem hovoriť v druhom čítaní aj akým podnikateľom, budem sa venovať pozadiu hazardu, ale pre spoločnosť má devastačný a škodlivý účinok. Neprináša žiadny rozvoj, neprináša žiadne inovácie, neprináša žiadne zveľaďovanie ľudského potenciálu, prináša len zničenie potenciálu ľudského a za sebou necháva spúšť zničených životov, smutných príbehov, za ktoré platíme potom my všetci.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
