Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

23.9.2016 o 15:23 hod.

Mgr. art. M.A.ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.10.2016 17:14 - 17:16 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne kolegovi Mihálovi za konštruktívnu kritiku tejto novely zákona. A ja som len chcela povedať, že táto novela ide úplne proti trendu, ktorý je v Európe, pretože v Európe sa práve podporujú flexibilné zariadenia a pravidlá sa skôr uvoľňujú, napríklad inšpiráciou môžu byť francúzske nízkonákladové mikrojasle pre maximálne 5 detí s jednoduchými pravidlami pre zriaďovateľov a flexibilnou prevádzkou. Mikrojasle napríklad rodičia môžu platiť aj od hodiny a cena za hodinu vo Francúzsku sa pohybuje od 30 centov do 4 eur.
Keď sa bavíme o jasliach na Slovensku, tak vieme, že z empirického výskumu, ktorý robil inštitút pre výskum zamestnanosti a rodiny, myslím, že pred rokom alebo rokom a pol, vyplynulo, že Slovenky, čo sa týka starostlivosť malých detí, preferujú domácu starostlivosť pri malých deťoch pred inštitucionalizovanou starostlivosťou v jasliach. To znamená, že my by sme v prvom rade mali podporovať takéto flexibilné zariadenia, kde matky môžu na niekoľko hodín dať deti, keď si potrebujú niečo vybaviť, pretože oni sa primárne chcú starať o tie deti doma.
A pridávanie pravidiel a rôznej byrokracie, ako napríklad povinnosť nejakého akreditačného kurzu, ktorý stojí viac ako 250 eur, myslím, že tieto podmienky budú pre niektoré zariadenia, už to avizovali prevádzkovatelia niektorých zariadení, že budú pre nich likvidačné a premietne sa to, tak ako hovoril kolega Mihál, do ceny. Do ceny, ktorá, samozrejme, najviac postihne rodičov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.10.2016 10:03 - 10:04 hod.

Veronika Remišová
Ďakujem veľmi pekne pánu ministrovi za vystúpenie. A za seba len by som chcela povedať, že veľmi vítam tieto návrhy a nehovorím to síce často, ale ak všetko to, čo pán minister hovoril, sa do toho zákona skutočne dostane, tak s radosťou budem hlasovať za tento zákon.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.10.2016 9:23 - 9:36 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne kolegom za faktické poznámky. Ja by som ešte jednu vec chcela dodať, že, to som zabudla v rozprave povedať, že oceňujem návrh, ktorý sa objavil v novele zákona, a síce vytvorenie registra hráčov, ktorí sú v hmotnej núdzi. Tento návrh sme predkladali v minulom volebnom období. Predkladali sme ho aj teraz pred prázdninami, takže sme veľmi radi, že si ministerstvo osvojilo tento návrh a je v novele zákona.
Na druhej strane by som sa ešte raz chcela obrátiť na pána ministra, aby zrušil to 30-percentné kvórum, aby zrušil ustanovenie, ktoré sa tam dostalo. Mimochodom, bola to pripomienka Únie zamestnávateľov, myslím, pretože ak sa to nestane, tak SMER bude mať jedinú nálepku, a to je, že ochraňujú nie ľudí pred hazardom, ale v prvom rade vychádzajú v ústrety prevádzkovateľom hazardných hier. A to si myslím, že to by bolo veľmi nešťastné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.10.2016 9:03 - 9:16 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, môj príspevok do rozpravy bude krátky, keďže veľa z toho, čo chcem povedať, už povedali predrečníci a pán minister aj na to reagoval.
My sme medzičasom dostali, ako iste viete, stovky listov od občanov práve s tým podnetom, o ktorom ste hovorili. To znamená, že došlo k opakovanému a preukázateľnému, že tre..., aby mohla vôbec, mohla obec organizovať petíciu a následne vydať o tom VZN-ko, bude treba opakovane a preukázateľne dokázať, že došlo k porušeniu verejného poriadku. No a stovky občanov sa obracajú na nás a žiadajú nás o to, aby bol prijatý pozmeňovací návrh, aby toto ustanovenie bolo vypustené.
Ja k tomu ešte dodávam to, že priznám sa, že ja som dúfala, že pán minister vypustí zo zákona povinnosť pre obce organizovať petíciu a povinnosť vyzbierať 30 % podpisov. Dúfala som, to najmä z toho dôvodu po udalostiach, ku ktorým došlo na bratislavskom magistráte.
V Bratislave sa totiž podaril husársky kúsok. Ja sama som tomu neverila, keď sa spúšťala občianska iniciatíva, do ktorej sa zapojili viacerí aktivisti, viaceré organizácie, a bola som skeptická. Hovorila som, v Bratislave sa nám nikdy nepodarí vyzbierať viac ako 100-tisíc podpisov. To je nerealizovateľné, nikdy sa to nepodarilo, nepodarí sa to. Napriek tomu som sa teda zapojila do zbierania podpisov spoločne s ostatnými dobrovoľníkmi. Stálo nás to všetkých – a česť dobrovoľníkom, ktorí sa do toho zapojili – veľmi veľa času, veľmi veľa úsilia, často to robili na úkor svojich rodín, na úkor voľného času zbierali podpisy, chodili, stáli na uliciach a nakoniec sa tie podpisy, viac ako 130-tisíc podpisov vyzbieralo. Bolo to obrovské prekvapenie.
A to, čo sa stalo na bratislavskom magistráte, je nepredstaviteľné. Ja si nepamätám príklad takejto arogantnej hrubosti, kedy niekto drzo ukradol z budovy magistrátu petičné hárky. To znamená, že pre mňa je to dôkaz, o čom tento biznis, hráčsky biznis je. Niekto sa uchýli k tomu, že ukradne z magistrátu petičné hárky. Nebudem sa vyjadrovať k reakcii pána Nesrovnala, to na túto pôdu nepatrí, ale preto som dúfala, že v novom návrhu zákona pán minister zareaguje a túto podmienku vypustí.
Pre mňa je to aj ako pre komunálneho politika nepredstaviteľné, že obec, miestne mestské zastupiteľstvo nemá právo rozhodovať o niečom bez toho, aby občania vyzbierali 30 percent. Však to ako keby sme povedali, že obec, ty nemôžeš rozhodovať o tom, napríklad o hluku alebo o porušovaní verejného poriadku, alebo o sprísnení otváracích hodín bez toho, ak sa ti nevyzbiera 30 % podpisov, potom môžeš rozhodnúť. Však takéto; samosprávy predsa by mali mať možnosť rozhodovať o čomkoľvek bez toho, aby sa musel, aby sa im občania museli vyzbierať petíciou a povoliť im vôbec o tom v zastupiteľstve rokovať.
Takže budeme podávať pozmeňovací návrh v druhom čítaní a tak isto podávame aj novelu zákona, ktorou chceme odstrániť práve túto 30-percentnú petíciu; povinnosť vyzbierať petíciu.
A teraz ešte k samotnej povahe hráčskeho biznisu a k hazardu. Najčastejším argumentom v prospech hazardu je chybný predpoklad, že akákoľvek regulácia tohto odvetvia je porušením slobody podnikania, ktorú zaručuje zmluva o fungovaní Európskej únie. S týmto sa zrejme ľudia, ktorí sa zaoberajú hazardom a bojujú za obmedzenie hazardu, tak pravdepodobne ich navštívili lobisti za hráčsku asociáciu a toto bol jeden z argumentov, ktorý sme neustále počúvali. A tu by som chcela povedať len toľko, že poskytovanie služieb týkajúcich sa hazardných hier spadá pod články 49 a 56 zmluvy o fungovaní Európskej únie, ale samotná zmluva pripúšťa obmedzenie voľného poskytovania služieb, ak sa jedná o opodstatnené dôvody všeobecného záujmu. A Súdny dvor EÚ opakovane rozhodol, že právna úprava hazardných hier je súčasťou tých oblastí, kde existujú významné rozdiely morálneho, náboženského a kultúrneho charakteru medzi členskými štátmi a každý členský štát si môže určiť na základe vlastnej stupnice hodnôt požiadavky, ktoré si vyžaduje ochrana predmetných záujmov. To znamená, že členské štáty tak môžu úplne alebo čiastočne zakázať činnosti týkajúce sa hier a stávok alebo rozhodnúť, či ich stačí len obmedziť a stanoviť spôsoby kontroly, ako ich obmedziť.
Druhým argumentom, ktorý často počúvame od proplementov hazardu, je argument, že hráčsky priemysel vytvára pracovné miesta a koľkí ľudia, také číslo tu často padá, že 14-tisíc ľudí je zamestnaných a ľudia by stratili tieto miesta a bola by to aká škoda na pracovnom trhu. Viaceré štúdie však dokázali, že náklady spojené s hazardom prevyšujú akúkoľvek prospešnosť tohto podnikania aj pre štát, aj pre obyvateľov. U hráčov je zvýšené riziko kriminality, bezdomovectva a zadlženosti.
My sme organizovali ešte ako mimovládna platforma konferenciu, kde sme mali prípady hráčov, ktorí takéto tragické príbehy prežili. A to boli tragédie celých ich rodín, ocitli sa v úplnej sociálnej núdzi, stali sa z nich bezdomovci. Veľmi dlho trval proces ich resocializácie a prišli svedčiť o tom, aké negatívne a zničujúce dopady mal hazard na ich život. A niektorí hráči uvádzali, že v priebehu jedného večera sú schopní prehrať tisíce eur, čo následne vedie k neschopnosti splácať obrovské dlhy. U hráčov sa vo všeobecnosti zhoršuje kvalita práce, produktivita, čím trpí súkromný sektor, ale aj štát. A v konečnom dôsledku kvôli patologickému hráčstvu príde o prácu viac ľudí, ako tento sektor zamestnáva, a z pracovného trhu sa strácajú kvalifikovaní zamestnanci a stráca sa cenný ľudský potenciál.
Ďalším argumentom za lepšie obmedzenie hazardu sú morálne a sociálne dôsledky hazardu. Osobné svedectvá hráčov, ktoré som spomínala, často prezrádzajú takú temnú stránku tohto sveta, v ktorom sa títo ľudia pohybujú. Permanentný stres, klamstvo svojim najbližším, keď sa snažia získať peniaze na splácanie dlhov, ktoré narobili, depresie, úzkostné stavy sú každodenne prítomné v ich živote. Hráčstvo je často spojené s užívaním alkoholu a drog a liečba týchto závislostí si vyžaduje ďalšie náklady pre spoločnosť. U hráčov dochádza častejšie k rozvodom a zanedbávaniu výchovy detí, čo má viacgeneračné negatívne dopady. Rádius morálnych a sociálnych škôd tak zďaleka nie je limitovaný na jedného jediného hráča, ale odborníci uvádzajú, že jeden patologický hráč zhorší kvalitu života ďalších desiatich až pätnástich ľudí.
Už pri alkohole bolo vypočítané, že ekonomické škody presahujú výnosy, ktoré štát získa z daní. Odborníci z Čiech, ktorí sa veľmi podrobne venujú výskumu patologického hráčstva, odhadli, že, použili teda metodiku, ktorá sa používa pri výpočte škôd, ktoré vznikajú, ekonomické škody z alkoholu, použili podobnú metodiku a odhadli celkovú stratu na daniach približne na 26,5 miliardy českých korún, kde ešte nezapočítali spoločenské náklady. A ak by aj táto suma v slovenskom kontexte bola o 50 % nižšia, ďaleko presahuje príjmy, ktoré do štátneho rozpočtu plynú z licencií, daní a pracovných miest, ktoré tento priemysel vytvára. Nehovoriac o zničených životoch, ktoré sa v peniazoch nedajú merať.
A ja len uvediem údaje z ministerstva financií. My sa zameriavame hlavne, keď som ešte ako aktivistka zbierala podpisy, tak bolo to hlavne proti videohrám a výherným prístrojom. Videohry, len na vysvetlenie, je to v podstate to isté čo výherné prístroje, len sú sofistikovanejšie a ten herný mechanizmus je rýchlejší, čiže ich počet neuveriteľne rastie. Kým v roku 2011 bolo 9 250 videohier, teraz hovorím len o videohrách, v roku 2015 ich bolo 17 817, čiže exponenciálne rastie počet videohier. Teraz vklady, ktoré do videohier vložia ľudia. V roku 2011 vklady boli 750 miliónov. 750 miliónov ľudia vložili ako vklady vo videohrách. V roku 2015 ich už bola 1 miliarda 426-tisíc, takmer jeden a pol miliardy vkladov. A koľko z týchto vkladov má štát a obce? Takže v roku 2015 štát z tej jedna a pol miliardy mal 74 miliónov a obce 14 miliónov, čo si myslím, že je v porovnaní s vkladmi, ktoré ľudia, a často sú to chudobní ľudia, sociálne odkázaní ľudia, vkladajú do týchto hier, ten zisk štátu je minimálny.
No a posledný argument, a to je hlavne argument za odstránenie tej povinnosti zbierať 30 %, aby vôbec mohla obec rozhodovať o tom, sú brlohy v mestách. A mestá by mali mať možnosť, mestá a obce a mestské časti v Bratislave a v Košiciach by mali mať možnosť regulovať, pretože sa to priamo dotýka života ich obyvateľov. Ako som uviedla, za posledné roky sa dramaticky zvyšuje počet videohier a s videohrami sa rozmáhajú aj herne. Len v historickom centre Bratislavy, ktorá by mala byť výkladná skriňa nášho štátu, je ich niekoľko a nehovoriac o iných mestách. Tam, kde kedysi boli nejaké komunitné priestory alebo kaviarničky, alebo užitočné obchodíky, dnes stoja zatemnené brlohy, ktoré sú oblepené rôznymi pútačmi a tam ľudia chodia prehrať ťažko zarobené peniaze.
A na záver už len toľko, že tento druh podnikania síce generuje zisk zopár podnikateľom, a budem hovoriť v druhom čítaní aj akým podnikateľom, budem sa venovať pozadiu hazardu, ale pre spoločnosť má devastačný a škodlivý účinok. Neprináša žiadny rozvoj, neprináša žiadne inovácie, neprináša žiadne zveľaďovanie ľudského potenciálu, prináša len zničenie potenciálu ľudského a za sebou necháva spúšť zničených životov, smutných príbehov, za ktoré platíme potom my všetci.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2016 15:35 - 15:36 hod.

Veronika Remišová
Ďakujem veľmi pekne mojim dvom kolegom.
Poznámka pána Kaliňáka nebola ani faktická, ani k veci, ani taká, aká mala byť, takže tá ani nestojí za reč.
Takže ďakujem vám veľmi pekne a ja pevne verím, že koaliční poslanci si vstúpia do svedomia a konečne tu začnú zavádzať novú politickú kultúru, po ktorej všetci voláme a ktorej takým symbolom sa stal Daniel Lipšic.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 23.9.2016 15:23 - 15:33 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslancovia, pokračujeme v schôdzi, ktorú svojvoľne a bez akéhokoľvek právneho základu prerušil predseda parlamentu Andrej Danko. Andrej Danko a Robert Kaliňák zdieľajú jednu spoločnú slabosť, a síce lásku k totalite. Obaja si spravili zo svojej funkcie, z verejnej funkcie, svoje mocnárstvo, kde si chcú proti všetkým pravidlám a zákonom presadzovať svoje mocenské chúťky a ambície.
Doteraz sme hovorili väčšinou iba o tom, ako pán Kaliňák obchodoval s pánom Bašternákom, ako obhajoval platbu 12 mil. eur v hotovosti, o jeho dobe kešu, ale nehovorili sme o tom, aký je vlastne Robert Kaliňák minister vnútra.
Robert Fico na obhajobu pána Kaliňáka v zásade povedal len jednu vec a povedal toto: "Kaliňák je historicky najlepší minister vnútra, akého Slovensko malo." Pozrime sa však teraz na to, ako vyzerá ministerstvo vnútra za ministrovania Roberta Kaliňáka. Túto tému načal na minulej schôdzi Daniel Lipšic a ja budem pokračovať citáciou jedného z mnohých mailov a listov, ktoré dostávame od samotných policajtov.
A ten policajt píše: "Dovoľte mi, aby som vás informoval o dianí v slovenskej polícii po voľbách v roku 2012, keď sa vrátil do ministerského kresla pán Kaliňák. Po svojom nástupe odvolal policajného prezidenta a takmer všetkých krajských riaditeľov, samozrejme, bez uvedenia dôvodu. Vymenoval si potom svojich a tí robili čistky ďalej. Nemuselo by byť na tom nič neobvyklé, ak sa však postupuje podľa odbornosti, praxe a nejakých konkrétnych dôvodov, čo však za Kaliňáka neplatilo. Policajti sú platení z verených financií a pánu Kaliňákovi bolo jedno, koľko táto čistka bude stáť štát. A veru stála a stojí dodnes. Veľa policajtov v produktívnom veku za takýchto nedôstojných podmienok muselo odísť alebo pracovať, avšak chceli tam ostať, avšak pracovať bez poníženia. Naopak, Kaliňák zobral späť tých, čo boli v minulosti k nemu lojálni. Vo svojich súkromných firmách by spomínaný pán takúto čistku nikdy neurobil, neposadil by na stoličku niekoho len preto, že kamoš a splní mu každé želanie. Avšak čo? Zo štátneho krv netečie.
Polícia je dlhodobo napadnutá rakovinou a vyliečiť to bude ťažké. Podstata je, že pán Kaliňák rakovinu nelieči, ale naopak, mal dosť času na to, aby niečo s tým urobil. Jeho však viac zaujíma biznis a potrebuje keš, lebo si uvedomuje, že raz bude tomuto koniec a už také možnosti nebudú. Radšej na pozícii neschopný blbec, ale poslušný, ktorý zadá nezmyselné úlohy, aby sa nestihlo urobiť to, čo je podstatné, ako človek, čo chce vidieť, počuť, riešiť skutočný zločin. Preto nemôže rakovinou napadnutá polícia nič vyšetriť, pretože keď sa nejaká, v úvodzovkách, bunka v Policajnom zbore zobudí, alebo zotaví, okamžite ju zožerú staré metastázy." Toľko list policajta.
Ďalší policajti nám hovoria o tom, ako to je o situácii a kariérnom postupe na ministerstve vnútra. O tom, ako sa funkcie nezískavajú za "pomáhať a chrániť občanov", ale za vernosť alebo služby ministrovi Kaliňákovi. A teraz tu budem dokumentovať na niektorých konkrétnych príkladoch.
Najlepšou ilustráciou klientelizmu a kamarátkšeftov sú posty policajných pridelencov. Policajný pridelenec je niečo ako diplomatická pozícia. Plat policajného pridelenca je vyšší ako plat policajného prezidenta, skladá sa z domácej a zahraničnej zložky, a policajný pridelenec má mnoho príplatkov za hodnosť, údržbu, za riadenie vozidla, prídavok za výsluhu rokov a tak ďalej atď. Tento plat sa môže vyšplhať až na 9-tisíc eur, čo je porovnateľné, ak nie vyššie ako plat veľvyslanca. Na posty policajných pridelencov do zahraničia by mali ísť teda šikovní, bezúhonní a jazykovo dobre vybavení pracovníci, aby nám, samozrejme, v zahraničí nerobili hanbu. Pozrime sa na to, aká je skutočnosť.
Minister vnútra sa údajne nechal počuť, že tieto posty sú výlučne za odmenu. Nerobia sa na ne konkurzy. A letmý pohľad na mená policajných pridelencov, ktorí sú v súčasnosti vyslaní do zahraničia, nám napovie, že skutočne ide o ľudí, ktorí si to "zaslúžili". A teraz konkrétne.
Na poste policajného pridelenca v Belehrade je Henrich Forai. To meno je vám určite známe, áno, je to brat Marcela Foraia, bývalého riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý podpísal slávne zmluvy s tetou Ankou.
Na poste policajného pridelenca vo Veľkej Británii je pani Andrea Stromčeková, asi aj toto meno je vám povedomé. Áno, je to sestra štátneho tajomníka pána Viktora Stromčeka, ktorý je zodpovedný za plánovaný obchvat Bratislavy, ktorý pôvodne počítal s miliardovým predražením. V prípade pani Stromčekovej, ktorá ešte pred pár rokmi vybavovala personálne záležitosti na Prezídiu Policajného zboru, ide skutočne o taký kariérny postup, o akom bežný policajný dôstojník nemôže ani len snívať.
Policajným pridelencom v Moskve sa stal pán František Posluch, človek, ktorý bol v minulosti vyšetrovaný v kauze podozrenia zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Uniknuté policajné záznamy z tohto prípadu sú ďalším príkladom, akým zvláštnym spôsobom sa dá riadiť polícia, keď ide o záujem niektorého nášho človeka.
Na novovytvorenom poste policajného pridelenca pre Čiernu Horu v Podgorici je bývalý policajný viceprezident Michal Kopčík. Asi aj jeho meno vám je povedomé, o ňom sa totiž v nedávnom článku v Trende písalo toto, citujem: "Stíhaný Milan Chovanec do najmenších podrobností porozprával, ako prevádzkoval svoju fabriku na výrobu vratiek DPH. Fungovala dlhé roky preto, lebo mu potrebné krytie poskytovali traja ľudia: Stanislav Kubánek, regionálny šéf SMER-u - SD v Prešove, Jozef Buček, štátny tajomník na ministerstve vnútra, a policajný viceprezident Michal Kopčík."
Môžeme si klásť otázku, načo máme na Balkáne až troch policajných pridelencov? Jedného v Záhrebe, druhého v Belehrade a tretieho v Podgorici. Špeciálne vyhadzovať 100-tisíc eur ročne na policajného pridelenca v Čierne Hore, v štáte, ktorý má len o trochu viac obyvateľov ako Bratislava, mi príde úplne absurdné. V Českej republike, ktorá má dvakrát toľko obyvateľov ako Slovensko, stačí na celý Balkán jeden jediný pridelenec.
A takto by som mohla pokračovať ďalej. Ozývajú sa nám policajti, ktorí sú znechutení, frustrovaní, majú toho plné zuby a ostávajú v Policajnom zbore len preto, že ich drží viera v zmysluplnosť ich poslania a v to, že sa raz pomery zmenia. Ak je toto najlepší minister vnútra, akého kedy malo Slovensko, tak ďakujem pekne.
Vizitkou dobrého ministra je transparentné ministerstvo, motivovaní policajti, ktorí sú vo výkone svojich služobných povinností slobodní, a policajti, ktorým nikto nediktuje, kto je náš človek, kto je nedotknuteľný a kto je len obyčajný občan. (Reakcia z pléna.)
Pán Kaliňák, vy síce... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
(Reakcie z pléna.) Poprosím kľud v rokovacej sále, poprosím kľud, nevykrikujte tu. (Ďalšie reakcie z pléna.)

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Pán Kaliňák, vy síce vo verejnej funkcii z roka na rok bohatnete, no Slovensko a polícia upadá. Choďte si robiť svoj biznis a podnikať mimo politiky a nechajte ministerstvo niekomu, kto naozaj chce pomáhať a chrániť všetkých ľudí, nielen toho jedného "nášho" človeka. (Reakcie z pléna.)
Pán Kaliňák, keď sa chcete vyjadriť, je tu pultík, z ktorého môžte...

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás... Pán minister, poprosím vás.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
... vstúpiť do rozpravy a môžte rozprávať, nech sa páči. Ale ja viem, že pán Fico vám všetkým odporučil, aby ste opustili túto sálu a aby ste tu nezotrvávali, takže pravdepodobne nevystúpite, ale keď chcete niečo povedať, tak láskavo to príďte povedať všetkým občanom, na to tu máme tento pultík, nech sa páči.
Ďakujem pekne a týmto som aj skončila. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2016 13:36 - 13:37 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem svojim kolegom Martinovi Feckovi a Richardovi Vašečkovi za faktické poznámky a veľmi sa stotožňujem s tým, čo povedal poslanec Richard Vašečka o učiteľoch.
Je nepredstaviteľné, aby jeden z najvyšších ústavných činiteľov sa dehonestujúcim spôsobom vyjadroval takýmto spôsobom, ako sa vyjadril pán Fico o učiteľoch. To sa v žiadnej civilizovanej krajine nestáva. A ak niekto bude tvrdiť, že školstvo je prioritou pre túto vládu, tak je to čisté klamstvo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 23.9.2016 13:25 - 13:25 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
(Reakcie z pléna.) Ďakujem za pomoc.
Milí kolegovia, pardon, milé kolegyne, milí kolegovia, vážený pán predsedajúci, rozmýšľala som, či má vôbec význam zapojiť sa do rozpravy, keďže nie je tu pán Fico, nie je tu ani jeden člen vlády, je tu len pár, 8, teda, pardon, až 9 (reakcia z pléna), až 9 koaličných poslancov. Ale potom som si povedala, že my poslanci v tomto parlamente tu nie sme ani pre členov vlády, ani pre koaličných poslancov, ale sme tu pre ľudí. A pokladám za veľmi nedôstojné, ak pán Fico príde do parlamentu, povie nám všetkým zopár nenávistných viet, ktoré vôbec nesúvisia s predmetom odvolávania, potom zdúchne, a nielen to, zdúchne, ale vyzve všetkých členov vlády aj svojich poslancov, aby opustili rokovaciu sálu. Hoci občania tejto republiky platia všetkých poslancov za to, že tu v tejto rokovacej sále sedia, počúvajú, zapájajú sa a sú konštruktívni.
Takže teraz k tomu, k tomu prejavu. Premiér Fico nemá moju dôveru a nemá ani dôveru občanov tejto krajiny. A tento stav nezapríčinila opozícia a nezapríčinili ho ani občania, hoci sa nám to pán Fico snaží nahovoriť. Zapríčinil ho samotný pán Fico predovšetkým tým, že na jednej strane šíri rozdelenie namiesto spájania a na druhej strane vidí okolo seba samú nenávisť, hoci tam žiadna nie je.
Pán Fico vidí nepriateľa v občianskych združeniach, ktoré sa dlhodobo snažia o zlepšenie fungovania štátu.
Vidí nepriateľa v médiách, svedčia o tom jeho slová z konca mája, keď povedal: "Bojovali sme s mimovládnym sektorom, ktorý bol často dotovaný a financovaný zo zahraničia, a bojovali sme s médiami, ktoré boli niektoré absolútne proti vláde Slovenskej republiky."
Ešte horšie je však, že pán Fico znevažuje prácu učiteľov a ich protesty za zlepšenie situácie v školstve. Protesty najskôr nepravdivo označil za politikárčenie opozície, potom za nimi videl nejaké temné sily, veď sa len pozrite, kto za tými učiteľmi stál, a jeho slová "my vieme niečo urobiť pre učiteľov, ale očakávam, že aj oni niečo urobia pre štát", teda nepotrebujú žiadny komentár. Najnovšie ich urážal celé leto, že celé leto nepracovali a len oddychovali doma. Ako si majú naše deti vážiť vzdelanie a svojich učiteľov, ak najvyšší ústavný činiteľ na nich neustále nadáva a šíri nenávisť?
Dnes sme počuli pána premiéra, že obvinil opozíciu, že sa bojíme vyjadriť sa k číslam. Včera pán premiér dosť zdĺhavo rozprával o tom, ako veľmi bude rásť naša ekonomika na budúci rok. Áno, Slovensku sa darí a Slovensku sa darí veľmi dobre, ale nedarí sa Slovensku vďaka tvrdej práci vlády, ktorá bola od volieb v mnohých oblastiach pasívna. Podľa najnovšej, darí sa Slovensku jedine preto, že máme šikovných ľudí, ktorí tvrdo pracujú. Podľa najnovšej predpovede OECD máme mať v roku 2017 piaty najrýchlejší rast ekonomiky v rámci Európskej únie, lenže ako povedal pán Fico pred pár rokmi, citujem ho: "Ľudia sa z čísiel nenajedia." Má pravdu, najedia sa hlavne z práce. Žiaľ, a tu pán Fico zavádzal dnes, Slovensko je na popredných priečkach aj v miere nezamestnanosti a takto podľa predpovede ostane aj na budúci rok. Máme šiestu najvyššiu nezamestnanosť v rámci Európskej únie.
A na zvýšenie zamestnanosti potrebujeme v prvom rade mať lepšie školstvo. Viac práce pre našich najmä mladých ľudí preto nebude, pokiaľ bude vláda v oblasti školstva tápať a pokiaľ bude premiér tejto krajiny považovať učiteľov, najdôležitejšie osoby na ceste k lepšiemu vzdelávaniu, za nejakých lenivých príživníkov.
Nenávisťou sa pán premiér oháňal aj počas obhajoby ministra Kaliňáka a jeho doby kešu. A zmienku o prejavoch nenávisti, s ktorými sme konfrontovaní prakticky každý deň, to sú jeho slová, si neodpustil ani na Cyrila a Metoda. Tu sa však pán Fico veľmi mýli, odchod ministra Kaliňáka nikto z mojich kolegov nežiada z nenávisti k vláde či nebodaj dnes k nenávisti pánu ministrovi, žiadame ho v prvom rade v záujme našej vlasti.
Pred niekoľkými mesiacmi označil pán Fico môj blog za pľuvanec zo strany pošahancov a mala by som preto plné právo prechovávať k nemu nejaké negatívne emócie. No nie som tu preto, aby som sa teraz pánovi Ficovi nejako pomstila, ale som tu preto, že mi záleží na budúcnosti Slovenska.
Vidíme, čo sa deje okolo nás a pravdepodobne nás čakajú ťažké časy, potrebujeme ministrov a premiéra, ktorým môžeme dôverovať. Ale, žiaľ, občania tejto krajiny nemôžu dôverovať takému ministrovi vnútra, ktorý namiesto volania po rýchlom vyšetrení podozrenia z daňových podvodov obhajuje platby vo výške 12 mil. eur v hotovosti, s človekom podozrivým z obrovských podvodov aj obchoduje, tieto transakcie pred verejnosťou zatajuje a v rozpore s ústavným zákonom súvisiace pôžičky a záväzky dlhodobo neuvádza vo svojich majetkových priznaniach. A keď by sa zato mal ospravedlniť a zaplatiť pokutu za to, že úver sa nenachádza v jeho majetkovom priznaní, tak sa občanom vysmeje do tváre s absurdným argumentom, že vraj polmiliónový úver, to bolo len niečo ako prečerpanie na karte. Povedzte mi, ktorý normálny človek alebo ktorý normálny minister má na svojej kreditnej karte prečerpanie o pol milióna eur? Väčšina ľudí takúto sumu nezarobí ani počas celého života.
Rovnako občania nemôžu dôverovať premiérovi, ktorý takéhoto ministra napriek svojim sľubom o červených kartách a o tom, že odvolá do troch sekúnd každého, kto spácha nejakú, nebude dôveryhodný, tohto ministra obhajuje a dokonca býva v byte vo vlastníctve spomínaného človeka podozrivého z daňových podvodov. Občanom sa zase vysmieva do očí, keď hovorí, že však z bytu sa vysťahuje až vtedy, keď sa preukáže, že pán Bašternák spáchal trestný čin. Avšak všetci veľmi dobre vieme, že o vine a nevine rozhoduje súd a, žiaľ, v prípadoch prepojených na politiku sa na naše súdy nedá spoľahnúť a dlhodobo zlyhávajú. Aj pána Fica určite nahnevalo, že mu súd nebol v minulosti schopný doručiť predvolanie na pojednávanie.
A rovnako pán Fico určite dobre vie, že ani emisná kauza z obdobia jeho prvej vlády, vďaka ktorej obyvatelia Slovenska prišli o desiatky miliónov eur, nie je na súde stále uzavretá. Čiže pán Fico si tak môže byť istý, že v byte u pána Bašternáka sa v pokoji dožije dôchodku, rovnako ako pán Mečiar vo svojej vile Elektra.
Robert Fico svojou nečinnosťou v prípade ministra Kaliňáka a svojho prenajímateľa pána Bašternáka narúša dôveru občanov voči štátu a jeho inštitúciám, a to v tej najnevhodnejšej chvíli, keď sme svedkami vysokej nestability v medzinárodných vzťahoch, ohrozuje stabilitu a prosperitu našej krajiny a obyvateľov. Vláda je krátko po jej vzniku plná vnútorných konfliktov a v riešení problémov prešľapuje na mieste.
Aj poslancov vládnej koalície, tých deväť, ktorí sa tu v sále nachádzajú, vyzývam, aby nehlasovali za premiéra Roberta Fica, aby dali svojej koalícii šancu a vybrali si premiéra, ktorý si dôveru občanov zaslúži, premiéra, ktorý bude krajinu spájať a nie rozdeľovať, ktorý bude prinášať porozumenie a nie neustále nenávisť, a premiéra, ktorý uprednostní záujmy obyvateľov tejto krajiny pred záujmami podpredsedu svojej strany pána Kaliňáka.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2016 11:51 - 11:52 hod.

Veronika Remišová
Ďakujem pánu kolegovi Dostálovi, ktorý veľmi dobre zhrnul také záverečné argumenty v prospech týchto dvoch zákonov, a myslím, že všetci tí, ktorí chcú ponechať škole slobodu a chcú, aby školy boli slobodným miestom, tak ako by to malo byť a tak ako je to vo vysokom školstve, pevne verím, že za jeden z týchto dvoch alebo za oba zahlasujú. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2016 11:08 - 11:10 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Na námietky pána poslanca Blanára mám niekoľko výhrad. Je škoda, že väčšinu príspevku pána Blanára bolo nejaké slovičkárenie a nie vecná diskusia, ako zlepšiť školstvo. (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec hovoril, že poslanci sú legitímne zvolení a spochybňovať ich právo vetovať riaditeľa je vlastne spochybňovanie demokracie. Ja sa pýtam, to znamená, že poslanci či už v Národnej rade, alebo v miestnom zastupiteľstve, v mestskom zastupiteľstve by mali hlasovať o všetkých odborných nomináciách? Pretože voľba riaditeľa odbornou nomináciou určite je.
A ešte raz sa pýtam, to znamená, že rektora, keď sa bavíme o rektoroch vysokých verejných škôl, to znamená, že my poslanci v Národnej rade by sme mali mať právo vetovať rektora? Je to tá istá paralela ako to, že majú poslanci mestských a obecných zastupiteľstiev právo vetovať riaditeľa na základných školách... (Veľký ruch v sále. Zaznenie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, počúvajme sa.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Za druhé. Ako môže byť rozhodnutie relevantné a informované, poslancov, a teraz mi je úplne jedno, či hlasujú ústavnou väčšinou, alebo jednoduchou väčšinou, ak poslanci nesedeli na výberovom konaní a nevedia sa ku kvalite riaditeľa vyjadriť. Ešte raz opakujem. Takéto rozhodovanie je absolútne nekvalifikované. (Pretrvávajúci ruch v sále.)
Čo sa týka podmienok, pán Blanár hovoril, že súkromné a verejné školy (zaznenie gongu) majú rovnaké podmienky. No nemajú, pretože veľmi dobre viete, že súkromné a cirkevné školy nedostávajú peniaze na opravy škôl a na kapitálové výdavky. To si musia hradiť všetko samy... (Neustály veľký ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Samozrejme, to je iná debata. O tom môžme, o tom môžme debatovať inokedy.
A ešte raz opakujem. Trvám na tom, že vetovanie riaditeľa poslancami obecného zastupiteľstva je vnášanie politiky do škôl. (Potlesk.)
Skryt prepis