Videokanál poslanca

Dobrý deň. Ďakujem pani poslankyni Kuciaňovej. Tu by som chcela povedať toľko, že už od prvého čítania intenzívne rokujem s Úradom vlády. Vlastne oslovila som aj pána ministra s pozmeňujúcimi návrhmi. Mimochodom boli to veľmi podobné pozmeňujúce návrhy, ako teraz prečítala pani poslankyňa, ale od Úradu vlády a teda ministerstva by som očakávala aspoň teda elementárnu slušnosť, že by mi teda dali spätnú väzbu, že ďakujeme, opozičné poslanecké pozmeňovacie návrhy, žiaľ, nemôžeme prijať, ale predložíme ich za vládnu stranu. Samozrejme ma to veľmi teší, že tieto pozmeňujúce návrhy takýmto spôsobom prejdú. Ale hovorím, taká elementárna slušnosť by bola oznámiť mi to a povedať mi to, keďže sme intenzívne komunikovali. Ja som im pozmeňovacie návrhy predkladala, asi desať, a nejakú záverečnú spätnú väzbu som nedostala.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne pánu poslancovi Petrákovi. Samozrejme, každý pozmeňujúci návrh, ktorý zmierňuje negatívne dôsledky zvýšenia percentuálnej sadzby, je vítaný.
A ja ešte k tým úrokovým sadzbám. Áno, však s pánom riaditeľom fondu sme sa, sme hovorili o úrokových sadzbách. Ale moja filozofia skrátka je, že ak naviažeme sadzbu alebo úrokovú mieru vo fonde na sadzbu ECB, a skrátka, áno, sú historicky nízke úrokové miery, čiže aj štát si môže požičať za veľmi lacné peniaze, tak predsa je úplne proti logike vo fonde dávať študentom vyššiu úrokovú mieru, za akú si môže požičiavať štát. Čiže táto, ja som, pre mňa táto filozofia pri pohľade na to, koľko by mali byť vlastne tie úroky, toto bolo pre mňa podstatné.
A k samotnému, k samotnému pozmeňujúcemu návrhu. Ako hovorím, každá, každý pozmeňujúci návrh, ktorý pre študentov zmierni nejakým spôsobom dopady, dopady tejto novely zákona, je vítaný.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne kolegom za faktické poznámky. Ja len doplním, že ja chápem toho riaditeľa Študentského pôžičkového fondu. On sa snaží, on vie, že od ministerstva financií peniaze nedostane, a snaží sa hospodáriť zodpovedne, lebo teraz si hovorí, no čo, musím zvýšiť tie úrokové sadzby, lebo ináč nebudeme tam mať peniaze. Čiže z tohto pohľadu riaditeľa chápem.
Na druhej strane ale nechápem štát, nechápem to ministerstvo financií, ktoré, ako som už povedala, že dokáže dať peniaze na čokoľvek. Teraz sme sa dozvedeli, že diaľnica v Prešove je predražená, nákupy predražené, hento predražené, tamto predražené. Pomaly každý deň sa už bavíme o tom, čo všetko je predražené, ale tie peniaze na to školstvo ani za svet nenájdeme. A toto ma veľmi na tom hnevá.
Takže ďakujem vám veľmi pekne.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, pani predsedajúca, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorým chceme znižovať percentuálnu sadzbu fondu. Prečo to chceme urobiť? Stretli sme sa k tejto téme aj s pánom ministrom, stretli sme sa aj s pánom riaditeľom fondu a diskutovali sme o tom, najprv teda o tom, prečo sa vlastne táto úroková sadzba zvyšuje, pretože jednak sa mení spôsob určenia úrokovej sadzby, čo je v poriadku, ale na druhej strane oproti minuloročnej sadzbe sa toto percento zvyšuje takmer o 300 %. To znamená, že ak bola úroková sadzby minulý rok 0,89 alebo 0,86, tak teraz bude 3 celé niečo, čo je obrovské zvýšenie oproti minulému roku.
Aby som bola korektná, tak poviem, že chápem argumenty riaditeľa študentského fondu v tom, že na to, aby bol tento fond udržateľný, nemôže požičiavať peniaze za, dlhodobo za také nízke úrokové sadzby. Argumentoval teda najmä tým, že ak si chce fond udržať vyrovnané hospodárenie.
Na druhej stane ja na to hovorím, že fond primárne nie je určený, nie je to nejaká zárobková pôžičková inštitúcia. Je to fond, ktorý zo svojej podstaty má podporovať sociálne slabých študentov alebo pedagógov. Čiže fond nemá zarábať, ale má podporovať študentov, ktorí si nemôžu dovoliť platiť ubytovanie alebo platiť svoje štúdiá. No keď sa pozrieme na úrokové miery napríklad bánk, za čo požičiavajú banky hypotéky, tak hypotéky za pohybujú napríklad v priemere 1,49 %. Za toto percento banka dokáže požičať peniaze, dokáže si zaplatiť svoju, svoju prevádzku a ešte dokáže aj na tom zarobiť. Samozrejme, niečo iné sú hypotekárne úvery a niečo iné, niečo iné sú pôžičky, pôžičky študentom. Študent nie je z princípu bonitný klient. No na druhej strane je treba povedať, že tá celá filozofia, že fond by si mal na seba zarobiť, ja si myslím, že tak ako je naformulované poslanie fondu, že je to úplne scestné, pretože fond, ak požičiava peniaze sociálne slabým študentom, tak si na seba nikdy nezarobí. Tak na to zriaďme nejakú inú inštitúciu, ktorá to bude robiť takto. Ale pokiaľ chceme podporovať sociálne slabých študentov, a ak som ešte zachytila v médiách že uvažujeme o spoplatnení vysokých škôl, o to dôležitejšie je mať fond s prijateľnými úrokovými sadzbami, ktoré budú požičiavať študentom peniaze na, ak sa plánuje spoplatniť to štúdium, aj na zaplatenie napríklad zápisného.
Preto dovolila by som si teraz prečítať, to znamená, že v pozmeňujúcom návrhu, aby som to vysvetlila, my rušíme, rušíme to, aby sadzba ECB bola zvýšená o tri percentuálne body. Čiže nech sa požičiava teda za takú cenu, ako si dokáže požičať štát. Ak si štát požičiava lacné peniaze, nech tie lacné peniaze požičia aj študentom. Ak sa zvýši, zvýši úroková miera ECB, samozrejme, zvýši sa aj, zvýšia sa aj pôžičky pre študentov úmerne.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej a Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 253).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V Čl. I bode 17 v § 17 ods. 10 sa slová "zvýšená o tri percentuálne body a" nahrádzajú slovom "ktorá".
Odôvodnenie:
Vládny návrh zákona mení spôsob určenia úrokovej sadzby pôžičiek poskytovaných podľa § 10 a 14 zákona, pričom navrhovaná zmena je odôvodnená potrebou zabezpečenia udržateľnosti hlavnej činnosti Fondu na podporu vzdelávania. Hlavným argumentom pre úpravu dotknutého ustanovenia je v zmysle dôvodovej správy k návrhu zákona dlhodobý neúmerný pokles výnosov desaťročných štátnych dlhopisov. Návrh zákona síce viaže výšku ročného úroku pôžičky podľa § 10 a 14 na dlhodobo stabilnú základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky a strop úrokovej miery znižuje o pol percentuálneho bodu, no zároveň touto úpravou, počnúc 1. januára roku 2017, čiže hneď od budúceho roku, výrazne zvyšuje úrokovú sadzbu pôžičiek poskytovaných v súlade s § 10 a 14 zákona, a to z dôvodu nízkej sadzby výnosov štátnych dlhopisov.
Fond na podporu vzdelávania je neštátny účelový fond so sídlom v Bratislave zriadený zákonom č. 396/2012 Z. z., ktorého hlavnou činnosťou je poskytovanie pôžičiek študentom a pedagógom. Poskytovanie pôžičiek spôsobom a za podmienok stanovených zákonom o Fonde na podporu vzdelávania je činnosťou vo verejnom záujme vykonávanou s cieľom poskytovať najvýhodnejšie pôžičky citlivým skupinám obyvateľov, študentom vysokých škôl, pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom v regionálnom školstve. Toto je veľmi dôležité, účel toho fondu. Účelom zákona o Fonde na podporu vzdelávania je zabezpečiť finančnú podporu hlavných aktérov vzdelávania, študentov, pedagógov, ktorú reflektuje súčasná právna úprava v ustanovení § 17 ods. 10 zákona, kedy pre výšku úrokovej sadzby pôžičiek poskytovaných podľa § 10 a 14 zákona je určujúca priemerná ročná úroková sadzba výnosov slovenského štátneho dlhopisu so splatnosťou desať rokov za predchádzajúci kalendárny rok.
Úroková sadzba pre pôžičky poskytnuté v akademickom roku 2016 a ’17 je stanovená na 0,89 % a zvýšenie úrokovej sadzby pôžičiek poskytovaných podľa § 10 a 14 zákona výrazne zvýši finančné zaťaženie študentov a pedagógov a sťaží tak podmienky k štúdiu a práci, čo v konečnom dôsledku môže odradiť mladých ľudí v produktívnom veku zvyšovať si svoje vzdelanie a kvalifikáciu štúdiom na vysokých školách alebo vykonávať pedagogickú alebo odbornú činnosť, a to z existenčných dôvodov. Navrhovaná úprava výšky úrokovej sadzby je podľa niektorých zdrojov dokonca vyššia ako tá, ktorú v súčasnosti ponúkajú komerčné subjekty na trhu. Navrhuje sa preto, vychádzajúc zo znenia vládnej novely zákona, vypustiť navýšenie úrokovej sadzby o tri percentuálne body a ponechať ju len na výške zodpovedajúcej základnej úrokovej sadzbe ECB pri limite 4 %. Toto je pozmeňovací návrh.
A ešte na záver by som chcela povedať, že nemôžeme predsa sanovať to, že ministerstvo financií nechce vyčleniť, nechce dať viac peňazí do fondu. Nemôžeme to sanovať tým, že teraz zvýšime úrokové sadzby študentom. Ministerstvo financií skrátka nenájde v rozpočte peniaze, aby to dalo na vzdelávanie, hoci deklaruje, že vzdelávanie je našou prioritou, však neustále to počúvame, že chceme obrovskú reformu vzdelávania, ale potom sa peniaze na vzdelávanie nenájdu.
Ja som už spomínala príklad Nemecka, kedy v roku 2000 Nemecko zistilo, že jeho žiaci dosahujú veľmi zlé výsledky v testoch PISA, a bolo to, dovtedy si každý myslel, že á, aký sme v Nemecku super, máme výborné školstvo. V roku 2000 prišiel budíček, no a začali sa tým zaoberať či už pravicové, alebo ľavicové strany a vznikla širokospektrálna diskusia. No a vtedy sa dohodli, tak ako vlastne teraz sa o to snaží pán minister pri reforme školstva, dohodli sa na, na veľkom reformnom pláne, ale zároveň sa dohodli, že školstvo potrebuje finančné navýšenie. Že skrátka bez toho to nepôjde a vtedy len v jednom roku išlo do školstva 3 mld. eur. My síce diskutujeme o reforme, hovoríme si, že bude to najväčšia reforma, ale bez tých peňazí to nepôjde. A tu vidíte napríklad pri tom fonde, tak no nie sú peniaze, no tak čo. No tak zvýšime percento študentom, nech to percento zaplatia študenti, však čo, lebo potrebujeme, aby ten fond bol udržateľný. Ale keď nechcete financovať fond, tak proste ten fond zrušte. Ak chcete poskytovať peniaze sociálne slabším študentom, no tak potom tam tie peniaze dajte a nezvyšujte percento pre, pre študentov.
A ešte k tomu rozpočtu v školstve. Tak my nenájdeme peniaze, ktoré dáme na fond, do pôžičkového fondu, ale nájdeme 5 mil. na štadión pána Kmotríka na budúci rok a na tie ďalšie roky nájdeme peniaze, aby sme ho za 73 mil. odkúpili, hoci tá cena za tento slávny štadión je vyššia ako za porovnateľný štadión vo Viedni, ktorý je väčší. Čiže peniaze na štadión pána Kmotríka sa nájdu, peniaze do študentského fondu sa nenájdu! Tam musíme spraviť to, že zvýšime to percento študentom, aby ten fond, prepána kráľa, bol udržateľný. Tak keď nechcete financovať, keď nechcete financovať študentov, prosím, nech sa páči, zrušte fond. Ale nevyťahujte peniaze od študentov a netvárme sa, že chceme pomáhať sociálne slabým študentom, že im budeme požičiavať takmer za komerčné sadzby.
Ďakujem veľmi pekne a myslím si, že týmto pozmeňujúcim návrhom môže teda vláda dokázať, či vzdelávanie, pomoc študentom je skutočne priorita, alebo sú to len prázdne reči.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za nevyčerpávajúcu odpoveď.
Keď ste hovorili o tej efektivite vynaložených prostriedkov, tak máme za to, že najefektívnejšia a najlacnejšia akcia na propagáciu Slovenska sa udiala včera na tlačovej konferencii na ministerstve zahraničných vecí. A, žiaľ, k tejto téme pán premiér mal tlačovú konferenciu a tam sa vyjadril, že niektorí novinári sú "špinavé protislovenské prostitútky". Toto vyjadrenie nám na Slovensku urobilo obrovskú hanbu v zahraničí. A keďže Úrad vlády má k dispozícii medzinárodný monitoring médií, tak som sa chcela spýtať, či by ste mohli zverejniť, v koľkých zahraničných médiách sa objavila táto informácia premiéra o výroku na adresu novinárov. Ja som napočítala asi 8 alebo 10, ale vy možno máte presnejšie informácie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne kolegom za ich faktické pripomienky.
Je to vykonateľné, odpoveď pre pána Drobu. Overovali sme si to, je to vykonateľné, áno, môžeme, môžeme povedať, že je to určité obmedzenie osobných práv alebo osobnej slobody, že zásah do osobnej slobody, že teraz sa rozhodne manželka, že partnera dá zapísať do zoznamu vylúčených hráčov. Ale keď sme si, ale zároveň si uvedomujeme, že každý zákon, každá regulácia, ktorú prijímame, je v určitom zmysle obmedzením osobnej slobody na úkor nejakého vyššieho dobra. No aj tu keď sme si dali na vážky to vyššie dobro alebo tú spoločenskú zodpovednosť a tie tragédie, ktorým by mohlo, ku ktorým často dochádza v dôsledku hráčstva člena rodiny, tak sme sa rozhodli, že, áno, aj napriek tomu tento pozmeňujúci návrh dáme.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia a kolegyne, do druhého čítania prichádza novela zákona o hazardných hrách. Pre hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti je to kľúčová téma, pretože už aj v minulom volebnom období naše hnutie predkladalo viaceré návrhy na zlepšenie regulácie hazardu s cieľom chrániť najmä zraniteľné skupiny obyvateľstva. Predkladali sme návrhy či už na vytvorenie registra vylúčených hráčov, zrušenie petície alebo v prospech toho, aby mohli o hazarde rozhodovať aj mestské časti, napríklad v Bratislave a v Košiciach.
Takisto ja alebo viacerí z nás sme sa tiež aktívne podieľali na zbieraní podpisov, či to už bolo na bratislavskú petíciu, alebo iní poslanci v iných mestách, ako napríklad v Starej Ľubovni. V niektorých z nich sa podarilo hazard vďaka petícii aj úspešne zakázať.
Sme radi, že v novele zákona si predkladateľ strana SMER osvojila register vylúčených osôb, čím si myslíme, že sa podstatne zlepšuje ochrana ohrozených skupín obyvateľstva.
Takisto oceňujeme aj konštruktívny prístup ministerstva financií. S pánom ministrom sme rokovali o našich pozmeňujúcich návrhoch a oceňujem, že počúval teda aj opozičných poslancov. Na niektorých návrhoch sme sa zhodli, na niektorých sme sa nezhodli. Ale niektoré sa nám podarilo dať do spoločnej správy, čo sme veľmi radi a ešte raz oceňujeme tento konštruktívny prístup.
Takisto je pozitívne, tak ako v úvodnom slove povedal pán minister, že zo zákona vypadne kontroverzná podmienka narúšania verejného poriadku, ktorá bola podmienkou vôbec k tomu, aby mohla sa vypísať petícia. Kedy sa do zákona dostala formulácia, že aby petícia vôbec sa mohla začať zbierať, tak musí byť preukázateľne, musí byť dokázané narúšanie, preukázateľne a opakovane, verejného poriadku. To bola podmienka petície. Takže sme radi, že toto tam už nie je.
Takisto budem hovoriť aj o ďalších pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sme žiadali, a boli by sme radi, predkladáme niektoré z nich do pléna, a boli by sme veľmi radi, keby našli aj u koaličných poslancov podporu.
Register vylúčených osôb. Často sme sa stretli, keď sme sa venovali téme hazardu, tak sme hovorili s ľuďmi, ktorých to, že jeden člen rodiny bol patologickým hráčom, malo na nich devastujúce účinky. Väčšinou to teda boli manželky a deti, že často sa ocitli pred situáciou, kedy im ich životný partner doslova prehral strechu nad hlavou. Že sa ocitli pred exekúciou. Prišli o všetko, o spoločné úspory, o dom alebo o byt.
Preto jeden z našich pozmeňujúcich návrhov sa týka toho, aby o zápis do registra vylúčených hráčov mohol požiadať aj člen rodiny. Teda ak vidí manželka, že partner je patologickým hráčom, tak môže požiadať, aby bol zaradený na zoznam.
Viaceré štúdie poukázali na to, že na jedného hráča pripadá desať, takto, že jeden patologický hráč negatívne zhorší kvalitu života ďalších 10 ľudí. Čiže ten rádius spoločenských škôd je obrovský. A špeciálne je to problém, predkladáme to aj najmä kvôli tomu, že špeciálne to bol problém v prípade, že manželia mali bezpodielové vlastníctvo. Že vtedy vlastne to ten jeden z tých hráčov prehrával spoločný majetok.
Takisto budeme navrhovať, a ja potom prečítam tie pozmeňujúce návrhy, aby do registra vylúčených hráčov mohol exekútor zaradiť aj osobu, na ktorú sa vedie nejaké konanie. Čiže to znamená, že ktorá v exekúcii dlží nejaké finančné sumy, aby mohla byť zaradená do registra vylúčených hráčov a nemohol hrať.
Do pléna budeme prekladať aj pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka vzdialenosti herní od školy alebo budovy sociálnych zariadení. Myslím si, že je pozitívne, že už výherné automaty a videohry nebudú môcť byť umiestnené v krčmách alebo v prevádzkach, kde sa napríklad servírujú alkoholické nápoje, že budú umiestnené, ja to nazvem, že v špecializovaných herniach. Čiže toto je pozitívne. Privítali by sme však, kedy herne nemohli byť umiestňované v blízkosti takýchto citlivých zariadení: školy, zariadenia sociálnej kurately alebo napríklad protialkoholické liečebne. Viete, že boli prípady, kedy prevádzkovatelia mali takú drzosť, že umiestnili herňu priamo oproti východu z protialkoholickej liečebne.
Čo sa týka bratislavskej petície, už som hovorila o tom, že sa v Bratislave podaril husársky kúsok a skutočne to treba oceniť, lebo je to jedinečná, toto sa ešte v žiadnom inom meste nepodarilo, aby za tak krátky čas sa zozbierala taká masa podpisov, vyše 130-tisíc podpisov. A keď sme hovorili s dobrovoľníkmi, viacerí z nás sa podieľali aj na zbieraní podpisov, tak to boli tisícky a tisícky hodín, ktorí títo dobrovoľníci stáli na uliciach, chodili, obiehali a zbierali podpisy.
Žiaľ, stalo sa to, že podpisové hárky boli ukradnuté priamo z budovy magistrátu, tretina podpisových hárkov, čo pokladáme za absolútne neprijateľné, neprijateľný kriminálny čin, a myslím si, že to poukazuje na obrovskú nedbanlivosť primátora Bratislavy, kedy sa takéto niečo mohlo stať.
A oceňuje snahu ministerstva financií pomôcť v tejto situácii, keď sa ukradla tretina hárkov. Hoci ja sa obávam, že znížiť kvórum v Bratislave a v Košiciach na 20 %, že nebude stačiť. Chápem logiku ministerstva financií. Na druhej strane si hovorím, že taká obrovská námaha a taká nehorázna drzosť, že by sme to nemali dovoliť.
My sme už aj v minulom volebnom období navrhovali z nášho pohľadu také právne najčistejšie riešenie, nech petícia, nech sa vypustí povinnosť petície zo zákona úplne. Nech, skrátka, obec nie je viazaná tým, či sa vyzbiera petícia, alebo nevyzbiera sa, ale z vlastnej iniciatívy nech môže prijať všeobecne záväzné nariadenie. Tento návrh tiež budeme predkladať do pléna a o tom vám povedia bližšie moji kolegovia.
Ešte by som chcela povedať o dôsledkoch z hazardu, o ničivých dôsledkoch hazardu, kedy sa často stretávame s argumentom, že, že hazard je vlastne tvorcom mnohých pracovných miest, a keď sa zrušia herne, keď budeme regulovať hazard, tak títo ľudia ostanú bez práce. Na druhej strane treba povedať, že škody, ktoré hazardný priemysel prináša, ďaleko prevyšujú benefity, ktoré z hráčstva plynú. Viaceré štúdie dokázali, že u hráčov je zvýšené riziko kriminality, bezdomovectva, zadlženosti. Niektorí hráči uvádzajú, že v priebehu jedného večera sú schopní prehrať tisíce eur, následne prichádza neschopnosť splácať dlhy, čelia exekúciám. U hráčov sa vo všeobecnosti znižuje a zhoršuje kvalita práce a produktivita, čím v konečnom dôsledku trpí aj súkromný sektor, aj štát. A nakoniec v dôsledku patologického hráčstva príde o prácu viac ľudí, ako tento sektor zamestnáva, a z pracovného trhu sa strácajú kvalifikovaní pracovníci a cenný ľudský potenciál.
Druhým najčastejším argumentom v prospech hazardu je obmedzenie slobody podnikania. Proponenti hazardu hovoria, však hráčsky priemysel, to je priemysel ako každý iný, musíte nám zaručiť neobmedzenú slobodu podnikania. Na počiatku tohto argumentu však stojí chybný predpoklad, že akákoľvek regulácia tohto odvetvia je porušením slobody podnikania, ktorú zaručuje Zmluva o fungovaní Európskej únie. Poskytovanie služieb týkajúcich sa hazardných hier spadá pod články 49 a 56 Zmluvy o fungovaní EÚ, no samotná zmluva pripúšťa obmedzenie voľného poskytovania služieb, ak sa jedná o opodstatnené dôvody všeobecného záujmu. A Súdny dvor Európskej únie opakovane rozhodol, že právna úprava hazardných hier je súčasťou tých oblastí, v ktorých existujú významné rozdiely morálneho, náboženského a kultúrneho charakteru medzi členskými štátmi. A každý členský štát si môže určiť na základe vlastnej stupnice hodnôt požiadavky, ktoré vyžaduje ochrana predmetných záujmov. Čiže členské štáty tak môžu úplne alebo čiastočne zakázať činnosti týkajúce sa hier a stávok alebo rozhodnúť, že ich stačí len obmedziť a stanoviť adekvátne spôsoby kontroly.
Keď sme organizovali konferencie k hazardu, tak často sme sa stretli s osobnými svedectvami hráčov a tieto svedectvá prezrádzajú takú temnú stránku sveta, ktorým títo, kde sa títo ľudia pohybujú. Je to permanentný stres, ktorý je každodenne prítomný v ich živote. Hráčstvo je zväčša spojené s užívaním alkoholu, drog a liečba týchto závislostí si vyžaduje ďalšie náklady pre spoločnosť. U hráčov častejšie dochádza k rozvodom, k zanedbávaniu výchovy detí, a to má viacgeneračné negatívne dopady. Už pri alkohole bolo vypočítané, že ekonomické škody presahujú výnosy, ktoré štát získava z daní pri alkohole. Odborníci v Čechách použili podobnú metodiku aj pri patologickom hráčstve a celkovú stratu na daniach odhadli na približne 26,5 mld. českých korún, odhliadnuc od spoločenských nákladov. Ak by aj táto suma bola v slovenskom kontexte o 50 % nižšia, tak stále presahuje príjmy, ktoré do štátneho rozpočtu plynú z licencií, daní a pracovných miest, ktoré tento priemysel vytvára, nehovoriac o zničených životoch, ktoré sa v peniazoch nedajú zmerať.
Posledný argument proti herniam je čiste estetický a hovorím ho z hľadiska komunálnej poslankyne v Starom Meste. Za posledné roky v našom Starom Meste v Bratislave sme svedkom toho, ako sa dramaticky zvyšuje počet videohier. Je pravdou, že počet výherných prístrojov klesá, pretože ich nahrádzajú oveľa modernejšie a výkonnejšie videohry, ktoré sú však pre hráča oveľa návykovejšie a pre prevádzkovateľa ziskovejšie. Treba povedať, samozrejme, že aj licencia na videohry je drahšia ako pri výherných prístrojoch. Ale za posledných päť rokov sa ich počet takmer zdvojnásobil, teraz hovorím o Bratislave, a s videohrami sa rozmáhajú aj herne. A len v historickom centre Bratislavy ich je niekoľko, nehovoriac o iných mestách, na čo sa sťažujú aj obyvatelia. A tam, kde boli kedysi kaviarničky alebo komunitné priestory, alebo užitočné obchody, tam dnes stoja zatemnené brlohy, oblepené rôznymi pútačmi, kde chodia ľudia často prehrať ťažko zarobené peniaze.
Tento druh podnikania síce generuje zisk, ale len zopár vyvoleným, teda tým, ktorých tento hráčsky priemysel zamestnáva. Pre spoločnosť má však devastačný a škodlivý účinok. Neprináša žiadny rozvoj, inovácie alebo zveľaďovanie ľudského potenciálu. A za sebou často necháva spúšť zničených životov a smutných príbehov, za ktoré platíme my všetci.
Ak dovolíte, tak by som teraz prečítala pozmeňujúce návrhy. (Odmlčanie rečníčky kvôli listovaniu v materiáloch.) Takže dovolím si prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh, doplňujúci návrh poslankýň Veroniky Remišovej a Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 255).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 63 v § 35 ods. 13 sa na konci pripája táto veta: "Herňa nesmie byť umiestnená ani vo vzdialenosti do 200 metrov od školy, školského zariadenia, zariadenia sociálnych služieb pre deti a mládež, zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zariadenia pre liečbu nelátkových závislostí, zdravotníckych zariadení, ubytovne mládeže a budovy štátneho orgánu; vzdialenosťou sa rozumie pochôdzková vzdialenosť medzi najbližším vchodom do herne a najbližším vchodom do budovy školy, školského zariadenia, zariadenia sociálnych služieb pre deti a mládež, zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zariadenia pre liečbu nelátkových závislostí, zdravotníckeho zariadenia, ubytovne mládeže a do budovy štátneho orgánu sa meria, meria sa kalibrovaným meradlom.^16aa)"
Poznámka pod čiarou k odkazu 16aa) znie:
"^16aa) § 9 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z."
Odôvodnenie: Navrhujeme, aby herňa nemohla byť umiestnená nielen priamo v budove školy, školského zariadenia, zariadenia sociálnych služieb a tak ďalej, tak ako je to uvedené v návrhu zákona, ale aj vo vzdialenosti do 200 metrov od týchto budov. Táto právna úprava, ktorú navrhujeme, pomôže eliminovať až absurdné situácie vyskytujúce sa v praxi, keď napr. herne sú umiestnené priamo oproti východu z protialkoholickej liečebne.
Za účelom jednotného určovania vzdialenosti sa navrhuje spresnenie postupu merania vzdialenosti 200 metrov. Za takúto vzdialenosť sa považuje pochôdzková vzdialenosť medzi najbližším vchodom do herne a najbližším vchodom do vymenovaných budov. Pochôdzkovú vzdialenosť je nutné vnímať ako vzdialenosť, ktorú je možné prekonať chôdzou po štandardných komunikáciách (chodníkoch a cestách, nie prekonávaním oplotení) a zároveň sa stanovuje povinnosť využívať pri meraní vzdialenosti kalibrované meradlo. Meranie vzdialenosti je upravené aj v prechodných ustanoveniach návrhu zákona, avšak v dôsledku zakázania umiestnenia herne je potrebné toto ustanovenie presunúť priamo do § 35 ods. 13 zákona. Za účelom zosúladenia zákazu umiestniť herne do 200 metrov od vyššie vymenovaných budov sa v súlade s prechodnými ustanoveniami návrhu zákona ponecháva pre prevádzkovateľov dostatočný časový priestor, keďže táto povinnosť bude platiť až od 1. 1. 2019.
2. V čl. I doterajšom bode 68 v § 35a sa odsek 2 dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú:
"d) ktoré študujú na verejnej vysokej škole, súkromnej vysokej škole alebo štátnej vysokej škole v dennej forme štúdia, v študijnom programe prvého stupňa, v študijnom programe druhého stupňa alebo v študijných programoch spojeného prvého a druhého stupňa a zároveň im bolo priznané sociálne štipendium,
e) o ktorých vylúčenie požiadal člen rodiny; za člena rodiny sa na účely tohto zákona rozumie manžel, rodič, dieťa, vnuk a súrodenec fyzickej osoby vylúčenej z účasti na hazardných hrách, ak dovŕšil 18 rokov veku."
Bod 3. V čl. I doterajšom bode 68 sa v § 35a ods. 5 na konci pripájajú tieto vety: "Údaje do registra vylúčených osôb podľa odseku 4 písm. a) a b) o fyzických osobách, ktoré študujú na verejnej vysokej škole, súkromnej vysokej škole alebo štátnej vysokej škole v dennej forme štúdia, v študijnom programe prvého stupňa, v študijnom programe druhého stupňa alebo v študijných programoch spojeného prvého a druhého stupňa a zároveň im bolo priznané sociálne štipendium, poskytuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Údaje podľa odseku 4 písm. a), b) a d) o fyzických osobách, o ktorých vylúčenie požiadal člen rodiny, poskytuje tento člen rodiny."
4. V čl. I bode 68 v § 35a ods. 6 prvej vety sa za slovo "hrách" vkladajú slová "a člen rodiny, ktorý požiadal o vylúčenie tejto osoby z účasti na hazardných hrách" a na konci sa pripája táto veta: "Člen rodiny k formuláru pripojí v elektronickej podobe úradný výpis,^18ah) ktorý obsahuje osobné údaje v rozsahu podľa osobitného predpisu.^18ai)"
Poznámky pod čiarou k odkazom 18ah) a 18ai) znejú:
"^18ah) § 18 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Zb. o matrikách v znení neskorších predpisov.
^18ai) § 19 zákona č. 154/1994 Z. z."
Doterajší odkaz 18ah) a poznámka pod čiarou k odkazu 18ah) sa označujú ako odkaz 18aj) a poznámka pod čiarou k odkazu 18aj).
Bod 5. V čl. I bode 68 v § 35a ods. 7 sa na konci pripája táto veta: "Pri zápise fyzickej osoby do registra vylúčených osôb na žiadosť člena rodiny môže tento člen rodiny požiadať o výmaz fyzickej osoby z registra vylúčených osôb najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa uskutočnenia zápisu; o tejto skutočnosti musí správca registra poučiť člena rodiny pri tomto zápise."
Odôvodnenie k bodom 2 až 5: Týmto pozmeňujúcim návrhom chceme rozšíriť register vylúčených osôb aj o fyzické osoby, o vylúčenie ktorých požiadal člen rodiny starší ako 18 rokov. Na účely tohto zákona tým rozumieme manžel, rodičia, deti, vnuci a súrodenci fyzickej osoby.
Aj v odporúčaní Komisie o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier sa v preambule konštatuje, že niektorí jedinci, ktorí sa venujú hazardným hrám, majú v dôsledku hrania, v dôsledku svojho správania problémy v takej miere, že to má vplyv na ich osobnosť alebo na celú ich rodinu. A v praxi, žiaľ, dochádza k situáciám, keď napríklad jeden z manželov v dôsledku hrania hazardných hier sťažuje finančnú situáciu rodiny a ohrozuje tak nielen seba, ale aj prežitie členov svojej rodiny.
Sme toho názoru, že členovia rodiny i fyzických osôb, ktoré podľahli hraniu hazardných hier, no nechcú sa liečiť, by mali byť oprávnení požiadať o zápis tejto osoby do registra vylúčených osôb, pretože máte i také prípady, že člen rodiny sa nechce ísť liečiť, je patologickým hráčom, ruinuje tú rodinu a stále chodí hrať. Takže chceme, aby rodinní príslušníci mohli požiadať o jeho zápis do registra vylúčených osôb.
Takisto upravujeme, že členovia rodiny poskytujú údaje o týchto osobách do registra vylúčených osôb: meno, priezvisko, titul, rodné číslo, dátum narodenia a dôvod zápisu do registra. A takisto stanovujeme aj podmienku, že byť zapísaný v registri najmenej šesť mesiacov, rovnako ako je to v prípade zápisu do registra vylúčených osôb na vlastnú žiadosť. Tá možnosť, že sa tam dáte zapísať na vlastnú žiadosť, v zákone je.
Za účelom zamedzenia zneužívania zápisu fyzických osôb do registra vylúčených hráčov zo strany členov rodiny, resp. osôb, ktoré by predstierali, že sú členmi rodiny, navrhujeme, aby člen rodiny pri oznamovaní údajov podľa zákona priložil aj úradný výpis z matriky, ktorým je napríklad rodný list fyzickej osoby, aby sa zamedzilo zneužívaniu tohto ustanovenia.
Už v súčasnosti podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách môže člen rodiny požiadať o úradný výpis z matriky, prípadne v prítomnosti matrikára nazrieť do matriky a robiť z nej výpisy. Predloženie rodného listu fyzickej osoby sa dá považovať za preukázanie oprávnenia člena rodiny žiadať o vylúčenie fyzickej osoby z hrania hazardných hier.
Bod 6. V čl. I v doterajšom bode 100 v § 58e odsek 18 znie: "(18) Prevádzkovateľovi hazardnej hry, ktorý prevádzkuje výherné prístroje, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi alebo terminály videohier, a právnickej osobe, ktorej sa udelí licencia podľa § 16 písm. b) štvrtého a piateho bodu pred 1. januárom 2018, zaniká platnosť tejto licencie 1. januára 2018, ak k tomuto dňu nemá všetky takéto prístroje, zariadenia a terminály premiestnené do herne, pričom v herni musí byť umiestnených najmenej 12 výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo terminálov videohier alebo spoločne najmenej 12 takýchto prístrojov, zariadení alebo terminálov slúžiacich na prevádzkovanie týchto hazardných hier; každý takýto prístroj, takéto zariadenie alebo takýto terminál sa považuje za jeden kus prístroja, zariadenia alebo terminálu bez ohľadu na počet hracích miest. Do 1. januára 2018 je zakázané prevádzkovať výherné prístroje, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi a terminály videohier
a) v školách, školských zariadeniach, zariadeniach sociálnych služieb pre deti a mládež, zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zariadeniach pre liečbu nelátkových závislostí, zdravotníckych zariadeniach, ubytovniach mládeže a v budovách štátnych orgánov,
b) vo vzdialenosti do 200 metrov od školy, školského zariadenia, zariadenia sociálnych služieb pre deti a mládež, zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zariadenia pre liečbu nelátkových závislostí a ubytovne mládeže, s výnimkou ich prevádzkovania v herni."
Odôvodnenie je podobné, ako som už čítala. Navrhujeme podľa bodu 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, aby herne nemohli byť umiestnené 200 metrov od týchto zariadení.
Čiže toto bol jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. A tu by sme žiadali vyňať na osobitné hlasovanie body 33, 34, 47 a 49 zo spoločnej správy. Ďakujem.
A druhý pozmeňujúci a doplňujúci, druhý doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej a Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 255). Ak dovolíte, prečítam návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie: 9. § 2 sa dopĺňa písmenom w), ktoré znie: "w) narušovaním verejného poriadku taký čin, ktorý je trestným činom alebo priestupkom proti verejnému poriadku podľa osobitného predpisu^4c, ak je spáchaný v herni."
Poznámka pod čiarou k odkazu 4c) znie: "^4c) § 47 a 48 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie k tomuto pozmeňujúcemu návrhu je nasledovné: Vymedzenie pojmu verejný poriadok, resp. čo sa považuje za narúšanie verejného poriadku. Je tu problém, ktorý vychádza z aplikačnej praxe, pretože často bolo konštatované porušenie verejného poriadku priamo v herni, no prevádzkovateľ herne povedal, že: "Ale však to sa dotýkalo hrania hazardných hier. To nebolo v súvislosti, nebolo to spojené v súvislosti s hraním." To znamená, že ak nejaký hráč sa naštval, napríklad rozbil fľašu alebo rozbil hluk, robil hluk, tak prevádzkovateľ povedal: "Nie, no, poriadok sa nenarúša, to neni spojené s hraním. To bolo preto, že si vypil a je nervózny, napríklad."
Takže preto sme považovali za potrebné definovať, ak sa narúša, ak je tento priestupok spáchaný v herni, je to narušením, je to narušením verejného poriadku.
Tak toto boli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ďalšie návrhy ešte prednesú moji kolegovia. A ja by som bola veľmi rada, najmä teda návrh ten, aby do registra vylúčených osôb mohli zapísať člena rodiny aj ostatní poškodení členovia rodiny, by som teda poprosila o podporu aj koaličných poslancov, poslancov SMER-u, MOST-u alebo Slovenskej národnej strany. Žiaľ, tento pozmeňujúci návrh vychádza z mnohých konzultácií a zo skúseností ľudí, ktorí sa venujú, ktorí sa venujú či už bezdomovcom, alebo patologickým hráčom, stretávajú sa s nimi a oni rozprávajú tieto tragické príbehy, ktoré majú ničivý dopad na osudy celých rodín.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ja som sa chcela poďakovať svojim kolegyniam za návrh tohto zákona a tým si vlastne plníme záväzok, ktorý máme, ktorý sme dali v zmluve so Slovenskom, pretože je pre nás dôležité, aby každé jedno dieťa a každý jeden rodič mal možnosť bezplatnej škôlky. Keď sme sa na túto tému nedávno bavili s kolegom - myslím, že zo školského výboru -, tak hovoril, že trpezlivosť, vláda už buduje nejaké miesta v škôlkach. Ale o tomto probléme my vieme už dávno, my vieme desať rokov o tom, že chýbajú škôlky a myslím, že je veľmi znepokojujúce, že aj po desiatich rokoch stále je tu veľmi veľa rodičov, ktorí nemajú kde umiestniť svoje dieťa. Ďakujem.

Ďakujem svojej kolegyni poslankyni Dubačovej, že tak výstižne zhrnula problémy samospráv. A my, ktorí máme skúsenosti zo samosprávy, tak vieme, že naozaj je pre hazard, je pre samosprávy problém. Z našich miest a obcí nám miznú priestory, ktoré slúžia všetkým a na ich miesto sa tam sťahujú rôzne zatemnené brlohy, ktoré nám kazia vzhľad mesta. A preto si myslíme, že samospráva by určite mala mať možnosť regulovať hazard aj bez toho, aby sme teraz museli zbierať podpisy v uliciach. Mala by mať možnosť rozhodnúť, aký typ hazardu chce alebo nechce, alebo možno nič tam nechce, či kasíno môže byť, ale herňa nemôže byť. A takisto by mala mať možnosť rozhodnúť a úplne zakázať hazard na svojom území. Ale súhlasím s tým, že tento návrh je aj kompromisným návrhom s tým, že umožňuje čiastočnú reguláciu hazardu, že nemusíme vylúčiť teda všetky typy hazardných hier s výnimkou napríklad kasína, ale hlavne herne, kde sú videohry, tak tie úplne vylúčime. Hoci mojím osobným želaním by bolo, aby hazard z našich miest a obcí zmizol úplne. A teda, keď som zbierala tie podpisy v tých uliciach, tak som ich zbierala práve kvôli tomuto. Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegovi Žarnyaovi, že zhrnul problematiku hazardných hier a je naozaj pravda, že počet prevádzok stúpa a ešte závratnejším tempom stúpa počet videohier. A o tom sa málo hovorí, lebo aj ministerstvo financií často hovorí o tom: "Á, však počet výherných automatov klesá." Áno, lebo výherné automaty sú v podstate zastaralá technológia. Výherné automaty, áno, používa čím ďalej, tým menej ľudí, ale výherné automaty nahrádzajú videohry, ktoré sú v podstate to isté, len výkonnejšie, lepšie, rýchlejšie realizujú hráčsky cyklus a sú viac návykové. Odborníci, ktorí sa tomu venujú, hovoria, že to, čo je kokaín medzi drogami, tak to je videohra v gamblingu. Takže závratným tempom stúpa počet videohier a si myslím, že je na mieste, aby sme regulovali hazard a aby sme nedovolili, aby v našich mestách namiesto príjemných komunitných priestorov alebo rôznych kaviarničiek vyrastali zatemnené brlohy, kde ľudia chodia prehrávať svoj život. Ďakujem.