Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa ešte raz k rokovaciemu poriadku. Ja sa vrátim úplne na začiatok, kde táto myšlienka vznikla. Táto myšlienka vznikla niekedy v apríli, v marci, kedy pán Danko zhodou okolností videl niekoho v sále jesť horalku. Nikdy predtým sa to nestalo, nikdy potom sa to nestalo, náhodou si niekto v tejto sále otvoril horalku a pán Danko sa rozhodol, že na základe tohto jedného incidentu bude meniť...
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa ešte raz k rokovaciemu poriadku. Ja sa vrátim úplne na začiatok, kde táto myšlienka vznikla. Táto myšlienka vznikla niekedy v apríli, v marci, kedy pán Danko zhodou okolností videl niekoho v sále jesť horalku. Nikdy predtým sa to nestalo, nikdy potom sa to nestalo, náhodou si niekto v tejto sále otvoril horalku a pán Danko sa rozhodol, že na základe tohto jedného incidentu bude meniť celý rokovací poriadok.
V jednej tlačovej konferencii pán Danko povedal, že mojím cieľom, keď skončím toto 4-ročné volebné, túto funkciu za štyri roky, mojím cieľom bude, aby tu nikto nebehal v tričku a aby nikto nejedol v sále horalky. A ja sa pýtam, čo je toto za politika, ktorý si ako cieľ politického snaženia stanoví to, že nebude mu tu nijaký poslanec behať v tričku a niekto tu nebude jesť horalku. Ja by som od politika očakávala, že politik si stanoví za cieľ, aby bolo lepšie zdravotníctvo, aby naše deti boli vzdelanejšie, aby sme vytrhli ľudí z chudoby, aby sme znížili nezamestnanosť, ale nie to, aby jeho politický oponent a protivník nebehal v tričku, alebo aby niekto nejedol v sále horalku, a na základe tohto chcel meniť celý rokovací systém Národnej rady. A ja si myslím, že to je veľmi nesprávne, ak na základe jedného incidentu ideme meniť niečo, právny systém, ktorý tu roky fungoval a ktorý bol dobrý. Mne sa niekedy zdá, že pán Danko si rieši také svoje osobné animozity a osobnú nenávisť zmenou právneho systému. Ale takto to predsa v štáte nemôže fungovať, že ja niekoho neznášam, tak zmením zákon len preto, že môžem, aby už nemohol napríklad chodiť v tričku, alebo aby sme tu nemohli vysypať hračkárske bankovky.
Mimochodom, k tým bankovkám a používaniu vizuálnych pomôcok. Ako ináč, predstavte si, že do sály príde minister vnútra, ktorý obhajuje vlastne, má sa zodpovedať za to, že obhajoval človeka, ktorý je podozrivý z daňových podvodov, s takými absurdnými argumentami, že je normálne platiť 12 mil. eur v hotovosti. Ako lepšie dokážete, že je to absurdný nezmysel ako tým, že tých 12 mil. eur v hotovosti v hračkárskych bankovkách donesiete. A ľudia mohli vidieť, že na to treba devätnásť poslancov, z ktorých každý má dve obrovitánske ťažké tašky, a nakoniec tých bankoviek je tu kopa, ktorá je veľká skoro dva metre.
Mimochodom, ak si spomeniete na rokovanie Národnej rady od marca v tomto volebnom období, tak 99,9 % rokovaní Národnej rady je konštruktívnych. Normálne sa tu bavíme, diskutujeme o zákonoch a nikto tu nenosí žiadne vizuálne pomôcky. Vizuálne pomôcky sme doniesli vtedy, keď sme odvolávali ministra vnútra Kaliňáka, alebo pána Fica. Mimochodom, zase je na mieste pripomenúť, že vizuálne pomôcky sem pravidelne nosili aj strany vládnej koalície.
Keď sme napríklad debatovali o návrhu v školstve, o zrušení veta zriaďovateľa, tá debata trvala viac ako šesť hodín a bola veľmi konštruktívna. Napríklad veľmi dobre sa debatovalo s pánom Petrákom, predsedom školského výboru, alebo tu sedel pán Blanár a diskutoval o svojich skúsenostiach z komunálneho školstva. A hoci sme s ním aj s kolegom Dostálom a Osuským nesúhlasili, napriek tomu sme jeden druhého počúvali, diskutovali, vypočuli sme si argumenty, prečo pán Petrák si za pozmeňujúcim návrhom stojí, my sme prezentovali argumenty, prečo nie je dobré prinášať politiku do škôl, ale bola to ukážka, jedna z ukážok, ako má odborná debata v parlamente vyzerať.
Pán Danko teraz v rokovacom návrhu, v návrhu rokovacieho poriadku navrhuje, aby takéto debaty sa už nemohli uskutočniť, aby sme nemohli na pôde parlamentu odborne diskutovať, aby každý poslanec mohol vstúpiť do rozpravy len raz a aby mohol hovoriť len 20 minút. Samozrejme, každý zákon má nejaké výnimky, tak je tomu aj teraz, pán Danko stanovuje výnimku pre seba, kedy on môže hovoriť toľko, koľko chce. Zväčša do diskusie nikdy neprispieva odbornými argumentami, maximálne tým, že sa naváža do kolegu poslanca, že ho otec v detstve bil a podobné veci, a tak isto môžu neobmedzene prispievať do diskusie podľa návrhu pána Danka aj ministri a vláda. Podotýkam, je to absurdné, pretože vláda sa zodpovedá parlamentu, a nie naopak.
Pán Danko si v návrhu rokovacieho poriadku zavádza pre seba aj nové právomoci. Chce poslancov disciplinárne trestať, dávať návrhy na disciplinárne konanie, dávať im pokuty a všetci vieme, ako návrhy vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií dopadnú. Vládna väčšina, vládna koalícia tam má väčšinu, čiže akékoľvek porušenie väčšinou skončí tak, spomeňme si na pani poslankyňu Vaľovú, kedy výbor konanie zastavil, alebo pána ministra Kaliňáka, kde sa to konanie tiež začalo, ale napokon vládnej väčšine stačil taký absurdný argument, že pán Kaliňák nemusí uvádzať pôžičku vo svojom majetkovom priznaní, úver, hoci to zákon prikazuje, pretože on tvrdí, že kontokorentný úver to je niečo ako prečerpanie na karte. A ja sa pýtam, prosím vás, povedzte mi, ktorý človek v tejto krajine má prečerpanie na karte 500 mil. eur, alebo ktorý minister? Takže vieme, ako funguje výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a ako tresty pre neposlušných poslancov vždy dopadnú.
Pán Danko operoval nejakou komparatívnou analýzou, ktorú si dal spraviť, skúmal nejaké krajiny, Parlamentný inštitút mu to vypracoval a na základe toho si tak povyberal hrozienka zo všetkých krajín a povedal, že my musíme obmedziť rozpravu, my musíme obmedziť čas, lebo v Európskom parlamente majú obmedzený čas, my musíme obmedziť pre poslancov to, my musíme obmedziť tamto. Zabudli sa však pozrieť na to, ako funguje parlamentná kultúra v iných krajinách, kde sa pozeral. Len keď si zoberiem napríklad Veľkú Britániu. Za celú históriu Veľkej Británie spíker, predseda dolnej komory parlamentu, nikdy nepovedal poslancovi, či ho otec v detstve bil, alebo či nemal detskú izbu. A predseda parlamentu vo Veľkej Británii, keď už sa tak veľmi chceme inšpirovať Veľkou Britániou, predseda parlamentu je nestranný a nestranník, vždy musí vystúpiť z politickej strany a toto obmedzenie platí aj po skončení volebného obdobia. Čiže keď chce robiť sudcu medzi poslancami, musí byť nestranný. A je to ustanovenie aj preto, aby predseda parlamentu nezneužíval svoju funkciu na rôzne stranícke boje, na posilnenie nejakej straníckej pozície a na získavanie politických bodov pre svoju stranu, pretože predseda Národnej rady je, áno, jedna z najdôležitejších funkcií, ktorú máme v tejto krajine a mala by zabezpečovať hladký chod parlamentu. Hladký chod parlamentu.
Čo však urobil pán Danko? Už nejaký čas tu diskutujeme o zmene rokovacieho poriadku. Namiesto toho, aby sme sa bavili o zákonoch, ktoré môžu zlepšiť zdravotníctvo, alebo o zákonoch, ktoré môžu zlepšiť školstvo, my sa tu bavíme o zmene rokovacieho poriadku, ktorú sem priniesol pán Danko, a to len preto, že má nejaké osobné animozity s nejakým poslancom, a len preto, že videl jesť nejakú horalku. Občanom to nič neprinesie, či budeme my rečniť 20 minút, 30, 40 alebo neobmedzene, tak ako to bolo doteraz, občania, občanom to neprinesie žiadne zlepšenie, ba práve naopak, občanom zlepšenie prinesie odborná diskusia v parlamente, pretože keď tie zákony nebudeme zlepšovať tu v parlamente, potom sa budú nestále novelizovať. Bola štúdia jedného z podnikateľských združení, ktoré vypočítalo, že v priemere podnikateľské zákony sa novelizujú minimálne raz za mesiac, každé dva týždne, myslím. Ale minimálne raz za mesiac. A teraz si predstavte ten dopad na podnikateľské prostredie, keď každý mesiac sa zmení niečo v zákonoch, ktoré sa tých podnikateľov dotýkajú. Samozrejme veľké firmy sa s tým dokážu vysporiadať pomerne promptne, lebo majú rozsiahle právnické oddelenia, ale malí a strední podnikatelia, pre nich je to hotová katastrofa, keď nemajú stabilné podnikateľské prostredie. A čoho je to dôsledok? Dôsledok, je to dôsledok zle spravených zákonov, šlendriánsky spravených zákonov, ktoré v parlamente, ktoré prichádzajú do parlamentu. A na to, aby sme opravili tieto zákony, áno, potrebujeme v parlamente odbornú diskusiu.
A myslím si, že krajina sa nedá riadiť tak, že za to, že máte moc, tak si myslíte, že môžete všetko. Už to povedal pán Paška raz, vyhraj voľby a môžeš všetko, maj moc v krajine, ale ani pán Paška sa neuchýlil k takýmto arogantným prejavom moci. Nemôžeme tu tolerovať to, že niekomu sa, alebo pánovi predsedovi parlamentu sa znepáči nejaký poslanec, prechováva k nemu nejakú osobnú nenávisť a potom ide meniť celý právny systém krajiny. Kde sme sa to dostali?
Preto mi dovoľte, vážení kolegovia z koalície, dovoľte mi vás opätovne vyzvať, aby ste stiahli tento návrh rokovacieho poriadku, aby sme si spoločne sadli k jednému rokovaciemu stolu, my prinesieme ďalšie návrhy, ktoré si myslíme, že sú veľmi potrebné na zlepšenie legislatívneho procesu, ako je napríklad problematika prílepkov, skrátené legislatívne konania, problematika poslaneckého prieskumu a tak ďalej, kolega Viskupič už o nich obsiahlo hovoril. Sadnime si k jednému rokovaciemu stolu a spoločne sa pozrieme na to, ako by sme mohli rokovací poriadok vylepšiť, čo by sme tam mohli zmeniť a skúsime nájsť nejaký konsenzus, aby ak niečo nefunguje, aby fungovalo lepšie. Ale nie takto, že jeden človek si zmyslí, že už sa mu nepáči, ako tu niekto behá v tričku a nepáči sa mu, ako tu niekto je horalku, ako malý chlapec v škôlke, a preto nám tu ide zmeniť rokovací poriadok.
Čiže ešte raz vás vyzývam, prosím vás, stiahnite tento návrh a poďme sa o ňom spoločne baviť ako kultivovaní ľudia v civilizovanej krajine.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
